Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200707
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2514200707.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: REALITY-

OBCHODNÁ, a.s., so sídlom Trenčianska cesta 647/24, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 347 493,
zastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.AŽALTOVIČ&PARTNERSs.r.o.,sosídlomPotočná650/135B,
Trenčín, IČO: 36 857 882 proti odporcovi: K. A., nar. XX.XX.XXXX, A.. C. XXXX, Q., Č. W. o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom
Piešťany, odbor katastrálny na LV č. XXXX pre kat.úz. N., ako parc.registra „C“ evidovaná na katastrálnej
mape, ako parc.č. XXXX/X- U. N. O. R. o výmere 4 697 m2, stavba V. - H. O. so súp.č. XXXX stojaca

na parc.č. XXXX/X.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 400,45
eur a náhradu iných trov konania v sume 99,50 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
06.02.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
opísanej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Navrhovateľ si uplatnil i náhradu trov konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že dňa 26.07.2005 uzatvoril ako predávajúci s odporcom ako kupujúcim kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej bola sporná nehnuteľnosť. Odporca sa v zmluve zaviazal zaplatiť kúpnu
cenu vo výške 6.800.000,-Sk najneskôr do 31.12.2006. Navrhovateľ dňa 09.07.2013 odstúpil od
kúpnej zmluvy z dôvodu, že odporca mu nezaplatil kúpnu cenu riadne a včas. Účinky zrušenia
kúpnej zmluvy nastali v celom rozsahu, čo odporca ako kupujúci akceptoval. Za účelom spätného
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzavreli spoločne dohodu o odstúpení (zrušení) kúpnej
zmluvy dňa 10.07.2013, avšak podľa stanoviska príslušnej správy katastra je na zápis zmien v katastri
nevyhnutné podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva a následné rozhodnutie súdu o tomto návrhu.

Z dôvodu, že bolo navrhovateľom ako predávajúcim dňa 09.07.2013 odstúpené od kúpnej zmluvy zo
dňa 26.07.2005, vlastníkom spornej nehnuteľnosti sa stal on pričom odporca je naďalej evidovaný
katastromnehnuteľnostíakovýlučnývlastník.Vzhľadomktomu,ženavrhovateľniejezapísanývkatastri
nehnuteľnostíakovlastníkspornejnehnuteľnostiaodporcavsúčasnejdobesnehnuteľnosťoudisponuje
ako nevlastník, má navrhovateľ právny záujem na určení vlastníckeho práva k v zmysle § 80 písm.
c) O.s.p.V podaní zo dňa 24.06.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.07.2014 navrhovateľ poukázal na
množstvo dostupnej českej i slovenskej judikatúry k otázke odstúpenia od zmluvy, predmetom ktorej je
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zároveň uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 26.07.2005

je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej rozporu so zákonom, keďže jej uzavretím bolo
porušené kogentné ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka. V ďalšom podaní zo dňa 20.01.2015,
doručenom súdu dňa 22.01.2015 uviedol, že na kúpnej zmluve uzatvorenej medzi navrhovateľom a
odporcom bol v dôsledku administratívnej chyby pri písaní uvedený nesprávny dátum, t.j. 26.07.2005.
V skutočnosti došlo k uzavretiu zmluvy dňa 26.07.2006, čo je zrejmé z osvedčenia o pravosti podpisu.

Ku zavkladovaniu zmluvy došlo dňa 16.08.2006.

Odporcavosvojompísomnomvyjadreníknávrhuuviedol,ženároknavrhovateľanepopieraanenamieta
nič proti skutočnostiam uvedeným v návrhu.

Súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Dňa 26.07.2005 uzatvorili účastníci konania kúpnu zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ ako

predávajúci predal odporcovi ako kupujúcemu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území N.
ako V. so súpisným číslom XXXX stojaci na parc. č. XXXX, druh stavby XXX, zapísanú na LV č. XXXX,
za kúpnu cenu 6.800.000,-Sk, ktorú mal odporca ako kupujúci navrhovateľovi zaplatiť do 31.12.2006.
Pravosť podpisu štatutárneho zástupcu predávajúceho bola overená dňa 26.07.2006 na notárskom
úrade. Kúpna zmluva bola zavkladovaná príslušnou Správou katastra dňa 16.08.2006.

Z dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2013 vyplýva, že navrhovateľ ako predávajúci dňa
09.07.2013 odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2005 z dôvodu, že odporca ako kupujúci nezaplatil
predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu riadne a včas s účinkami zrušenia tejto kúpnej zmluvy v celom
rozsahu. Zmluvné strany v dohode prejavili zhodne vôľu predávajúceho odstúpiť od kúpnej zmluvy v
celom rozsahu.

Z internetového výpisu z obchodného registra navrhovateľa vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej
zmluvy bol odporca predsedom predstavenstva navrhovateľa a akcionárom navrhovateľa. Predseda
predstavenstva bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne.

Predseda predstavenstva navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 26.01.2015 uviedol, že v čase
uzatvárania kúpnej zmluvy nebol vypracovaný znalecký posudok a teda ani uložený v zbierke listín a on

ako osoba neznalá práva nemal vedomosť o tom, že by zákon takúto povinnosť ukladal. Z rovnakého
dôvodu nebol ani daný súhlas dozornej rady spoločnosti v zmysle § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka
na prevod majetku spoločnosti uvedenou zmluvou.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo medzi
navrhovateľom a odporcom dňa 26.7.2006 s tým, že predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV

č. XXXX, kat.úz. N., špecifikované v petite podaného návrhu. Odporca sa zaviazal uhradiť za tieto
nehnuteľnosti kúpnu cenu vo výške 6,8 mil. Sk. Na základe tejto zmluvy došlo k jej zavkladovaniu a
prevodu vlastníckeho práva na odporcu, ktorý však ani po dlhšej dobe v rozpore so zmluvou neuhradil
dohodnutú kúpnu cenu v dôsledku čoho sa navrhovateľ rozhodol od tejto zmluvy odstúpiť. Odstúpenie
od zmluvy bolo potvrdené aj odporcom na základe dohody od odstúpení od kúpnej zmluvy a týmto

odstúpením od zmluvy došlo k zániku účinkov kúpnej zmluvy a to od samého začiatku. Následne
po podaní návrhu navrhovateľ zistil, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy neboli dodržané ustanovenia
obchodného zákonníka, konkrétne § 59a ods.1 a § 196a. Z dôvodu rozporu kúpnej zmluvy s uvedenými
ustanovenia obchodného zákonníka, považuje navrhovateľ kúpnu zmluvu z 26.07.2006 za absolútne
neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na odporcu,

ktorý sa nikdy nestal vlastníkom predmetu zmluvy. Vlastníkom zostal navrhovateľ.Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti opísanej vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Existencia naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
bola súdu preukázaná z dôvodu, že navrhovateľ chce dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv v
katastri nehnuteľností.

Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah
vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je
vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jej plody a

úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom
držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré
je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Všeobecná zásada o rešpektovaní a dodržiavaní uzavretých zmlúv je prelomená vyššie citovaným
ustanovením, ktoré formuluje oprávnenie účastníka zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy v prípadoch, v
ktorých to v hypotéze právnej normy predvída zákon, alebo keď sa na tom účastníci zmluvy vopred

dohodli. Odstúpenie od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na
platnosť a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle.
Nemožno však vylúčiť, aby sa účastníci dohodli na odstúpení od zmluvy aj vtedy, keď to zákon
neustanovuje alebo keď sa o tom vopred nedohodli. Vychádza sa z toho, že takúto dohodu účastníkov
o odstúpení od zmluvy zákon nezakazuje, a preto je prípustná.

Ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje. Treba
pripomenúť, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá, a preto len takú zmluvu možno
zrušiť odstúpením od nej.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy

uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty
základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva
nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak
je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva
spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.Ustanovenie § 59a sa vzťahuje na odplatné získanie majetku spoločnosťou od jej zakladateľa alebo
spoločníka na základe zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou ako nadobúdateľom (kupujúcim) na jednej
strane a zakladateľom alebo spoločníkom ako prevádzajúcim (predávajúcim) na strane druhej. Aplikácia

tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej
spoločnosti.

Podľa § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť
alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva,
prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo

osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za
podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku.

Citované zákonné ustanovenie chráni majetok spoločnosti pred zneužitím postavenia osobami, ktoré sú
oprávnené konať v mene spoločnosti. Podstatou tejto právnej úpravy je, že osoby, ktoré sú oprávnené
konať v mene spoločnosti, nemôžu samostatne robiť právne úkony, ktorými by previedli na seba majetok
spoločnosti alebo inak získali prospech zo spoločnosti mimo rámca svojej odmeny. Prevody majetku

alebo iný prospech zo spoločnosti môžu získať len za podmienok, za akých spoločnosť takéto alebo
obdobné zmluvy uzaviera s inými osobami a ktoré sú na danom trhu obvyklé. Právna úprava sa
nevzťahuje len na členov predstavenstva, ale aj na prokuristu a osoby oprávnené konať v mene
spoločnosti, t.j. aj na osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti. S cieľom zabrániť obchádzaniu zákona,
právna úprava sa vzťahuje aj na zmluvy medzi spoločnosťou a blízkymi osobami osôb oprávnených

konať v mene spoločnosti, ako aj osobami, ktoré síce konajú vo vlastnom mene, ale na účet osôb
oprávnených konať v mene spoločnosti.

Ak nebudú splnené obe podmienky, t.j. zmluva je uzavretá za podmienok bežného obchodného styku a
dozorná rada s ňou vyslovila súhlas, pôjde o neplatnú zmluvu podľa § 39 OZ a plnenie z nej poskytnuté
bude bezdôvodným obohatením, ktoré osoba, v prospech ktorej spoločnosť na základe neplatnej zmluvy

plnila, bude musieť vrátiť spoločnosti. Právne úkony podľa odseku 1, ktoré urobí predstavenstvo bez
súhlasu dozornej rady, spoločnosť nezaväzujú.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach postupom podľa §
132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.

V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že navrhovateľ ako predávajúci uzatvoril

s odporcom ako kupujúcim dňa 26.07.2006 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území N., zapísanej na LV č. XXXX z
navrhovateľa na odporcu. Odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú kúpnu cenu v lehote
do 31.12.2006, čo však nedodržal a kúpnu cenu v dohodnutej lehote nezaplatil. Navrhovateľ preto od
kúpnej zmluvy odstúpil a účastníci uzatvorili dňa 10.07.2013 dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil najskôr tým, že kúpna zmluva bola zrušená odstúpením navrhovateľa
a v priebehu konania tvrdil, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu rozporu
s § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka a § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na skutočnosť, že odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy, súd sa najskôr zaoberal
predbežnouotázkoutýkajúcousaplatnostikúpnejzmluvyzodňa 26.07.2006.Včaseuzatváraniakúpnej

zmluvy medzi účastníkmi bol navrhovateľ vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti a v jeho mene konal
predseda predstavenstva, keďže sa jednalo o akciovú spoločnosť. Je zrejmé, že majetok obchodnej
spoločnosti bol prevádzaný na odporcu. Účastníci teda boli v opačnom zmluvnom postavení ako
určuje hypotéza právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 59a Obchodného zákonníka, preto zmluva
nebola uzavretá v rozpore s týmto ustanovením ako sa domnieva navrhovateľ. Súd sa však stotožňuje

z názorom navrhovateľa pokiaľ ide o neplatnosť kúpnej zmluvy pre jej rozpor s ust. § 196a ods. 1
Obchodného zákonníka, nakoľko na platný prevod majetku spoločnosti na odporcu, ktorý bol v čase
uzavretia kúpnej zmluvy predsedom predstavenstva navrhovateľa sa vyžadoval predchádzajúci súhlas
dozornej rady a súčasne sa vyžadoval i prevod majetku za podmienok obvyklých v bežnom obchodnomstyku. Keďže navrhovateľ tvrdil, že predchádzajúci súhlas dozornej rady navrhovateľa na uzavretie
kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2006 udelený nebol, čo potvrdil i odporca, kúpna zmluva zo dňa 26.07.2006
bola uzavretá v rozpore s ust. § 196a ods.1 Obchodného zákonníka a je teda absolútne neplatným

právnym úkonom a hľadí sa na ňu, ako keby nebola nikdy uzatvorená. Absolútne neplatná kúpna zmluva
teda nespôsobuje právne účinky a na jej základe ani nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva z
navrhovateľa na odporcu a skutočným vlastníkom spornej nehnuteľnosti je teda navrhovateľ.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaných ustanovení zákona a v konaní úspešnému

navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za návrh v sume 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia, ktorých výšku si právny zástupca navrhovateľa
vyčíslil v sume 400,45 eur, a to za 3 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava, 2 x účasť na
pojednávaní) á 61,87 eur zvýšené o sadzbu DPH, náhradu hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spolu s DPH a náhradu cestovných výdavkov podľa § 18 ods. 3 vyhl. č.

655/2004 Z.z. zvýšených o DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. a/ -f/ O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).