Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 23, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513204261
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513204261.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. T. č. XXX, občan SR za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 právne
zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, AK Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, v konaní o zaplatenie 1 850,08
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia v sume 214,21 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta AK so
sídlom Nám. SNP 7 Stropkov do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.08.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy
1 850,08 eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012
bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s. Tomášikova 48,
Bratislava na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 23.03.2006 zmluvu č.
XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie náležitosti

sú uvedené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Po právnom rozbore týkajúcom sa
posúdenia zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 ako absolútneho obchodu a nemožnosti

.aplikovať na takýto právny vzťah § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ďalej žalobca uviedol, že
pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4 848,58 eur, ktorá pozostávala z istiny
vo výške 4 002,61 eur, riadneho úroku vo výške 484,99 eur, úroku z omeškania vo výške 322,11 eur
a ostatného príslušenstva vo výške 38,87 eur. Sumu 38,87 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo
a poplatky a sumu 322,11 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3 319,39 eur, ktorý mal byť splácaný
v splátkach po 59,68 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní splátky úveru
splatné od 20.09.2010 do 20.03.2013 v počte 31 v celkovej výške 1 850,08 eur. Splátky pôvodne splatné
od 20.11.2012 do 20.03.2013 sa stali splatnými dňa 04.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnusplatnosť úveru. Zároveň si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to zo splátok už splatných odo dňa
ich splatnosti do 04.11.2012 a potom z celej dlžnej sumy od 05.11.2012 do zaplatenia.

Oznámením doručeným súdu dňa 26.09.2013 vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane

žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi doručil návrh spolu s prílohami.

Žalovaný ani sa k návrhu nevyjadril.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
keďže žalobca nadobudol pohľadávku postúpením od právneho predchodcu SLSP, a.s., ktorá ako

banka je držiteľom „bankového povolenia“ podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, teda nemohla postúpiť
žalobcovi ako „nebanke“ tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka.
Predmetom postúpenia mohla byť len pohľadávka z ukončeného úverového vzťahu, reps. splatné
splátky úveru. Ďalej uviedol, že žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku z neukončeného
úverového vzťahu od SLSP, a.s. a naďalej poskytovať a spravovať úverový rámec poskytnutý

žalovanému, pretože takýmto konaním by došlo k obchádzaniu zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách.

Podanímdoručenýmsúdudňa24.02.2014 žalobcašpecifikovaljednotlivénároky,uviedol,žežalovanýz
vyčerpanéhoúveru3319,39eursplatilsumu2040,28eur,súdupopísalspôsobvýpočtuistinyvovýške4
002,61 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpanou sumou 3 319,39 eur plus poplatky s kapitalizáciou
296,12 eur, plus riadne úroky s kapitalizáciou v sume 2 192,40 eur mínus úhrada účtovaná na istinu

1 805,30 eur), ďalej popísal spôsob výpočtu riadnych úrokov v sume 2 192,40 eur. Pričom zdôraznil,
že v konaní si uplatňuje splátky splatné od 20.09.2010 do 20.03.2013 v celkovom počte 31 a výške
1 880,08 eur.

Pojednávania vytýčeného na deň 04.12.2014 sa žalobca, žalovaný a vedľajší účastník nezúčastnili.
Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť žalobcu, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomností.

Žalovaný a vedľajší účastník napriek riadne vykázanému predvolaniu na pojednávanie svoju neúčasť
nijakým spôsobom neospravedlnili, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich
neprítomností.

.

Právny zástupca na pojednávaní na podanom návrhu trval uviedol, že žalovaný z úveru uhradil len sumu

2 040,28 eur, pričom posledné platbu realizoval v roku 2011 konkrétne dňa 19.07.

K tvrdeniu vedľajšieho účastníka o nedostatku vecnej legitimácie žalobcu poukázal na stanovisko
Národnej banky Slovenska podľa ktorého banka je oprávnená postúpiť celý záväzok, teda aj
nezosplatnenú časť úveru.

Žalovaný potvrdil, že úver podľa zmluvy nesplácal pre finančné problémy, pripustil, že v marci 2009 úver

prestal splácať.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom predložených listinných dôkazov a to zmluvou
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.03.2006, Všeobecnými obchodnými podmienkami,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012, výzvou k úhrade zo dňa 16.10.2012, zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 a prílohou na základe čoho ustálil tento skutkový stav:Žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľnou, a.s. dňa 23.03.2006 zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový
spotrebný úver vo výške 100 000,-Sk, t.j. 3 319,39 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať splátkami vo

výške 1 798,-Sk mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá na 11,50 % ročne,
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 000,- Sk, poplatok za správu úveru vo výške 50,-Sk mesačne,
splatnosť prvej splátky dňa 20.04.2006 a poslednej splátky dňa 20.03.2013, ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) vo výške 6,26 %.

Z platobnej histórie (čl. 78 až 87 spisu) vyplýva, že žalovaný platobnú disciplínu vôbec nedodržiava, úver

riadne a včas nesplácal, uhradil spolu sumu 2 040,28 eur. Po uhradení splátky splatnej dňa 20.11.2007
v sume 627,70 Sk ďalšiu splátku uhradil až 18.06.2008 v sume 70 Sk, potom uhradil 15.12.2008 sumu
7 660,- Sk, v roku 2009 uhradil splátky dňa 19.1. a 19.3, v roku 2010 neuhradil ani jednu splátku, v roku
2011 uhradil splátky v sume 30 eur dňa 18.3, 18.5., 20.6 a 19.7.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2002 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní
postúpená spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu.

Listom zo dňa 16.10.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na
žalobcu v celkovej výške 4 848,58 eur.

Listom zo dňa 16.10.2012 žalobca vyzval žalovaného k úhrade celkovej sumy 5 016,81 eur do
31.10.2012, súčasne mu oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 16.10.2012.

Žalobca si v konaní uplatňuje sumu 1 850,08 eur, ktorá predstavuje 31 splátok splatných od 20.09.2010

do 20.03.2013.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach , môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplatenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky

po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely č. 102/2014 Z.z. s

účinnosťou od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na možnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolal.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa čl. 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej

povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta ak klient je v omeškaní so splatením jednej
splátky istina alebo úrokov, ktorá trvá viac ako 10 dní, bank je oprávnená : písm. a) vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, písm. b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť.

.

Podľa § 153 ods 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia

Právne posúdenie vecí:

Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere. Uvedený typ

zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva
a povinnosti sa teda odvodzujú z § 497 a nasl. ObZ. Na druhej strane je tiež zrejmé, že žalovaný v
danom prípade pri podpise zmluvy vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje
potreby, teda ako spotrebiteľ (čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve), kým právny predchodca žalobcu
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Išlo pritom o typovú zmluvu,

teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vypisujú iba meniace sa
údaje, pričom jej obsah nemohol žalovaný podstatným spôsobom meniť. Aj keď v znení účinnom do
1.1.2008 Obč. zák. obsahoval § 52 ods. 1 Obč. zák. iba demonštratívny výpočet spotrebiteľských zmlúv,
v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu treba považovať každú zmluvu
uzavretú podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu
zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a
povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. Obč. zák. a keďže svojou
povahou ide o spotrebiteľský úver (čo nenamietal ani samotný žalobca), takáto zmluva musí mať aj

náležitosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Vzhľadom na novoprijatú úpravu § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. účinnú od 01.05.2014 je súd povinný
prihliadať na premlčanie ex offo, teda aj bez námietky účastníka. V zmysle výkladu Sekcie legislatívy
MS SR sa má toto ustanovenie aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. navšetky prípady v čase rozhodovania (bez ohľadu kedy k vzniku záväzkového vzťahu došlo, resp. či k
premlčaniu došlo pred alebo až po účinností novely č. 102/2014 Z.z.). Okamžitá aplikabilita uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva aj zo skutočnosti, že novela č. 102/2014 Z.z. neobsahuje žiadne

osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky ustanovenia § 5b posúvalo na veci rozhodované po
účinnosti predmetnej právnej úpravy.

Keďže novela zákon č. 102/2014 Z.z., neobsahuje žiadne prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré
by posúvali účinnosť novozavedeného znenia § 5b, sú irelevantné námietky žalobcu o retroaktivite tohto
zákonného ustanovenia. Preto súdu neostávalo nič iné len citované zákonné ustanovenie v súdenej

veci aplikovať.

Z uvedených dôvodov sa súd zaoberal otázkou premlčania. Spornou otázkou sa vzhľadom na
vyjadrenie žalobcu v žalobe javí posúdenie, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné posúdiť
premlčanie, teda či je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného alebo Občianskeho zákonníka.

.

Súd nijako nepopiera argumenty žalobcu , že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia

časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v
danom prípade je však v zmysle vyššie uvedeného zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou.

Je pravdou, že názory na aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka na otázku
premlčania v spotrebiteľských vzťahoch nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade na základe nižšie
uvedených úvah priklonil k názoru, že na otázku premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý názor je väčšinový a k záveru o premlčacej lehote v zmysle
Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5MCdo
20/2009zodňa25.11.2011apoukázaťmožnoajnarozsudokKrajskéhosúduvTrenčíne17Co167/2011
zo dňa 23.11.2011, či rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/84/2013-181 zo dňa 29.10.2013.

Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy

rovnakých inštitútov (ako napr. premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy je dôvodné aplikovať
právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo
20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z.
(1.4.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly Obch.
zák. oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1

Obč. zák., podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie.
Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny
vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Uvedenému názoru
nasvedčuje aj novoprijatá právna úprava § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej „na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Aj keď táto úprava je účinná až
od 1.4.2015, súd ju použil ako interpretačnú pomôcku pri aplikovaní jednej z dvoch vyššie uvedených
právnych úprav premlčania.

Premlčacia doba začína plynúť od dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V zmysle citovaného

§ 506 Obch. zák. je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s
úrokmi, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu
ako tri mesiace. V zmysle citovaného čl. 7.6 Všeobecných obchodných podmienok tak mohla banka
učiniť už v čase keď bol klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá
viac ako 10 dní.

Z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného (čl. 79 - 81 spisu) je zrejmé, že žalovaný od
splátky splatnej v novembri 2007 platobnú disciplínu nedodržiaval, splátky splácal v rôznych výškacha oneskorene, napr. nezaplatil splátky splatné v decembri 2007, januári až máji 2008, potom splátky
splatné v júli až novembri 2008, vo februári 2009 a od apríla 2009 do marca 2011 nezrealizoval ani
jednu platbu.

.

Najneskôr počítajúc od splátky splatnej v apríli 2009 žalovaný začal napĺňať dôvod, pre ktorý mohol
právny predchodca žalobcu odstúpiť od zmluvy v zmysle § 506 Obch zák.. Ak by sme zobrali do úvahy
dlhšiu lehotu upravenú v § 506 ObZ, teda omeškanie s jednou splátkou aspoň tri mesiace (čo by bolo
v prospech žalobcu), najneskôr 21.7.2009 (3 mesačné omeškanie so splátkou splatnou v apríli 2009)
mohol odstúpiť od zmluvy a teda týmto dňom mu najneskôr začala plynúť premlčacia doba.

Pokiaľ by súd vzal do úvahy ustanovenie čl. 7.6. VOP k odstúpeniu, resp. k mimoriadnemu zosplatneniu
mohlo dôjsť oveľa skôr ako v júli 2009.

Súdu je zrejmé, že v bežnom živote pri úverových zmluvách dochádza aj k omeškaniam s platením
splátok a banky vychádzajúc v ústrety klientom umožnia splácať úver aj pri určitom omeškaní dlžníka, ak
toto doplatí v reálne určenom čase. Takisto určite nie je ani v záujme dlžníka zosplatnenie či odstúpenie

od zmluvy hneď pri prvom jeho omeškaní. Súd je však toho názoru, že pre začiatok plynutia premlčacej
lehoty musí byť stanovený objektívny okamih, ako v tomto prípade reálna možnosť využiť svoje právo
podľa zmluvy, resp. zákona bez ohľadu na to, či vôbec a kedy oprávnená strana takéto právo využije
(ako v tomto prípade možnosť odstúpiť zmluvy), najmä za situácie ako v tomto prípade, kedy od apríla
2009 bolo zrejmé, že žalovaný prestal úver splácať pričom dva roky neuhradil ani jednu splátku.

Súdpoukazujenaskutočnosť,žesíce omimoriadnezosplatneniejelenjednouzmožnostíupravenýchv
čl.7.6Všeobecnýchobchodnýchpodmienok, akoriešiťsituáciuakjedlžníkvomeškaní,žezosplatnenie
je oprávnením nie povinnosťou veriteľa, ale súd opätovne zdôrazňuje, že pre ustálenie momentu začatia
plynutia premlčacej doby je rozhodujúci okamih kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát. Vzhľadom
na vyššie uvedené, súd má za to, že žalobca resp. jeho právny predchodca mohli svoj nárok na celú

pohľadávku vyplývajúcu z úveru prvý krát uplatniť dňa 21.07.2009.

Za takéhoto stavu potom najneskôr dňa 21.7.2012 došlo k premlčaniu uplatneného nároku podľa Obč.
zák, pričom vychádzajúc z vyššie uvedeného začiatku premlčacej doby by nárok bol premlčaný aj pri
aplikácii premlčania podľa Obch. zák..

Žalobca doručil žalobu na súd dňa 22.08.2013 teda po uplynutí tak trojročnej premlčacej lehoty v zmysle

ustanovení Obč. zák. ako aj po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty podľa ustanovení Obch. zák.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že premlčacia doba uplynula v danom prípade pred
podaním návrhu na súd, teda pred 22.08.2013, teda uplatnený nárok je premlčaný. K tejto skutočnosti
súd už len poznamenáva, že aj podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 32 spisu) bol
žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávok, t.j. k 27.09.2012, v omeškaní 1 376 dní, teda cca 3 a pol roka

Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd zdôrazňuje, že sú príslušenstvom k pohľadávke a pokiaľ súd
konštatoval premlčanie hlavného záväzku (istín), nemôže sa premlčanie hlavného záväzku neprejaviť v
premlčaní úrokov zomeškaniaakovedľajšiehozáväzku,ktorésúakcesorickejpovahyvovzťahukistine
(viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 681/2006, 21Cdo 682/2006 zo dňa 08. 02. 2007).

.

Z dôvodu premlčania súd nárok uplatnený žalobcom zamietol. S prihliadnutím na zamietnutie návrhu sa
súd už nezaoberal ďalšími námietkou vedľajšieho účastníka o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. teda podľa zásady úspechu, žalovaný
a vedľajší účastník na jeho strane ako úspešný účastníci majú právo na náhradu trov konania od
neúspešného účastníka žalobcu.

Z obsahu spisu však nevyplýva aby si žalovaný uplatnil právo na náhradu trov konania, z obsahu spisu
ani nevyplýva aby mu nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že mu právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

Trovykonaniapatriaajvedľajšiemuúčastníkovivystupujúcemunapodporužalovaného.Podľaprávneho
názoru Krajského súdu v Prešove, ktorý vyslovil v množstve iných obdobných vecí, trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka sú účelne.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si podaním doručeným súdu dňa 22.01.2014 uplatnil právo na
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 214,21 eur.

Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 1850,08 eur, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov
je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 81,33 eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešneho

účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne
uplatnil.

Odmena v takejto výške patrí za 2 úkony právnych služieb, a to:

- prevzatie a prípravu zastúpenia

- písomné podanie zo dňa 22.01.2014,

Celkovo patrí žalobcovi odmena jeho právneho zástupcu v sume 162,66 eur.

K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov, za 1úkon vykonaný v roku 2013 á 7,81 eur a jeden úkon vykonaný v
roku 2014 á 8,04 eur. Celkovo patrí vedľajšiemu účastníkovi paušálna náhrada jeho právneho zástupcu
vo výške 15,85 eur.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka je platcom DPH, preto v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky
sa jeho odmena zvyšuje o 20 % čo pri základe 178,51 eur je DPH 35,70 eur.

V dôsledku toho na trovách právneho zastúpenia patrí vedľajšiemu účastníkovi suma 214,21 eur.

Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 214,21 eur je žalobca povinný v
zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambroza

Motyku, advokáta AK so sídlom Nám. SNP č. 7 Stropkov do 3

.dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva

do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a

vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).