Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200752
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200752.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: A.. A. N., bytom
O. XX, XXX XX C., právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811
05 Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29.augusta č. 8-10, 813
63 Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12896-2/2013-BA zo dňa
13.3.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 12896-2/2013- BA zo dňa 13.3.2013 v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 zrušuje podľa

ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 244,40 € na účet právneho
zástupcu žalobcu, vedený v R. C. a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, a to do 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 23.4.2013 domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12896-2/2013-BA zo dňa 13.3.2013, ktorým žalovaný zmenil
výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, že vypustil text: ...“ vydáva podľa §
210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text ...“ vydáva podľa § 210 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení...“ a v ostatnej časti potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka

Bratislava č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 vo veci zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala dňa 24.7.2012 rozhodnutie č. 705-0200100112-
GC09/12, v ktorom určila, že samostatne zárobkovo činnej osobe, resp. žalobcovi zaniká ku dňu
30.6.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Žalobca podal proti
tomuto rozhodnutiu odvolanie, nakoľko toto rozhodnutie považoval po formálno - právnej stránke
za nepreskúmateľné a po obsahovej stránke za nesprávne. V odvolaní uviedol, že správny orgán

prvého stupňa sa nevenoval opisu vlastných úvah a použitých myšlienkových postupov v dvoch
základných otázkach, nevyhnutných pre rozhodnutie v tejto veci - v otázke, či žalobca v danom
období bol povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou a čo spĺňal, alebo nespĺňal status
samostatne zárobkovo činnej osoby. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava mala k dispozícii viaceré
rozhodnutia súdov vyššieho stupňa, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v rovnakých prípadoch, ako je
prípad žalobcu, nemožno advokáta považovať za povinne nemocensky a dôchodkovo poistenú osobu,
nakoľko takýto advokát nespĺňa zákonné definičné znaky samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľažalobcu alibistický postup pobočky spôsobil nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia. Rozhodnutie
malo vážne nedostatky hmotno - právneho posúdenia prípadu. Žalobca uviedol, že koncom apríla 2008
stratil oprávnenie na samostatný výkon advokácie a toto oprávnenie na samostatný výkon advokácie

už nezískal naspäť, v dôsledku čoho samostatne zárobkovú činnosť výkonu advokácie nikdy už
neobnovil. Zároveň mu v období po 30.4.2008 nevzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie. Časovým momentom zániku žalobcovho povinného nemocenského a povinného
dôchodkového poistenia nie je dátum 30.6.2010 ako nesprávne uvádza Sociálna poisťovňa, ale dátum
30.4.2008.

Žalobca rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13.3.2013, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu, vytýka tie isté
nedostatky, ako sa vyskytli v prvostupňovom rozhodnutí Bratislavskej pobočky Sociálnej poisťovne, a to
konkrétne nepreskúmateľnosť alebo nedostatok dôvodov a nesprávne právne posúdenie veci zo strany
ústredia Sociálnej poisťovne.

Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného v časti jeho odôvodnenia za neprimerane stručné a
nerešpektujúce § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Odvolací orgán sa výlučne

sústredil na reprodukciu udalostí z dovtedajšieho priebehu správneho konania a na citáciu niektorých
právnych predpisov. Žalovaný sa vôbec nevenuje opisu vlastných úvah a nezaoberá sa otázkou, či bol
žalobca v rozhodnom období, t.j. po období 30.4.2008 samostatne zárobkovo činnou osobou.

Rozhodnutie žalovaného je nesprávne, nakoľko povinnosť platiť poistné v danom období od mája
2008 do júna 2010 žalobca nenadobudol, nakoľko v danom období nebol povinne nemocensky ani

povinne dôchodkovo poistenou osobou. Je tomu tak z dôvodu, že od dátumu 30.4.2008 až do dnešného
dňa žalobca ani na jeden kalendárny deň nespĺňal zákonné definičné znaky samostatne zárobkovo
činnej osoby a teda tvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že žalobcovi povinné nemocenské a povinné
dôchodkové poistenie zaniklo až ku dňu 30.6.2010 je teda určite nesprávne.

Základnou právnou otázkou, ktorou sa žalovaný mal zaoberať je posúdenie, či žalobcu ako advokáta

a zároveň spoločníka a konateľa advokátskej spoločnosti možno považovať v rozhodnom období za
samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.

Žalobca od 1.4.2008 sa stal spoločníkom a konateľom advokátskej spoločnosti ČERNEJOVÁ & HRBEK,
s.r.o., v mene a na účet ktorej žalobca vykonáva advokáciu nepretržite od jej vzniku od 1.4.2008.
Žalobcovo právo dočasného samostatného výkonu advokácie zaniklo práve dňom 30.4.2008, ku

ktorému podal odhlášku z jeho dovtedajšieho nemocenského a dôchodkového poistenia. Zároveň
uviedol, že ku dňu 14.7.2008 pozastavil výkon činnosti advokáta.

Žalobca poukázal vo svojej žalobe na ustanovenie § 5 písm. c) zákona č.461/2003 Z.z., § 1 ods. 2, §
20, § 21 a § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1Sžo/35/2010, ktorý konal v obdobnej veci.

Z ustanovení zákona o advokácii je zrejmé, že aj počas existencie formálneho oprávnenia na
výkon advokácie môžu existovať právne skutočnosti, keď držiteľ oprávnenia na výkon advokácie
nemá dovolené túto činnosť advokácie vykonávať a nemá faktickú možnosť poberať žiadnu odmenu
za výkon advokácie. Je teda absurdné uvažovať o tom, aby bola takáto osoba považovaná za
samostatne zárobkovo činnú osobu, keď žiadny zárobok poberať nemôže. Zákon o advokácii súčasne

vymedzuje dve základné prekážky pre výkon advokácie fyzickou osobou počas držby osobitného
oprávnenia na výkon advokácie a to pozastavenie výkonu advokácie a postavenie konateľa spoločnosti
s ručením obmedzeným. Práve existencia ktorejkoľvek z týchto dvoch prekážok spôsobuje u advokáta
fyzickej osoby dočasný zánik oprávnenia na výkon advokácie, ktorého trvanie je podmienené časovou
existenciou prekážky. Dočasný zánik oprávnenia so všetkými jeho dôsledkami je nutné striktne odlišovať

od inštitútu vyčiarknutia advokáta zo zoznamu.Takéto nezákonné a ničím neodôvodnené správanie sa oboch organizačných zložiek neprípustným
spôsobom zasiahlo do práv žalobcu, nakoľko sa vydaním oboch rozhodnutí vytvorili predpoklady, aby
príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne mohla následne vydať ďalšie rozhodnutie o výške

poistného, ktoré žalobca bude povinný platiť.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 12896-2/2013-BA zo dňa 13.3.2013 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Bratislava č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie
konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.6.2013 uviedol, že

na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činnú osobu považujú fyzické osoby
vymedzené v ustanovení § 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie
právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do
31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zákon
č. 461/2003 Z.z. účinnom do 31.12.2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho

postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa
právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať
živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej
osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,
vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej

osoby.

Fyzická osoba nadobúda status advokáta podľa § 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. V
spojení so zákonom č. 461/2003 Z.z. advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov nadobúda na
účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č.
461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného

dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu
alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba
dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka.

Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo
činnej osoby je podmienený nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou
právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Právne skutočnosti podmieňujúce stratu
právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, a tým aj zánik jej povinného nemocenského

poistenia a povinného dôchodkového poistenia, sú taxatívne vymedzené v § 21 ods. 4 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010. Z dikcie zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) citovaného zákona zaniká vždy povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu a odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať

oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť
samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.

Skutočnosť,žeadvokátzmeníformuvýkonuadvokácieniejeprávnouskutočnosťou,ktorápodľazákona
č. 461/2003 Z.z. spôsobuje zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. V
odvolacom konaní bola preukázaná skutočnosť, že Slovenská advokátska komora zapísala žalobcu do

zoznamu advokátov dňa 1.7.2001. S účinnosťou od 1.1.2004 nadobúda advokát zapísaný v zozname
Slovenskej advokátskej komory status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho
poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca, ktorý je
naďalej zapísaný do zoznamu advokátov spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby.
Na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne

zárobkovo činnej osoby je potrebné, aby žalobca v rozhodujúcom období dosiahol príjem z podnikaniaustanovený v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2008 vzniklo žalobcovi povinné nemocenské a
povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2009 do 30.6.2010.

V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca môže od 1.5.2008 poskytovať právne služby v mene
advokátskej spoločnosti, ktorej je konateľom a spoločníkom. Žalobca zároveň nepreukázal, že by mu
k 1.5.2008 vznikol pracovný pomer, v ktorom na výkon činnosti by bol povinný mať oprávnenie podľa
osobitného predpisu.

Podľa žalovaného ustanovenie § 12 zákona č. 586/2003 Z.z. ustanovuje len formu výkonu advokácie.
Zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej

osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. a ani povinné nemocenské a povinné dôchodkové
poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.

Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta,
nakoľko príjem advokáta ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je zdaňovaný ako príjem
zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. V dôsledku uvedeného

môže advokátovi zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. k 1.7. kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa posudzuje príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou.

Sociálna poisťovňa pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia

samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza len z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý
samostatne zárobkovo činná osoba uvedie vo výpise z daňového priznania za príslušný kalendárny rok.
Ak samostatne zárobkovo činná osoba má príjem aj zo závislej činnosti, Sociálna poisťovňa na tento
príjem neprihliada.

Žalovaný je toho názoru, že žalobca je aj naďalej považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu
podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. a to aj napriek skutočnosti, že od 1.5.2008 môže poskytovať
právne služby len v mene spoločnosti s ručením obmedzeným. Priamo zo znenia vyššie uvedeného
ustanovenia vyplýva podmienka, po splnení ktorej je advokát považovaný za samostatne zárobkovo
činnú osobu. Opačný prístup k jednotlivým formám výkonu advokácie by z pohľadu systému sociálneho

poistenia zaviedol nerovnaký prístup k osobám poskytujúcim právne služby a to tak z pohľadu ich
prístupu k systému sociálneho poistenia, ako aj nároku na dávkové plnenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava nemohla akceptovať Registračný list FO - odhlášku žalobcu
z povinného sociálneho poistenia dňom 30.4.2008 a naďalej považovala žalobcu za samostatne
zárobkovo činnú osobu. K potvrdeniu Slovenskej advokátskej komory o spôsobe výkonu advokácie,

žalovaný uviedol, že toto potvrdenie môže len osvedčovať, akým spôsobom je advokácia fyzickou osobu
vykonávaná. Žalovaný nemôže rozhodovať na základe potvrdenia vydaného Slovenskou advokátskou
komorou, ale musí vychádzať z právne relevantného dokladu, ktorým je licencia osvedčujúca zapísanie
advokáta do zoznamu Slovenská advokátska komora.

Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa pozastavenia výkonu advokácie od 14.7.2008 uvádzame,

že rovnako tak ako pri zmene formy výkonu advokácie, ani pri pozastavení výkonu advokácie, nezaniká
advokátovi oprávnenie na vykonávanie činnosti, preto aj naďalej spĺňa podmienky na nadobudnutie
právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

Zákon o advokácii v ustanovení § 8 vymedzuje, v ktorých prípadoch komora pozastaví výkon advokácie
a v ktorých prípadoch komora môže pozastaviť výkon advokácie. Pri pozastavení výkonu advokácie

advokátovi nezaniká oprávnenie na výkon advokácie, stále zostáva zapísaný v zozname advokátov,do ktorého komora advokátovi len túto skutočnosť zapíše. Keďže advokát je v období pozastavenia
výkonu advokácie naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, spĺňa podmienku, na
základe ktorej sa na účely sociálneho poistenia aj v tomto období považuje za samostatne zárobkovo

činnú osobu. Vychádzajúc z ustanovenia § 7 zákona o advokácii vyčiarknutie advokáta zo zoznamu
advokátov má za následok, že advokát už právne služby nemôže poskytovať. V spojení so zákonom
o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 advokátovi, ktorý je vyčiarknutý zo zoznamu
advokátov, de facto zaniká oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa § 21 ods. 4 písm. b) citovaného
zákona. Dočasné pozastavenie oprávnenia, na základe ktorého vykonáva fyzická osoba advokáciu,

teda nespôsobuje zánik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho
poistenia a advokátovi nezaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení
účinnom do 31.12.2010. Pozastavenie výkonu advokácie môže mať vplyv len na zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia advokáta, ako samostatne zárobkovo
činnej osoby, od 1. júla kalendárneho roka, ak jeho príjem z podnikania vykonávaného podľa zákona

o advokácii za predchádzajúci kalendárny rok, v dôsledku pozastavenia výkonu advokácie, nedosiahne
zákonom ustanovenú sumu. V tomto prípade advokát síce nestráca status samostatne zárobkovo
činnej osoby, ale zaniká mu povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, čoho dôsledkom je aj zánik
odvodovej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o sociálnom poistení.

Skutočnosť, že žalobca sa nestotožnil s právnym záverom odvolacieho orgánu nemá za následok

nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zároveň poukázal na Zbierku stanovísk
Najvyššieho súdu SR č. 4/2012, v ktorej je publikovaný rozsudok sp.zn. 7Sžso/27/2010, z ktorého
vyplýva, že na účely zákona č. 461/2003 Z.z. treba advokáta, zapísaného v zozname advokátov
vedenom Slovenskej advokátskej komory, považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo
poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a to bez ohľadu na to, či advokátsku činnosť vykonáva

ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne ako konateľ právnickej osoby poskytujúcej
služby advokácie.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd žalobu zamietol.

Žalobca písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 4.10.2013 reagoval na
vyjadreniežalovanéhotak,žepoukázalnadvanálezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS

63/2012 a II. ÚS 426/2012, v ktorých bola posudzovaná totožná právna otázka a táto bola vyhodnotená
úplne zhodnými tvrdeniami ako tvrdeniami uvedenými v žalobe žalobcu.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.

rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd rozhodol o veci podľa § 250f ods.
1 O.s.p. bez pojednávania rozsudkom.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade

s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť

ho vydaním rozhodnutia.Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12896-2/2013-
BA zo dňa 13.3.2013, ktorým žalovaný zmenil výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu tak, že vypustil text: ...“ vydáva podľa § 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení...“

a doplnil text ...“ vydáva podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...“ a v ostatnej časti potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa
24.7.2012 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.
Súd skúmal, či žalovaný vec posúdil podľa platných právnych predpisov a dostatočne zistil skutkový
stav veci.

Z administratívneho spisu súd zistil, že advokátska kancelária ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. je
spoločnosťou s ručením obmedzeným poskytujúca právne poradenstvo.

Z vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby zo dňa 22.4.2008, teda žalobcu vyplýva, že dňa
1.5.2008 mu vznikol pracovný pomer, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa
osobitného predpisu. Žalobca podal vyhlásenie ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z
povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby

z dôvodu zániku týchto poistení.

Z listu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 29.2.2012 je zrejmé, že žalobca do 2.4.2008 vykonával
advokáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba. Doručením žiadosti o zápis spoločnosti s ručením
obmedzeným od 3.4.2008 žalobcovi zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne a tú môže
vykonávať len na účet a v mene advokátskej spoločnosti. Slovenská advokátska komora potvrdila, že

od 3.4.2008 žalobca nie je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona č. 461/2003 Z.z..

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi advokátskou kanceláriou a žalobcom vyplýva, že žalobca
nastupuje do práce 1.5.2012 a týmto dňom vznikol pracovný pomer medzi zamestnancom a
zamestnávateľom. Pracovná zmluva nadobudla v zmysle článku XVII platnosť a účinnosť odo dňa jeho
podpisu, resp. od 30.4.2012.

Rozhodnutím č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava
rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobcovi, ku dňu 30.6.2010 povinné nemocenské
a povinné dôchodkové poistenie zaniká. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na
ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení a na ustanovenia § 12 písm. e) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a

uviedol, že pozastavenie výkonu advokácie nemá právne účinky zániku oprávnenia na vykonávanie
činnosti advokáta podľa osobitného predpisu, pretože advokát nie je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov.
Z uvedeného dôvodu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osobe, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti advokáta, povinné nemocenské
a povinné dôchodkové poistenie dňom pozastavenia výkonu advokácie nezaniká. Z uvedeného dôvodu

žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 14.7.2008.

Žalobca podal proti rozhodnutiu č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 odvolanie, v ktorom
uviedol skutočnosti totožné s námietkami uvedenými v podanej žalobe.

Rozhodnutím č. 12896-2/2013-BA zo dňa 13.3.2013 žalovaný zmenil výrokovú časť rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu tak, že vypustil text: ...“ vydáva podľa § 210 ods. 1 písm. a)

zákona o sociálnom poistení...“ a doplnil text ...“ vydáva podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení...“ a v ostatnej časti potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava
č. 705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia. Žalovaný zhodnotil doterajší skutkový stav a s poukazom na
ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b) zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a na ustanovenia § 2 ods. 1, § 12 a § 15 ods. 6 zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii uviedol, že vykonávanie advokátskej praxe samostatne ako advokáta alebokonateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným, je až následnou možnosťou potom, ako je fyzická
osoba zapísaná ako advokát v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Vo
vzťahu k zákonu o advokácii je v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení každá osoba

zapísaná v zozname advokátov považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu. Sociálna poisťovňa
u žiadnej osoby, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, neskúma a
ani nezohľadňuje, či na základe tohto oprávnenia reálne vykonáva činnosť, resp. či medzičasom z iných
osobnýchdôvodovnestratilamožnosťpoberaťodmenuzavýkontejtočinnosti.Podľažalovanéhokudňu
30.4.2008 nezaniklo žalobcovi jeho oprávnenie na výkon advokácie. Podmienky na zánik sociálneho

poistenia neboli u účastníka konania splnené ani ku dňu 14.7.2008, nakoľko pozastavenie výkonu
advokácie nemá právne účinky zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti advokáta podľa osobitného
právneho predpisu, pretože advokát nie je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené

záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená

jesamostatnezárobkovočinnáosoba,ktorejpríjemzpodnikaniaazinejsamostatnejzárobkovejčinnosti
podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou
činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistená
je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné na nemocenské
poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné na starobné poistenie
platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy... b) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v §
5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5
písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie
podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne
zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

Podľa § 5 (nazvanom Samostatne zárobková činná osoba) písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá... c) má
oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu..., pričom osobitným predpisom je v
zmysle odkazu č. 19 napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení
zákona č. 302/1999 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch

v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci a ako aj administratívneho spisu dospel k záveru, že
žalovaný sa mal primárne zaoberať posúdením, či žalobcu ako advokáta a zároveň spoločníka a
konateľa advokátskej spoločnosti možno považovať v rozhodnom období za samostatne zárobkovočinnú osobu v zmysle ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca od 1.4.2008 sa stal
spoločníkom a konateľom advokátskej spoločnosti ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., v mene a na účet
ktorej žalobca vykonáva advokáciu nepretržite od jej vzniku od 1.4.2008. Žalobcovo právo dočasného

samostatného výkonu advokácie zaniklo práve dňom 30.4.2008, ku ktorému podal odhlášku z jeho
dovtedajšieho nemocenského a dôchodkového poistenia. Zároveň si ku dňu 14.7.2008 pozastavil výkon
činnosti advokáta.

Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a ako aj uviedol
vo svojom náleze Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 426/2012 53 zo dňa 21.2.2013,

poistnénanemocensképoisteniejepovinnáplatiťpovinnenemocenskypoistenásamostatnezárobkovo
činná osoba [§ 128 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení] a poistné na nemocenské poistenie
povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba [§ 128 ods. 2 písm. c) zákona o
sociálnompoistení].Povinnenemocenskypoistenoujesamostatnezárobkovočinnáosoba,ktorejpríjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho

základu uvedeného v § 138 ods. 9 [§ 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení]. Ako vyplýva z
uvedeného, povinnosť platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká iba za súčasného
splnenia podmienky výšky definovaného príjmu za rozhodné obdobie a skutočnosti, že daný subjekt je
samostatne zárobkovo činnou osobou.

Samostatne zárobkovo činnou osobou je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti

podľa osobitného predpisu, v tomto prípade na výkon advokácie [§ 5 písm. c) zákona o sociálnom
poistení]. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku oprávnenia na výkon advokácie (§
21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).

S ohľadom na uvedené je potrebné zaoberať sa pojmami „fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na

vykonávanie advokácie“, resp. „fyzická osoba, ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo“, a
to z hľadiska, či ich ústavne konformnému výkladu zodpovedá prístup, podľa ktorého je takouto osobou
každý advokát zapísaný do zoznamu advokátov už len z dôvodu jeho zápisu v zozname advokátov (a
prestáva takouto osobou byť iba jeho vyškrtnutím zo zoznamu advokátov), alebo taký výklad, podľa
ktoréhotakoutoosobounieje(aleboňouprestávabyť)advokát,ktorývovlastnommeneniejeoprávnený

advokáciu vykonávať, hoci je síce zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou
komorou (napr. aj z dôvodu, že vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným
zapísanej do zoznamu spoločností vedenom Slovenskou advokátskou komorou [§ 12 ods. 2 a § 71 ods.
2 písm. b) zákona o advokácii].

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, výkon advokácie je zastupovanie klientov v

konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní,
poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov,
správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva
sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu

advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát môže vykonávať advokáciu

a)samostatne,

b)v združení spolu s inými advokátmi,

c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti,

d) ako komplementár komanditnej spoločnosti aleboe) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, komora vedie zoznam združení podľa §
13, zoznam verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností podľa § 14 a zoznam

spoločností s ručením obmedzeným podľa § 15; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

Podľa § 71 ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, predsedníctvo komory... vedie zoznam
advokátov..., zoznam spoločností s ručením obmedzeným..., vykonáva v nich zápisy...

Podľa § 15 ods. 1 veta prvá zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokáti môžu na účel výkonu
advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie
právnych služieb.

Podľa § 15 ods. 2 prvej vety zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokáti ako konatelia spoločnosti s
ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti.

Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ
spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení,
ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej

spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom
poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

Z týchto ustanovení je zrejmé, že spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným
založenej na účely výkonu advokácie môže byť iba advokát (§ 15 ods. 1 zákona o advokácii), pričom

advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou
(§ 2 ods. 1 zákona o advokácii). Advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú
advokáciu v mene a na účet spoločnosti (§ 15 ods. 2 zákona o advokácii). Pritom platí, že advokát,
ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať
advokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 zákona o advokácii).

Ústavný súd vo svojom náleze sp.zn. II. ÚS 426/2012 - 53 zo dňa 21.2.2013 uviedol, že je toho
názoru, že pri výklade uvedených pojmov (§ 5 a § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) je potrebné
uprednostniť výklad materiálny a dospieť k záveru, podľa ktorého „fyzická osoba, ktorá má oprávnenie
na vykonávanie advokácie“, je iba advokát, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone
advokácie skutočne právne služby klientom poskytovať a prijímať za nich ako fyzická osoba aj odmenu.

„Fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“, je teda iba advokát vykonávajúci
advokáciu samostatne a iba v prípade ak nemá výkon advokácie pozastavený. Na tomto závere nič
nemôže zmeniť ani skutočnosť, že aj advokát - konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť v
zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou zapísaný. Ako správne uviedol už vo
svojej rozhodovacej činnosti najvyšší súd - tento zápis je podmienkou na to, aby mohol advokát v mene

a na účet iného subjektu (spoločnosti s ručením obmedzeným) advokáciu vykonávať. „Fyzickou osobou,
ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo“, je preto každý advokát, ktorý vykonával advokáciu
samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným,
pretože samostatne advokáciu vykonávať v takom prípade už nie je oprávnený, čo vyplýva priamo zo
zákona o advokácii. K tomuto názoru dospel ústavný súd použitím metódy gramatického, logického, ale

najmä systematického výkladu sporných ustanovení zákona o sociálnom poistení v kontexte ustanovení
zákona o advokácii tak, ako sú už citované.

Neobstojí preto z týchto dôvodov názor najvyššieho súdu vyslovený rozsudkom sp. zn. 7 Sžso 27/2010
z 1. júla 2010, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky ako R 66/2012), podľa ktorého na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta

zapísaného v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou považovať za povinnenemocenskyadôchodkovopoistenúsamostatnezárobkovočinnúosobu,atobezohľadunaskutočnosť,
či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne konateľ
právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie.

Takto formulovaný názor totiž vychádza iba z formalistického výkladu dotknutých ustanovení, ktorý
nezohľadňuje ich materiálnu podstatu, a tým ani zmysel a účel právnej úpravy.

Pre úplnosť je potrebné poukázať na ďalšie dva súvisiace aspekty tejto veci - chápanie následkov
pozastavenia samostatného výkonu advokácie advokátovi pre jeho postavenie v systéme sociálneho
poistenia a následnú zmenu právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, ku ktorej došlo od 1. januára
2011 zákonom č. 543/2010 Z. z.

Ako je zrejmé z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 45/2010 zo dňa 28. septembra 2011
(uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R
67/2012), z § 9 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii vyplýva, že od okamihu pozastavenia výkonu
advokácie, advokát už nie je oprávnený poskytovať právne služby, a teda nemá oprávnenie na
vykonávanie činností podľa osobitného predpisu, ak je naďalej zapísaný v zozname advokátov; táto

skutočnosť má za následok na účely zákona o sociálnom poistení, že od tohto okamihu nemožno
advokáta považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom
poistení. Ako vyplýva z uvedeného, aj v tomto prípade naďalej ide o advokáta, ktorý je v zozname
advokátov vedenom komorou zapísaný, avšak zákon o advokácii nepripúšťa, aby poskytoval právne
služby klientom, obdobne ako v prípade zmeny formy výkonu advokácie rovnako nepripúšťa, aby

advokát - fyzická osoba poskytoval právne služby samostatne. Toto rozhodnutie najvyššieho súdu je
teda založené na materiálnom výklade sporných pojmov a upúšťa od prísne formalistického chápania
oprávnenia vykonávať advokáciu patriaceho každému iba z dôvodu jeho zápisu v zozname advokátov.

Zákon o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. od 1. januára 2011 obsahuje už odlišnú
úpravu nielen § 5, ale aj § 21 ods. 4. Od 1. januára 2011 tieto ustanovenia znejú takto:

Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO
zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v §
3 ods. 1 písm. 2 a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO,
ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2,
3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu (tým je zákon o správe daní a poplatkov).

Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je
fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu [§ 31 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v
znení neskorších predpisov, § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov].

Ako vyplýva z týchto novelizovaných ustanovení, zákonodarca považoval v súvislosti s § 21 ods. 4
zákona o sociálnom poistení za potrebné spresniť podmienky zániku povinného nemocenského a
dôchodkového poistenia SZČO, pričom postupoval tak, že výslovne stanovil, že toto zaniká vždy dňom,
od ktorého fyzická osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. Takto zákonodarca
nahradil sporné „mať oprávnenie“ jednoznačným „byť oprávneným“, čo podľa názoru ústavného súdu v

náleze sp.zn. II. ÚS 426/2012 - 53 posunulo dikciu ustanovenia k jej materiálnemu chápaniu a potvrdzuje
správnosť už uvedených úvah. Tomu nasvedčuje aj úprava § 5 zákona o sociálnom poistení.

Za ústavne nekorektný sa javí názor, podľa ktorého „len advokát (fyzická osoba) je zapísaný v zozname
advokátov... Je len jedno oprávnenie na vykonávanie advokácie a je udeľované výlučne advokátovi a
bez ohľadu na formu výkonu advokácie.“. Je síce pravdou, že spoločníkom a konateľom advokátskej

spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť iba ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, avšak ajadvokátske spoločnosti sú zapisované do zoznamu spoločností vedeného komorou, a to až po splnení
zákonnýchpodmienok[§12ods.2,§71ods.2písm.b)zákonaoadvokácii].Nemožnopretostotožňovať
oprávnenie advokáta vykonávať advokáciu samostatne a oprávnenie spoločnosti vo vlastnom mene

právne služby poskytovať, a tým vykonávať advokáciu, hoci na druhej strane zápis advokáta v zozname
advokátov je jednou z podmienok na zápis spoločnosti do zoznamu spoločností vedenom komorou.

Pokiaľ preto advokátovi po zmene formy výkonu advokácie nezostal zachovaný (v materiálnom slova
zmysle)statusadvokátapodľazákonaoadvokácii,nemoholmuzostaťzachovanýanistatussamostatne
zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom poistení.

Podľa § 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii v znení od 1. septembra 2009 predsedníctvo komory...

vydáva záväzné potvrdenie o forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto zákona a o skutočnosti, či
advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu.

Najvyšší súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, podľa ktorého (bez bližšieho
odôvodnenia) „rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch
zákon zveruje do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené potvrdenie

SAK ako samosprávnej stavovskej organizácie, nemá vplyv na zánik oprávnenia žalobcu vykonávať
advokáciu samostatne a tým na zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia.“.

Nepochybne správny je názor najvyššieho súdu vo svojej rozhodovacej činnosti, pokiaľ uvádza, že o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch patrí rozhodovanie do vecnej
pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne. To, že Slovenskej advokátskej komore bolo zverené vydávanie

potvrdenia o tom, či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu,
však neznamená, že Sociálna poisťovňa nerozhoduje naďalej o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch. Znamená to iba toľko, že pri posudzovaní otázky, či advokát je
samostatne zárobkovo činnou osobou, je povinná vychádzať zo stanoviska Slovenskej advokátskej
komory, ostatné okolnosti rozhodujúce pre zánik povinného poistenia posudzuje Sociálna poisťovňa

naďalej samostatne.

Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak Slovenská advokátska komora vydá záväzné stanovisko
podľa citovaného ustanovenia, nemôže už z hľadiska Sociálnej poisťovne ísť v tejto otázke o „sporný
prípad“ (čo je jedným z predpokladov a podmienkou vzniku právomoci rozhodovania Sociálnej poisťovne
o zániku poistného vzťahu). Tieto závery vyplývajú zo vzťahu špeciality zákona o advokácii vo vzťahu k

advokátom oproti zákonu o sociálnom poistení upravujúcemu otázky všeobecne. Záväznosť potvrdenia
Slovenskej advokátskej komory je pritom vyjadrená priamo v normatívnom texte.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného č. 12896-2/2013- BA zo dňa 13.3.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č.
705-0200100112-GC09/12 zo dňa 24.7.2012 je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm.

a) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v predmetnej veci vychádzal najmä
z nálezov Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 426/2012 -53 a II. ÚS 63/2012 - 52, ktoré priniesli prielom
v rozhodovacej činnosti súdov.

Súd poukazuje na to, že oprávnenie na výkon advokácie je nevyhnutné vnímať nielen vo formálnej
rovine tvorenej existenciou zápisu v zozname advokátov, ale aj v materiálnej rovine, danej jednak

právom vykonávať advokáciu, ako aj právom dosahovať príjem advokátskej činnosti. Advokát, ktorý síce
je oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti
(nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet) nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby mohol byť
považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení,
čo uviedol vo svojom náleze aj ústavný súd (sp.zn. II. ÚS 63/2012).Vyššie citované nálezy Ústavného súdu SR v obdobných veciach poskytli záväzné stanovisko pre
rozhodovaciučinnosťsúdov.Úlohousprávnychorgánovvobdobnýchveciachbudepostupovaťvzmysle
týchto nálezov a zosúladiť vydávanie správnych rozhodnutí v súlade s týmito nálezmi, ktoré nepochybne

učinili zadosť argumentácii advokátov. Súdne rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS SR
označené ako R 66/2012 nemožno bez ďalšieho prehliadať, avšak k jeho interpretácii je nevyhnutné
pristúpiť aj v nadväznosti na aktuálnu judikatúru Ústavného súdu SR.

O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcom
náhradu trov konania spočívajúce v náhrade nákladov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) a náhradu
za zaplatený súdny poplatok. Súd vychádzal z nasledovných výpočtových základov:

ROK 2013

- základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v roku 2013 podľa § 11 ods. 4 vyhlášky (1/13 výpočtového
základu) v eurách...................................................................60,08 €

- paušálne telekomunikačné a prepravné pre rok 2013 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (1/100 výpočtového

základu) v eurách..............................................................................7,81 €

Priznané trovy konania podľa správneho uplatnenia Vyhlášky pozostávajú za rok 2013:

1/ prevzatie zastupovania: 1 x 60,08 € zo dňa 16.4.2013.........................................60,08 €

2/ vypracovanie podania žaloby 1 x 60,08 € zo dňa 22.4.2013................................60,08 €

3/ písomné podanie na súd - stanovisko k vyjadreniu žalovaného 1 x 60,08 €........60,08 €

4/ paušálne telekomunikačné a prepravné za rok 2013 3: x 7,81 €...........................23,43 €

5/ DPH 20%, nakoľko žalobca preukázal, že je platcom DPH

Spolu : 180,24 € ň 23,43 € + 20% DPH = 244, 40 €

V zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. má právny zástupca žalobcu nárok na náhradu hotových výdavkov
advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 244,40 €, ktoré žalovaný je povinný uhradiť na

účet právneho zástupcu žalobcu, vedený v R. C., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a to do 30 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 66,- € bol žalobcovi vrátený uznesením č.k. 1S
103/2013-32 zo dňa 24.5.2013 prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, nakoľko podľa § 4 ods. 1
písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. je toto konanie oslobodené od platenia súdneho poplatku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).