Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/459/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711207567
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2711207567.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, zastúpená advokátkou: Mgr. Eva Bačíková,
Andreja Žarnova 1, Trnava, proti odporcom: l/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, P. a 2/ T. C., nar.
XX.XX.XXXX, P. XXX, P., o zaplatenie 4.117,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C 51/2012-89 zo dňa 26. septembra 2012 a proti dopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C 51/2012-144 zo dňa 17. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u

j e a napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa r u š í.

Odporcom 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 3.087,45 eur s 5% úrokom z omeškania od 20.10.2011 do zaplatenia a úrok z
nasledovných istín vždy vo výške 7,49% takto: zo sumy 3.922,17 eur od 10.05.2006 do 03.08.2006, zo
sumy 4.785,21 eur od 04.08.2006 do 10.08.2006 vo výške 7,49%, zo sumy 4.598,- eur od 11.08.2006 do
31.12.2006, zo sumy 4.598,61 eur od 01.01.2007 do 31.12.2007 vo výške 7,49% ročne, zo sumy 4.225,-
eur 01.01.2008 do 31.12.2008, zo sumy 3.864,61 eur od 01.01.2009 do 31.12.2009, zo sumy 3.522,85
eur od 01.01.2010 do 31.01.2010 vo výške a zo sumy 3.460,65 eur od 01.01.2011 do 19.09.2011 a

iné trovy konania navrhovateľa vo výške 246,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 859,86 eur
k rukám Mgr. Evy Bačíkovej, advokátky s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia
zaniká povinnosť plnenia druhého odporcu. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 až 4, § 9 ods.
1, 2, § 11 ods. 1 až 4 zákona o stavebnom sporení č. 310/1992 Zb. v platnom znení, § 52 ods. 1, 2,
3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 879e ods. 3, 4 zákona č. 150/2004
Z.z., § 488, 489, 546, 547, 548, 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 3a ods. 1, 2, 3

Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., § 497, 502 ods. 1, 2, 503 ods. 1 až 3, 344 Obchodného zákonníka,
§ 23a ods. 1, 2 zákona č. 643/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a vecne tým, že súd dospel k záveru, že
uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu, aby sa ich
právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka,
na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. V prejednávanej veci zo zistenia, že medzi účastníkmi sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú /adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom
predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvoril navrhovateľ s veľkým počtom zákazníkov s tým,že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporcom
1/ spotrebiteľom a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporca ako fyzická
osoba - spotrebiteľ nemal možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohol vyjednávať a mohol

predložený návrh navrhovateľom na uzavretie zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v
rámci zmluvy o stavebnom sporení buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva
neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ. V konaní mal súd výpisom z účtu
odporcu preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi 1/ peňažné prostriedky vo výške 4.846,31,- eur
a v konaní nebolo preukázané, aj keď to odporca 1/ tvrdil, že by od navrhovateľa obdržal nižšiu čiastku,

údajne malo ísť iba o 90.000,-Sk. Odporca 1/ sa zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení
750,-Sk mesačne do nasporenia 40% cieľovej sumy, pričom sám odporca nevedel uviesť, či takúto sumu
vkladal, nemal k úhradám žiadne doklady. Zo zmluvy o úvere splatnosť sumy 750,- Sk nevyplýva, zo
zmluvy o úvere je zrejmá iba splatnosť úrokov vo výške 937,- Sk, ktoré sa odporca sa zaviazal uhrádzať
do 15. dňa v mesiaci. Súd zistil, že odporca 1/ celkom od 10.5.2006 po tom, čo mohol reálne disponovať
finančnými prostriedkami po poukázaní navrhovateľom vo výške 3983,27,- eur, uhradil navrhovateľovi

do 31.7.2006 a po pripísaní istiny úveru vo výške 863,04,- eur na jeho účet dňa 4.8.2006 do 16.6.2011
postupne vklady celkom vo výške 1758,46,- eur. Súd vklady odporcu 1/ považoval v dôsledku neplatnosti
zmluvy o úvere v časti týkajúcej sa dohody účastníkov o prednostnom uhrádzaní úrokov a poplatkov
za vedenie účtu a upomienok odporcom 1/ za splácanie istiny úveru. Zo súčtu vkladov odporcu 1/ súd
zistil, že odporca 1/ zaplatil od 10.5.2006 do 3.8.2006 sumu 61,10,- eur, čím sa znížila istina úveru

3983,27,- eur na 3.922,17,- eur, úver na istine sa od 4.8.2006 zvýšil na 4.785,21,- eur. Odporca 1/ za
dobu od 11.8.2006 do 31.12.2006 uhradil z tejto čiastky istiny 186,60,- eur a ku konca roka 2006 dlžil na
istine 4.598,61,- eur, ktoré dlžil aj na začiatku roka 2007. Ku koncu roka 2007 odporca uhradil z istiny
od 11.1.2007 do 14.12.2007 sumu 373,20,- eur, istina sa znížila za rok 2007 na sumu 4.225,41,- eur,
táto suma sa v roku 2008 znížila o úhradu 373,20,- eur, v roku 2009 sa znížila suma 4225,41,- eur o

úhradu 360,80-eur na sumu 3864,61,- eur, v roku 2010 zaplatil odporca 1/ z istiny 3864,61,- eur a na
konci roka dlžil 3.522,85,- eur a v roku 2011 zaplatil odporca 62,20,- eur, čím sa znížila dlžná istina na
sumu 3460,52,- eur. Súd pri zistení, že výška úroku medzi účastníkmi bola za poskytnutie finančných
prostriedkov dohodnutá a nepresahuje ročný úrok, resp. presahuje iba mierne úrokové miery pri
spotrebiteľských úveroch požadovaných bankami od mája 2006 do septembra 2011, akceptované aj

súdnou praxou pri úveroch na bývanie, ktoré boli v rozpätí vo výške od 7,05% ročne po 9% ročne,
priznal súd navrhovateľovi ním požadovaný úrok vo výške 7,49% ročne a vždy zo súm istín a za dobu
jednoročného obdobia po odpočítaní súm, ktoré uhradil odporca 1/ za ten ktorý rok trvania záväzkového
vzťahu. Odporca 1/ ako dlžník si musel byť vedomý toho, že v závislosti od výšky jeho platieb, je závislá
aj dĺžka trvania záväzkového vzťahu a dĺžka trvania jeho záväzku platiť úroky.

Čo sa týka úroku z omeškania, priznaného navrhovateľovi vo výške 5% ročne ide v zmysle § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka o zákonnú sankciu za to, že odporca 1/ ako dlžník, svoj dlh riadne
a včas nesplnil, čo je zrejmé zo zmluvy, v ktorej sa odporca zaviazal plniť do 15. dňa v mesiaci
a z výpisu z účtu odporcu a tiež z upomienok navrhovateľa adresovaných odporcovi 1/ je zrejmé,
že odporcu 1/ upozorňoval, že je v omeškaní. Navrhovateľovi pri omeškaní odporcu 1/ s plnením

vzniklo právo po nesplnení odporcom 1/ uhradiť vo výzvach - upomienkach, teda ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom právo od zmluvy odstúpiť ako právo, vyplývajúce zo zákona
pri omeškaní dlžníka a uvedené ako dôvod v predžalobnej upomienke zo dňa 26.9.2011. Navrhovateľom
požadovaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne za oneskorené plnenie peňažného dlhu nie je
v rozpore s vykonávacím predpisom, ktorým je nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od

1.1.2009, podľa ktorého ustanovenia § 3 ods. 1 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania od 20.10.2011, kedy bol odporca
1/ nepochybne v omeškaní, pretože podľa výpisu z účtu posledný vklad vo výške 31,10,- eur uskutočnil
16.6.2011, bol teda v omeškaní s viac ako dvoma splátkami, splatnými podľa zmluvy vždy do 15. dňa

v mesiaci a viac ako troma splátkami v čase, keď navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Pri sadzbe ECB od
1.1.2011 vo výške 1,25% ročne, zvýšenej o 8% bodov podľa nariadenia vlády SR požadovaný úrok z
omeškania vo výške 5% ročne je v súlade s právnymi predpismi.

Z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku ruší ex tunc, teda od počiatku. Zánikom zmluvy (odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie

záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskehozákonníka, peňažné prostriedky, ktoré podľa zmluvy obdržal odporca 1/ a dlžil ich ku dňu odstúpenia
od zmluvy sú potom bezdôvodným obohatením na úkor navrhovateľa. V tomto prípade ide o majetkový
prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne

odpadol. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku
záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah
medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým,
na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon
výslovne neustanovuje.

Z týchto dôvodov zaviazal súd odporcu 1/ na zaplatenie peňažného plnenia, nakoľko z dôvodu
odstúpenia od zmluvy mu vznikla povinnosť v dôsledku získania bezdôvodného obohatenia vrátiť sumu
3.087,45 eur ako rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 4.846,31 eur a sumou
1.758,86 eur, ktorú odporca už uhradil.

Súd návrh zamietol v časti nárokov navrhovateľa na poplatky za upomienky a za poplatky za vedenie
účtu. Súd taktiež posúdil ako neprijateľnú podmienku, podľa ktorej je navrhovateľ oprávnený účtovať

na ťarchu odporcu 1/ poplatky za upomienky. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi dňa 31.3.2009 a dňa
31.8.2009 poplatok za 2. upomienku každý vo výške 16,50 eur, dňa 30.9.2009 predžalobnú upomienku
vo výške 24,80 eur a v dňoch 31.7.2010, 30.9.2010, 30.11.2010 31.12.2010, 31.1.2011 poplatky za
upomienku každý vo výške 3,- eur, dňa 28.2.2011 poplatok za 2. upomienku vo výške 18,- eur a dňa
31.3.2011 za predžalobnú upomienku vo výške 25,- eur. Poplatky za upomienky neboli s odporcom

individuálne dojednané a neboli obsiahnuté priamo v zmluve ale až Sadzobníku poplatkov, ktorý odporca
ani nepoznal. Navrhovateľ zasielal odporcovi upomienky takmer každý mesiac, pričom postupne výšku
poplatku za upomienku neúmerne zvyšoval (zo sumy za 1. upomienku vo výške 3,- eur až na
sumu 25,- eur za predžalobnú upomienku). Podľa názoru súdu výška týchto poplatkov je neprimerane
vysoká a súd považuje za neprijateľné, aby odporca v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek

výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou
sumou a žiadnym spôsobom nie je navrhovateľ obmedzený v tom, koľko upomienok vyúčtuje čo je
jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nie len v rozpore s ustanoveniami
na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška týchto poplatkov nie je ničím
odôvodnená,keďženiekoľkonásobneprevyšujepoštovné,ktorénavrhovateľvskutočnostizaplatil.Preto

súd žalobu aj v tejto časti za vyúčtované upomienky zamietol v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.Pohľadávkanavrhovateľanapoplatokzavedenieúverovéhoúčtunemôžezaväzovaťdlžníka
v neplatnom záväzkovom vzťahu, iba z platného záväzkového vzťahu je dlžník osobou povinnou
poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase. Odporcu neplatný právny úkon
nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani

navrhovateľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového účtu. Preto súd v tejto časti návrh ako
nedôvodný zamietol. Názor ako u poplatku za vedenie úverového účtu zastáva súd aj u poplatku za
biankozmenku a aj za poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 3.500,-Sk.

Súd nemohol akceptovať to, že navrhovateľ započítal časť splatenej sumy na upomienky a poplatky
za vedenie úverového účtu, na ktoré navrhovateľ nemá právny nárok a preto súd aj tieto sumy súd

započítal na istinu úveru v súlade s ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak, keďže nie je možné, aby veriteľ určoval na čo bude platba od odporcu zaúčtovaná.

Súd mal za to, že odporca 2/ titulom ručenia za záväzok odporcu 1/ je povinný uspokojiť tú časť
pohľadávky, ktorá bola po práve navrhovateľovi priznaná v súdnom konaní, s tým, že v prípade plnenia

jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť druhým odporcom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní neúspech v
pomerne nepatrnej časti nároku uplatneného návrhom oproti odporcom, a to aj v späťvzatej časti návrhu.
Pretosúdzaviazalodporcovnazaplatenianáhradytrovkonanianavrhovateľovivplnejvýške.Natrovách
konania súd priznal navrhovateľovi súdny poplatok za návrh a odmenu advokátka za poskytnutie

právnych služieb pri hodnote jedného úkonu právnej služby podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.počítaného zo sumy 4.100,52-eur a výške odmeny za úkon 151,05-eur, celkom za 4 úkony /prevzatie
veci, zastupovanie na dvoch pojednávaniach a podanie na súd z 2.8.2012/ a 4x paušál á 7,63-eur,
spolu 634,72-eur. Na náhrade hotových výdavkov súd priznal náklady za cestovné pri použití OA na

pojednávania za dni 13.7.2012 a 17.9.2012 na trati Trnava - Skalica a späť za jednu cestu 36,21-eur
a za druhú cestu vo výške 36,41-eur a náhradu za stratu času za oba dni vždy za 2x3 polhodiny x
12,71-eur, súd vychádzal z § 17 ods. 1 vyhl. č.655/2004 Z.z. - 1/60 výpočtového základu 763,-eur a v
súčte priznanej odmeny sú celkom trovy právneho zastúpenia 859,56-eur. Pri výpočte cestovného súd
vychádzal zo vzdialenosti Trnavy a Skalice a ubehnutých 130,6 km, priemernej spotrebe vozidla 6,2

litra/100 km, cene benzínu 1,52 -eur/liter a pri druhej ceste na pojednávanie cene benzínu 1,545-eur/
l a vždy paušálnej náhrade 0,183,-eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil a vydal rozsudok, ktorým odporcom 1/ a 2/ uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4.117,36
eur so 7,49%-ným dohodnutým úrokom z istiny 4.100,52 eur od 01.11.2011 do zaplatenia, 5%-ný úrok
z omeškania zo sumy 4.100,52 eur od 01.11.2011 do zaplatenia ako aj trovy konania. V prípade, že

odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, navrhovateľ žiada, aby odvolací súd vyslovil vo
výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (neexistencia judikatúry v oblasti vzťahov typu absolútneho obchodu podľa
Obchodného zákonníka a ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúceho spotrebiteľské zmluvy a
miery uplatňovania a ochrany spotrebiteľa ako i dodávateľa). Ako odvolacie dôvody uviedol, že

postupom súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci. Predovšetkým poukázal na to, že účastníkom konania bola postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom a to z dôvodu porušenia ustanovení týkajúcich sa pripustenia zmeny

petitu a zastavenia konania. Navrhovateľ totiž navrhol konanie v časti 16,84 eur zastaviť a pripustiť
zmenu petitu, pričom súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu petitu a rozhodol o zastavení
konania. Keďže na pojednávaní nebol prítomný odporca 2/, súd bol povinný doručiť toto uznesenie,
pričom toto uznesenie bolo doručované až spolu s rozsudkom a nie je doposiaľ právoplatné.

Prvostupňový súd v dôsledku posúdenia zmluvy a práv a povinností z nej pre účastníkov konania

vyplývajúcich výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka dospel k nesprávnym právnym
záverom. Predovšetkým súd uviedol, že navrhovateľ ako veriteľ nesplnil povinnosť poskytnúť úver
dlžníkom do žiadanej výšky, pretože oproti odporcom požadovanej sumy 150.000,- Sk poskytol dlžníkovi
iba146.146,70Sk.Vtejtosúvislostiodvolateľuviedol,žepodľazmluvyasadzobníkapoplatkovboldlžník
povinný zaplatiť poplatok za spracovanie medziúveru a za spracovanie dohody o vydaní a vystavení

biankozmenky, pričom v súlade s článkom 2 zmluvy poplatok za mimoriadny úver a za biankozmenku sa
zaúčtujepriprvejvýplatemimoriadnehomedziúveru,takžecelkovávýškavyplatenéhomedziúverubude
zníženáovýškutýchtopoplatkov.Čosatýkaneprijateľnýchpodmienokodvolateľuviedol,ženavrhovateľ
svoju činnosť vykonáva podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení ako aj podľa zákona
č. 483/2001 Zb. o bankách podľa ustanovení Obchodného i Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ

poukázal na špecifickosť stavebného sporenia, článok 4 Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhovateľ
poukazuje na skutočnosť, že súd nebol oprávnený hodnotiť nekalú povahu podmienky týkajúcu sa
dojednania o spôsobe úrady pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere ako i výšku dohodnutého
úroku, keďže ide o dojednanie o hlavnom predmete plnenia zmluvy a dojednanie o primeranosti ceny.
S poukazom na § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka nemožno považovať dohodu o úhrade úrokov

za dohodu spôsobujúcu hrubú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania, prípadne dohodu,
ktorou by sa odporca ako spotrebiteľ vzdával svojich práv. Navrhovateľ odvolaním napáda aj zamietnutie
nároku navrhovateľa na riadny úrok po odstúpení od zmluvy. Poukázal na § 349 ods. 1, 351 ods. 1, 506
Obchodnéhozákonníkaapretonemôžesúhlasiťsvýrokomsúdu,ktorýmzaviazalodporcunazaplatenie
dohodnutých úrokov iba za obdobie trvania zmluvy a ani s konštatovaním, že k zániku zmluvy v dôsledku

jej odstúpenia došlo v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka ex tunc. Súdne rozhodnutie je v
časti týkajúcej sa posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy zmätočné, súd na jednej strane považuje
ustanovenia zmluvy upravujúce odstúpenie od zmluvy za neplatné pre rozpor so zákonom z čoho
vyplýva,žekplatnémuodstúpeniuodzmluvynemalodôjsťanadruhejstranekonštatuje,žekodstúpeniu
od zmluvy došlo ex tunc. Rozhodnutie súdu o neprijateľnosti podmienok týkajúcich sa poplatkov za

upomienky odôvodnil iba s odkazom na skutočnosť, že tieto neboli s odporcami individuálne dojednanéa títo sa s nimi nemohli riadne oboznámiť pred podpísaním zmluvy ani ovplyvniť ich obsah. Evidenčná
činnosť vykonávaná vedením úverového účtu je realizovaná v prospech oboch strán, nielen v prospech
navrhovateľa, ale aj v prospech odporcu a v prípade, ak by navrhovateľ nezasielal odporcom upomienky

mohol by byť napadnutý, že neinformoval odporcov o omeškaní s plnením ich povinností. Prvostupňový
súd svoje stanovisko o neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa dojednaní o poplatkoch
riadne neodôvodnil opisom skutkových okolností a najmä neuviedol akými úvahami sa spravoval pri
ich hodnotení a na základe ktorých právnych predpisov dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvných
podmienok.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj právny zástupca navrhovateľa a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie resp. aby rozhodnutie
zmenil a odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4.100,52 eur so 7,49%-ným ročným
úrokom od 20.10.2011 do zaplatenia a s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 20.10.2011 do
zaplatenia ako aj trovy konania s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká
povinnosť plnenia druhého z odporcov. V prípade, že odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého

stupňa navrhovateľ žiada, aby odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku vyslovil, že je prípustné
dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p., pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu. Zásadný význam a posúdenie týchto otázok: 1. či v prípade „absolútnych obchodov“ podľa
§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka má jedna strana postavenie spotrebiteľa vzťah založený touto
zmluvou sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a vyjadruje názor, že pri posudzovaní

zmluvy je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, a to najmä z ustanovení §
488, 566 ods. 2, 497, 48 ods. 2, 451 ods. 1, 2; 2. či podmienky uvedené v zmluve v článku II bod
7 a v článku II bodoch 4 až 10 spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
zmluvného vzťahu a či právne vzťahy prezentované v článku VII bodoch 1 až 10 zmluvy sú podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor so zákonom, keďže prvostupňový súd podľa § 153 ods.

4 O.s.p. nepriznal navrhovateľovi ako dodávateľovi plnenie z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
Odôvodnenie odvolania právnej zástupkyne je zhodné s dôvodmi odvolania navrhovateľa.

Súd prvého stupňa dodatočne vydal dopĺňací rozsudok, ktorým určil, že zmluvné podmienky obsiahnuté
v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 03.05.2006 uzavretej medzi dodávateľom
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a odporcom v 1/ a 2/ ako ručiteľom v znení: v čl. II. v časti „Mimoriadny

medziúver“, za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3.500,- Sk, ak
dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500,- Sk, poplatok za mimoriadny
medziúver za biankozmenku sa zaúčtuje pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková
výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku týchto poplatkov, za vedenie
úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov,

prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 360,- Sk je splatný podľa platného Sadzobníka
poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru, v ďalších rokoch je poplatok za vedenie
úverovéhoúčtuplatnýpodľaplatnéhosadzobníkapoplatkov, prípade,žepoplatokzavedenieúverového
účtu dlžník neuhradí za každý prislúchajúci rok, zvýši sa o sumu neuhradených poplatkov pri pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení celková výška stavebného úver a tým sa zároveň predĺži

doba splatnosti stavebného úveru, v čl. II bode 7 veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky
úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky, v čl. II časti „Stavebný
úver“, bod 2 veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky svoje pohľadávky v nasledovnom poradí:
sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu, v čl. III. (Zabezpečenie) bod 1 písomným prehlásením preberá
ručiteľ, v prípade, že je úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu

z ručenia v časti týkajúcej sa poplatkov, v čl. V. (práva a povinnosti zmluvných strán) bod 1 dlžník má
povinnosť uhradiť všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru riadne a včas, v
čl. V. bod 2 vo vzťahu k poplatkom uhradiť všetky poplatky súvisiace s poskytnutým mimoriadnym
medziúverom a stavebným úverom v zmysle bodu XXIII. Všeobecných podmienok a „Sadzobníka
poplatkov“ veriteľovi, v čl. V. bod 2 vo vzťahu k poplatkom veriteľ je oprávnený automaticky uspokojiť

neuhradené poplatky v zmysle Všeobecných podmienok a iné poplatky podľa „Sadzobníka poplatkov“
zo zaplatených mesačných splátok, v čl. V. bod 3 vo vzťahu k poplatkom na zabezpečenie všetkých
pohľadávok voči dlžníkovi je veriteľ oprávnený tieto zaúčtovať s nasporenou sumou a vykonanými
mesačnými splátkami, v čl. VIII. bod 6 veriteľ má právo použiť peňažné prostriedky na všetkých účtoch
dlžníka k započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok, ktoré má voči dlžníkovi, t.j. aj pohľadávok

nesplatných alebo premlčaných, sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými.Dopĺňací rozsudok prvostupňový súd odôvodnil po citácii § 153, 166 ods. 1, 2 O.s.p. vecne tým, že súd
podľa odôvodnenia rozsudku posúdil ako neprijateľnú podmienku, podľa ktorej je navrhovateľ oprávnený
účtovať na ťarchu odporcu 1/ poplatky za upomienky. Navrhovateľ zasielal odporcovi upomienky takmer

každý mesiac, pričom postupne výšku poplatku za upomienku neúmerne zvyšoval (zo sumy za 1.
upomienku vo výške 3,- eur až na sumu 25,- eur za predžalobnú upomienku). Výška týchto poplatkov
je neprimerane vysoká a súd považuje za neprijateľné, aby odporca v postavení spotrebiteľa znášal
akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil
pevnou sumou a žiadnym spôsobom nie je navrhovateľ obmedzený v tom, koľko upomienok vyúčtuje

čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nie len v rozpore s ustanoveniami
na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška týchto poplatkov nie je ničím
odôvodnená, a niekoľkonásobne prevyšuje aj poštovné, ktoré navrhovateľ v skutočnosti zaplatil. Za
takto zisteného stavu súd žalobu aj v tejto časti za vyúčtované upomienky zamietol v súlade s § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka a dopĺňacím rozsudkom vyhlásil ustanovenia zmluvy v časti týkajúcej sa
poplatkov za upomienky za neprijateľné. Súd má za to, že podmienky ohľadom poplatkov za vedenie

účtu sú podmienkami neprijateľnými v zmysle § § 53 ods. 3 písm. a) a písm. i) OZ, podľa ktorých za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré po a) má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a podľa písm. i)
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
čo sa aj zo strany navrhovateľa stalo menením výšky poplatkov v sadzobníkoch bez písomnej dohody

s odporcom (§ 40 ods. 1 a 2 OZ). Názor ako u poplatku za vedenie úverového účtu zastáva súd aj
u poplatku za biankozmenku a aj za poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 3.500,-Sk“. Súd
dodáva, že čo sa týka poplatku za biankozmenku a poplatku za spracovanie úveru alebo poplatku
za upomienku, ide o výdavky a náklady banky so správou úveru a z jej administratívy, z úkonov
jej zamestnancov či pri pracovaní vstupných podkladov pred poskytnutím úveru klientovi, zisťovaním

jeho bonity alebo mzdové či obdobné náklady na zamestnancov banky, vykonávajúcich úlohy pri
vymáhaní úverov a súd nevidí právny dôvod, aby tieto náklady boli prenášané do poplatkov na ťarchu
dlžníka ( spotrebiteľa). Z dôvodu, že súd nerozhodol o časti predmetu konania, ktorým boli neprijateľné
podmienky súd s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. a § 166 ods. 1 a 2 O.s.p.
vydal dopĺňací rozsudok, pričom podrobné zdôvodnenie celého rozsudku OS Skalica zo dňa 26.9.2012

vrátane celého predmetu konania, o ktorom súd vydal dopĺňací rozsudok je v rozsudku OS Skalica č.k.
3C/51/2012-89.

Proti dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd dopĺňací rozsudok
zmenil tak, že žiaden z napadnutých výrokov neoznačí za podmienky neprijateľné a neplatné.
Navrhovateľ si uplatňuje aj náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, že odvolací súd potvrdí

dopĺňací rozsudok, navrhovateľ žiada, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku, že je dovolanie prípustné. Navrhovateľ je názoru, že k dopĺňaciemu rozsudku prvostupňový
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi
konania o mimoriadnom úvere a medziúvere a stavebnom úvere treba posúdiť podľa Obchodného

zákonníka v tejto súvislosti odvolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6NcDo
4/2012 z 27.03.2013. Čo sa týka výroku č. I. odvolateľ poukázal na § 497 Obchodného zákonníka, 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj na článok 2 zmluvy pričom poplatky sú účtované za úkony spojené
s uzavretím zmluvy o úvere sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne priamo v texte zmluvy o úvere.
Odporcovia mali možnosť oboznámiť sa so všetkými ustanoveniami pred podpisom zmluvy o úvere.

Odporca 1/ neuzavrel zmluvu pod nátlakom ani v tiesni. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že pri
poplatku za vydanie biankozmenky ide o poplatok vzniknutý z dôvodu špecifického zabezpečenia. Čo
sa týka skutočnosti uvedených vo všeobecných podmienkach tieto súdu boli predložené, dospel však
súd k nesprávnym skutkovým zisteniam o určitosti a to bezplatnosti poplatkov. Odvolateľ poukázal na
aktuálne stanovisko Najvyššieho súdu ČR vychádzajúce z Nálezu Ústavného súdu Českej republiky

III. ÚS 3725/2013 zo dňa 10.04.2014 v ktorom bolo konštatované: dojednanie o poplatku za správu
úveru v zmluve o úvere nie je neurčité len preto, že neobsahuje úplný výpočet činnosti, za ktoré je
poplatok dojednaný. Na dojednanie o poplatku za správu úveru v zmluve o úvere sa nevzťahuje zákaz
tých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú
na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Skutočnosť, či a aké plnenie

úverový veriteľ poskytol úverovému dlžníkovi v rámci správy úveru, je pre posúdenie určitosti dojednaniao poplatku za správu úveru nerozhodujúca. Odvolateľ považuje účtovanie poplatku za spracovanie
medziúveru, vydania biankozmenky a vedenie účtu v súlade so zákonom a ustanoveniami zmluvy o
úvere. K ďalšiemu výroku II. a III. uviedol, že v tomto navrhovateľ upravil vzájomné práva a povinnosti

zmluvných strán v súlade s § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluvné strany sa neodchýlili od
Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pretože ide o obchodnoprávny vzťah. Čo sa týka
výroku IV. odvolateľ poukázal na predchádzajúce dôvody ako aj skutočnosť, že aj ručiteľský záväzok
je záväzkom akcesorickým a v prípade platnosti zmluvného dojednania voči dlžníkovi, je zmluvným
dojednaním viazaný aj odporca 2/ ako ručiteľ. Čo sa týka výroku č. V., ktorým prvostupňový súd označil

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, od ktorej
sa nemožno zmluvne odchýliť, t.j. povinnosť dlžníka plniť riadne a včas, považuje navrhovateľ za
nezákonný a zmätočný. Takýmto ustanovením vlastne súd dovoľuje strane odporcov konanie, ktoré je
v rozpore so zákonom s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Čo sa týka výroku
VI. odvolateľ poukázal na všeobecné podmienky platné od 01.01.2009 článok XXIII bod 1, bod 2 a
bod 4 ako aj článok XXVI bod 2 až 6 vzhľadom na obsah ustanovení v článkoch 26 všeobecných

podmienok tieto nemožno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Odporcovia boli informovaní
o existencii sadzobníka poplatkov, poplatky boli uplatnené iba v prípade zaslania upomienky z dôvodu
nezaplatenia splátky t.j. porušenia zmluvnej povinnosti na strane odporcov, teda išlo úkon navrhovateľa
vyvolanýsprávanímsaodporcov. ČosatýkavýrokovVII.ažIX.vtejtosúvislostisúdodoberáúčastníkom
právo aplikovať § 358 a nasl. Obchodného zákonníka o započítavaní pohľadávok ako aj § 580, ktoré

umožňujú zmluvným stranám opraviť si započítanie pohľadávok bez obmedzení. Tieto výroky nemožno
považovať za ustanovenia, ktorými sa zmluvné strany odchýlili od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa pretože ide o obchodný vzťah.

Proti dopĺňaciemu rozsudku podala odvolanie aj právna zástupkyňa navrhovateľa, ktoré je totožné s
odvolaním navrhovateľa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiam,
proti ktorým je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205ods.2písm.d)af)O.s.p.),preskúmalrozsudokvnapadnutejzamietajúcejčastiadopĺňacírozsudok,

teda v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č.
543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho

bolo nevyhnutné dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok
zrušiť a v napadnutej zamietajúcej časti vo zvyšku bolo dôvodné rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 219 O.s.p. potvrdiť.

Predmetom konania na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3C/51/2012 je návrh navrhovateľa, ktorým sa
po zmenách petitu domáha od odporcov 1/ a 2/ zaplatenia sumy 4.100,52,- eur s 7,49% ročným úrokom

z omeškania od 20.10.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 4100,52 eur od
20.10.2011 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť
plnenia druhého odporcu.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti zamietnutia návrhu vo zvyšku, a dopĺňací rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok

obsiahnutých v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 03.05.2006 uzavretej medzi
dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a odporcom v 1/ a 2/ ako ručiteľom v znení: v čl. II. v časti
„Mimoriadny medziúver“, v čl. II bod 7, čl. II časti „Stavebný úver“ bod 2, č.l. III. (Zabezpečenie), č.l.
V. práva a povinnosti zmluvných strán, čl. V. bod 2 a bod 3 a v č.l. VIII. bod 6. a v závislom výroku o
trovách konania.Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14.11.2011 po pripustení
zmeny návrhu a čiastočnom zastavení konania domáha od odporcov 1/ a 2/ zaplatenia 4.100,52,- eur s
7,49% ročným úrokom z omeškania od 20.10.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% zo

sumy 4100,52 eur od 20.10.2011 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu jeho
plnenia zaniká povinnosť plnenia druhého odporcu. Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že odporcovi 1/
poskytol na základe Zmluvy o stavebnom sporení a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere mimoriadny medziúver, ktorého výšku v návrhu neuviedol. Odporca sa zaviazal splácať úroky
medziúveru vo výške 7,49% p.a. /ročne/ a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 31,10,- eur a

do nasporenia 40% cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90,- eur a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru s
účtom stavebného sporenia splácať stavebný úver, vrátane úrokov 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 43,58,- eur. Navrhovateľ uviedol, že odporca 2/ prevzal na seba ručením povinnosť
uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí odporca 1/. Odporca 1/ neplnil svoje povinnosti a navrhovateľ ho
upomínal na riadne a včasné uhrádzanie splátok a vkladov, odporca 1/ ani po upomienkach dlžné splátky

neuhradil. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti odporcom 1/, navrhovateľ poukázal
na čl. V, v dôsledku omeškania v splácaní, odstúpil navrhovateľ 26.9.2011 od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere z 3.5.2006 s odkazom na čl. VI. a VII zmluvy a vyzval odporcu 1/ na
vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7- dňovej lehote. Odporca 1/ neplnil a odporca 2/ ako
ručiteľ taktiež neplnil. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zostatok jeho pohľadávky je vo výške 4.117,36,-

eur k 31.10.2011 a úrok z omeškania je vo výške 12,49% ročne zo sumy 4.100,52-eur od 1.11.2011 do
zaplatenia. V súlade so zmluvnými podmienkami navrhol zaviazať odporcov 1/ a 2/ na plnenie platobným
rozkazom.

V prejednávanej veci správne súd prvého stupňa posudzoval platnosť predmetnej zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nielen podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, ale

najmä v zmysle ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Z.z. V danom prípade je zrejmé,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzavretá medzi navrhovateľom - veriteľom, ktorý vykonáva
túto činnosť a to poskytovanie úverov v zmysle svojho predmetu podnikania ako aj podľa zákona
o stavebnom sporení a tento úver bol poskytnutý fyzickej osobe nepodnikateľovi, t.j. spotrebiteľovi
a v danom prípade je potrebné aplikovať na predmetný zmluvný vzťah aj ustanovenia Občianskeho

zákonníka. V prípade, že zo strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy, tak v danom
prípade je potrebné posúdiť toto ustanovenie v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka a následne podľa
ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka.

Nie je sporné, že navrhovateľ uplatňuje pohľadávku v konaní titulom zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere. Napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená s odkazom na ustanovenia Obchodného

zákonníka, v danej veci je potrebné aplikovať všetky režimy a opatrenia, ktoré sú určené na ochranu
spotrebiteľa, ktorou odporcovia bezpochyby sú a ktoré platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej
zmluvy a to i vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodno - právnym vzťahom. Zmluvný vzťah,
z ktorého navrhovateľ nárok odvodzuje je tak z hľadiska právneho posúdenia vzťahom, na ktorý sa
aplikuje právna úprava platná pre spotrebiteľský úver, čím sa zároveň dosiahne vyvážený vzťah medzi

veriteľom a spotrebiteľom v postavení dlžníka.

Zobsahuzmluvyaobchodnýchpodmienokvyplýva,žetextzmluvybolvopredpripravenýnavrhovateľom
ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení, a to aj čo sa týka
obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka
- spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca 1/ sa na ich príprave nepodieľal a ani by nemohol docieliť

nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal, že obchodné
podmienky zmluvy boli s odporcami individuálne dojednané.

Vykonaným dokazovaním je nepochybné, že navrhovateľ poskytol dlžníkovi za účelom, na ktorý
požadoval úver 4.846,31,-eur /146.164,70-Sk/. Nesporným je porušenie zmluvnej povinnosti
odporcami, ktorí dohodnuté splátky úveru prestali splácať, ako aj odstúpenie od úverovej zmluvy

účastníkmi dohodnuté pre tento prípad porušenia povinnosti odporcom 1/ (čl. V. zmluvy).Prvostupňový súd celkom zreteľne kvalifikoval sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho
obchodu. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov
súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a

naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité.
Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len poukazom
na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené.

Odvolací súd konštatuje, že aj Ústavný súd už v minulosti neoznačil postup posúdenia dôsledkov
odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom

zákonníku za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS 402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku
s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). Taktiež
odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného
zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva.

Z ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyplýva prednostná aplikácia tých noriem práva, ktoré sú pre

spotrebiteľa výhodnejšie a v tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných podmienok. Je potrebné
konštatovať, že zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to znamená, či ide o
aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere § 54 ods. 1 OZ predstavuje
garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné (a teda i právne) postavenie
bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve.

Navrhovateľ v odvolaní poukazuje na § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka, z ktorého odvodzuje
použitie ustanovení o odstúpení od zmluvy nie podľa občianskeho práva, ale podľa práva obchodného.
Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia
časť Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je
však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je garantovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi

obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typický občianskoprávny
vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, preto niet
dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a
prehnanechrániťdodávateľa,ktorýsámzmluvukoncipoval,resp.postupníkajehopohľadávky,aodsúval
uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka aj práva EÚ (smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). V súvislosti s vyššie označeným uznesením Ústavného
súdu aj odvolací súd je toho názoru, že ak zo strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od zmluvy, pre
odporcu 1/ ako spotrebiteľa je priaznivejší inštitút odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. § 48 a § 457 Obč.
zákonníka, nie § 351 ods. 1 Obch. zákonníka.

Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom zákonníku ako aj v Občianskom

zákonníku. Obchodný zákonník v ustanovení § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav
vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe
účinností úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy s účinkami „ex nunc“. Tým sa Obchodný
zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje (t.j. s účinkami „ex tunc “), ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi

dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Obč. zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v
Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľka vzdať
nemohla.

Odstúpením od uzatvorenej zmluvy zo strany navrhovateľa sa zmluva v súlade s občianskoprávnou
úpravou od začiatku zrušila a navrhovateľ z takto zrušenej zmluvy nemôže voči odporcom uplatňovať

nároky v podobe dohodnutých zmluvných úrokov, vrátane poplatkov, či zmluvné pokuty. Zo zrušenej
zmluvy vzniklo navrhovateľovi právo domáhať sa voči odporcom vydania plnenia, podľa zásad
upravených v § 457 Občianskeho zákonníka.Podľa uvádzaného, tak správne súd prvého stupňa dospel k záveru o povinnosti vrátiť sumu 3.087,45
eur ako rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 4.846,31 eur a sumou 1.758,86
eur, ktorú odporca už uhradil.

So zreteľom na všetky tieto dôvody, je tak rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby vo zvyšku
správne a odvolací súd poukazujúc na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania účastníkov ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Inak tomu ale bolo vo vzťahu k dopĺňaciemu súdu prvého stupňa o určení neprijateľnosti zmluvných
podmienok obsiahnutých v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 03.05.2006
uzavretej medzi dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a odporcom v 1/ a 2/ ako ručiteľom v

znení: v čl. II. v časti „Mimoriadny medziúver“, v čl. II bod 7, čl. II časti „Stavebný úver“ bod 2, č.l. III.
(Zabezpečenie), č.l. V. práva a povinnosti zmluvných strán, čl. V. bod 2 a bod 3 a v č.l. VIII. bod 6.

S poukazom na vyššie uvedené, keďže odvolací súd dospel k záveru, že došlo k platnému odstúpeniu
od predmetnej zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere, došlo tak k zrušeniu predmetného
zmluvného vzťahu t.j. predmetnej zmluvy od samotného začiatku a preto v preskúmavanej veci neboli

v zmysle § 153 O.s.p. splnené zákonné podmienky na vyhlásenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
„zrušenej“ zmluvy, tak ako ich vyhlásil súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom a preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa nie je v tejto časti vecne správne.

Za takejto situácie, keď napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez návrhu a dôvody, pre ktoré bolo vydané
neexistovali, tak odvolací súd analogicky postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. v tejto časti

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.

Odvolateľ žiadal, aby v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd pripustil
dovolanie, pretože má za to, že ide o otázku zásadného právneho významu. Vychádzajúc z § 238
ods. 3 O.s.p. odvolací súd nepovažuje otázky : 1. či v prípade „absolútnych obchodov“ podľa § 261
ods. 3 Obchodného zákonníka má jedna strana postavenie spotrebiteľa vzťah založený touto zmluvou

sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a vyjadruje názor, že pri posudzovaní zmluvy je
potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, a to najmä z ustanovení § 488, 566 ods. 2,
497,48ods.2,451ods.1,2;2.čipodmienkyuvedenévzmluvevčlánkuIIbod7avčlánkuIIbodoch4až
10 spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu a či právne
vzťahyprezentovanévčlánkuVIIbodoch1až10zmluvysúpodľa§39Občianskehozákonníkaneplatné

pre rozpor so zákonom, keďže prvostupňový súd podľa § 153 ods. 4 O.s.p. nepriznal navrhovateľovi ako
dodávateľovi plnenie z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, za otázky zásadného právneho významu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili a taktiež im nevyplývajú z obsahu spisu.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.