Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2013

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 0Er/1084/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4396897120
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Zakarová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2013:4396897120.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Pečivárne Lipt.Hrádok, s.r.o., so sídlom Liptovská
Porúbka 347, Liptovský Hrádok 033 01, IČO: 31 560 261, proti povinnému: STOTTER, s.r.o. - v likvidácii,
so sídlom Júrska cesta, Levice 934 01, IČO: 31 419 828 (vymazaný z Obchodného registra SR dňom
26.05.2003), o vymoženie 2.418,69 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 1084/1996 za

neprípustnú.

Súd zastavuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 1084/1996.

Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice poverením č. 5402*000060 zo dňa 30.1.1997 poveril súdneho exekútora JUDr.
Jozefa Ivančíka, so sídlom Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky, vykonaním exekúcie vo veci oprávneného:
Pečivárne Lipt.Hrádok, s.r.o., so sídlom Liptovská Porúbka 347, Liptovský Hrádok 033 01, IČO: 31

560 261, proti povinnému: STOTTER, s.r.o. - v likvidácii, so sídlom Júrska cesta, Levice 934 01, IČO:
31 419 828 (vymazaný z Obchodného registra SR dňom 26.05.2003), o vymoženie 2.418,69 eura s
príslušenstvom.

Dňa 3.8.2012 bol Okresnému súdu Levice doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
spolu s vyčíslením trov exekúcie, ktoré si žiadal priznať v súvislosti so zastavením exekúcie, a to v sume
58,62 eura.

Povinný- spoločnosť STOTTER, s.r.o. - v likvidácii, so sídlom Júrska cesta, Levice 934 01, IČO: 31
419 828 bol z Obchodného registra SR vymazaná dňom 26.05.2003, pretože uznesením Krajského
súdu v Bratislave, č.k. Z-2-1K 263/95 zo dňa 10.12.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.1.2003
zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti pre nedostatok majetku.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučného poriadku) (ďalej len EP) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez

návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku) (ďalej len EP), exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení účinnom do 31. januára 2002) náklady
podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. januára 2002), ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré
trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať
dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v platnom znení), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o

vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1.
februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Zo spisu je zrejmé, že exekučné konanie začalo do 16.8.1999.

Toto exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného ešte v roku 1996. V tejto súvislosti je
právne významné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania,
ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zásade osobou povinnou
znášať trovy exekúcie vychádzajúc z § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku
môže byť iba povinný/á. V prejednávanej veci však povinná zanikla výmazom z obchodného registra

26.05.2003. Tomuto už neexistujúcemu subjektu preto nemožno ukladať žiadne povinnosti. Za takejto
situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť oprávnenému uložená len
pri splnení podmienok vyplývajúcich z § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára
2002. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku

a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, podľa ktorej v
roku 2003 došlo k zániku povinnej, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Stratu
spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 OSP) nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v
dôsledku čoho aplikácia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 neprichádza
do úvahy. Rovnako nie je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu, že majetok

povinného/povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až
novelizáciou ustanovenia § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1. februára 2002 zákonom č. 32/2002
Z.z. Táto novela Exekučného poriadku, ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1.
februára 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť
zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, súd náhradu trov exekúcie súdnemu

exekútorovi nepriznal.

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je
súčasťouzákladnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.Súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne
aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to

bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (II. ÚS 272/08).

Exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému,
odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). Samotná skutočnosť, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej

miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejtosúvislosti konštatuje, že na danú vec je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor
Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku
(rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie,

kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami
súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre
ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta (porovnaj napr. II. ÚS
475/2010).

Súd pri rozhodovaní o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vychádzal okrem všeobecne

záväzných právnych predpisov tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M
Cdo 15/2011 zo dňa 27.9.2012.

Vzhľadom k vyššie uvedenému a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd vyhlásil túto exekúciu za
neprípustnú, zastavil exekúciu a nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och

písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.