Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413204864
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413204864.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky
v Bratislave, so sídlom Matúškova 21, 833 16 Bratislava, IČO: 00156582, proti žalovanému: Zamagro
Plus s. r. o. so sídlom 1. Mája 470/59, 061 01 Spišská Stará Ves, IČO: 46578986, zastúpeného: Beňo
& partners advokátka kancelária, s.r.o. so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o zaplatenie
367,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k.

8Cb 166/2013-71 zo dňa 23.4.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade
trov konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie zastavil. Zároveň vyslovil, že žalobcovi sa náhrada

trov konania nepriznáva.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. Mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne a
žalobca vzal dôvodne podanú žalobu späť pre správanie žalovaného, ktorý jeden deň pred samotným
doručením na súd (27.5.2013) uhradil žalovanú istinu a následne 29.1.2014, teda po podaní žaloby na
súd (28.5.2013) uhradil i príslušenstvo žalovanej istiny. Konštatoval, že splatnosť faktúry z 19.3.2013
nastala už 3.4.2013 a podaniu žaloby predchádzali aj tri výzvy, preto samotné uhradenie žalovanej istiny
až 27.5.2013 žalovaného nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Keďže žalovaný

procesne zavinil zastavenie konania, je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania. Žalovaný (zrejme ide
o chybu v písaní, správne malo byť uvedené „žalobca“) si uplatnil trovy konania, avšak žiadne nevyčíslil
a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Proti uzneseniu, len proti výroku o trovách konania, podal odvolanie žalovaný. V dôvodoch odvolania
uviedol, že žalovaný uhradil svoj záväzok voči žalobcovi dňa 27.5.2013. Poukázal na to, že sporové
konanie začína doručením návrhu navrhovateľa na súd. Sporové konanie nemôže začať nastaním

žiadnej inej právnej skutočnosti, napríklad podaním návrhu na poštovú prepravu. Návrh žalobcu na
vydanie platobného rozkazu bol prvostupňovému súdu doručený dňa 28.5.2013, teda v čase, keď už
uplatnená pohľadávka žalobcu neexistovala. Zdôraznil, že žalovaný napriek tomu, že jeho pohľadávka
bola uhradená dňa 27.5.2014, nevzal návrh na vydanie platobného rozkazu späť a to ani v časti, ale
nekonaním zapríčinil, že prvostupňový súd vydal platobný rozkaz na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá
už bola uhradená. Žalovaný má za to, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu bol podaný

neoprávnene, čím žalobca zavinil následné zastavenie konania. Žiadal, abyodvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté
uznesenie zmenil a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vo výške, akú si žalovaný uplatnil vo
vyjadrení zo dňa 17.2.2014 zvýšené o sumu 43,51 eur.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s odvolaním právneho zástupcu
žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný v čase
neexistencie svojej pohľadávky voči žalovanému, nie je pravdivé. Predmetný návrh bol síce doručený
príslušnému súdu na druhý deň po uhradení dlhu, ale odosielaný žalobcom dňa 21.5.2014, teda ešte
pred zaplatením dlhu. Žalobca teda v čase odosielania návrhu nemohol tušiť, že žalovaný zamýšľa svoj

dlh uhradiť.

K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný vyjadrenie, jeho obsah je však totožný s dôvodmi jeho odvolania,
a preto ho odvolací súd bližšie nerozpisuje.

Rozhodnutie o náhrade trov konania nie je rozhodnutím vo veci samej. Preto odvolací súd preskúmal
napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol

oprávnený napadnuté uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v
podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, čo v preskúmavanej veci neprichádza do úvahy vzhľadom ku právoplatnému
skončeniukonaniavovecisamej(§212ods.1,3O.s.p.).Popreskúmanínapadnutéhouzneseniadospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa
úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za
zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania.

Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie
v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z

účastníkovprocesnezavinil,žekonaniemuselobyťzastavené.Pretoženároknanáhradutrovkonaniaje
nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu,
je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku správania
sa žalovaného

k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd

neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na pošte dňa 24.5.2013,
doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 28.5.2013, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
367,50 s príslušenstvom, a to na základe faktúry zo dňa 19.3.2013, splatnej dňa 3.4.2013. Žalovaný
uhradil žalovanú istinu jej pripísaním na účet

žalobcu dňa 27.5.2013, teda až po tom, čo žalobca podal žalobu na pošte.Z uvedeného je však zrejmé, že v čase podania žaloby (na poštovú prepravu dňa 24.5.2013) žalovaná
čiastka ešte nebola zaplatená a preto je potrebné konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne a k
späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania žalovaného, ktorý po podaní žaloby uhradil žalovanú istinu

(27.5.2013) a neskôr aj jej príslušenstvo. Obrana žalovaného je však odôvodnená v tom, že istina bola
pripísaná a účet žalobcu deň predtým, ako sa po dôjdení žaloby na súd začalo konanie.

Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd pri skúmaní miery procesného zavinenia účastníkov
na zastavení konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba bola podaná (na pošte
dňa 24.5.2013) dôvodne a žalobca vzal dôvodne podanú žalobu späť pre správanie žalovaného, ktorý

síce ešte pred po podaním žaloby dňa 27.5.2013 uhradil žalovanú istinu, ale až následne dňa 29.1.2014
aj príslušenstvo žalovanej istiny.

Ide teda o prípad v zmysle druhej vety ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. (t. j. späťvzatie v
dôsledku správania sa žalovanej strany) a z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania
zavinila žalovaná strana. Preto táto by mala žalobcovi nahradiť účelne vynaložené trovy konania. Takéto
správanie žalovaného má súčasne znaky „dôvodov hodných osobitného zreteľa“ v zmysle § 150 ods. 1

O.s.p., pre ktoré by nebolo spravodlivé priznať žalovanému náhradu trov.

Uznesenie o zastavení konania sa vyhlasuje len v prípade prítomnosti účastníkov (§ 168 ods. 1 O.s.p.).
Keď súd rozhodol bez jeho vyhlásenia a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, bol súd povinný
vyzvať účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ak tak účastník neurobí,
súd mu náhradu trov neprizná (§ 151 ods. 2, 4 O.s.p.).

V preskúmavanej veci žalobca podal návrh na náhradu trov. Súd preto pochybil, keď ho nevyzval k
vyčísleniu trov podľa § 151 ods. 4 O.s.p.. Žalobca však odvolanie proti rozhodnutiu o trovách nepodal.

Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvého stupňa v odôvodnení uvádza, že „žalovaný“ si trovy konania
nevyčíslil, pretože žalovaný si vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania vo vyjadrení zo dňa 31.1.2014
a aj vo vyjadrení zo dňa 17.2.2014, odvolací súd uvádza (ako už bolo vyššie uvedené), že zrejme ide

o chybu v písaní v dôvodoch napadnutého uznesenia a správne malo byť uvedené „žalobca“. Uvedené
je možné vyvodiť z toho, že prvostupňový súd po preskúmaní procesnej zodpovednosti účastníkov na
zastavení konania ustálil, že procesne zavinil zastavenie konania žalovaný, a preto je povinný uhradiť
žalobcovi trovy konania. Taktiež zo spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil trovy konania, avšak tieto si
nevyčíslil. Ak teda prvostupňový súd v poslednej vete napadnutého uznesenia uviedol, že „žalovaný

si uplatnil trovy konania, avšak žiadne nevyčíslil“, je zrejmé, že mal na mysli žalobcu. Dôvodom pre
nepriznanie náhrady trov žalovanému nebolo zmeškanie lehoty podľa § 151 ods. 2, 4 O.s.p., ale jeho
správanie, ktoré viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby.

Preto nie je právne významné ani to, že žalobca vzal žalobcu späť až po dodatočnom zaplatení
príslušenstva istiny. Čas uskutočnenia prejavu vôle žalobcu o späťvzatí žaloby by bol relevantný len v

prípade, že by súd priznal žalobcovi náhradu trov konania aj za úkony, ktoré nebolo možné považovať
za včas vykonané.

Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Tento si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, a

preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal (§ 151 ods. 1 a § 224 ods.
1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.