Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2T/190/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214010412

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214010412.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v trestnej veci vedenej proti
obžalovanej C. Č. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, písm. b/, ods.
3, písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

C. Č. C. T. G. F. K. Á. , nar. XX.XX.XXXX v I., trvale
bytom L. č. XX, okr. I., t.č. bytom E. J. č. XX, okr. I.,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

spoločne s už odsúdeným A. D. ako zákonní zástupcovia, rodičia, v dobe od 02.09.2013 do 27.06.2014
umožnili viesť záhaľčivý život a nedbali o pravidelnú školskú dochádzku svojej dcéry W. Č., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. J. č. XX, okr. I., žiačke 7. ročníka Základnej školy v M., okr. I., kde v
školskom roku 2013/2014 za uvedené obdobie celkove vymeškala 851 vyučovacích hodín, ktoré sú
neospravedlnené,

teda

vydala čo aj z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila
viesť záhaľčivý život a spáchala čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania,

čím spáchala

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, písm. b/, ods. 3, písm. a/ Trestného
zákona.

Za to jej súd u k l a d á :

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona
a § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 300 /tristo/ hodín. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal na obvinených A. D. a C. Č.C.T. obžalobu pre prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, písm. b/, ods. 3, písm. a/ Trestného

zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že ako zákonní zástupcovia, rodičia, v dobe od 02.09.2013 do
27.06.2014 umožnili viesť záhaľčivý život a nedbali o pravidelnú školskú dochádzku svojej dcéry W. Č.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. J. č. XX, okr. I., žiačke 7. ročníka Základnej školy v M., okr. I., kde
v školskom roku 2013/2014 za uvedené obdobie celkove vymeškala 851 vyučovacích hodín, ktoré sú
neospravedlnené.

Súd vo veci dňa 17.12.2014 rozhodol trestným rozkazom, ktorým uznal obidvoch obžalovaných vinnými
z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, písm. b/, ods. 3, písm. a/ Trestného
zákona a zato im uložil tresty odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, pre výkon ktorých ich zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozhodnutiu podali obidvaja
odsúdení odpor, v odôvodnení ktorého uviedli, že v prípade ich nástupu do výkonu trestu odňatia slobody

by nebola zabezpečená starostlivosť pre ich ďalšie maloleté deti a tak navrhli, aby im bol namiesto trestu
odňatia slobody uložený trest povinnej práce.

Vo vzťahu k obžalovanému A. D. súd uznesením odpor odmietol ako oneskorene podaný a vo
vzťahu k obžalovanej C. Č. súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré obžalovanú riadne predvolal, aj

napriek tomu sa obžalovaná na hlavné pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a ani
nepožiadala o jeho odročenie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej C. Č. z prípravného konania,
prečítaním výpovede svedkyne W. Č., ako aj prečítaním listinných dôkazov spisu a zistil tento skutkový

stav.

Obžalovaná C. Č. vo svojej výpovedi z prípravného konania priznala spáchanie skutku kladeného jej
za vinu, keď uviedla, že dcéra W. niekedy do školy išla, inokedy zasa nie. Ako uviedla, o tom, že dcéra
nechodí pravidelne do školy vedomosť mala, pretože jej to bolo zo strany školy oznámené a tiež jej to

povedali aj spolužiačky jej dcéry. Na svoju obranu uviedla, že ona sama nechávala dcéru doma vtedy,
ak nemali peniaze na cestu, keď potrebovala pomôcť s ďalšími deťmi, alebo aj keď bola ona chorá. Tiež
uviedla, že zo školy pravidelne dostávala predvolania, aby sa dostavila do školy z dôvodu, že dcéra
vynecháva vyučovanie, ale ona bola v škole iba raz a tak ani nevie meno triedneho učiteľa svojej dcéry.

Svedkyňa W. Č. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že je žiačkou Základnej školy v M. a
tiež uviedla, že do školy veľmi nechodila, pretože sa jej tam chodiť nechcelo a tak sa iba s kamarátkami
prechádzala po dedine. Neskôr sa svojej matke priznala, že nechodí do školy a matka jej hovorila, aby
do školy chodila. Niekedy ju matka nechala doma, keď potrebovala pomôcť so súrodencami alebo keď
nemali peniaze na cestu do školy.

Podľa oznámenia Základnej školy M., maloletá W. v školskom roku 2013/2014 vynechávala povinnú
školskú dochádzku tak, že v prvom polroku vymeškala 18 ospravedlnených a 362 neospravedlnených
hodín a v druhom polroku vymeškala 478 neospravedlnených hodín.

Vek dieťaťa a skutočnosť, že ide o školopovinné dieťa, je preukázaná oznámením o narodení dieťaťa,
podľa ktorého je jej dátumom narodenia XX.XX.XXXX.

Na základe takto vykonaného dokazovania, a to samotným priznaním sa obžalovanej C. Č., ktorá
výslovne uviedla, že mala vedomosť o tom, že jej dcéra W. nechodí riadne do školy, pričom dcéra často

ostávala doma aj s jej súhlasom, ak potrebovala pomôcť s ďalšími deťmi alebo ak nemali peniaze na
cestu do školy.

V súlade s priznaním sa obžalovanej C. Č. je aj výpoveď svedkyne W. Č., ktorá uviedla, že do školy
nechodila, pretože sa jej tam chodiť nechcelo a tiež uviedla, že často ju doma nechala aj jej matka, ak

potrebovala pomôcť s mladšími súrodencami alebo keď nemali peniaze na cestu.Zo spáchania skutku je obžalovaná usviedčaná aj listinnými dôkazmi spisu, oznámením Základnej
školy M. o počte vymeškaných hodín, ako aj rodným listom dieťaťa preukazujúcim to, že maloletá je

školopovinnou.

Vzhľadom teda na uvedené, samotným priznaním sa obžalovanej C. Č., výpoveďou svedkyne W. Č.,
ako aj vyššie uvedenými listinnými dôkazmi spisu mal teda súd za preukázané, že obžalovaná C. Č.
tým, že spolu s už odsúdeným A.W.K. D., ako zákonní zástupcovia, rodičia, v dobe od 02.09.2013 do

27.06.2014 umožnili viesť záhaľčivý život a nedbali o pravidelnú školskú dochádzku svojej dcéry W.
Č.F.K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. J. č. XX, okr. I., žiačke 7. ročníka Základnej školy v M., okr. I.,
kde v školskom roku 2013/2014 za uvedené obdobie celkove vymeškala 851 vyučovacích hodín, ktoré
sú neospravedlnené, čím takto svojím konaním naplnila znaky prečinu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1, písm. b/, ods. 3, písm. a/ Trestného zákona, zo spáchania ktorého ju súd
uznal vinnou.

Obžalovaná C. Č. je v mieste trvalého bydliska hodnotená všeobecne, je nezamestnaná, nemá záznam
v evidencii priestupkov a podľa odpisu z registra trestov doposiaľ bola 2-krát súdne trestaná, naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp.zn. XT XXX/XXXX pre prečin podľa § 211 ods. 1, písm.
b/, ods. 3, písm. a/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom

na skúšobnú dobu 2 rokov.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného
zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy.

V danom prípade obžalovaná C. Č. sčasti nedbanlivostným, sčasti ale aj úmyselným konaním, narušila
záujem spoločnosti spočívajúci v riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov tým, že umožnila
svojej dcére viesť záhaľčivý život tým, že jej umožnila, aby nechodila riadne do školy.

Súd u obžalovanej C. Č. prihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, t.j. že
sa k spáchaniu skutku priznala a svoje konanie oľutovala, ale na druhej strane aj na priťažujúce okolnosti
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, t.j. že už bola opakovane súdne trestaná a skutku sa navyše
dopustila počas skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia za obdobnú trestnú činnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na skutočnosť, že v tomto konaní bol k trestu odňatia
slobody odsúdený manžel obžalovanej, ako aj vzhľadom nato, že obžalovaná sa stará o výchovu 6
maloletých detí, uložil súd obžalovanej s jej súhlasom trest povinnej práce vo výmere 300 hodín.

Súd má zato, že uložený trest postačí pre nápravu a prevýchovu obžalovanej a že aj uložením tohto

druhu trestu sa u obžalovanej dosiahne účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,

osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.