Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/809/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413213947
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413213947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s.,
Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, AK ECKER-KÁN & Partners, Nám. M.
Benku č. 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: V. L., J. G. K. W.. Č.. XX, G., t. č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou Ľ. Y., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 50,70 eur s prísl., na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 24. júna 2014, č. k. 9C/327/2013-28,
takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 50,70 eur, z titulu cestovného a úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom.
Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalovaná dňa 2. 12. 2011 cestovala dopravným
prostriedkom žalobcu, linkou MHD č. 50 - autobusom bez cestovného lístka a na výzvu revízora sa
nepreukázalaaniinýmplatnýmcestovnýmdokladom.Žalovanánezaplatilacestovné0,70euraniúhradu
50,- eur za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že
právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o preprave v zmysle § 760 Obč. zák.

Poukázal na skutočnosť, že ide o neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznymi spôsobmi (napr.
zakúpením cestovného lístka, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka
pri nástupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.). V danej veci
podľa súdu prvého stupňa došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o preprave v zmysle § 760 Obč.
zák. nástupom žalovanej do dopravného prostriedku žalobcu a jej zotrvaním v dopravnom prostriedku
došlo aj priamo k využitiu služby poskytovanej dopravcom, ktorá je predmetom jeho obchodnej činnosti
a za ktorú má nárok na primeranú odmenu, a to cestovné. Prepravnú zmluvu v prejednávanej veci

súd prvého stupňa zároveň s poukazom na ust. § 52 Obč. zák. považoval za spotrebiteľskú zmluvu.
Žalobca, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupuje
v postavení dodávateľa (§ 52 ods. 2 Obč. zák.) a žalovaná, ktorá ako fyzická osoba nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupuje v postavení spotrebiteľa (§ 52
ods. 4 Obč. zák.). V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že podrobnosti o právach a povinnostiach
účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré vypracúvajú jednotliví
dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov, čím vlastne doplňujú všeobecnúúpravu v Občianskom zákonníku. Keďže prepravný poriadok zverejňovaný dopravcom je definovaný
ako súčasť návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy, cestujúci sa s ním síce môžu oboznámiť, ale
nemôžu ho ovplyvniť. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobca mohol podať žalobu pre porušenie

prepravného poriadku žalovanou na súd odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda odo
dňa nasledujúceho po tom, kedy žalovaná cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu bez platného
cestovného lístka, t. j. odo dňa 3. 12. 2011. Posledný deň premlčacej doby pripadol na 3. 12. 2012
(pondelok). Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 5. 8. 2013, teda oneskorene - po
uplynutí jednoročnej premlčacej doby uvedenej v § 108 Obč. zák. Súd prvého stupňa preto vzhľadom na

spotrebiteľskýcharakterzmluvyoprepraveapovinnosťsúduprihliadaťnapremlčanienárokužalobcuzo
spotrebiteľskej zmluvy ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov žalobu
zamietol. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podotkol, že oba uplatnené
nároky žalobcu (na zaplatenie cestovného aj na zaplatenie úhrady) majú rovnaký právny základ, a to
porušenie podmienok z konkludentne uzatvorenej zmluvy o preprave. Na oba nároky je preto z hľadiska

premlčania potrebné aplikovať ust. § 108 Obč. zák., oba vznikli súčasne porušením zmluvy o preprave
osôb v MHD, a teda u oboch nárokov začala jednoročná premlčacia doba plynúť súčasne dňom 3. 12.
2011. O trovách konania súdu prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím porušil jeden zo základných princípov
právneho poriadku Slovenskej republiky - zákaz retroaktivity. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. na premlčanie
súd prihliada len na námietku dlžníka. Žalobca mal za to, že v prejednávanom prípade nebolo zo strany
súdu prvého stupňa možné použiť zákon o ochrane spotrebiteľa v časti novelizovaného ustanovenia §
5b, a to z dôvodu absencie prechodných ustanovení. Návrh na vydanie platobného rozkazu zo strany

žalobcu bol na príslušný súd podaný predo dňom účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa,
t. j. pred dňom 1. 5. 2014. Retroaktívne použitie právnej normy - ustanovenia § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa je pritom neprípustné a v rozpore s princípom právnej istoty. Právne vzťahy, ktoré
vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho
právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší

predpis neustanovuje inak. Keďže v novele zákona o ochrane spotrebiteľa prechodné ustanovenia
vzťahujúce sa na ustanovenie § 5b s ohľadom na súdne konania začaté pred dátumom účinnosti
predmetnej novely chýbajú, žalobca zastával názor, že súd prvého stupňa bol v konaní začatom na
základe návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 24. 5. 2013, doručeného súdu prvého stupňa
dňa 5. 8. 2013, t. j. pred dátumom účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 102/2014

Z. z., povinný postupovať podľa doterajších predpisov, a teda v zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák., kedy
súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka. V danej veci však dlžník námietku nevzniesol.
Žalobca ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že žalovaná sa dňa 2. 12. 2011 na linke MHD č. 50
na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom,
a preto jej v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify

mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu 50,- eur.
Povinnosť žalovanej zaplatiť úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vznikla v zmysle
§ 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v
znení neskorších predpisov, a teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Občiansky
zákonník pritom stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou a v zmysle legislatívy

platnej a účinnej do 1. 5. 2014 súd prihliadne na premlčanie iba za predpokladu, že dlžník vznesie
námietku premlčania a súčasne sa premlčania dovolá. Nakoľko dlžník v danej veci námietku premlčania
nevzniesol a premlčania sa nedovolal, súd prvého stupňa podľa žalobcu nepostupoval správne, keď
jeho žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, pričom dospel
zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzatváranámedzi žalobcom ako dopravcom a cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč.
zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť
podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento prepravný poriadok,
Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na uzavretie zmluvy o
preprave osôb. Cestujúci sa však môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije a
bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky
alebo služby dopravcu nevyužije, nemá však možnosť dohodnúť si individuálne podmienky, za akých

tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V zmysle uvedeného je
právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou v prejednávanej veci právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Žalobca (dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3
Obč. zák. a zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z., keďže pri uzatváraní
a plnení zmluvy o preprave koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj

pravidelnáverejnácestnáhromadnámestskádopravaosôb.Žalovaná(cestujúca)vystupujevpostavení
spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.). Súd prvého stupňa tak v
nadväznosti na túto skutočnosť postupoval správne, keď v danej veci v súlade s § 5b zákona č. 250/2007
Z.z.oochranespotrebiteľaexoffoprihliadolnapremlčanienárokužalobcuaodvolacienámietkyžalobcu
v tomto smere nie sú dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba.
Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až §
773 Obč. zák.), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého
platí § 106 Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen
nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu pri nepreukázaní

sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež
patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený. Zákon č.
168/1996 Z. z. bol verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi
a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže uvedený zákon otázku premlčania nároku dopravcu
na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.)

osobitne neupravoval, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč.
zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy
obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením je práve § 108 Obč. zák., podľa ktorého správne
otázku premlčania nároku žalobcu posudzoval aj súd prvého stupňa. Zároveň zákon č. 168/1996 Z.
z. neupravoval ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na úhradu pri nepreukázaní

sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563
Obč. zák., v zmysle ktorého dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ -
dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné
prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci žalovaná cestovala na linke MHD č. 50 v Bratislave dňa 2. 12. 2011, kedy ju

revízor aj vyzval na zaplatenie cestovného 0,70 eur a postihu 50,- eur. Jednoročná premlčacia doba na
uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 3. 12. 2011. Keďže jej koniec pripadol na
deň 2. 12. 2012 (nedeľa), v zmysle § 122 ods. 3 Obč. zák. posledným dňom premlčacej doby bol najbližší
nasledujúci pracovný deň, t. j. 3. 12. 2012 (pondelok). Žalobca podal žalobu na súd dňa 5. 8. 2013,
t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že v

danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvého stupňa správne žalobcovi premlčané právo
nepriznal aj bez vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie úhrady
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na

základe zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia.
U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je jednoročná.Rovnako nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa aplikáciou ustanovenia §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1. 5. 2014 na konanie začaté pred týmto dátumom
porušil zásadu zákazu retroaktivity a správne mal postupovať podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. a na

premlčanie prihliadnuť len na základe námietky dlžníka. Ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z.
z. bolo do tohto zákona zavedené s účinnosťou od 1. 5. 2014 zákonom č. 102/2014 Z. z. Podľa
tohto ustanovenia orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že
samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. má
procesnú povahu vyplývajúcu z jeho znenia, keď toto ustanovenie normuje predovšetkým procesnú
činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako
orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej

povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup
súdu v konaní. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia
potom platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na
skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
bolo účinné, súd prvého stupňa bol povinný aplikovať ho vo všetkých prebiehajúcich konaniach vrátane

súdnych konaní začatých pred jeho účinnosťou, t. j. pred 1. 5. 2014, akým je aj konanie v prejednávanej
veci. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že zákon č. 250/2007 Z. z. je lex specialis vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Pokiaľ teda otázka prihliadania na premlčanie uplatneného
nároku je v § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. upravená odlišne od § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
prednosť má špeciálna úprava zákona č. 250/2007 Z. z. a súd prvého stupňa nepochybil, keď podľa

nej postupoval.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p. a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.