Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/194/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413210738
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ida Takáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413210738.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou, v právnej veci

navrhovateľa: O.. M. N., bytom N. X, Bratislava, zastúpeného JUDr. Zuzanou Flakovou, advokátkou,
so sídlom Trnavská cesta 60, Bratislava proti odporcovi: REALITY GOLD- Bratislava, s.r.o., so sídlom
Pribišova 6, Bratislava, IČO: 35816821, zastúpenému JUDr. Katarínou Juričkovou, advokátkou, so
sídlom Drieňova 14, Bratislava o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5%
ročne zo sumy 2.000 eur od 20.mája 2013 až do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplatenia

súdneho poplatku za návrh v sume 120 eur a trov právneho zastúpenia v sume 694,39 eura na účet
právnej zástupkyni navrhovateľa JUDr. Zuzany Flakovej, advokátky zo sídlom Trnavská cesta 60,
Bratislava na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v H. N., V..Z.. všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 2.000
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 2.000 eur od 20.5.2013 až do zaplatenia
a náhrady trov konania, titulom bezdôvodného obohatenia.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 15.4.2013 uzavrel s odporcom- realitnou kanceláriou Zmluvu

o zložení zálohy (ďalej aj Zmluva), pretože odporca mal pre navrhovateľa sprostredkovať kúpu
nehnuteľnosti- štvorizbového bytu na N. Č.. XX v Bratislave. Predmetom zmluvy bolo zloženie
peňažných prostriedkov vo výške 2.000 eur do úschovy odporcovi, ktoré predstavujú odmenu odporcu
za sprostredkovanie predaja, resp. kúpy nehnuteľnosti. Uvedené finančné prostriedky navrhovateľ dňa
15.4.2013zložilvhotovostiodporcovi.Následnenavrhovateľoslovilbanku-Z.Z.V..Z..,ktorejjeklientom,
so žiadosťou o poskytnutie hypotekárneho úveru z dôvodu financovania kúpy predmetnej nehnuteľnosti.
Banka po procese posúdenia kritérií žiadosť navrhovateľa o úver zamietla s odôvodnením, že jeho

príjem je nepostačujúci na výšku splátky, rovnako v iných bankách bola jeho žiadosť o hypotéku
zamietnutá. Uvedené skutočnosti navrhovateľ bezodkladne oznámil odporcovi, najskôr telefonicky,
neskôr dňa 24.4.2013 na osobnom stretnutí v prevádzke odporcu. Navrhovateľ oznámil odporcovi, že
z dôvodu neodsúhlasenia bankového úveru nie je možné uzavrieť kúpnu zmluvu. Navrhovateľ rovnako
vyzval odporcu na vrátenie zálohy vo výške 2.000,-eur, ktorá mala slúžiť ako odmena odporcu za
sprostredkovanie, keďže k žiadnemu sprostredkovaniu neprišlo. Odporca navrhovateľovi na uvedenom
stretnutí oznámil, že mu zloženú sumu nevráti a že považuje jeho konanie za účelové. Navrhovateľpoukázal na ich dohodu, z ktorej je evidentne zrejmé, že kúpa nehnuteľnosti je viazaná na poskytnutie
úveru navrhovateľovi a to najmä z čl. IV. bod 8. Napriek uvedenému odporca odmietol navrhovateľovi
zálohu vrátiť. Odporcovi bola dňa 2.5.2013 zaslaná predžalobná upomienka, za účelom zmierlivého

riešenia sporu, na ktorú odporca nijakým spôsobom nereagoval, ani dlžnú sumu navrhovateľovi
nezaplatil. Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol vo veci platobným rozkazom.

Súd vydal platobný rozkaz č.k. 25Ro/1782/2013-15 dňa 14.6.2013, ktorým odporcu zaviazal k zaplateniu
žalovanej sumy s príslušenstvom a náhrady trov konania. Proti platobnému rozkazu podal odporca v
lehote odpor dňa 19.7.2013 a dôsledkom toho v súlade s § 174 ods.2 O.s.p. sa platobný rozkaz v plnom

rozsahu zrušil.

Odporca v odpore uviedol, že uzavrel s navrhovateľom Zmluvu o zložení zálohy dňa 15.4.2013, v zmysle
ktorej navrhovateľ zaplatil v deň podpisu tejto zmluvy ako prvú splátku kúpnej ceny za predaj bytu,
ktorý bol predmetom sprostredkovania sumu 2.000,-eur. Navrhovateľ ako zložiteľ a zároveň budúci
kupujúci sa dohodol s odporcom, ktorý bol uschovávateľom a zároveň sprostredkovateľom predaja bytu,
že kúpnu cenu za byt, ktorý bol predmetom sprostredkovania zaplatí bezhotovostne prevodom na účet

predávajúceho, resp. formou vinkulácie. Navrhovateľ sám navrhol a aj sa to dohodlo, že kúpna cena za
predmetný byt sa bude platiť z finančných prostriedkov, ktoré ma navrhovateľ k dispozícii z vlastných
zdrojov, resp. bude mať k dispozícii, pričom nebola zmienka o tom, že by sa malo za predmetný byt
zaplatiť formou hypotekárneho úveru. Odporca poukázal na to, že predmetná zmluva je štandardnou
zmluvou a obsahuje všeobecné ustanovenia, medzi ktoré patrí aj ustanovenie o hypotekárnom úvere

konkrétne čl. IV bod 8 Zmluvy. Odporca tvrdil, že navrhovateľ použil toto ustanovenie zmluvy nekorektne,
aby nemusel uzatvoriť kúpnu zmluvu a vymyslel, že predloží odporcovi modely úverov, z ktorých bude
vyplývať, že mu jeho príjem nebude postačovať na výšku úveru, potrebného na zaplatenie kúpnej
ceny podľa sprostredkovateľskej zmluvy. Zároveň sa vyjadril, že navrhovateľ odporcovi nepredložil
relevantný doklad- Oznámenie o zamietnutí úveru. Odporca tiež pochybuje, že navrhovateľ poskytol

bankám pravdivé údaje. Je toho názoru, že navrhovateľ si našiel výhodnejšiu nehnuteľnosť na kúpu a
potreboval zrušiť zmluvu o úschove zo dňa 15.4.2013, ktorú uzatvoril s odporcom bez toho, aby mal
za to sankcie a aby mu odporca vrátil zloženú zábezpeku. Odporca má za to, že navrhovateľ nesplnil
povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti podľa čl. IV bod 3 citovanej zmluvy, preto
je povinný zaplatiť budúcemu predávajúcemu, ktorého zastupuje a koná v jeho mene uschovávateľ a

zároveň uschovávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur. Suma vo výške 2.000 eur bola v súlade
s čl. IV bod 3 posledná veta citovanej zmluvy v zmysle ust. 580 OZ započítaná na zmluvnú pokutu.

Navrhovateľ reagoval na odpor písomným podaním zo dňa 15.10.2013 v ktorom uviedol, že prejavil
záujem o kúpu konkrétneho bytu odporcu, zložil sumu 2.000 eur ako rezervačnú zálohu, vzhľadom na
to, že mu bolo povedané p. Š. pracovníčkou odporcu, že o byt má záujem ďalšia osoba. O možnosti

financovania kúpy bytu sa s odporcom rozprávali iba nezáväzne. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že
bod zmluvy čl. IV bod 8 bol ponechaný v zmluve omylom alebo náhodou. Navrhovateľ si dňa 17.4.2013
cez katasterportál zabezpečil list vlastníctva k predmetnému bytu a zistil, že vlastníkom je spoločnosť
V., Z..F..P.., L.: XX XXX XXX, Z. X, Z. M., ktorá nadobudla byt na základe dobrovoľnej dražby. V ten
istý deň zaslal odporca navrhovateľovi návrh kúpnej zmluvy, kde bol ako vlastník predávajúci označená

spoločnosť F. N. &. Y., Z..F..P.., L.. XX XXX XXX, so sídlom S. XXX, Z. M.. Navrhovateľ kontaktoval
odporcu za účelom vysvetlenia uvedených skutočností a rozporov. Odporca navrhovateľovi oznámil, že
bytjeponeplatičoch,pretobolvydražený,alenechsanebojíanemápochybnosti,želistvlastníctvabude
k podpisu kúpnej zmluvy čistý bez plomb a tiarch. Navrhovateľ kontaktoval dražobnú spoločnosť pretože
začal mať pochybnosti o bezbremennosti bytu a pracovník tejto spoločnosti mu oznámil, že je pravdou,

že na uvedený byt prebehla dražba a nehnuteľnosť získala spoločnosť V., Z..F..P.., avšak dražba bola
napadnutá žalobou na súde. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa rozhodol pre financovanie nehnuteľnosti
prostredníctvomúveru,abydozmluvnéhovzťahuvstúpilaajbankaaposilnilajehopostavenie.Pretodňa
19.4.2013 oslovil H. N. V..Z.. a Č.Z., V..Z.. s možnosťou poskytnutia úveru. Navrhovateľ o nemožnosti
poskytnutia úveru, bezodkladne odporcu informoval. Následne žiadal o úver aj v Z. Z., V..Z.., kde

je klientom, preto sú tejto banke jeho finančné pomery známe. Navrhovateľ považuje za nanajvýš
nekorektný postoj odporcu, ktorý mu oznámil, že mu zálohu nevráti, keď za čas od 15.4.2013 kedy bola
podpísaná zmluva do 19.4.2013 -kedy navrhovateľ oznámil odporcovi, nemožnosť poskytnutia úveru,
by mal odporca obdržať za svoju prácu sprostredkovania kúpy bytu, ktorú nevykonal odmenu 2.000eur. Zároveň považuje za právne nedôvodné započítanie tohto bezdôvodného obohatenia odporcu
na zmluvnú pokutu. Navrhovateľ poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy, pokutu považuje za
neprimerane vysokú. Zmluvná pokuta bola vopred odporcom naformulovaná bez možnosti zmeny

zo strany navrhovateľa, nebola individuálne dojednaná a navrhovateľ ako spotrebiteľ nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Na základe
uvedených skutočností má navrhovateľ za to, že zmluva o zložení zálohy zo dňa 15.4.2013 je klasickou
sprostredkovateľskou zmluvou v zmysle § 744 a nasl. OZ s tým dodatkom, že záujemca -navrhovateľ
zaplatil sprostredkovateľovi -odporcovi odmenu za sprostredkovanie vopred. Obsahom tejto zmluvy je

jednoznačne záväzok realitnej kancelárie -odporcu sprostredkovať pre navrhovateľa uzavretie kúpnej
zmluvy a záväzok navrhovateľa zaplatiť za to odporcovi odmenu. Nakoľko k uzavretiu kúpnej zmluvy
nedošlo, neprináleží odporcovi dohodnutá odmena vo výške 2000 eur, navrhovateľ neporušil žiadne
ustanovenie zmluvy, preto nie je započítanie odmeny na zmluvnú pokutu možné, resp. ho považuje
za neplatné a taktiež považuje dohodu o zmluvnej pokute za neplatnú titulom neprijateľnej zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Preto žiada odporcu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý

sa obohatil na úkor navrhovateľa tým, že získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu.

Na pojednávaní dňa 29.11.2014 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že žiada aby odporca vrátil
navrhovateľovi zloženú zálohu vo výške 2.000 eur, nakoľko neprišlo k sprostredkovaniu predaja bytu,
lebo navrhovateľovi nebol poskytnutý úver. K ponukám na úver, ktoré boli odporcom spochybnené
uviedla, že ponuky sú štandardným postupom banky, kvôli nákladom, ktoré by mal navrhovateľ kvôli

znaleckému posudku a iným. Je evidentné a v konaní sa preukázalo, že takýto postup bánk je normálny.
Odporca ďalej spochybňoval údaje uvedené v ponukách - príjem navrhovateľa, ktorý preukázala
výplatnými páskami navrhovateľa. To, že navrhovateľ sa rozhodol požiadať o hypotekárny úver sám,
pokladá za slobodnú voľbu navrhovateľa.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že žiada aby návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý

a žiada priznať náhradu trov konania, vrátanie trov právneho zastúpenia. Odporca má za to, že v tomto
konaní nie je pasívne legitimovaný, nakoľko ako vyplýva z čl. 4 bod 3 je navrhovateľ ako zložiteľ povinný
zaplatiť budúcemu predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur, ktorý z nej potom poukáže
uschovávateľovi sumu 1000 eur. Odporca má za to, že bol splnomocnený na sprostredkovanie na predaj
bytu v zmysle splnomocnenia zo dňa 15.4.2013, z ktorého vyplýva že je oprávnený za spoločnosť V.

Z..F..P.. dohodnúť zmluvné podmienky, uzatvoriť a podpísať zmluvu o zložení zálohy, prevziať zálohu
a dohodnúť podmienky uzatvorenia kúpnej zmluvy a odovzdať byt. Odporca má za to, že pasívne
legitimovaný v tomto konaní má byť práve spoločnosť V. Z..F..P.. Zároveň poukázal na skutočnosť, že
nárok na zmluvnú pokutu tu vznikol a to z titulu že navrhovateľ nepristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
zo dňa 10.5.2013. Namiesto toho operuje tým, že mu nebol poskytnutý úver. Poukázal na čl. II bod 3

Zmluvy,kdestranybolidohodnuté,žesabudepredmetnýpredajbytuplatiťprevodomzúčtukupujúceho,
prípadne formou vinkulácie. Taký spôsob platby kúpnej ceny potvrdzuje skutočnosť, že kupujúci má
finančné prostriedky k dispozícií. Dôkazom, že navrhovateľ mal finančné prostriedky k dispozícií je aj
skutočnosť uzatvorenia zmluvy na kúpu bytu na T. ul. v Bratislave, z ktorej vyplýva že navrhovateľ a
jeho priateľka zložili do notárskej úschovy sumu 90.000 eur. Zároveň odporca poukazuje, že predmetný

bol kupovaný aj s jeho priateľkou, ktorá bola účastníkov dojednania podmienok kúpy bytu na N. ul. v
Bratislave. Odporca má za to že predložením odpovede z banky a to konkrétne mail zo dňa 7.10.2013
banka potvrdila, že ponuku hypo úveru nie je možné požadovať za žiadosť. Naviac v predmetných
ponukách navrhovateľ uvádzal rozdielne sumy zabezpečenia, ktoré predstavujú kúpnu cenu a teda vo
všetkých úverových ponukách mala byť touto sumou uvedená suma 103.000 eur ako doplatok kúpnej

ceny.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, Oboznamuje sa obsah spisu: Zmluvou
o zložení zálohy zo dňa 15.4.2013, PPdokladom zo dňa 15.4.2013, úverovou ponukou Z. Z. zo dňa
22.4.2013, Ponukou úveru Č., hypotekárnym modelom H. N. zo dňa 19.4.2014, upomienkou pred
žalobou, pokusom o zmier zo dňa 2.5.2013, výpisom z OR Okresného súdu BA I, odd s.r.o. vložka č.

25579/B, čiastkovým výpisom z LV č. XXXX, kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu bez dátumu,
čiastkovým LV č. XXXX, Potvrdením H. N. pre navrhovateľa zo dňa 26.8.2014, Potvrdením Z. Z.
zo dňa 19.9.2014, čestným prehlásením zo dňa 27.10.2014 pani M. R., a O.. I. Š., splnomocnením
odporcu spoločnosťou V. zo dňa 15.4.2013, kúpnou zmluvou zo dňa 15.7.2013, Potvrdením Č. V..Z..zo dňa 16.10.2014, čiastkovým LV č. XXXX, XXXX, Návrhom na vklad do katastra nehnuteľnosti zo
dňa 13.5.2013, Čiastočným LV č. XXXX, čestným vyhlásením zo dňa 18.4.2013 M. V. N. A., úverom na
bývanie hypoúver pre mladých, tlačivo Z. Z., V. X. N. žiadosťou o poskytnutie úveru - tlačivo, mzdovými

listami navrhovateľa od januára 2013 do septembra 2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 15.4.2013 súd zistil, že navrhovateľ ako zložiteľ a odporca ako
uschovávateľ uzavreli zmluvu, ktorej predmetom podľa čl. II bod 1 bolo zloženie do úschovy peňažných
prostriedkov, predstavujúcich prvú splátku kúpnej ceny za:

a. byt č. X na X. podlaží bytového domu N. X., Z.. Č.. XXXX v Bratislave č. vchodu XX, postaveného
na parcele č. XXXX,XXXX,XXXX vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na liste

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W..

b. k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vyššie
uvedeného bytového domu vo veľkosti 2271/100000.

Podľa čl. III bod 1. Zmluvy, zložiteľ sa zaväzuje v deň podpisu tejto zmluvy zložiť uschovávateľovi platbu
ako 1. splátku kúpnej ceny za predaj bytu vo výške = 2.000 eur (slovom dvetisíc eur) ako prejav vážneho

a úprimného záujmu o kúpu predmetného bytu.

Podľa čl. IV bod 3 Zmluvy uzavretie kúpnej zmluvy do 10.5.2013 sa zabezpečuje zmluvnou pokutou vo
výške = 2.000 eur. V prípade, že zložiteľ bez vážnych dôvodov a okolností vyššej moci nesplní svoju
povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti v lehote podľa prvej vety, je povinný zaplatiť
budúcemu predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur, ktorý z nej poukáže uschovávateľovi

sumu vo výške =1.000 eur. Prijatá splátka kúpnej ceny, ktorá sa má vrátiť titulom bezdôvodného
obohatenia zložiteľovi, sa v zmysle ustanovenia § 580 OZ započíta na zmluvnú pokutu.

Podľa čl. IV bod 8 Zmluvy, v prípade, že zložiteľovi nebude poskytnutý hypotekárny úver vo výške
potrebnej na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, zložená záloha mu bude v celosti vrátená.

Z príjmového pokladničného dokladu súd zistil, že navrhovateľ dňa 15.4.2013 zaplatil odporcovi zálohu

na predmetný byt v sume 2.000 eur.

Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. 2829 vyplýva, že ku dňu 16.4.2013 bol vlastníkom predmetného
bytu spoločnosť V., Z..F..P.., Z.Č. X, Z. M., L.: XX XXX XXX. V návrhu zmluvy o prevode vlastníctva bytu
predloženej odporcom navrhovateľovi dňa 17.4.2013 je uvedený ako predávajúci spoločnosť F. N. &. Y.,
Z..F..P.., S. XXX, Z. M., L.: XX XXX XXX.

Z úverovej ponuky Z. Z. zo dňa 26.4.2013 vyplýva, že čistý príjem navrhovateľa v sume 650 eur je pre
splátky nepostačujúci. Z ponuky úveru č. 280675 Č. na úver vo výške 40.000 eur vyplýva navrhovateľovi
mesačná splátka 208,42 eura. Z hypotekárneho modelu H. N. na požadovanú výšku úveru 74.880 eur,
vyplýva navrhovateľovi mesačná splátka 346,78 eura.

Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., právna zástupkyňa navrhovateľa ani právna zástupkyňa odporcu

nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy a skutočnosti.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 50a ods. 1 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;

musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 498 OZ, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

Podľa § 544 ods. 1,2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov

podľa ust. § 132 O.s.p., kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázané, že návrh bol podaný v celom rozsahu dôvodne.

V konaní bolo nesporné, že odporca prijal platbu 2.000 eur na základe Zmluvy o zložení zálohy. Táto
platba mala byť prvou splátkou kúpnej ceny za byt špecifikovaný v čl. II bod 1 Zmluvy na N. XX v
Bratislave. K uzavretiu kúpnej zmluvy napokon nedošlo. Predmetom sporu je, či navrhovateľ má právo

na vrátenie zaplatenej čiastky.

Podľa § 498 OZ na to, čo bolo poskytnuté pred uzavretím zmluvy, sa hľadí ako na preddavok. Vo
všeobecnosti ďalej platí, že ak sa stane zrejmé, že k uzavretiu zmluvy nedôjde, preddavok sa má vrátiť
podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.

Odporca však v konaní tvrdil, že nárok navrhovateľa je nedôvodný, pretože podľa čl. IV. bodu 3 Zmluvy

právonavráteniezálohymalobyťzapočítanésozmluvnoupokutouatiežpreto,žeodporcaniejevspore
pasívne legitimovaný, nakoľko tvrdí, že pri preberaní zálohy a uzavretí Zmluvy konal v mene vlastníka
spoločnosti V., Z..F..P.. S týmito názormi odporcu sa nemožno stotožniť.

Čo sa týka zmluvnej pokuty jedná sa o zabezpečovací inštitút, ktorý zabezpečuje splnenie primárnej
hlavnej povinnosti. Uplatňuje sa zásada akcesority, t.j. záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu nemôže

existovať bez existencie hlavného, zabezpečovaného záväzku. Podľa čl. IV bod 3 mala byť dojednaná
zmluvná pokuta v prospech „budúceho predávajúceho“. Zmluvná pokuta mala zabezpečovať záväzok
navrhovateľauzavrieťkúpnuzmluvus„budúcimpredávajúcim“,predmetomktorejmalbyťbytapríslušné
spoluvlastnícke podiely špecifikované v čl. II. bode 1 Zmluvy. Daným ustanovením podľa názoru súdu
nedošlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty.

Jednak v Zmluve nie je určitým spôsobom vymedzené, kto mal byť budúcim predávajúcim, t.j. osobou
oprávnenou na zaplatenie zmluvnej pokuty. V čl. IV bod 2 Zmluvy používa výraz „vlastník“, v čl. IV
bod 3 „budúci predávajúci“. V návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý predložil odporca navrhovateľovi
sa však uvádza ako budúci predávajúci spoločnosť F. N. &. Y., Z..F..P.., avšak vlastníkom podľa LV
bola spoločnosť V. Z..F..P.. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné pre

neurčitosť,nakoľkoniejemožnéjednoznačnedefinovaťanilenosobuoprávnenúnazaplateniezmluvnej
pokuty.Jednak na základe Zmluvy nemohlo dôjsť k platnému založeniu záväzku navrhovateľa uzavrieť kúpnu
zmluvu s bližšie neidentifikovaným budúcim predávajúcim, t.j. túto zmluvu nie je možné požadovať za
zmluvu o budúcej zmluve v zmysle § 50a OZ. Podľa tohto ustanovenia účastníci sa môžu písomne

zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných
náležitostiach. Teda účastníci zmluvy o budúcej zmluve musia byť totožní ako účastníci budúcej zmluvy,
čo v danom prípade neplatí, budúci predávajúci nielenže nie je účastníkom Zmluvy o zložení zálohy, ale
niejeanijednoznačneidentifikovaný.Danázmluvazuvedenýchdôvodovnenapĺňapodstatnénáležitosti
zmluvy o budúcej zmluve, a preto platne nezakladá záväzok navrhovateľa a bližšie neidentifikovaného

budúceho predávajúceho uzavrieť kúpnu zmluvu.

Užlenpreúplnosťsúddodáva,žeajkebydojednaniezmluvnejpokutyboloplatné-ustanovenievdanom
prípade je nepoužiteľné. Podľa čl. IV bod 8 navrhovateľ nemusí uzavrieť zmluvu a má právo na vrátenie
zálohy v celosti, ak mu nebude poskytnutý úver na kúpu nehnuteľností. V konaní bolo potvrdením od
Slovenskej sporiteľne preukázané, že navrhovateľ nedostal hypotekárny úver. Ustanovenie zmluvy nie
je podmienené tým, či navrhovateľ má možnosť financovať kúpu nehnuteľnosti inak alebo či mohol

vyvinúť väčšie úsilie o získanie úveru. Toto ustanovenie treba vykladať tak, že navrhovateľ mal v
zmluve rezervované právo neuzavrieť kúpnu zmluvu pre prípad, že celú kúpu nebude môcť financovať
z hypotekárneho úveru. Na tvrdenie odporcu, že zahrnul dané ustanovenie do zmluvy omylom, nie je
možné prihliadať.

K pasívnej legitimácii odporcu súd uvádza, že odporca prevzal zálohu vo vlastnom mene, zo zmluvy

nevyplýva, že by konal v menej inej osoby. Na základe Zmluvy o zložení zálohy existoval iba vzťah
medzi navrhovateľom a odporcom, nebol založený žiadny vzťah medzi navrhovateľom a „budúcim
predávajúcim“. Prípadné dojednania medzi odporcom a „budúcim predávajúcim“, ako sa má naložiť so
zálohou nemajú právne účinky vo vzťahu k navrhovateľovi.

K argumentácii odporcu predostretej na poslednom pojednávaní, že odporca konal pri uzatvorení zmluvy

o zložení zálohy v mene vlastníka bytu - spoločnosti V., Z..F..P.. na základe plnej moci, súd uvádza,
že táto argumentácia nemôže uspieť. Zo Zmluvy nevyplýva, že odporca ju uzatváral v mene inej osoby.
Odporca ju neuzatváral v mene vlastníka bytu, resp. ako zástupca vlastníka bytu, keďže v zmluve je
jednoznačne označený ako účastník zmluvy sám odporca. Odporca Zmluvu uzatvoril vo vlastnom mene
a nie ako zástupca vlastníka bytu, ale uschovávateľ, t.j. osoba, ktorá má byť odlišná od vlastníka bytu,

čo je zrejmé aj z textu zmluvy. Vychádzajúc z judikatúry, pokiaľ nie je z právneho úkonu zrejmé, že niekto
koná za iného, platí, že koná sám za seba.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ aj odporca v konaní neskôr preukázal, že bol splnomocnený konať v
mene vlastníka - spoločnosti V., Z..F..P.., to nič nemení na závere, že pri uzatváraní zmluvy konal sám
za seba, nakoľko konanie za iného zo zmluvy nevyplýva. To súčasne znamená, že navrhovateľ bol v

právnom vzťahu len s odporcom, ako už bolo uvedené vyššie, a preto má právo od neho požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia. Prípadné dojednania odporcu so spoločnosťou V., Z..F..P.., ktoré
neboli súčasťou Zmluvy o zložení zálohy, nemôžu mať vplyv na právne postavenie navrhovateľa a teda
ani na aktívnu a pasívnu legitimáciu v tomto spore.

Navyše súd zdôrazňuje, že tvrdenie odporcu sa javí ako účelové, keď tvrdí, že Zmluvu o zložení

zálohy uzatváral v mene predávajúceho V., Z..F..P.., keď následne už o 2 dni (dňa 17.4.2013) predložil
navrhovateľovi na uzatvorenie návrh kúpnej zmluvy, kde ako predávajúci bol uvedená iná spoločnosť F.
N. Y., Z..F..P.. Tieto nejasnosti treba vykladať na ťarchu zmluvnej strany, ktorá zmluvu pripravila a vniesla
ich do záväzkového vzťahu, t.j. na ťarchu odporcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd odporcu na zaplatenie dlžnej sumy zaviazal.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Keďže odporca sa dostal do omeškania so splnením tohto peňažného záväzku, vznikla mu povinnosť
zaplatiť aj úroky z omeškania. S poukazom na to, že odporca bola povinný podľa predžalobnej
upomienky vrátiť navrhovateľovi sumu 2.000 eur do 19.5.2013, ho súd zaviazal na zaplatenie zákonného
úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 2.000 eur od 20.5.2013 až do zaplatenia. Priznaná
výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný

úspech, priznal náhradu trov konania v celkovej sume 814,39 eura, ktoré predstavujú zaplatený súdny
poplatok v sume 120 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 694,39 eura. Trovy právneho zastúpenia
súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. a za jeden úkon právnej pomoci priznal sumu 91,29 eura.
Odmena bola priznaná za 7 úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 2.5.2013, predžalobná
výzva zo dňa 2.5.2013, písomné podanie návrhu na súd zo dňa 5.6.2013, vyjadrenie k odporu zo

dňa 15.10.2013, účasť na pojednávaní dňa 9.7.2014, vyjadrenie vo veci zo dňa 6.10.2014, účasť na
pojednávaní dňa 29.10.2014) v sume 639,03 eura (7x 91,29 eura) a režijný paušál v sume 4x 7,81 eura
za rok 2013 a 3x 8,04 eura za rok 2014 celkovo v sume 814,39 eura.

Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátke navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu

Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno

odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.