Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eduard Valenčin
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/293/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111236931
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111236931.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPrešovsudcomJUDr.EduardomValenčinomvprávnejvecižalobcu:S.P.,J..XX.XX.XXXX,
G. H. XX, K., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekárenská 10, Bratislava,
právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava,
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
r o z h o d o l :
z r u š u j e rozhodcovský rozsudok JUDr. Erika Končoka, rozhodcu so sídlom Koceľova 9, Bratislava
zo dňa 3.5.2011, sp. zn. V.-XXX/XX-D.,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou súdu doručenou dňa 1.8.2011 navrhla žalobkyňa zrušiť rozhodcovský rozsudok rozhodcu
JUDr. Erika Končoka, sp. zn. V.-XXX/XX-D.. V rámci žaloby poukázala na to, že dňa 22.7.2011 jej bol
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté, že žalovaní t.j. ona a jej bývalý manžel
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.519,69 EUR s prísl. a nahradiť trovy
rozhodcovského konania v sume 49,47 EUR. Poukázala na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom
úvere, pričom ona, v rozhodcovskom konaní ako žalovaná v 1. rade, bola rozhodcom posúdená
ako spotrebiteľ a napriek tejto skutočnosti sa rozhodca nevysporiadal so všetkými relevantnými
skutočnosťami. Ďalej poukázala na to, že rozhodcovská doložka s ňou ako so spotrebiteľom nebola
individuálne dojednaná, pretože je inkorporovaná v zmluvných dojednaniach, ktorých obsah spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť. Zároveň uviedla, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie
prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto
právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva
s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami
je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu, súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom rozhodnúť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Pri
rozhodovaní veci nejde o výkon verejnej moci. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že
slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležite naplánovať, sú plne na mieste. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto v zmysle ustanovenia §
53 ods. 1, ods. 3 písm. r) Občianskeho zákonníka jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa
zároveň poukázala na to, že poplatok za poskytnutie úveru je v rozpore s dobrými mravmi, keďže
schválená výška úveru bola 112.032,- Sk, avšak poskytnutá čiastka iba 56.016,- Sk, teda zmluvnáodmena za poskytnutie úveru predstavuje 56.016,- Sk, čo považuje za neprimerané a rovnako sa jedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z rozhodcovského rozsudku JUDr. Erika Končoka, rozhodcu so sídlom Koceľova 9, Bratislava v právnej
veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti žalovaným v 1. rade: S. P., S. X, K., v 2. rade: F. P.,
Š.Á. XX, K., rozhodca rozhodol tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 2.519,69 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom zo sumy 2.932,89 EUR od 6.3.2009
do 16.7.2009, 9%-tným ročným úrokom zo sumy 2.829,59 EUR od 17.7.2009 do 15.10.2009, 9%-tným
ročným úrokom zo sumy 2.726,29 EUR od 16.10.2009 do 17.2.2010, 9%-tným ročným úrokom zo
sumy 2.622,99 EUR od 18.2.2010 do 16.3.2010, 9%-tným ročným úrokom zo sumy 2.519,69 EUR od
17.3.2010 až do dňa zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 EUR, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo
žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia.
Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že pri dojednávaní zmluvy o úvere nebola
žiadna reč o tom, že v prípade sporov, bude spory riešiť nejaký rozhodca v Bratislave. Uviedla, že pri
dojednávaní zmluvy jej pracovníčka K.. I. povedala, že peniaze jej prídu na účet, tiež jej vypísala trvalý
príkaz a povedala jej, aby ho odniesla do banky, čo bolo všetko. Uviedla, že úver najprv splácala na
základe trvalého príkazu a následne od júla roku 2011 jej boli realizované zrážky zo mzdy.
Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 18.8.2011, okrem iného poukázal na to, že
žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a založenú len na účelových, nepravdivých a právne
neúčinnýchtvrdeniach.Žalobcaúčelovodezinterpretujerozhodcovskúdoložku,pričompodávanývýklad
je v rozpore so znením ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rovnako ani argument
o neprimeranosti zmluvnej odmeny v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vecne nesprávny a
nedôvodný. Z uvedených dôvodov preto považuje podanú žalobu za nedôvodnú, a to v celom rozsahu.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.
Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z. z. v platnom znení, účastníci rozhodcovského konania majú v
rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku a túto žalobu podala
v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, pričom rozhodcovský
rozsudok jej bol doručený dňa 22.7.2011 a žaloba bola podaná dňa 1.8.2011.
Zmluva o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 11.6.2007 uzavretá medzi účastníkmi je
spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je
zrejmé, že žalovaný ako veriteľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľskou,
keďže zmluvu uzavrela ako fyzická osoba. Z predloženej úverovej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského
súdu, ani z vyjadrení účastníkov nevyplýva, aby bola žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že
sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto
navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci, pretože úverová zmluva bola vyplnená na vopred
pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.Súd pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom
na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku
je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako obyvateľom členského štátu minimálne taký
štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka
nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte sa s účinnosťou od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zo skutočnosti, že sa uvedená
podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť,
že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej
zmluve.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná v zmluvných
dojednaniach, konkrétne v bode 18. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka a je súčasťou
neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami
uvedenými v zmluvných dojednaniach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská doložka tak znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti
ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu
odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na uvedenom závere nič nemení
ani skutočnosť, že zo zmluvných dojednaní, o ktorých sa žalobkyňa vyjadrila tak, že ich ani nemá k
dispozíciiažezostranyžalovanéhosniminebolaoboznámená,vyplývato,žepokiaľbybolažalobkyňav
rozhodcovskom konaní v pozícii žalovanej, nemohla by nikdy žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie
žalobcu (v tomto konaní žalovaného) o tom, že akýkoľvek spor bude riešený prostredníctvom rozhodcu.
V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na obsah zmluvy o úvere a práva
a povinností, ktoré zo zmluvy vyplývajú je málo pravdepodobné a dá sa povedať, že až vylúčené, aby
žalobkyňa bola aj žalobkyňou v prípadnom rozhodcovskom konaní. Súd taktiež poukazuje na to, že
v rozhodcovskom konaní nerozhodoval rozhodca uvedený v zmluvných dojednaniach, ale náhradný
rozhodca, ktorého mohol vybrať výlučne iba veriteľ, t.j. žalovaný.
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v zmluvných
dojednaniach bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa.
Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. 2ÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).
Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa aj keby
mala pred podpisom úverovej zmluvy možnosť oboznámiť sa so zmluvnými dojednaniami, v rámci
ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a rozhodcovská doložka, nemohla ovplyvniť obsah
týchtozmluvnýchdojednaníaztohtodôvodurozhodcovskúdoložkunemožnopovažovaťzaindividuálne
dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak,
preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky, ktoré ani nie sú súčasťou zmluvy, aleneprehľadných,drobnýmpísmompísanýchzmluvnýchdojednanínepovažujúzaindividuálnedojednané
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že
v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom
zákonníku,konkrétneustanovenia§53Občianskehozákonníka,aztohtodôvodusúdžalobenazáklade
§ 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Z
vykonaného dokazovania, obsahu zmluvných dojednaní, ako aj rozhodcovského rozsudku, mal súd
zároveň za to, že v prejednávanej veci bola taktiež porušená zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods.
1, písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu, s poukazom na to, že
náhradného rozhodcu mohol vybrať výlučne veriteľ, t.j. žalovaný a riešenie sporu určoval vždy žalobca,
pričom vzhľadom na obsah záväzku (dojednanej úverovej zmluvy) je zrejmé, že z praktického pohľadu
je žalobcom vždy iba veriteľ, t.j. žalovaný.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom úspešná
žalobkyňa si s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania neuplatnila a
neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.