Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/306/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200673
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714200673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Y. K., M.. N.. N.

N. I. G., N. A. X, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Na Vŕšku 12 proti žalovanému S. H., J.. XX. XX. XXXX, G. E. Š. Č.. XXX, v konaní o
zaplatenie 213,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 6 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 23. 04. 2011 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14. 01. 2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 213,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 27. 12. 2010 do zaplatenia a

náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 17.4.2010 so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX na sumu 300,- eur za poplatok za správu úveru vo výške 207,- eur. Touto zmluvou sa
žalovaný zaviazal zaplatiť celkovú sumu vo výške 507,- v trinástich mesačných splátkach vo výške 39,-
eur. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia
bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Pričom po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s
úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Žalovaný ku dňu spísania žaloby celkovo uhradil 294,-

eur, naposledy sumou 70,- eur uhradenou 12. 02. 2011. Keďže žalovaný neplnil riadne a včas v
zmysle splátkového kalendára žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Obč.
zák. a v predžalobnej upomienke zo dňa 13. 12. 2010 upozornil žalovaného na uplatnenie práva
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 27. 01. 2011 žalobca
žalovanému oznámil, že celý dlh , ktorý zahrňoval nesplatenú časť úveru a poplatku za správu úveru
sa stal splatným k 26. 12. 2010. Žalobca potom požadoval celkovo sumu 213,- eur, ktorá predstavovala
rozdiel medzi sumou 507,- eur a sumou 294,- eur, ktorú ku dňu spísania žaloby žalovaný postupne

zaplatil.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.Podaním z 28. 11. 2014 žalobcu precizoval žalobu a uviedol súdu, že žalovaný v období od 17. 04. 2010
do 12. 02. 2011 žalobcovi postupne nie rovnomernými splátkami zaplatil celkovo sumu 294 €. Žalobca
žiadal od žalovaného vrátiť celý dlh po uplynutí troch mesiacov omeškania od splatnosti šiestej splátky

v plnej výške na základe ustanovenia bodu 1 Obchodných podmienok, s obsahom ktorých žalovaný
vyjadrilsvojsúhlassvlastnoručnýmpodpisom.Dlhbolzosplatnenýk26.12.2010.Keďžesplatnosťprvej
splátkyboladohodnutánadesiatydeňoduzavretiazmluvyaúverovázmluvabolauzavretá17.04.2010,
splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 27. 04. 2010 a splatnosť druhej splátky a ostatných splátok
bolazmluvnýmistranamidohodnutána30deňposplatnostipredchádzajúcejsplátky.Splatnosť6splátky

bola účastníkmi dohodnutá na 24. 09. 2010 a, keďže žalovaný 6 splátku uhradil len sčasti dňom 25. 09.
2010sadostalprvýmdňomdoomeškaniasúhradoutejtosplátky.Podľabodu1Obchodnýchpodmienok
žalobca mohol žiadať celý dlh po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky
v jej plnej výške, čo je v súlade s ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. v znení platných v čase uzavretia zmluvy.
Žalovaný neuhradil po zosplatnení v zmysle uvedeného prehľadu úhrad 70 €. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalobca má za to, že žalovaný uhradil svoj dlh vo výške 294 €. Keďže žalovaný sa dostal

do omeškania s úhradou 6 splátky dňa 25. 09. 2010 žalobca žiadal vrátenie dlžnej sumy až po 3
mesiacoch a 1 dni omeškania s úhradou 1 splátky, teda ku dňu 26. 12. 2010. Dňom 27. 12. 2010
začala plynúť 3 ročná premlčacia lehota v zmysle § 101 Obč. zák., avšak tá spočívala počas konania
na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave, kde žalobca uplatnil svoje právo na vrátenie dlhu
a tento rozhodcovský súd vydal dňa 09. 04. 2013 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 0366/2012, ktorý

nadobudol právoplatnosť a na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia žalobca podal
návrh na začatie exekučného konania súdnemu exekútorovi. Okresný súd Martin dňa 17. 12. 2013
uznesením sp. zn. 18Er/3504/2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a následne
mal exekučne konanie zastaviť. Žalobca je toho názoru, že počas časového intervalu od doručenia
žaloby žalobcu Medzinárodnému rozhodcovského súdu po deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia

Okresného súdu Martin o zastavení exekučného konania premlčacia lehota spočívala. Vzhľadom na
tieto skutočnosti nie je právo uplatnené žalobou premlčané. Po 13. 12. 2012, keď predmetné rozhodnutie
exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť, konkrétne uznesenie o zastavení exekučného konania,
začala plynúť premlčacia doba, a to až po podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril až na pojednávaní dňa 14. 01. 2015, kde pripustil, že by voči žalobcovi

mohol mať z dôvodov uvedených v žalobe dlh v uplatnenej výške.

Dňa17.04.2010žalobcasožalovanýmuzavrelizmluvuoúvereč.320100495,nazákladektorejžalobca
v pozícii veriteľa a žalovaný v pozícii dlžníka sa dohodli na poskytnutí úveru žalovanému vo výške 300
€. Úver bol poskytovaný podľa článku 1 úverovej zmluvy za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny
za celú dobu splácania úver, ďalej toto príslušenstvo bolo nazývané len poplatok za správu úveru a

žalovaný prevzatie úverovej istiny potvrdil svojim podpisom na zmluve. Žalovaný sa zaviazal celkovo
žalobcovi zaplatiť sumu 507 € a to v 13 mesačných splátkach vo výške 39 €, pričom prvá splátka bola
splatná 10 deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Veriteľ bol oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s
úrokmi po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú

inak. Doporučený termín úhrady jednotlivých splátok bol 17-teho dňa v mesiaci. Priemerná RPMN podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. ku dňu podpisu tejto zmluvy predstavovala 48,66 %. Ďalšie podmienky zmluvy
upravovali Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, z ktorých vyplynulo, že RPMN pri splatnosti úveru
13 mesiacov predstavovala 206,73% ročne. Úroková sadzba činila 20 % z istiny za každý rok splácania
úveru. Z prehľadu o splácaní úveru potom vyplynulo, že žalovaný zaplatil 17. 04. 2010 sumu 39 €, 17.

06. 2010 zaplatil sumu 79 €, 17. 07. 2010 zaplatil sumu 40 €, 18. 09. 2010 zaplatil sumu 26 €, 15. 10.
2010 zaplatil sumu 39 € a 12. 02. 2011 zaplatil celkovo sumu 80 €.

Žalobca potom listom z 13. 12. 2010 vyzval žalovaného predžalobnou upomienkou k úhrade dlžnej sumy
a upozornil žalovaného, že k dnešnému dňu neuhradená suma po splatnosti predstavuje 88 €. Žalovaný
bol súčasne vyzvaný aby svoj záväzok uhradil najneskôr do 5 dní od obdržania tejto výzvy na účet tam

uvedený. V prípade, že nevykoná úhradu tohto dlhu, žalobca si uplatní svoje právo o po uplynutí 15
dňovej lehoty podľa § 53 ods. 8 Obč. zák. bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a uplatní voči
žalovanému zmluvné sankcie.Listomz27.01.2011žalobcažalovanémuoznámilzosplatneniezáväzkukudňu26.12.2010aupozornil
žalovaného, že istina v rámci úroku a zmluvnej odmeny vo výške 283 € spolu so zmluvnou pokutou vo
výške mesačného poplatku za správu úveru za každý začatý mesiac omeškania, to jest celkovo 15,92

€ a náhradou nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 %
z úveru, najmenej však 66,39 €, čiže suma 60 € sa stali zročné a celková dlžná suma pre žalovaného
činí 358,92 €.

Následne ako vyplynulo z vyššie uvádzaného exekučného spisu Okresného súdu Martin, žalobca
podal 13. 12. 2012 na Medzinárodný rozhodcovský súd zriadený pri rozhodcovskej spoločnosti a. s.

so sídlom Na Vŕšku 6, Bratislava a návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 213 €. Medzinárodný
rozhodcovský súd v Bratislave zriadený zriaďovateľom Rozhodcovská spoločnosť a. s. so sídlom Na
Vŕšku 6, Bratislava, IČO:44 146 990 vydal dňa 09. 04. 2013 pod sp. zn. 0366/2012 rozhodcovský
rozsudok, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 213 € spolu s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 27. 12. 2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 7,96 € za každý začatý mesiac
omeškania, počnúc s mesiacom december 2010 až do zaplatenia, a súčasne zaviazal žalovaného

k náhrade trov rozhodcovského konania vo výške 196,12 €. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu
zamietol. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 17. 04. 2013 a dňa 12. 08. 2013 žalobca
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prostredníctvom zvoleného exekútora JUDr.
Bohumila Kubáta. Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 18Er/3504/2013 zo dňa 17. 12. 2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 21. 01. 2014 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta o udelenie

poverenia zamietol. Následne uznesením rovnakej sp. zn. zo dňa 11. 12. 2014 súd exekúciu zastavil.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná ale len
čiastočne.

Vzhľadom na čas uzavretia úverovej zmluvy je nepochybné, že jej základný právny rámec upravovali
ustanovenia § 497 a nasl. Obč. zák., avšak vzhľadom na charakter poskytovaného úveru ako úveru

spotrebiteľského jej bližšie náležitosti upravoval vtedy platný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

Podľa § 4 písm. g/ Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak na jej základe bol dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l),
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pri preskúmaní predmetnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktorú súd vzhľadom na

údaje o zmluvných stranách vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musela obsahovať náležitosti
predpokladané citovanými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. súd dospel k presvedčeniu, že
úverová zmluva postrádala náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g/ a j/, a totiž postrádala údaje o
končenej splatnosti spotrebiteľského úveru a explicitne nepomenúvala náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. Zmluva síce upravovala výšku úveru (300 €) a pomenovala celkový poplatok za

správu úveru vo výške 207 €, z tejto sumy však nebolo možné rozlíšiť, aká suma z tejto sumy predstavuje
v zmluve uvedený 20 % úrok z istiny ročne, a ktorá suma predstavuje odplatu za úver.

Navyše ročná percentuálna miera nákladov, ktorá predstavuje niekoľko násobok v zmluve uvedenej
priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov je uvedená až vo Všeobecných zmluvných
podmienkach na rube predmetnej zmluvy, čiže nie je uvádzaná prehľadným spôsobom v základných

ustanoveniach zmluvy tak, aby žalovaná ako spotrebiteľ mohol porovnať zmluvnú RPMN s priemernou
RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zákona. Absolútne nezrozumiteľne, vzhľadom na spôsob splácaniaúveru je vyjadrená konečná splatnosť úveru spôsobom vo Všeobecných obchodných podmienkach
žalobcu a totiž, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy sa rozumie pripísanie poslednej
splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti.

Kzisteniukedybymalbyťúversplatenýjemožnédôjsťlenzložitýmnapočítavanímdnísprihliadnutímna
deň17.04.2010,kedybolazmluvauzavretá.Vtomtoprípadeabsentujezrozumiteľnýúdajokonkrétnom
dni, kedy je spotrebiteľský úver konečne splatný v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona. Navyše jednotlivé
dni zročnosti tej, ktorej splátky sa postupne menia a spotrebiteľa, teda žalovaného, metie ďalší údaja a
totiž, že doporučený termín úhrady jednotlivých splátok je 17-ty deň v mesiaci, čo je v rozpore s údajom o

tom, že každá ďalšia splátka je splatná 30-ty deň splatnosti predchádzajúcej splátky. Nezrozumiteľnosť
stanovenia konečnej splatnosti úveru s poukazom na zročnosť jednotlivých splátok, podľa presvedčenia
súdu spôsobuje neplatnosť tohto ustanovenia v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. Absencia základných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g/ a j/ v údaji o celkových nákladoch
spotrebiteľa potom podľa presvedčenia súdu spôsobuje, že úver je bez úročný a bez poplatkov v zmysle
§ 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z.. Z toho vyplýva, že žalovanému potom vznikla povinnosť vrátiť len

úverovú istiny vo výške 300 €. Ak mal žalovaný vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
zaplatiť 300 € v 13 mesačných splátkach je zrejmé, že výška mesačnej splátky potom predstavuje, po
rozpočítaní na jednotlivé mesiace, sumu 23,08 €. Ak má byť úver splácaný v mesačných splátkach, tak
potom žalovaný mal do 15. 10. 2010, kedy platil naposledy pred tým, ako mu žalobca zaslal list z 13. 12.
2010, kde upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia záväzku, zaplatenú celkovo sumu 224 €, hoci

od apríla do októbra mal vykonať celkovo 6 splátok po spomínaných 23,08 €, čo by predstavovalo sumu
138,48€.Podľaprepočtovsúdubolatotižprvásplátkazročná27.04.2010,ďalšia27.05.2010,3splátka
26. 06. 2010, 4 splátka 26. 07. 2010, 5 splátka 25. 08. 2010 a 6 splátka 24. 09. 2010 až 24. 10. 2010
bola zročná 7 splátka, 8 bola potom zročná 23. 11. 2010, 9 splátka 23. 12. 2010, 10 splátka 22. 01. 2011,
11 splátka 21. 02. 2011, 12 splátka 23. 03. 2011 a 13 splátka 22. 04. 2011. Z toho vyplýva, že v čase,

keď žalobca upomínal žalovaného na dlh splátky listom z 13. 12. 2010 ale aj v čase, keď listom z 27. 01.
2011 žalobca zosplatnil dlh k 26. 12. 2010, žalovaný nebol v omeškaní s úhradou žiadnej splátky viac
ako 3 mesiace, naopak v tomto období mal ešte splátky predplatené. Preto podľa presvedčenia súdu
žalobca nezosplatnil dlh žalovaného platne v súlade s vtedy platným ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. a konečná
splatnosť dlhu podľa prepočtov súdu, (ako súd konštatoval pre spotrebiteľa stanovená nezrozumiteľným

spôsobom), nastala až 22. 04. 2011. Keďže do tohto dňa žalovaný zaplatil žalobcovi celkovo sumu 294
€ je zrejmé, že mu dlhuje len časť poslednej splátky a to v sume 6 € do celkovej istiny poskytnutého
úveru 300 €.

Súd preto žalovaného zaviazal len k zaplateniu sumy 6 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne odo
dňa nasledujúceho po zročnosti poslednej splátky, teda od 23. 04. 2011 do zaplatenia a vo zvyšku

uplatneného nároku žalobu zamietol.

Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zák. (zák. č.
513/1991 Zb.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Z. b.) zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení
platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania. Výška úroku z omeškania je stanovený vzhľadom na
spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Vo zvyšku uplatneného nároku súd potom žalobu ako nedôvodnú zamietol.Je zrejmé, že vzhľadom k celkovo uplatnenému nároku bol v konaní prevažne úspešný žalovaný. V
zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. by preto žalovaný mal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania
pomerne krátených v závislosti od jeho úspechu a neúspechu vo veci. Keďže však žalovanému v konaní

preukázateľne trovy nevznikli súd mu ich náhradu proti menej úspešnému žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.