Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613200767
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613200767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka právnej veci žalobcu N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T.
C. XX, proti žalovaným 1. D. C. (F.), 2. C. W. (C.), 3. I. C., 4. I. W. (C.), 5. Z. W. (C.), 6. D. W. (C.),
7. R. W. (C.), 8. N. W. (C.), 9. N. W. (C.), XX. J. H., 11. I. C. (F.), všetci bytom na neznámom mieste,
12. G. W., nar. X.X.XXXX, bytom G., Ľ. D. XXX/X, 13. U. W., nar. X.X.XXXX, bytom G., X. . I. XXX/X,
14. I. W., rod. C., bytom na neznámom mieste, XX. N. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, 16. Z. S.,
rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G., K.. G. XXX/XX, 17. G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. C. XX, 18. N.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom T. C. X, 19. V.. W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G., I. XXX/XX, 20. I.. Z. H.,

bytom na neznámom mieste, 21. I. G., bytom na neznámom mieste, 22. N. G., bytom na neznámom
mieste, 23. I. Y., rod. H., bytom na neznámom mieste, 24. V. K., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. C. X, 25. I. H., nar. 9.XX.XXXX, bytom T. C. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 15.1.2014 č. k.
2C/30/2013-44 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely KN C XX -
záhrada vo výmere XXX m2 tak, ako je táto zakreslená na geometrickom pláne I. F., zo dňa 2.7.2012,

overeného dňa 24.7.2012, ktorá bola vytvorená z časti parcely E KN XX - ostatné plochy vo výmere
XXX m2 vedenej na LV č. XXX kat. úz. T. C. a z parcely E KN XX - ostatné plochy vo výmere XXX m2
vedenej na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. T. C.. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na úpravu podmienok vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 141/1990 Zb. podľa obyčajového práva platného na území
Slovenska do 31.12.1950, ako aj podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964, platného od 1.6.1964 a

novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1.1.1992. Uviedol,
že hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu troch, resp.
desiatich rokov s tým, že do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe treba započítať aj držbu
vykonanúpred1.1.1992.Ináotázkajedobrávieradržiteľaknehnuteľnosti.Tátosamusíposudzovaťako
objektívna skutočnosť nielen vo vzťahu k subjektívnemu presvedčeniu účastníka konania a je potrebné
zistiť, či držiteľ nehnuteľnosti pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho vzhľadom na okolnosti danej
veci požadovať, nemal alebo nemohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, čimu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zanikne vtedy, ak sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Dokazovaním mal súd prvého
stupňa za zistené, že žalobca mal vstúpiť do držby nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania, a to

novovytvorená parcela CK N XX a CK N XX kat. úz. T. C., po smrti svojho otca N. H., ktorý zomrel v roku
1966. Tento mal nehnuteľnosti užívať podľa žalobcu od nepamäti. Pokiaľ ide o parcelu CK N XX, mal za
zistené, že túto parcelu skutočne žalobca užíva nerušene a nepretržite po vstupe do jej držby a táto je
v prírode ohraničená plotom. Nakoľko tu boli splnené podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho
zákonníka,súdprvéhostupňavtejtočastižalobevyhovel.Nemoholvšaktakurobiťajpokiaľideoparcelu

CK N XX. Výpoveďami účastníkov bolo zistené, že na tejto parcele je postavené betónovej hnojisko asi
od roku 1965 - 1966. Toto si postavila rodina W. za súhlasu majiteľa tohto pozemku C. Q., ktorý daroval
pozemok Z. W., matke žalovaného v 19.rade. Odvtedy ho rodina W. užívala. Preto žalobca nemohol
vydržať vlastnícke právo aj k parcele CK N XX vytvorenej spomínaným geometrickým plánom, nakoľko
žalobca fakticky pozemok neovládal a nenakladal s ním ako so svojim vlastným. Nemohol mať ani dobrú
vieru v tom, že mu pozemok patrí. V tejto časti preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol a o trovách

konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá spolu so súvisiacim výrokom o
trovách konania, podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalobe o
určeniejehovlastníckehoprávakparceleCKNXX,kat.úz.T.C.,bolovyhovené.Mázato,žesúdprvého

stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil.
Podľa žalobcu nemožno prijať záver o tom, že parcelu CK N XX, kat. úz. T. C. užíva rodina W.. Účastníci
konania pred súdom uviedli, že na tejto parcele je postavené hnojisko, ktoré postavila rodina W., nikto
neuviedol však to, žeby rodina užívala spornú parcelu v celku tak, ako je zakreslená na geometrickom
pláne. Neobstojí ani záver súdu o tom, že betónové hnojisko je na tejto parcele postavené od roku 1965,

či 1966. Súd prvého stupňa nevyhodnotil tvrdenia žalobcu o tom, že so súhlasom otca na tejto časti
parcely bola vyhotovená jama na vápno. Právny predchodca žalobcu nesúhlasil s výstavbou hnojiska.
Súd prvého stupňa neuviedol, z akých dôkazov vychádzal pri prijatí záveru o tom, že majiteľom pozemku
bol C. Q.. Nesprávny je aj záver o tom, že pozemok mal darovať matke žalovaného v 19.rade C. Q., ktorý
nebol vlastníkom tohto pozemku, vôbec už nie v dobrej viere, pokiaľ ide o časť pozemku, na ktorom sa

nachádza hnojisko. Tvrdí, že túto parcelu užívala stále jeho rodina, je teda v rozpore s dobrými mravmi,
aby parcela mala prináležať niekomu inému len preto, že na časti parcely si protiprávne a bez súhlasu
vlastníka postavil hnojisko. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podaného odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu

rozhodnutia predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s.
p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Výrokrozsudku,ktorýmsúdprvéhostupňažalobevyhovel,neboldotknutýodvolanímúčastníkov,apreto
nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Predmetom konania v danom prípade bolo určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam KN

C XX - záhrada vo výmere XXX m2 a KN C XX - zastavaná plocha vo výmere XX m2, kat. úz. T. C.,
vytvorených geometrickým plánom I. F., zo dňa 2.7.2012, keď tieto parcely boli vytvorené z pôvodných
nehnuteľností parciel registra EK N XX - ostatné plochy vo výmere XXX m2 (LV č. XXX kat. úz. T. C.) a
z parcely E KN XX - ostatné plochy vo výmere XXX m2 (LV č. XXX kat. úz. T. C.). Podľa predložených
výpisov z listov vlastníctva č. XXX a č. XXX, kat. úz. T. C. je zrejmé, že tieto sú vedené v spoluvlastníctve

žalovaných a žalobca v konaní tvrdil, že nehnuteľnosti nadobudol vydržaním v súlade s ust. § 134
Občianskeho zákonníka.

Vydržanie vlastníckeho práva predstavuje nadobudnutie vlastníctva, v danom prípade k nehnuteľnej
veci v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania
je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej

vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej právnej úpravy daná „so zreteľomna všetky okolnosti veci“. V dobe platnosti tzv. obyčajového práva na Slovensku, a to do 31.12.1950,
vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako
svojupokojnevdržbe.Vlastníctvonemoholvydržaťtenktoneboldobromyseľnýprizačiatkusvojejdržby,

a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Od účinnosti Občianskeho zákonníka 141/1950
Zb., a to konkrétne od 1.1.1951 do 31.3.1964, vlastníctvo k hnuteľnej i k nehnuteľnej veci mohol
nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 3 rokov u hnuteľných vecí a 10 rokov u
nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu
dobu svojho predchodcu a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951, sa podľa prechodných

ustanovení tohto zákona skončila najneskôr uplynutím 10-ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak
neuplynula už skôr.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964, oproti skoršiemu právnemu stavu vydržanie
vlastníckeho práva vôbec neumožňoval, len v podstate rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo
do 31.3.1964. Novelou tohto právneho predpisu vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb., sa opätovne
zaviedol inštitút vydržania (§ 135a) a súčasne sa v § 507a ods. 3 - teraz § 865 ods. 3, umožnilo pre

vydržanie započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe
s tým, že tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu.
Pokiaľideodĺžkuvydržacejdoby,ajvtomtoprípadeišloo3rokyuhnuteľnýcha10rokovunehnuteľných
vecí. Predmety z majetku v bývalom socialistickom vlastníctve nemohol občan nadobudnúť vydržaním
a pokiaľ išlo o predmet súkromného vlastníctva, výnimku tvorili pozemky, resp. ich časti, ku ktorým sa

mohlozriadiťprávoosobnéhoužívania.Tuvšakvydržanienemalozanásledoknadobudnutievlastníctva
občanom, ale iba vznik práva na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku.

Ďalšia novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.1.1992 (zákon č. 509/1991 Zb.) podstatne rozšírila
spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (nie štátu), umožnila
vydržanie aj voči štátu, ako aj možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

Čo predstavuje konkrétny titul pre vstup do držby možno odvádzať z toho, že vlastník má vôľu previesť
vlastníctvonainýsubjekt,ktorýsúmyslomnadobudnúťhovstúpidodržbyazovšetkýchokolnostímožno
vyvodiť, že má dôvod správať sa, ako keby mu vec patrila. Zakladať nadobudnutie vlastníctva vydržaním
len titulom dlhotrvajúcej držby nemalo a nemá oporu v spomínaných platných právnych úpravách.

Súd prvého stupňa správnym spôsobom poukázal na pochybnosti ohľadom samotného užívania parcely

KN C XX - zastavaná plocha vo výmere XX m2, kat. úz. T. C., vytvorenej geometrickým plánom z
2.7.2012. Žalobca v konaní uvádzal, že pôvodným užívateľom a držiteľom aj tejto nehnuteľnosti bol jeho
otec,neb.N.H.,nar.X.X.XXXXapojehosmrtivroku1966,vstúpildodržbyaužívaniatejtonehnuteľnosti
samotný žalobca. Je pritom zrejmé, že na tejto nehnuteľnosti je postavené betónové hnojisko, ktoré
bolo vybudované a užívané právnymi predchodcami žalovaného v 19.rade, čo vo svojich výpovediach

potvrdili aj ďalší žalovaní v 16., 17., 18., 24 a 25.rade. Dokazovanie skutočností významných pre
súdne rozhodnutie sa vykonáva dôkazmi, ktorými sú všetky prostriedky, na základe ktorých možno zistiť
skutkový stav veci. Jedným z dôkazných prostriedkov je aj výsluch účastníkov konania podľa § 131
O.s.p.. Menovaní žalovaní vo svojich vyjadreniach spochybnili tvrdenia žalobcu ohľadom dlhodobého
a nerušeného užívania nehnuteľnosti KN C XX, kat. úz. T. C., vo vzťahu ku ktorej sa žalobca v celom

rozsahu domáha určenia vlastníckeho práva. Žalobca na podporu svojich tvrdení, pokiaľ ide o držbu a
užívanie tejto nehnuteľnosti, predložil len potvrdenie B. T. C. z 8.3.2013, ktoré vyhotovila J. H. za B. T.
C.. V tomto potvrdení sú uvádzané skutočnosti označené samotným žalobcom a napokon zástupkyňa
starostu obce T. C., ktorá bola ustanovená za opatrovníčku žalovaných, vo svojom vyjadrení uviedla, že
bližšie sa k okolnostiam prejednávanej veci vyjadriť nevie (č. l. 37). Žalobca teda nepreukázal podmienky

kvalifikovanej držby vykonávanej po zákonom stanovenú dobu vo vzťahu k parcele KN C XX, kat. úz.
T. C., keďže časť tejto nehnuteľnosti bola podľa viacerých žalovaných užívaná z titulu vlastníckych
oprávnení právnymi predchodcami žalovaného v 19.rade. Iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia
žalobcu o opodstatnenosti jeho nárokov k predmetnej nehnuteľnosti predložené a ani označené neboli,
preto súd prvého stupňa opodstatnene v tejto časti žalobu zamietol.Poukazujúc na uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok, okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené,
potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a ostatným
žalovaným v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.