Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200562
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200562.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Mgr. J. A., nar. XX. XX.
XXXX, J.. G.. U. XXXX/XX, W., zastúpeného JUDr. Pavlom Vöröšvárym, advokátom, Škultétyho 1597/7,
Topoľčany, proti žalovanému: Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Piesková 32,
Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. mája 2014 č. KRPZ-NR-
VO2-3-007/2014-PK, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. mája 2014 č. KRPZ-NR-VO2-3-007/2014-PK, ako
i disciplinárny rozkaz Riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch č. 2 zo dňa 25. marca 2014

podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 430,15 eur na účet právneho
zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou zo dňa 12. 06. 2014 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa
30. 05. 2014 č. KRPZ-NR-VO2-3-007/2014-PK a disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Topoľčanoch č. 2 zo dňa 25. 03. 2014, ktorým mu bolo uložené disciplinárne
opatrenie podľa ust. § 53 ods. 1 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov v podobe písomného pokarhania. Uviedol, že tento

disciplinárny rozkaz považuje za nezákonný, vecne nesprávny a nespravodlivý a z toho dôvodu podal
proti nemu odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 30. 05. 2014 tak, že odvolanie zamietol a
napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

V podanej žalobe žalobca podrobne uviedol dôvody svojho odvolania proti vyššie uvedenému
disciplinárnemu rozkazu. Zdôraznil, že v predmetnej veci mu disciplinárne opatrenie bolo uložené za
skutok, ktorého sa mal dopustiť v období od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013, pričom lehota jedného roka,
v ktorej mu mohlo byť vyslovené disciplinárne previnenie začala plynúť 25. 02. 2013, ale rozhodujúci

správny orgán posudzoval obdobie od 01. 01. 2013, čo nemôže byť pisárskou chybou. Taktiež poukázal
na to, že v disciplinárnom rozkaze absentuje poukaz na rozkaz ministra vnútra SR č. 62 z roku 2003,
ktorým bol pôvodný rozkaz ministra vnútra SR č. 1/2002 o úlohách na zamedzenie protiprávneho
konania príslušníkov Policajného zboru v súvislosti s používaním alkoholu alebo iných návykových
látok, v ktorých nie je definované slovo „pravidelne“ a nie je teda možné vyvodiť disciplinárne opatrenie
za nesplnenie si povinnosti, ktorá nie je jednoznačne stanovená a nemá určenú formu a obsah.Zdôraznil, že orientačné dychové skúšky policajtov sa v roku 2013 vykonávali vo väčšine za jeho osobnej
prítomnosti a výsledky za zaznamenávali do zošitov, ktoré zaviedol za týmto účelom.

Vďalšejčastižalobypoukázalnato,ženeboladodržanálehotajednéhorokanauloženiedisciplinárneho

opatrenia, ktorá začala plynúť 25. 02. 2013, pričom skutok mal spáchať v období od 01. 01. 2013 do
31. 12. 2013 a táto skutočnosť je sama osobe dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.
Naviac vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu nie je uvedený dátum spáchania údajného skutku
a taktiež ani konkrétne zákonné porušenie povinnosti policajta vyplývajúcej zo zák. č. 73/1998 Z. z.
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a

justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie
disciplinárneho rozkazu je zmätočné a nejednoznačné, nakoľko sa v ňom uvádza, že porušil ust. § 48
ods. 3, resp. ust. § 48 ods. 3, písm. a/ vyššie citovaného zákona ale zároveň, že porušil ust. § 49, resp.
ust. § 49 písm. a/ tohto zákona. Povinnosť špecifikovať skutok s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania pritom vyplýva z ust. § 241 ods. 2 vyššie citovaného zákona a aplikačná prax súdov
taktiežvyžadujejasnúformuláciuskutkovejvety. Absenciatejtopodstatnejnáležitostirozhodnutiamáza

následok nepreskúmateľnosť disciplinárneho rozkazu. Poukázal i na to, že jeho meno je v disciplinárnom
rozkaze uvedené, ale ďalšie údaje vyvolávajú pochybnosti o osobe adresáta a nie je jasné, či sa jedná
o dátum narodenia, alebo o tzv. ČOZ, resp. iný údaj.

Žalobca zároveň namietal, že v disciplinárnom rozkaze absentuje poukaz na rozkaz ministra vnútra SR
č. 62/2003, ktorým bol pôvodný rozkaz ministra vnútra SR č. 1/2002 zmenený. Uviedol, že v týchto

rozkazoch nie je definované slovo „pravidelne“ a nie je uložená ani povinnosť vykonávať orientačné
dychové skúšky u všetkých podriadených policajtov a ani to, že nadriadený musí byť podpísaný pri
každej vykonanej orientačnej dychovej skúške u podriadeného policajta. Nie je teda možné vyvodiť
disciplinárne opatrenie za nesplnenie si povinnosti, ktorá nie je jednoznačne stanovená a nemá určenú
presnú formu a obsah. Žalovaný ako odvolací správny orgán nevzal do úvahy tvrdenie v podanom

odvolaní, že v priebehu roku 2013 sa ako prítomná osoba zúčastnil väčšiny orientačných dychových
skúšok u podriadených policajtov, ktorých bolo celkom 1527. Bol toho názoru že správne orgány
posudzovali iba dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Ďalej tvrdil, že s predmetným rozkazom ministra
vnútraSRbolskutočneoboznámenýaždňa10.12.2013,pričomaležiadnymspôsobomnebolpoučený,
resp. preškolený o presnom postupe a vyhotovovaní záznamu o dychových skúškach, ani o tom, že

jeho povinnosťou je každú vykonanú dychovú skúšku okrem vyhotovenia záznamu i podpísať a ani zo
znenia rozkazu takáto povinnosť nevyplýva.

Tvrdil, že disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie sa už zapisuje do karty odmien a trestov, a preto
nezákonné a nedôvodné rozhodnutie mu môže poškodiť v jeho budúcej policajnej a profesijnej kariére
a v neposlednom rade môže byť i finančne poškodený, nakoľko v prípade odmeňovania bude z tohto

vylúčený z dôvodu uloženia disciplinárneho opatrenia. Žalobca taktiež citoval právne predpisy, ktoré sa
týkajú predmetnej veci, ako i čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 250j ods. 2 OSP.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 29. 07. 2014, pričom uviedol že žalobu
považuje za nedôvodnú a takisto i námietky v nej uvedené. Výrok disciplinárneho rozkazu zo dňa
25. 03. 2014 obsahuje zákonné náležitosti v zmysle ust. § 241 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a nie je možné súhlasiť ani s
námietkou o nedodržaní zákonnej lehoty v zmysle ust. § 57 tohto zákona na uloženie disciplinárneho
opatrenia. Zástupca riaditeľa OR PZ Topoľčany bol dňa 25. 02. 2014 oboznámený s úradným záznamom
zo dňa 17. 02. 2014 z vykonanej neplánovanej a operatívnej kontroly, ktorá bola vykonaná dňa 30.

01. 2014 a týkala sa kontrolovaného obdobia od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013. Žalobca počas celého
kontrolovaného obdobia permanentne nekonal v súlade s rozkazom ministra vnútra SR č. 1/2002,
ktorý je interným predpisom a policajt je povinný tento rozkaz dodržiavať na základe ust. § 47 vyššie
citovaného zákona. Nejedná sa teda o normatívny právny akt a normotvorca ponechal na nadriadených
výklad jednotlivých právnych viet a slovných spojení uvedených v tomto rozkaze. Z predložených

dôkazov je zrejmé, že žalobca vedel, ako vykladať a aplikovať ním namietané ustanovenia predmetného
rozkazu, keďže ako sám uvádza, zriadil administratívnu pomôcku na vyhodnocovanie dychových skúšokpolicajtov a sám sa zúčastnil na niekoľkých dychových skúškach podriadených policajtov. Žalobcovi sa
nekladie za vinu nevykonávanie pravidelných dychových skúšok u všetkých podriadených policajtov, ale
absencia pravidelných dychových skúšok u priamych podriadených - mjr. Ing. H. H. a mjr. Mgr. Bc. Y.

X., ktoré nevykonával vôbec.

Z písomných dôkazov vyplýva, že žalobca bol s rozkazom ministra vnútra SR č. 1/2002 pravidelne
oboznamovaný od roku 2005 a má teda vedomosti o povinnostiach, ktoré je povinný ako nadriadený
plniť. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 14. 08. 2014 uviedol, že sa nestotožňuje s názorom
žalovaného, ktorý sa k jeho námietkam vyjadril len veľmi stroho, resp. sa nevyjadril vôbec. Poukázal na

to, že obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 kontrolovali jeho nadriadení a takisto i Krajský dopravný
inšpektorát v Nitre ako kontrolný orgán, pracovníci ktorého po vykonaní kontroly spísali protokol zo
dňa 07. 05. 2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že kontrola na požitie alkoholických nápojov na
ODI v Topoľčanoch je evidovaná v zošitoch pod č. 10/2013 a 39/2008, z ktorých vyplýva, že bolo
zadokumentovaných 421, resp. 49 dychových skúšok s negatívnym výsledkom a pracovníci krajského

dopravného inšpektorátu teda nezistili žiadnu závadu, pričom sa stotožnili s výkladom predmetného
rozkazu tak, ako si ho vykladal žalobca. Z výroku disciplinárneho rozkazu nevyplýva, že by sa žalobcovi
kládlo za vinu nevykonávanie pravidelných dychových skúšok u jeho podriadených, a to mjr. Ing. H.
H. a mjr. Mgr. Bc. Y. X..

Žalovaný predložil súdu administratívny spis týkajúci sa predmetnej veci, súčasťou ktorého je i spis

prvostupňového správneho orgánu a zároveň predložil i fotokópiu listiny s evidenčným číslom 39/2008,
označenej ako zápis o dychovej skúške za rok 2013, v ktorej je 141 zápisov, ako i listinu s evidenčným
číslom 10/2013 s označením zápis o dychovej skúške, v ktorej je za rok 2013 vykonaných 1386
zápisov. Dňa 17. 02. 2014 bol spísaný úradný záznam z vykonanej neplánovanej a operatívnej kontroly
zamestnancami odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá bola vykonaná na Okresnom

riaditeľstve PZ v Topoľčanoch dňa 30. 01. 2014, a to za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 a
okrem iného bola zameraná i na riadiacu, organizátorskú a kontrolnú činnosť funkcionárov Okresného
dopravného inšpektorátu a hodnotenia policajtov. V časti I. pod bodom 3/ tohto úradného záznamu
je uvedené, že riaditeľom Okresného dopravného inšpektorátu v Topoľčanoch nebola pravidelne
vykonávaná orientačná dychová skúška u podriadených policajtov na zistenie alkoholu stanoveným

spôsobom pred nástupom do výkonu služby a podľa okolností i počas služby, a to aj opakovane, u
vybraných policajtov s povinným vyhotovením záznamov o skúškach, čo nie je v súlade s I. časťou,
písm. a/ bodom 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 1/2002 o úlohách na zamedzenie protiprávneho konania
príslušníkov PZ v súvislosti s používaním alkoholu alebo iných návykových látok.

Následne v podaní dňa 12. 03. 2014 bolo žalobcovi oznámené, že dňa 25. 02. 2014 zástupca riaditeľa

OR PZ v Topoľčanoch obdržal úradný záznam zo dňa 17. 02. 2014 z vykonanej neplánovanej a
operatívnej kontroly, ktorou bolo zistené okrem iného i vyššie uvedené, teda že riaditeľom ODI v
Topoľčanoch nebola pravidelne vykonávaná orientačná dychová skúška u podriadených policajtov na
zistenie alkoholu stanoveným spôsobom pred nástupom do výkonu služby a podľa okolností i počas
služby, a to aj opakovane, u vybraných policajtov s povinným vyhotovením záznamov o skúškach, čo nie

je v súlade s I. časťou, písm. a/ bodom 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 1/2002 o úlohách na zamedzenie
protiprávneho konania príslušníkov PZ v súvislosti s používaním alkoholu alebo iných návykových látok.

V tomto podaní bolo žalobcovi zároveň oznámené, že sa voči nemu začína disciplinárne konanie podľa
ust. § 56 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Vyjadrenie vo veci mal predložiť dňa 13. 03. 2014 do 9,00
hodine a toto je i súčasťou predloženého administratívneho spisu. V predloženom administratívnom

spise sa nachádza i rozkaz ministra vnútra SR č. 1 zo dňa 17. 01. 2002 o úlohách na zamedzenie
protiprávneho konania príslušníkov Policajného zboru v súvislosti s používaním alkoholu alebo iných
návykových látok, ktorý bol zmenený rozkazom ministra vnútra SR č. 62 zo dňa 14. 05. 2003, pričom
z článku 1, písm. a/ bod 3 vyplýva, že nadriadeným bolo uložené pravidelne vykonávať orientačnú
dychovú skúšku u podriadených policajtov na zistenie alkoholu stanoveným spôsobom s povinným

vyhotovovaním záznamov o skúškach s uvedením zistení a prijatých alebo navrhnutých opatrení vtermíne pred nástupom do výkonu služby a podľa okolností i počas služby, a to aj opakovane, u
vybraných policajtov. Z predloženého administratívneho spisu taktiež vyplýva, že tieto rozkazy boli
menené ďalším rozkazom ministra vnútra SR č. 16 z roku 2005.

Súčasťou administratívneho spisu sú i záznamy zo dňa 28. 06. 2005, 23. 05. 2006, 02. 06.
2009, 28. 12. 2009, 30. 06. 2010, 15. 04. 2013 a 10. 12. 2013 o oboznámení s rozkazmi ministra vnútra
SR z ktorých vyplýva, že žalobca mal byť oboznámený s rozkazom ministra vnútra SR č. 1/2002 v
znení rozkazu ministra vnútra SR č. 62/2003 a č. 16/2005, pričom tieto záznamy mal podpísať žalobca
asú opatrené nečitateľným podpisom. Podľa záznamu zo dňa 01. 07. 2013 bola riaditeľom OR PZ v

Topoľčanoch žalobcovi vyslovená výčitka a v predloženom spise sa nachádza i prehľad o odmenách a
trestoch, resp. o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach uložených žalobcovi.

Dňa 25. 03. 2014 riaditeľ OR PZ v Topoľčanoch vydal disciplinárny rozkaz č. 2, ktorým „mjr. Mgr. A. J. -
XX. XX. XXXX - XXX XXX“ uložil podľa ust. § 53 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona disciplinárne
opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa ust. § 52 ods. 1 vyššie citovaného
zákona, ktorého sa dopustil tým, že počas vykonanej neplánovanej a operatívnej kontroly dňa 30. 01.

2014 bolo zistené okrem iného i to, že riaditeľom ODI v Topoľčanoch nebola pravidelne vykonávaná
orientačná dychová skúška u podriadených policajtov na zistenie alkoholu stanoveným spôsobom pred
nástupom do výkonu služby a podľa okolností i počas služby, a to aj opakovane, u vybraných policajtov
s povinným vyhotovením záznamov o skúškach, čo nie je v súlade s I. časťou, písm. a/, bodom 3
rozkazu ministra vnútra SR č. 1/2002 o úlohách na zamedzenie protiprávneho konania príslušníkov PZ

v súvislosti s používaním alkoholu alebo iných návykových látok.

Z odôvodenia tohto rozkazu vyplýva, že žalobca porušil základné povinnosti nadriadeného podľa ust.
§ 49 písm. a/ vyššie citovaného zákona a základné povinnosti policajta uvedené v ust. § 48 ods.
3, písm. a/ tohto zákona s tým, že vedením zošitov, v ktorých sú zaznamenané zápisy o dychovej
skúške je poverená mjr. Ing. H. H. a mjr. Mgr Y. X., ktoré boli v týchto zošitoch vždy zapísané a

podpísané ako kontrolór vykonávajúci dychové skúšky, pričom ani v jenom prípade nie je ako kontrolór
uvedený a podpísaný žalobca a nie je možné preukázať jeho tvrdenie, že bol prítomný pri dychových
skúškach. Nie ani žiadny dôkaz o tom, že by riaditeľ ODI, teda žalobca vykonal orientačné dychové
skúšky u svojich podriadených, t. j. vedúcich oddelení. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca
proti vyššie označenému disciplinárnemu rozkazu riaditeľa OR PZ v Topoľčanoch odvolanie, v ktorom

uviedol zhodné námietky ako v žalobe. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný ako odvolací správny
orgán rozhodnutím zo dňa 30. 05. 2014, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté
rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 05. 2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo

jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP. Dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná,
nakoľko rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 05. 2014 ako i rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu zo dňa 25. 03. 2014 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto bolo potrebné
obe tieto rozhodnutia zrušiť podľa ust. 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov planom v čase rozhodovania žalovaného, disciplinárnym previnením je zavinené
porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

Podľa § 53, ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, disciplinárnym opatrením je

a) písomné pokarhanie,b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,

c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,

d) zákaz činnosti,

e) prepadnutie veci.

Podľa § 55 ods. 1 vyššie citovaného zákona, za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len
jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa § 56 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy
objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná
možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na
okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k
plneniu služobných povinností.

Podľa § 57 ods. 1 vyššie citovaného zákona, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne
opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď

sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka
odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie
skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30
dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta
dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie

o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Podľa§60ods.1,2vyššiecitovanéhozákona,rozhodnutieouloženídisciplinárnehoopatreniavyhlasuje
policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný
nadriadený.

Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené.

Podľa § 232 vyššie citovaného zákona, konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru
uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon
(ďalej len "oprávnený orgán").

Podľa § 233 ods. 1 vyššie citovaného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia

tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

Podľa § 241 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a

označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.Podľa § 243 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal.

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie

konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie
a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Podľa § 254 ods. 3 vyššie citovaného zákona, k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote
vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, § 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 5, § 245 a 246;
na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

Podľa § 259 vyššie citovaného zákona, práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli
obmedzené.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 05. 2014
a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď zamietol jeho odvolanie
proti disciplinárnemu rozkazu zo dňa 25. 03. 2014, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie
podľa ust. § 53 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona a tento disciplinárny rozkaz potvrdil.

V predmetnej veci je nepochybné, že dňa 30. 01. 2014 bola poverenými zamestnancami odboru

dopravnejpolíciePrezídiaPolicajnéhozboruvykonanáneplánovanáaoperatívnakontrolanaOkresnom
riaditeľstve PZ v Topoľčanoch za kontrolované obdobie roku 2013, pri ktorej bolo zistené, že
riaditeľom ODI v Topoľčanoch (žalobcom) nebola pravidelne vykonávaná orientačná dychová skúška u
podriadených policajtov na zistenie alkoholu stanoveným spôsobom pred nástupom do výkonu služby
a podľa okolností i počas služby, a to aj opakovane, u vybraných policajtov s povinným vyhotovením

záznamov o skúškach, čo (podľa úradného záznamu z tejto kontroly) nie je v súlade s I. časťou, písm.
a/ bodom 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 1/2002 o úlohách na zamedzenie protiprávneho konania
príslušníkov PZ v súvislosti s používaním alkoholu alebo iných návykových látok. O výsledku tejto
kontroly bol dňa 17. 02. 2014 vyhotovený úradný záznam, ktorý bol predložený zástupcovi riaditeľa
OR PZ v Topoľčanoch (nadriadený žalobcu) dňa 25. 02. 2014 a v podaní zo dňa 12. 03. 2014 bolo

žalobcovi oznámené začatie disciplinárneho konania proti nemu, okrem iného i s poukazom na rozkaz
ministravnútraSRč.1zodňa17.01.2002oúloháchnazamedzenieprotiprávnehokonaniapríslušníkov
Policajného zboru v súvislosti s používaním alkoholu alebo iných návykových látok.

Pokiaľsprávnyorgánprvéhostupňapovažovalvyššieuvedenézapochybeniežalobcuazadisciplinárne
previnenie spočívajúce v porušení povinnosti uloženej rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky

č. 1/2002 (časť I., písm. a/, bod 3), a to povinnosti pravidelne v období od 01. 01. 2013 do 31. 12.
2013 vykonávať orientačnú dychovú skúšku u podriadených policajtov na zistenie alkoholu stanoveným
spôsobom pred nástupom do výkonu služby a podľa okolností aj počas služby, a to aj opakovane u
vybratých policajtov s povinným vyhotovovaním záznamov o skúškach, potom subjektívna lehota na
uloženie disciplinárneho opatrenia začala plynúť dňa 26. 02. 2014 a bolo možné ho uložiť najneskôr

do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Žalobcovi bolo disciplinárne opatrenie
uložené dňa 25. 03. 2014 za to, že počas výkonu kontroly dňa 30. 01. 2014 bolo zistené, že ako
riaditeľ ODI Topoľčany v období od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 nevykonával u podriadených policajtov
orientačné dychové skúšky. Zákonodarca v ust. § 57 ods. 1 vyššie citovaného zákona stanovil okrem
subjektívnej lehoty (ktorá plynie pre nadriadeného, odkedy nadobudol vedomosť o disciplinárnom

previnení) na uloženie disciplinárneho opatrenia i objektívnu lehotu jedného roka, ktorá plynie odo
dňa spáchania previnenia. S poukazom na objektívnu lehotu na uloženie disciplinárneho previnenia,súd dospel k tomu záveru, že dňa 25. 03. 2014 už nebolo možné uložiť disciplinárne opatrenie za
previnenie, ktorého sa mal žalobca dopustiť v období od 01. 01. 2013 do 24. 03. 2013, a to pre
uplynutie objektívnej lehoty na jeho uloženie. Subjektívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia

za disciplinárne previnenie, ktorého sa mal žalobca dopustiť, plynie v rámci objektívnej lehoty (na
ktorej uplynutie žalobca poukazoval), po uplynutí ktorej už nemožno disciplinárne opatrenie uložiť.
Pokiaľ teda žalovaný ako i nadriadený žalobcu tvrdili, že sa disciplinárneho previnenia dopúšťal v
priebehu celého roku 2013, tak disciplinárne opatrenie za previnenie, ktorého sa mal dopustiť od 01.
01. 2013 do 24. 03. 2013 mu už dňa 25. 03. 2014 nebolo možné uložiť pre uplynutie objektívnej lehoty.

Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie možno
dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania
stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od
spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov). Určenie lehôt na uloženie
disciplinárneho opatrenia má nepochybne za cieľ znížiť neurčitosť pri uplatňovaní práv, resp. právomocí,
časovo obmedziť stav neistoty v právnych vzťahoch a urýchliť proces rozhodovania s cieľom reálneho

dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Zákonodarca v ust. § 57 ods. 1 vyššie citovaného zákona prejavil
svoju vôľu tak, že zmyslom 30 dňovej prekluzívnej subjektívnej lehoty je prinútenie nadriadeného ako
správneho orgánu k aktívnej činnosti, bezprostredne od okamžiku, keď sa dozvie o skutočnostiach, že
jeho podriadený porušil právny predpis, resp. služobný interný predpis, čo platí i s ohľadom na ústavný
princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Táto

subjektívna 30 dňová lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia však vždy plynie v rámci objektívnej
lehoty jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.

K námietke žalobcu ohľadne špecifikácie skutku v disciplinárnom rozkaze súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že i pokiaľ zákonodarca výslovne v právnej norme (ust. § 241 ods. 1, 2 vyššie citovaného
zákona) neuvádza, že súčasťou výroku o uložení disciplinárneho opatrenia je uvedenie skutku, na

základe ktorého sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie, je povinnosťou správneho orgánu uviesť
skutok, ktorým sa príslušník polície dopustil disciplinárneho previnenia a za ktorý sa mu disciplinárne
opatrenie ukladá. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu uvedenej právnej normy, v
ktorejzákonodarcavýslovneuviedol,ževýrokobsahujerozhodnutievoveci.Predmetomdisciplinárneho
konania je posudzovanie disciplinárneho previnenia podriadeného (ktorého sa mohol dopustiť činnosťou

alebo nečinnosťou) a v prípade preukázania, že sa podriadený dopustil disciplinárneho previnenia
spáchaním skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá
disciplinárne opatrenie, pričom táto skutočnosť sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým
správny orgán rozhoduje o veci samej. Nemožno preto považovať za súladné so zákonom, ak správny
orgán vo výroku rozhodnutia, ktorým rozhoduje v disciplinárnom konaní, uvedie len, že sa určitej

konkrétnej osobe ukladá disciplinárne opatrenie, ale z výrokovej časti rozhodnutia nie je zrejmý skutok,
ktorým sa táto osoba disciplinárneho previnenia dopustila a za ktorý sa jej disciplinárne opatrenie ukladá.
Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy,
v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne
trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť,

za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia,
ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým
spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom.

V predmetnej veci je potrebné uviesť, že formulácia skutku (disciplinárneho previnenia), ktorého sa mal
žalobca dopustiť v priebehu roku 2013 vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu č. 2 zo dňa 25. 03.

2014, je nesprávna a neurčitá. Vo všeobecnosti sa disciplinárneho previnenia nemožno dopustiť tým,
že príslušný orgán niečo zistí, ale tým, že zodpovedný subjekt poruší svoje povinnosti, a to aktívnou
činnosťou alebo nečinnosťou (nekonaním). Rozhodnutia súdov týkajúce sa disciplinárneho trestania
dávajú dôraz predovšetkým na presnú a jasnú formuláciu výrokovej časti disciplinárneho rozhodnutia
(nevyhnutnosť konkretizácie skutku s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania, príp. i ďalších

údajov slúžiacich na jeho identifikáciu), ktorým sa ukladá sankcia za disciplinárne previnenie. Uvedenie
predmetukonaniavovýrokurozhodnutiaodisciplinárnomprevinenímusíspočívaťvšpecifikáciikonania,
resp. skutku tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je
vyvoditeľný z ust. § 241 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície v znení neskorších predpisov, ktoré explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovaťvecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého disciplinárne previnenie vyplýva, ale nemožno
spochybniť, že vo výroku rozhodnutia o disciplinárnom previnení musí vymedzenie predmetu konania
spočívať v špecifikácii skutku tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné n iným konaním. To

je možné zabezpečiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a
spôsobu jeho spáchania, príp. i s uvedením ďalších skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol
byť zamenený s iným Takáto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä
z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre určenie rozsahu
dokazovania, ale napr. i pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Len v prípade, ak je vo výrokovej

časti rozhodnutia správneho orgánu (v skutkovej vete) riadne vymedzený skutok (previnenie), ktorý sa
kladie určitému subjektu za vinu, môže sa tento subjekt adekvátne brániť proti tomuto skutku.

Z výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že toto rozhodnutie nespĺňa
vyššie uvedené kritériá, nakoľko v jeho výrokovej časti nie je skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť,
jednoznačne formulovaný. Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície v znení neskorších predpisov v ust. § 52 ods. 1 definuje ako zavinené porušenie povinností
policajta, pokiaľ nejde o trestný čin alebo priestupok. Základné povinnosti policajtov sú zakotvené v ust.
§ 48 ods. 3 vyššie citovaného zákona a základné povinnosti nadriadených v ust. 49 tohto zákona. S
poukazom na uvedené je potom vecou správneho orgánu, aby vo výrokovej časti svojho rozhodnutia
starostlivo formuloval skutok, resp. konanie, ktoré považuje sa disciplinárne previnenie a za ktoré

ukladá sankciu. Pokiaľ teda správny orgán prvého stupňa vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu
uvádzal, že riaditeľom ODI v Topoľčanoch nebola pravidelne vykonávaná orientačná dychová skúška u
podriadených policajtov na zistenie alkoholu stanoveným spôsobom pred nástupom do výkonu služby
a podľa okolností i počas služby, a to aj opakovane, u vybraných policajtov s povinným vyhotovením
záznamov o skúškach, čo (podľa úradného záznamu z tejto kontroly) nie je v súlade s I. časťou, písm.

a/ bodom 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 1/2002 o úlohách na zamedzenie protiprávneho konania
príslušníkov PZ v súvislosti s používaním alkoholu alebo iných návykových látok, toto jeho rozhodnutie
vo výrokovej časti nekorešponduje s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a nezodpovedá zákonným
kritériám na špecifikáciu disciplinárneho previnenia. Bolo jeho povinnosťou konkrétne špecifikovať, u
ktorých podriadených policajtov neboli vykonávané orientačné dychové skúšky, nakoľko z predložených

fotokópií listín (s evidenčným číslom 39/2008 a 10/2013 s označením zápis o dychovej skúške)
vyplýva, že dychové skúšky u tam uvedených policajtov zaradených na Okresný dopravný inšpektorát
v Topoľčanoch (a teda u podriadených žalobcu) vykonávané boli. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že žalovaný až vo vyjadrení zo dňa 29. 07. 2014 k podanej žalobe uviedol, že žalobcovi sa nekladie za
vinu nevykonávanie pravidelných dychových skúšok u všetkých podriadených policajtov, ale absencia

pravidelných dychových skúšok u jeho priamych podriadených - mjr. Ing. H. H. a mjr. Mgr. Bc. Y. X..
Toto tvrdenie žalovaného však z výrokovej časti disciplinárneho rozkazu nevyplýva, nakoľko žalobcovi
sa v ňom jednoznačne kladie za vinu, že neboli pravidelne vykonávané dychové skúšky u podriadených
policajtov. Nemožno pritom spochybniť, že žalobcovi ako riaditeľovi ODI v Topoľčanoch boli služobne
podriadené nielen dve vyššie uvedené policajtky, ale i ďalší policajti služobne zaradení na ODI v

Topoľčanoch.

Zistené porušenie povinnosti zo strany žalobcu bolo teda potrebné vo výrokovej časti disciplinárneho
rozkazu jednoznačne špecifikovať po skutkovej stránke (vrátane podriadených policajtov, u ktorých
nebola vykonávaná orientačná dychová skúška v období roku 2013) s uvedením konkrétneho porušenia
povinností žalobcu a jeho subsumovania pod príslušné ustanovenie právneho predpisu, ktoré mal

žalobca svojim nekonaním porušiť, t. j. ust. § 48 ods. 3, resp. ust. § 49 vyššie citovaného zákona
vrátane konkrétneho písmena, pod ktorým je táto povinnosť zakotvená a s uvedením aktuálneho
interného predpisu a jeho konkrétneho ustanovenia, ktorý žalobca porušil. Toto vo výrokovej časti
disciplinárneho rozkazu absentuje, ale zato správny orgán prvého stupňa uvádza, že konanie riaditeľa
ODI v Topoľčanoch nie je v súlade s rozkazom ministra vnútra SR č. 1/2002 (časť I, písm. a/, bod 3) o

úlohách na zamedzenie protiprávneho konania príslušníkov PZ v súvislosti s používaním alkoholu alebo
iných návykových látok. Tu je potrebné uviesť, že v administratívnom spise žalovaného sa nachádza
rozkaz ministra vnútra SR č. 1 zo dňa 17. 01. 2002, ktorý bol menený rozkazom ministra vnútra SR č.
62 zo dňa 14. 05. 2003 (pričom zmena sa týkala práve časti I, písm. a/, bod 3) a žalobca predložil i
rozkaz ministra SR č. 16 zo dňa 01. 07. 2005, ktorým boli tieto rozkazy menené. Správny orgán prvého

stupňa tak v disciplinárnom rozkaze uvádza znenie rozkazu ministra vnútra SR č. 62 zo dňa 14. 05. 2003(časť I, písm. a/, bod 3), pričom sa odvoláva na rozkaz ministra vnútra SR č. 1 zo dňa 17. 01. 2002, čo
nepochybne treba považovať za jeho pochybenie.

Ďalšie pochybenie podľa názoru súdu spočíva vtom, že správne orgány žiadnym spôsobom

nešpecifikovali pojem „pravidelne“. Rozkaz ministra vnútra SR č. 1 zo 17. 01. 2002 v časti I., písm.
a/, bod 3 jednoznačne stanovil povinnosť nadriadených vykonávať previerku podriadených policajtov
na požívanie alkoholu pravidelne, najmenej dvakrát týždenne u každého policajta. Vyššie uvedený
rozkaz bol práve v časti I., písm. a/, bod 3 menený rozkazom ministra vnútra SR č. 62 zo dňa 14. 05.
2003 v tom zmysle, že nadriadeným bolo uložené pravidelne vykonávať orientačnú dychovú skúšku

u podriadených policajtov v termíne pred nástupom do výkonu služby a podľa okolností aj počas
služby, a to aj opakovane, u vybraných policajtov. Pokiaľ malo byť povinnosťou nadriadeného vykonávať
dychovú skúšku u podriadených policajtov pravidelne denne (alebo v inom pravidelnom intervale) a
minimálne pred ich nástupom do výkonu služby, potom toto malo z výrokovej časti disciplinárneho
rozkazu jednoznačne vyplývať a tomu mala zodpovedať i príslušná časť jeho odôvodnenia.

Za nedôvodnú však súd považoval námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného označenia osoby,

voči ktorej disciplinárny rozkaz smeruje a ktorej bolo disciplinárne opatrenie uložené. V disciplinárnom
rozkaze zo dňa 25. 03. 2014 je uvedené, že disciplinárne opatrenie sa ukladá „mjr. Mgr. A. J. -
XX.XX.XXXX - XXX XXX v stálej štátnej službe, vo funkcii riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu
v Topoľčanoch Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch, Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, služobného
úradu Ministerstva vnútra SR“ a takéto označenie treba podľa názoru súdu považovať za dostačujúce

na identifikáciu žalobcu ako osoby, ktorej bolo disciplinárne opatrenie uložené. I keď to nie je výslovne
uvedené, je nepochybné, že dátum „XX. XX. XXXX“ je dátumom narodenia a číslo XXX XXX je zrejme
identifikačné číslo pridelené žalobcovi ako príslušníkovi Policajného zboru SR, ktoré musí byť žalobcovi
známe.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 05. 2014, ako

i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva
PZ v Topoľčanoch zo dňa 25. 03. 2014 č. 2 zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. a/ OSP a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko obe tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nesprávnej, nedostatočnej a nejasnej formulácii previnenia, ktoré sa žalobcovi kladie za
vinu, pričom správny orgán prvého stupňa odkazuje na neaktuálne znenie rozkazu ministra vnútra SR

č. 1/2002, ktorý mal žalobca porušiť a ktorý bol menený rozkazom č. 62 zo dňa 14. 05. 2003 a rozkazom
ministra SR č. 16 zo dňa 01. 07. 2005 bez toho, aby uviedol konkrétne ustanovenia príslušného zákona,
ktorého porušenia sa mal žalobca dopustiť. V ďalšom konaní budú správne orgány s poukazom na
ust. § 250j ods. 7 OSP viazané právnym názorom súdu a ich úlohou bude rozhodnúť vo veci začatého
disciplinárneho konania, ktoré sa vo vzťahu k žalobcovi začalo pre porušenie základných povinností

nadriadeného podľa ust. § 49 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov a porušenie základných povinností policajta podľa ust.
§ 48, ods. 3, písm. a/ tohto zákona, čo sa malo premietnuť i do výrokovej časti rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa a s použitím rozkazu ministra vnútra SR č. 1 zo dňa 17. 01. 2002 v znení jeho

neskorších zmien aktuálnom v čase, keď sa mal žalobca disciplinárneho previnenia dopustiť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
účelne vynaložených trov konania v sume 430,15 eur (360,15 eur + 70,- eur zaplatený súdny poplatok).
Suma 360,15 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právneho
zástupcu žalobcu v sume 268,- eur, t. j. za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 po 134,- eur

(prevzatie a príprava veci) a 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 uplatnený právnym zástupcom
v sume 134,- eur (účasť na pojednávaní) podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, d/, ust. § 11 ods. 4, veta prvá
vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov, zo sumy paušálnych náhrad 16,43 eur, t. j. 1 x 8,04 eur režijný paušál k úkonu
vykonanému v roku 2014 a 1 x 8,39 režijný paušál k úkonu vykonanému v roku 2015, zo sumy 19,80

eur (to je náhrada hotových výdavkov - cestovného osobným motorovým vozidlom Q. R. z Topoľčian
do Nitry a späť dňa 11. 02. 2015 pri základnej náhrade 12,81 eur = 0,183 eur za 1 km x 70 km +k tomu náhrada za spotrebované pohonné hmoty 6,99 eur = 7,4 l : 100 km x 70 km x 1,350 eur) a z
náhrady za stratu času 55,92 eur (to je 4 polhodín x 13,98 eur za čas strávený cestou na pojednávanie
z Topoľčian do Nitry a späť).

Súd nepriznal žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania za podanie písomného vyjadrenia zo dňa 14.
08. 2014, nakoľko podanie tohto vyjadrenia nepovažoval za účelné pri bránení, resp. uplatňovaní práva
žalobcuasúdpodanietohtovyjadreniaaninežiadal.Jevecouprávnehozástupcužalobcu,ženazáklade
výzvysúdupodľa§250fods.2OSP,abysavyjadril,čižalobcasúhlasísprejednanímvecibeznariadenia
pojednávania, predložil súdu podanie, v ktorom sa zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.

07. 2014 k podanej žalobe, ktoré mu bolo zaslané na vedomie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).