Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/172/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200959
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200959.2

Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, p r
o t i žalovanému: Q. S., S.. XX.XX.XXXX, XXX XX V. Q. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanému: Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofíjská 13, 040 13 Košice, IČO:
42 247 268, zast. JUDr. Ladislav Mikluš, advokát, Stará Baštová 2, 040 01 Košice, IČO: 35 569 298,
doručovacia adresa: Budapeštianska 8, 040 13 Košice o zaplatenie 341,70 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 69,20 eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 341,70 eur
spolu úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 341,70 eur od 26.08.2012 do zaplatenia
a trovy konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že dňa 23.10.2009 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8300025602 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej mu poskytol úver vo výške
1095,40 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške
66,95 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe
žiadosti žalovaného sa s týmto dohodli na odklade splátok č. 10, 11, 12, 19 a 28 pôžičky a tieto sa
žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 31, 32, 33, 34 a 35. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou
splátok úveru už pri splátke č. 3, napokon zaplatil len sumu 1666,80 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených
splátok vo výške 341,70 eur dňa 26.08.2012. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. V súlade s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobca si od žalovaného uplatňuje
nárok na zaplatenie peňažnej sumy 341,70 eur z titulu spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe
zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.10.2009, ktorou bola žalovanému podľa karty klienta vyplatená
peňažná suma 956,96 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 30 mesačných splátkach po 66,95

eur, čo činí úroky s ročnou úrokovou sadzbou 83,95%. Úroky vo výške 83,95% ročne dohodnuté v
úverovej zmluve sú neprimerane vysoké. V rozhodnom období 10/2009 bola podľa štatistiky Národnej
banky Slovenska priemerná výška úrokov spotrebiteľských úverov poskytnutých bankami pre daný typ
úveru (1-5 rokov) len 14,92% ročne. Teda uvedené úroky v rozhodnom období poskytované žalobcom
prevyšujú o viac ako 562% úroky poskytované bankami spotrebiteľom. Takéto neprimerane vysoké úroky
sú v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere v
časti odplaty neplatným právnym úkonom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 26/2011 ide
o neplatnosť úrokov v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať. Pre civilnoprávnu úžeru je právny
úkon absolútne neplatný v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobca poskytol peňažné
prostriedky žalovanému na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, preto má nárok len na vrátenie
požičanej istiny (bez úrokov a poplatkov). Žalovaný však podľa karty klienta vrátil žalobcovi už sumu
1666,80 eur oproti požičanej sume 956,96 eur. S poukazom na uvedené keďže žalovaný je povinný
žalobcovi vrátiť len to čo si požičal, je treba žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem uvedeného RPMN
v úverovej zmluve je vypočítaná v neprospech spotrebiteľa v nižšej výške, skutočná RPMN je vo výške
93,42%. Nesprávne uvedenie RPMN v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa má rovnaký
dôsledok ako neuvedenie RPMN, teda spotrebiteľ nie je oboznámený pri uzatváraní zmluvy so všetkými
nákladmi úveru, nie je schopný porovnať ponuky jednotlivých úverov a posúdiť rozsahu svojho záväzku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou revolvingovom
úvere, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., oznámením veriteľa o schválení úveru, kartou klienta, oznámením o zosplatnení, vyjadrením
vedľajšieho účastníka, výpoveďou žalovaného, písomnými vyjadreniami žalobcu a vedľajšieho
účastníka a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný uviedol, že je pravdou, že so žalobcom v roku 2009 uzatvoril zmluvu o úvere. Čo sa týka
uzatvárania zmluvy tak túto uzatvoril prostredníctvom zástupcu žalobcu s tým, že bolo mu povedané, že
mu bude poskytnutý úver a tento že bude splácať v splátkach tak, ako mu boli následne poslané poštové
poukážky. Tento úver potom aj splácal s tým, že v priebehu splácania mal nejaké rodinné problémy, preto
požiadal o odklad splátok a bol si vedomý a aj si je vedomý, že asi päť splátok zostalo nezaplatených.
Teda asi suma, ktorú teraz aj žalobca žaluje. Čo sa týka poskytnutej sumy, tak táto mu bola žalobcom
zaslaná poštou, je presvedčený o tom, že to nebola suma nad tisíc euro, bola to suma do tisíc euro, mohlo
to byť tak ako uvádza žalobca v karte klienta, že to bolo 986,96 eur. Teda tak ako uviedol, predmetný
úver potom splácal, vedel, že úver trošku preplatí, ale nikdy nevedel presne a nebol si vedomý, že
úver mu bol poskytnutý až pri takej vysokej úrokovej sadzbe a teda, že z ani nie tisíc euro preplatí viac
ako tisíc euro na splátkach. Čo sa týka ešte samotného uzatvárania zmluvy, tak zástupca žalobcu od
neho chcel akurát jeho údaje, údaje o zamestnaní, o deťoch, on do predmetného tlačiva, ktoré mu bolo
predložené na nahliadnutie označené ako žiadosť, zmluva o revolvingovom úvere nevypisoval nič, len
toto tlačivo, túto zmluvu podpísal. Povedal teda len, koľko chce približne úver, to bolo okolo tisíc eur a
potom všetky údaje už vypisoval pracovník žalobcu o tom, že tam je dojednaný až taký vysoký úrok a
žeby vlastne preplatil ešte raz toľko sa dozvedel až po doručení žaloby. Ďalej uviedol, že ešte tento rok,
keďže si bol vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, kontaktoval žalobcu, kde mu bolo povedané, že nemôže
mu byť poskytnutá ďalšia pôžička, nakoľko má u nich dlh, ktorý teraz tu žalobca aj žaluje, mal záujem
zobrať si iný úver a vykryť tento dlh u žalobcu, no bolo mu povedané, že sa to nedá iba v prípade, žeby
si takýto úver zobral niekto z rodinných príslušníkov. S čím však on nesúhlasil, nakoľko manželka je
nezamestnaná a deti, aj keď sú už plnoleté tak nemajú ešte vlastný príjem, preto by aj splácanie vlastne
zostalo na ňom. K svojim pomerom uviedol, že v súčasnej dobe je nezamestnaný ako aj manželka,
spolu zabezpečujú starostlivosť ešte dvom maloletým deťom, jednému vo veku dva roky, jednému 15
rokov, ale taktiež s nimi ešte v spoločnej domácnosti žije 20 - ročný a 21- ročný syn, ktorí sú síce už
plnoletí, ale sú obidvaja nezamestnaní.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 4.11.2014 žalobca poukázal na vstup vedľajšieho účastníka
do konania s tým, že samotný zákon o ochrane spotrebiteľa predpokladá, že činnosti na ochranu majú
byť náplňou činnosti týchto združení a nestačí len formálne deklarovanie zápisom v registri združení,
preto potom vstupovanie do konaní, kedy nebolo preukázané, že združenie je odborne a personálne
spôsobilé na vykonávanie svojej činnosti a že ju skutočne aj realizuje, považuje za obchádzanie
zákona a potom je namieste otázka, akým spôsobom prispieva vstup združenia k ochrane spotrebiteľa.

Túto skutočnosť spochybňuje aj to, že združenie vstúpilo do konania už priamo zastúpené právnym
zástupcom, aj keď nespochybňuje právo kohokoľvek dať sa zastupovať advokátom, namieta však účel,
motiváciu a okolnosti zastúpenia, ktorý evidentne smeruje k uplatňovaniu trov konania.

Čo sa týka posúdenia otázky výšky odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
revolvingovom úvere a jej súladu s právnym poriadkom sú relevantné ustanovenia právnych predpisov
a to § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 3 ods. 10 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a § 3 ods.
11 uvedeného zákona, ust. § 1 nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška,
ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ust. § 2 písm. c) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Na základe zmluvy
o revolvingovom úvere bol poskytnutý spotrebiteľský úver a teda v zmysle § 53 ods. 6 OZ sa má
na posúdenie odplaty za požičanie peňažných prostriedkov aplikovať ust. § 3 ods. 10 a 11 zákona
č. 258/2001 Z. z., ktoré ustanovenia má ako lex specialis aplikačnú prednosť pred právne neurčitými
pojmami ( a normami, ktoré ich obsahujú - § 39 OZ dobré mravy a pod. ). Zákonodarca výslovne reguloval
výšku odplaty exaktným údajom a túto úpravu nie je možné obchádzať či popierať spôsobom striktného
porovnávania úrokových sadzieb bankových a nebankových subjektov. Maximálna výška odplaty za
rovnaký spotrebiteľský úver ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere bola 79,08%.
Výška odplaty stanovená na základe dohodnutých celkových nákladov a ich dohodnutej výške v zmluve
neprevyšuje tú maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy pripúšťala.
Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou
právnou úpravou a teda nemôže ísť o žiaden rozpor so zákonom. Argumentácia výškou úrokovej sadzby
je nesprávnou a na jej základe nie je možné o ohľadom na relevantnú právnu úpravu posudzovať výšku
odplaty. Žiadne štatistiky údajov o úrokových sadzbách v bankách sa použiť na porovnávanie podľa
relevantnej právnej úpravy nemajú. Ratio legis tejto úpravy bolo regulovať celkové náklady, regulovanie
len jednotlivých zložiek by viedlo / mohlo viesť k tomu, že síce každá z týchto jednotlivých zložiek by
mohla byť primeraná, no neprimeraný by bol už ich súhrn. Zákonodarca preto stanovil, že sa budú
regulovať len celkové náklady. Ak celkové náklady sú tvorené len jednou položkou ako v tomto prípade,
aj vtedy prichádza do úvahy ich posudzovanie cez ustanovenie § 53 ods. 6 OZ a teda pokiaľ ich
výška je v súlade s právnymi predpismi, potom nie je možný iný záver. To, čo je primeranou odplatou
a prípustnou v zmysle relevantnej právnej úpravy určil zákonodarca. V zmysle ustálenej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu SR je pre voľbu právnej normy a posudzovanie každej veci rozhodujúca vôľa
zákonodarcu a táto - vyjadrená v právnej norme - je záväzná pre každého jej adresáta. Ministerstvo
financií SR určilo, aká je maximálna výška odplaty za spotrebiteľský úver a táto výška ( obmedzenie )
bola v prípade uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere dodržaná. Súčasne je potrebné poukázať aj na
systematickú stránku a účel označenej právnej úpravy, keď v § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z. sa
určuje aká je/bola maximálna výška odplaty a v odseku 11 sa uvádza aj právny následok jej nedodržania
- relatívna neplatnosť ale len v tej časti, v ktorej odplata odporuje regulácii.

Ohľadne tvrdení o tom, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu obsahuje výhrady a
obmedzenia uviedol, že ani toto tvrdenie vedľajšieho účastníka nie je správne. Zo žiadosti o úver vyplýva,
že tento bol žiadaný vo výške 30.000,-Sk, so splatnosťou v 30 mesačných splátkach vo výške splátky
1.924,-Sk a takáto úver bol aj schválený. Jediný rozdiel spočíva medzi predpokladanou hodnotou RPMN
a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až pri
jeho schválení. Pre výpočet RPMN majú totiž význam tieto údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum
splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti
o úver však údaj o dátume vyplatenia úveru známym nie je, stane sa známym až pri schválení úveru.
Z toho dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať, to však nie je zmenou návrhu, preto žiadateľ o úver
nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený a preto rozdiel v údaji RPMN v žiadnom
prípade nie je okolnosťou, pre ktorú by bolo opodstatnené hovoriť o tom, že nedošlo k nejakej dohode.
Poukázal na ust. čl. 2 bod 2.1 dojednaní zmluvy, ktoré je opisom spôsobu, akým dôjde k uzatvoreniu
zmluvy, prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere bolo zo strany navrhovateľa vykonané
v súlade s tým, ako bola predložená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a ako bol vymedzený
jej obsah. Oznámenie veriteľa o schválení úveru pritom vyjadruje potvrdenie prejavu vôle veriteľa a
tiež vymedzenie tých údajov, ktoré v čase podávania žiadosti nie sú objektívne určiteľnými. Z hľadiska
postupu konajúcich osôb je nesporné, že ich prejavy vôle sú v tomto smere kompatibilné a zhodne
smerujú k založeniu toho istého zmluvného vzťahu a sú aj na tej istej listine. Vzhľadom k uvedenému

závery vedľajšieho účastníka nie sú dôvodnými. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní
zmlúv nepredstavujú kogentnú úpravu v tom zmysle, že sa strany nemôžu dohodnúť na tom, čo sa bude
považovať za návrh a čo za prijatie návrhu a čo bude a nebude zemnou návrhu na uzavretie zmluvy.
Proces uzavretia zmluvy sa neodchyľuje od zákona v neprospech žalovaného. Zmluva uzavretá medzi
účastníkmi zodpovedá vôli oboch jej strán a teda vyjadruje ich konsenzus na vzniku zmluvného vzťahu.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 22.9.2014 uviedol, že poukazuje tiež na to, že zmluva
o revolvingovom bola uzatvorená tak, že najskôr žalovaný vyplnil bod 5. zmluvy údaje o požadovanom
revolvingovom úver a neskôr žalobca úver schválil tak, že doplnil do bodu 6 zmluvy údaje týkajúce sa
poskytnutej čiastky úveru, splatnosti úveru, mesačnej splátky, zmluvnej odmeny, nominálnej hodnoty
RPMN po poskytnutí revolvingu, ročnej úrokovej sadzby revolvingu. V ďalšom citoval ust. § 44 ods. 1,
ods. 2 OZ s tým, že nakoľko číselné hodnoty uvedené žalobcom pri RPMN sa líšia od údajov, ktoré
uviedol žalovaný v návrhu na uzavretie zmluvy, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 OZ prejav vôle žalobcu zo dňa
23.10.2009 odmietnutím návrhu a novým návrhom na uzavretie úverovej zmluvy, pričom podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská úverová zmluva je písomná a obligatórnou
náležitosťou je RPMN, ktorá musí byť uvedená písomne, inak je úver bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný však zmenu návrhu žalobcu preukázateľne písomne neakceptoval, preto dohoda o výške
RPMN úveru platne nevznikla.

Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 23.10.2009 k uzavretiu zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8300025602, na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a
oznámenia o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 23.10.2009. Podľa zmluvy bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 1095,40 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 66,95 eur a to v 30
mesačných splátkach. Ročná úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá vo výške 68,85%.

V zmysle bodu 7. zmluvy sa v ďalšom odkazovalo na úpravu obsiahnutú v dojednaniach zmluvy o
revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, účastníci zmluvy prehlásili, že sa so
zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 13. zmluvy riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými
zúčastnenými stranami uzavreli veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné strany prehlásili, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných
dojednaní prečítali, že bola uzatvorené z slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto
skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy.

Podľa bodu 1.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. (ďalej len „Zmluvné dojednania“) tieto vymedzujú vzťahy medzi spoločnosťou PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. ako Veriteľom na strane jednej a Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom
2 na strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti s uzatvorením tejto Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej
len „Zmluva o RÚ“).

Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na
uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. ( bod 2.1 Zmluvných dojednaní).

Podľa bodu 2.2 § 2 Zmluvných dojednaní Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o
schválení úveru Dlžníkovi.

V zmysle bodu 3.1 Zmluvných dojednaní celková výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v oznámení
podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných
splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.

Podľa bodu 5.1 Zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú
odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o
RÚ a je splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného
v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného
dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ.

Podľa bodu 5.3 Zmluvná odmena za poskytnutie úveru (revolvingu) predstavuje úročenie úveru
(revolvingu) pričom ročný úrok schváleného úveru (revolvingu) v percentuálnom vyjadrení (ročná
úroková sadzba) je uvedený v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o
revolvingovom úvere. Ročná úroková sadzba bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods.
2.2. tejto zmluvy o RÚ.

Ako vyplýva z bodu 8.2 Zmluvných dojednaní Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú
poskytnutý úver podľa tejto Zmluvy o RÚ v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet
Veriteľa. Splátka úveru s úrokom alebo iný peňažný záväzok Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2
sa pre účely tejto Zmluvy o RÚ považuje za riadne splatený dňom pripísania príslušnej čiastky v plnej
výške so správnym variabilným symbolom na bankový účet Veriteľa.

Podľa bodu 19.9 Zmluvných dojednaní táto zmluva o RÚ sa uzatvára podľa § 497 a násl. Obchodného
zákonníka. Právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka
a ďalších všeobecne záväzných predpisov.

Z predloženej karty klienta súd zistil, že žalovanému bolo celkom vrátane revolvingov vyplatených 986,96
eur a splatená bola suma 1666,80 eur.

Listom zo dňa 05.07.2012 označeným ako oznámenie o zosplatnení žalobca žalovanému oznámil, že
suma omeškaných splátok je spolu 200,85 eur. Aktuálne omeškania na najstaršej splátke je 75 dní.
V prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3
mesiace a uplynie lehota 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo
zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 3 ods. 10, ods. 11 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
k 23.10.2009 odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú
nariadením vlády. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným
podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto
zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 23.10.2009
na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na
výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie
prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie
prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej
percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.10.2009 ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami
za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok
bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by
na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o
revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť
za stanovených podmienok. Keďže žalovaný si svoju povinnosť splácať úver neplnil, žalobca listom zo
dňa 05.07.2012 zosplatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.

V zmysle úverovej zmluvy ako aj predloženej karty klienta žalobca vyplatil žalovanému sumu 986,96
eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 66,95 eur, pričom podľa zmluvy
a oznámenia o schválení úveru mal zaplatiť 30 splátok, teda spolu mal uhradiť 2008,50 eur. Je
nepochybné, že žalovaný úver čerpal, no taktiež tento aj uhrádzal. Ako vyplýva z karty klienta, žalovaný
zaplatil titulom poskytnutého úveru celkom 1666,80 eur.

Súd sa v ďalšom zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z revolvingu, ktorá, ako je uvedené v bode 6.
zmluvy ako aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, predstavovala 68,85 % ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v októbri 2009 činil úrok 12,71 % p.a. Z toho je
zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako päťnásobne
prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 5 násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú
úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne
neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného
dôvodu bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 986,96 eur a žalovaný splatil žalobcovi sumu
1666,80 eur, teda je zrejmé, že žalovaný uhradil celú žalobcom poskytnutú istinu a pri súčasnom závere
o absolútnej neplatnosti o výške úrokov z úveru súdu nezostávalo iné ako žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

Čo sa týka skutočnosti namietaných vedľajším účastníkom na strane žalovaného ohľadom neplatného
uzavretia zmluvy v časti RPMN tu súd uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením žalobcu a teda, že údaj o
RPMN je takým, ktorý možno určiť až pri jeho schválení a ako veličina závislá od všetkých ostatných
dojednaní v úverovej zmluve nemôže byť nevyhnutným predpokladom návrhu na jej uzavretie, preto
aj prípadné uvedenie jej výšky v návrhu na uzavretie úverovej zmluvy a v samotnej zmluve v rôznych
výškach teda nie je odmietnutím návrhu a nepovažuje za nový návrh, tak ako to predpokladá ustanovenie
§ 44 Občianskeho zákonníka. Súd už len stručne poznamenáva, že je pre neho takmer nepredstaviteľné,
aby bežný spotrebiteľ - dlžník pre predložení návrhu na uzavretie úverovej zmluvy mal mať vedomosť
o výške tejto veličiny, keďže v danom prípade je jej určenie povinnosťou vyplývajúcou z príslušných
právnych predpisov pre veriteľa a až následne po jej uvedení a pri dojednaní ostaných náležitostí zmluvy
môže predmetná veličina plniť svoju úlohu a teda slúžiť klientovi a ako taká mu podať presný obraz o
celkovej cene úveru pri jeho rozhodovaní.

Ročná percentuálna miera nákladov RPMN je pre spotrebiteľov najdôležitejším indikátorom ceny
úveru. Náklady sú v tomto prípade suma, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda
vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, pretože zohľadňuje nielen úrok ale aj ostatné
poplatky súvisiace s úverom. Pojem RPMN ako aj spôsob jeho výpočtu stanoval v danej veci zákon o
spotrebiteľských úveroch, kým pojem odplata používalo nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z., ktoré ho však
bližšie nedefinovalo, len určovalo maximálnu výšku, ktorú odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
nemala presiahnuť. Odplata vyjadruje cenu úveru, ktorú pokrývajú nielen úroky, ale aj rôzne poplatky,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. K samotnej výške odplaty, ktorá ako je uvedené
vyššie zahŕňa aj dojednané úroky, súd odkazuje na vyššie uvedené rozhodnutie krajského súdu a preto
sa v ďalšom výškou odplaty vzhľadom na absolútnu neplatnosť dojednania ohľadom výšky úrokov z
úveru nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani mu zo spisu žiadne nevyplynuli, súd
rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, jeho
nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v
konaní vystupuje.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny
zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle §
10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) bola suma 341,70 eur.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby
po 26,56 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit. vyhl.,
teda odmena spolu 53,12 eur, režijný paušál, a to za 2 úkony v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods.
3 cit. vyhl., spolu v sume 16,08 eur. Teda spolu trovy právneho zastúpenia (odmena + režijný paušál)
predstavujú sumu 69,20 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.