Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 25, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200030
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200030.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a

členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Miroslava Klátika v právnej veci žalobcu Slovanet, a. s.,
Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, IČO: 35 765 143, zastúpeného Aequitas, s. r. o., Dolná 19, 974
01 Banská Bystrica proti žalovanému Okresnému úradu Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05
Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka Prvá prenosová, a. s., Pekná cesta 15, 834 04 Bratislava,
IČO: 36 366 986, zastúpeného Advokátskou kanceláriou, Laššák s. r. o., Rudlovská cesta 33, Banská
Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Krajského stavebného úradu Banská Bystrica č. KSU
BB-2012-1200-2:OŠSSzodňa06.12.2012,č.KSUBB-2012-1135-2:OŠSSzodňa06.12.2012,č.KSU

BB-2012-1134-2:OŠSS zo dňa 06. 12. 2012, č. KSU BB-2012-1133-2:OŠSS zo dňa 06. 12. 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného KSÚ BB-2012-1200-2:OŠSS zo dňa 6. decembra 2012 ako aj prvostupňové
rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. OVZ-SÚ 111578/2012-Har, Ev. č.: 38/2012 zo dňa 9. septembra
2012, KSÚ BB-2012-1135-2:OŠSS zo dňa 6. decembra 2012 ako aj prvostupňové rozhodnutie
Mesta Banská Bystrica č. OVZ-SÚ 110734/2012-Har, Ev. č.: 34/2012 zo dňa 17. augusta 2012,
KSÚ BB-2012-1134-2:OŠSS zo dňa 6. decembra 2012 ako aj prvostupňové rozhodnutie Mesta
Banská Bystrica č. OVZ-SÚ 6045/2012-Har, Ev. č.: 34/2012 zo dňa 8. augusta 2012, KSÚ

BB-2012-1133-2:OŠSS zo dňa 6. decembra 2012 ako aj prvostupňové rozhodnutie Mesta Banská
Bystrica č. OVZ-SÚ 5492/2012-Har, Ev.č.:33/2012 zo dňa 9. augusta 2012 z r u š u j e podľa § 250j
ods. 2 písm. a) a c) O. s. p. a veci vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 245,27 Eur a zaplatiť ich právnemu
zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia
Krajského stavebného úradu Banská Bystrica č. KSU BB-2012-1200-2:OŠSS zo dňa 06. 12. 2012,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Mesta Banská

Bystrica č. OVZ-SU 111578/2012-Har, Ev. č. 38/2012 zo dňa 9. septembra 2012, ktorým stavebný
úrad dodatočne povolil stavbu „Optické káblové systémy na podporných stĺpoch trolejového vedenia
v meste Banská Bystrica - časť A“ umiestnenie rozvodov optických káblov a príslušných zariadení na
trase trolejového vedenia, na podporných stĺpoch trolejového vedenia v Banskej Bystrici na uliciach:
Roosveltová nemocnica - Tajovského ul. - SOU - THK - Plážové kúpalisko - Úrad PV SR (ďalej v tomto
odôvodnení rozhodnutia len „Stavba 1“ pre stavebníka, ktorým je ďalší účastník).

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
Krajského stavebného úradu č. KSU BB-2012-1135-2:OŠSS zo dňa 06. 12. 2012, ktorým bolo

zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU 110734/2012-Har, Ev. č. 34/2012 zo dňa 17. augusta 2012, ktorým stavebný úrad rozhodol o
umiestnenístavby„OptickékáblovésystémynapodpornýchstĺpochtrolejovéhovedeniavmesteBanská
Bystrica - časť B“ na podporných stĺpoch trakčného trolejového vedenia v Banskej Bystrici - k. ú. F. F. -

C. (ďalej v tomto odôvodnení rozhodnutia len „Stavba 2“ pre stavebníka, ktorým je ďalší účastník).

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
Krajského stavebného úradu č. KSU BB-2012-1134-2:OŠSS zo dňa 06. 12. 2012, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. OVZ-
SU 6045/2012-Har, Ev. č. 34/2012 zo dňa 08. augusta 2012, ktorým stavebný úrad dodatočne

povolil stavbu „Optické káblové systémy na podporných stĺpoch trolejového vedenia v meste F. F. - trasa
A - časť B“ uskutočnenej na trase trolejového vedenia v Banskej Bystrici v časti Horná ulica, ul. ČSA,
Nám. Slobody a Štefánikovo nábrežie (ďalej potreby tohto rozhodnutia len „Stavba 3“, pre stavebníka,
ktorým je ďalší účastník).

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
Krajského stavebného úradu č. KSU BB-2012-1133-2:OŠSS zo dňa 06. 12. 2012, ktorým zamietol

odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU 5492/2012-
Har, Ev. č. 33/2012 zo dňa 09. augusta 2012, ktorým stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby
„Optické káblové systémy na podporných stĺpoch trolejového vedenia v meste Banská Bystrica - časť
A“ na podporných stĺpoch trakčného trolejového vedenia v Banskej Bystrici - k. ú. F. F., C. a
V. (ďalej v tomto odôvodnení rozhodnutia len „Stavba 4“ pre stavebníka, ktorým je ďalší účastník).

Súd uznesením zo dňa 16. októbra 2013 spojil konanie o vyššie uvedených žalobách na spoločné
konanie podľa § 112 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok).

Žalobca vo vyššie uvedených žalobách uplatnil úplne zhodné dôvody nezákonnosti napadnutých
rozhodnutí. Žalobca v žalobách tvrdil, že bol napadnutými rozhodnutiami ukrátený na svojich právach.

Žalobca odôvodnil žaloby tým, že:

1/ Správny orgán je povinný prerušiť konanie, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. V danom
prípade je predbežnou otázkou taká otázka, od ktorej závisí riešenie prejednávanej veci. Žalovaný
porušil § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, keď neprerušil odvolacie konanie na
krajskom stavebnom úrade po podaní žaloby o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy na súde. Žalobca
nesúhlasil s odôvodnením napadnutých rozhodnutí, ktorými žalovaný zdôvodňoval neprerušenie

konania tým, že žalobca nenamietal neplatnosť nájomnej zmluvy pri ústnom pojednávaní a žalobu o
určenie neplatnosti nájomnej zmluvy podal až po vydaní prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby (vo vzťahu k Stavbe 1 a Stavbe 3) a o umiestnení stavby (vo vzťahu k Stavbe 2 a
Stavbe 4). Nesúhlasil ani s tým, že podľa žalovaného stavebník predložil v rámci konania platnú nájomnú
zmluvu. Podľa žalobcu takáto argumentácia nemá oporu v zákone. Absolútna neplatnosť nájomnej

zmluvy, ktorej určenia sa žalobca domáha v súdnom konaní, pôsobí voči každému. Rozhodnutie
správneho orgánu je priamo závislé od toho, či stavebník v konaní preukázal iné právo k pozemku
platnou nájomnou zmluvou. Žalovaný nezobral do úvahy túto skutočnosť a neodôvodnil riadne, prečo
konanie neprerušil. Žalobca zdôraznil, že posudzovanie platnosti nájomnej zmluvy patrí výlučne
do pôsobnosti súdu. Na podporu svojich tvrdení odcitoval časť odôvodnenia rozhodnutia NS SR

3Sžo/156/2010 z 03. 05. 2011: „Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak,
vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov). Správny orgán konanie
preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v
určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo

ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon (§ 29 ods. 1
správneho poriadku). Rozhodnutie správneho orgánu o prerušení konania v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia je rozhodnutím o predbežnej otázke (§40) a uplatní sa vtedy, keď sa v konaní
vyskytne prekážka, v dôsledku ktorej nemožno určitý čas v konaní pokračovať. Ak sa v čase správneho
konania len začalo rozhodovať o predbežnej (prejudiciálnej) otázke, ktorá môže mať význam prerozhodnutievoveci,správnyorgánkonanieprerušíatobezohľadunato,čikonanieopredbežnejotázke
začalo z podnetu správneho orgánu alebo na podnet účastníka. Podľa súdnej judikatúry platí zásada,
že správny orgán, ktorý koná vo veci, je nielen oprávnený, ale i povinný zaoberať sa predbežnými

otázkami,aksavkonanívyskytnú.“ Podľažalobcuzákonneobsahuježiadneustanovenie,podľaktorého
by posúdenie predbežnej otázky bolo možné len na námietku účastníka konania. Správny poriadok
neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by neplatili ustanovenia správneho poriadku, ktoré umožňujú
účastníkovi konania podať návrh na prerušenie konania v prípade, ak sa vyskytne v konaní otázka, o
ktorej rozhoduje iný orgán.

2/ Žalovaný na svoje rozhodnutie aplikoval nesprávny právny predpis. Stavby stavebníka zasahujú
do ochranného pásma líniovej stavby žalobcu „Metropolitná optická sieť Banská Bystrica - trolejové
vedenie“, ktoré vzniklo podľa § 68 ods. 5 zákona č. 251/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
dňom právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby žalobcu a to Územným rozhodnutím
RV 61954/2008/Har zo dňa 23. 12. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 01. 2009. Teda stavba
stavebníka nemala byť povolená, pretože zasahuje do ochranného pásma stavby žalobcu. Podľa

žalobcu žalovaný argumentoval neexistenciou ochranného pásma podľa zákona o elektronických
komunikáciách výnimkou, kedy sa nezriaďuje ochranné pásmo dráhy podľa zákona o dráhach. Z toho
vyplýva,žeaplikovalnesprávnyprávnypredpis.Nerešpektovanímochrannéhopásmažalobcovejstavby
povolil stavbu stavebníkovi, ktorá zasahuje do tohto ochranného pásma a takýmto postupom ukrátil
žalobcu na jeho právach.

3/ V dôsledku absencie povolenia špeciálneho stavebného úradu, nemala byť stavba dodatočne
povolená, a preto mal žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Podľa § 4 ods. 1, písm. b) zákona
č. 513/2009 Z. z. je v obvode dráhy zakázané bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy a bez povolenia
špeciálneho stavebného úradu umiestňovať stavby, reklamné, propagačné a informačné zariadenia,
ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy ani s dopravou na dráhe. Špeciálnym stavebným úradom je

Banskobystrický samosprávny kraj, čo vyplýva z § 105 ods. 1, písm. b) zákona č. 513/2009 Z.
z. a tento povolenie k umiestneniu stavby stavebníka nevydal. Na pojednávaní žalobca upresnil, že
špecializovaným stavebným úradom je v zmysle § 103 zákona o dráhach Úrad pre reguláciu železničnej
dopravy. Žalobca poukázal na znenie § 3 ods. 1 až 3 zákona o dráhach s tým, že nesúhlasí s názorom
žalovaného, že obvod dráhy tvoria len pozemky. Podľa žalobcu obvod dráhy tvoria aj súčasti dráhy, t. j.

stĺpy trakčného vedenia trolejbusovej dopravy. Nesprávny je názor, že trolejbusová dráha, ktorá vedie
po miestnej komunikácii alebo po ceste, nemá vymedzený obvod. Poukázal na znenie dôvodovej správy
doručenej do NR SR 29. 07. 2009 k zákonu o dráhach uverejnenej v parlamentnej tlači č. 1150. Podľa
žalobcu z povahy veci vyplýva, že nemôže byť dráha bez obvodu. Podľa žalobcu ústavne konformným
výkladom § 3 zákona o dráhach je, že obvod dráhy je tri metre od trolejového stožiara a trolejového

vedenia.

4/ Žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, že nie je splnený rozsah statického posúdenia.
Zo strany stavebníka nebola splnená základná požiadavka statického posúdenia každého podporného
bodu. Statický posudok pojednáva len o dvoch typizovaných stĺpoch, pričom na stavbe sa nachádzajú
aj iné stĺpy.

5/ Žalovaný sa s vyjadrením žalobcu k vzneseným námietkam v konaní a následne v
rozhodnutí nevysporiadal spôsobom, ako od neho vyžaduje zákon (uvedenie úvah, ktorými bol správny
orgán vedený pri hodnotení dôkazov a predpisov, najmä ak ich nezohľadnil; dostatočné vysporiadanie
sa s námietkami a návrhmi účastníkov; presvedčivosť rozhodnutia a pod.). Nevysporiadal sa dostatočne
s námietkami vznesenými v rámci konania ako aj v odvolaní.

6/ Žalovaný dostatočne neskúmal, či začatím stavieb (týka sa stavieb 1 a 3) bez stavebného povolenia
nedošlo k porušeniu verejného záujmu, resp. stavebník v konaní nepreukázal, že stavba nie je v
rozpore s verejným záujmom. Takisto už prvostupňový správny orgán dostatočne neskúmal v konaní o
umiestnení stavby a v konaní o dodatočnom povolení stavby, či podmienky umiestnenia stavby sú vo
verejnom záujme, resp. stavebník neuniesol dôkazné bremeno, že umiestnenie stavby nie je v rozpores verejným záujmom, ako aj s právami žalobcu. Zo strany stavebníka došlo umiestnením stavby k
ohrozeniu a obmedzeniu práv žalobcu ako vlastníka vybudovanej optickej siete.

Na záver žalôb žalobca uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutia zrušiť a keďže rovnakými vadami trpia

aj prvostupňové rozhodnutia, žiada zrušiť aj prvostupňové rozhodnutia a to podľa § 250j ods. 2, písm.
a), d) a e) O. s. p..

Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám potom, ako opísal priebeh stavebného konania, uzavrel,
že napadnuté rozhodnutia na základe odvolania preskúmal v celom rozsahu a zistil, že stavebný
úrad sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, na základe čoho rozhodnutia
stavebného úradu potvrdil a odvolania žalobcu zamietol ako neopodstatnené. K namietanej procesnej

chybe spočívajúcej v neprerušení konania uviedol, že účastníci správnych konaní boli upozornení na
následkynepodanianámietokvlehoteurčenejstavebnýmúradompodľa§61ods.3stavebnéhozákona.
Žalobca neuplatnil námietku neplatnosti nájomnej zmluvy. Stavebný zákon je zákonom špeciálnym vo
vzťahu k všeobecnému právnemu predpisu v správnom konaní a stavebné konanie sa riadi podľa
stavebného zákona. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR rozhodnutie č. Sžhuv 4/2008 v správnom

konaní sa uplatňuje zásada jednotnosti konania, avšak výnimkou zo všeobecnej zásady jednotnosti
správneho konania je zásada koncentrácie. Ide o výnimku z pravidla. Výnimky z pravidiel sú explicitne
upravené. Iba s použitím tohto prístupu potom možno identifikovať, že ide o výnimku. Navyše, aplikácia
koncentračnej zásady znamená zánik procesných práv účastníka správneho konania - práva podávať
námietky a pripomienky v konaní o dodatočnom povolení stavby. Najvyšší súd poukazuje na to, že ide o

obdobu preklúzie (tá však platí v hmotnoprávnych vzťahoch) a prenesenie tohto princípu do procesných
vzťahov znamená prekludovanie práv uplatniť svoje námietky a pripomienky v konaní. Žalovaný uviedol,
že v predmetnej veci nebol dôvod začať konanie o občiansko-právnych námietkach v zmysle § 137
stavebného zákona, nakoľko žalobca žiadne takéto námietky nepodal. Poukázal na znenie § 40 ods. 1
správneho poriadku s tým, že správny orgán si urobil o predbežnej otázke úsudok sám a to aj z dôvodu

zachovania plynulosti a rýchlosti správneho konania. Právo na podanie námietky o neplatnosti nájomnej
zmluvy zaniklo zo zákona. Ak by príslušný súd rozhodol o neplatnosti nájomnej zmluvy inak, bolo by to
dôvodom na obnovu konania alebo prípadnú zmenu rozhodnutiu v mimoodvolacom konaní.

K druhému žalobnému dôvodu žalovaný uviedol, že § 68 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách
nezakazuje umiestňovať stavby v ochrannom pásme všeobecne. Platí to len pre stavby, ktoré by mohli

ohroziť vedenie alebo bezpečnosť prevádzky siete. V konaní žalobca nijakým spôsobom nepreukázal,
že stavba ďalšieho účastníka bude ohrozovať vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete žalobcu.

K bodu 3/ žaloby uviedol, že žalobca namieta, že pre vydanie rozhodnutí o umiestnení a dodatočnom
povolení stavieb, bol príslušný na konanie špeciálny stavebný úrad, ktorým je Banskobystrický
samosprávny kraj. K tomu uviedol, že vyšší územný celok v zmysle § 105 ods. 1, písm. c) zákona o

dráhach vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre stavby mestských dráh a pre stavby
v ich ochrannom pásme, ktoré slúžia prevádzke dráhy alebo doprave na nej. Predmetná stavba takou
stavbou nie je. Preto nedošlo k naplneniu hypotézy právnej normy. Ďalej uviedol, že pokladá za dôležité
vymedziť, čo tvorí obvod dráhy a to v zmysle § 3 ods. 1 zákona o dráhach tvorí pozemok, určený na
umiestnenie dráhy a na umiestnenie súčasti dráhy, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu

na nej. V danom prípade je súčasťou dráhy stožiar trolejového vedenia umiestnený na pozemku. To
znamená, že pozemok nachádzajúci sa pod stožiarom trolejového vedenia je obvodom dráhy a nie
stožiar trolejového vedenia, ako to interpretuje žalobca. Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý bol
riadne upovedomený o začatí konania, nenamietal, že by bol špeciálnym stavebným úradom príslušným
na toto konanie.

K štvrtému žalobnému dôvodu uviedol, že tvrdenie žalobcu o nepredložení statického posúdenia
každého podporného bodu nie je správny, pretože stavebník predložil statický posudok vypracovaný K..
R. V., autorizovaným stavebným inžinierom v odbore statika stavieb č. 3720*SP*13. Tento v posudku
uviedol, že posudzované existujúce nosné prvky základové pätky a oceľové stĺpy boli posúdené podľa
medzného stavu únosnosti a použiteľnosti a vyhovujú po statickej a stabilnej stránke. Nosná konštrukcia

oceľových stĺpov trolejového vedenia a základových pätiek pod stĺpmi bude bezpečná. V zmysle § 13ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch
dokumenty, projekty, odborné posudky, odhady, dobrozdania a iné písomnosti, ktoré sú výsledkom
ich činnosti sú pre úradné účely verejnými listinami, ak je na nich vlastnoručný podpis pôvodcu a

odtlačok jeho úradnej pečiatky. Pre verejné listiny platí základný predpoklad správnosti. Žalobca v
konaní nepreukázal, že predložený statický posudok je nepravdivý, a preto platí prezumpcia správnosti
predloženého statického posudku.

Žalovaný svoje vyjadrenie uzavrel tak, že nesúhlasí s podanou žalobou a žiada žalobu zamietnuť.

Ďalší účastník navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K žalobcom uplatnenému dôvodu 1
uviedol, že ďalší účastník ako účastník nájomných zmlúv môže povedať, že nájomné zmluvy sú v súlade

so zákonom a platné. Dôvody, ktoré uplatnil žalobca v žalobách o určenie neplatnosti nájomných zmlúv
sa ani zďaleka nepodobajú na dôvody neplatnosti, ktoré sú v § 39 Občianskeho zákonníka dôvodmi
absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Podľa názoru ďalšieho účastníka ide o účelové dôvody zo
strany žalobcu, nakoľko v skutočnosti ide o hospodársku súťaž medzi žalobcom a ďalším účastníkom.
Upozornil tiež na to, že na Okresnom súde v Banskej Bystrici nebolo od podania žaloby vytýčené ani

len prvé pojednávanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konania a
rozhodnutia, ktoré im predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.)
a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom tohto preskúmavacieho konania boli konania o umiestnení stavby a o dodatočnom povolení
stavby, pričom išlo o stavby „Optické káblové systémy na podporných stĺpoch trolejového vedenia v
meste Banská Bystrica“ a to v rozličných štyroch mestských častiach tak, ako je vyššie uvedené. Súd
preskúmal postup v týchto konaniach ako aj prvostupňové a napadnuté rozhodnutia výlučne z dôvodov
uvedených v žalobe.

Zobsahusprávnehospisuvyplýva,ževšetkyštyrikonaniazačalinazákladežiadostiďalšiehoúčastníka.
Stavebný úrad, ako prvostupňový správny orgán, oznámil začatie konaní verejnými vyhláškami, pričom
účastníkov poučil o tom, že majú právo podať námietky a pripomienky k predmetu konania najneskoršie
do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia s tým, že na neskôr vznesené pripomienky a námietky
stavebný úrad podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona neprihliadne. Takisto o tom, že môžu nahliadnuť

do podkladov konania na stavebnom úrade.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby OVZ-SÚ 111578/2012-
Har zo dňa 06.09.2012 dodatočne povolil stavbu 1, rozhodnutím č. OVZ-SÚ 110734/2012-Har
zo dňa 17.08.2012 územným rozhodnutím rozhodol o umiestnení stavby 2, rozhodnutím OVZ-SÚ
6045/2012-Har zo dňa 08.08.2012 rozhodol o dodatočnom povolení stavby 3 a rozhodnutím OVZ-SÚ

5492/2012-Har zo dňa 09.08.2012 územným rozhodnutím rozhodol o umiestnení stavby 4. V každom
z preskúmavaných štyroch stavebných konaní žalobca vzniesol námietky, o ktorých predmetnými
rozhodnutiami prvostupňový správny orgán rozhodol. Vzhľadom na totožnosť námietok, aj odôvodnenie
rozhodnutí o týchto námietkach je v predmetných rozhodnutiach zhodné. Súd z obsahu odôvodnení
uvedených prvostupňových rozhodnutí zistil, že predmetnými rozhodnutiami nebolo vyhovené námietke,

ktorou žalobca namietal chýbajúce povolenie špecializovaného stavebného úradu podľa § 4 ods. 1
písm. b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach. Stavebný úrad to v jednotlivých rozhodnutiach odôvodnil
tým, že si v konaní vyžiadal súčinnosť špeciálneho stavebného úradu Banskobystrický správny kraj
Banská Bystrica, ktorý elektronickou poštou podal stanovisko, že nie je príslušným stavebným úradom
pre uvedenú stavbu. Ďalej, že stavebník predložil stanovisko Úradu pre reguláciu železničnej dopravy

v ktorom sa uvádza, že dokumentácia spĺňa požiadavky na zaistenie prevádzky elektrických zariadení
z hľadiska ochrany pred nebezpečnými účinkami elektrického prúdu a stanoviska TI a.s. Bratislava, v
ktorom sa uvádza, že nakoľko projektová dokumentácia predmetnej stavby nerieši technické zariadenia
uvedené v § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. a je posudzovaná ÚRŽP sekcia štátnehoodborného technického dozoru a dohľadu na dráhach Bratislava stavebník nemá povinnosť v zmysle
§ 18 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z.z. predložiť projektovú dokumentáciu v stavebnom konaní na
posúdenie oprávnenej právnickej osobe. Ďalej, že Banskobystrický samosprávny kraj, oddelenie

dopravy udelil podmienené súhlasné stanovisko pre umiestnenie predmetných zariadení na nosných
prvkoch trolejového vedenia. Námietku žalobcu č. 3, ktorou navrhol, že nedostatok povolenia príslušným
špecializovaným stavebným úradom možno nahradiť tak, že stavebný úrad vyzve dotknutý orgán
štátnej a verejnej správy s doložkou na vyjadrenie, ak tento orgán v stanovenej lehote sa nevyjadrí,
tak sa má za to, že s dodatočným povolením súhlasí, zamietol z dôvodu, že oznámenie o začatí

konania vydal v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona. K námietke žalobcu, že
dodatočne povolené stavby ako aj umiestnené stavby zasahujú do ochranného pásma jeho stavby
takistonevyhovel.Odôvodniltotým,žeochrannépásmožalobcovejstavbyniejevymedzenépríslušným
STN a že pri prevádzke predmetného optického vedenia nebude obmedzené právo na údržbu
existujúcich vedení iných správcov. Zamietnutie žalobcovej námietky, že v technickej ani výkresovej
časti sa nenachádza technické posúdenie vplyvu vybudovanej líniovej trasy na existujúce vedenia,

ochranné pásmo existujúcej líniovej stavby a neboli uplatnené základné požiadavky podľa STN 73
6005-priestorová úprava vedení technického vybavenia odôvodnil tým, že projektová dokumentácia
bola vypracovaná odborne spôsobilou osobou na projektovanie na trolejových dráhach. Rozhodnutie
o zamietnutí námietky o nedostatkoch projektovej dokumentácie z hľadiska statického posúdenia
odôvodnil tým, že stavebník doplnil ku konaniu statické posúdenie, v ktorého závere je konštatovanie:

„Posudzované existujúce nosné prvky, základové pätky a oceľové stĺpy boli posúdené podľa medzného
stavu únosnosti a použiteľnosti a vyhovujú po statickej a stabilnej stránke. Nosná konštrukcia oceľových
stĺpov trolejového vedenia a základových pätiek pod stĺpmi bude bezpečná“. V rozhodnutiach o
dodatočnom povolení stavby prvostupňový správny orgán zamietol aj námietku, podľa ktorej by
dodatočným povolením stavby došlo k aprobácii nezákonného stavu, čo stavebný úrad odôvodnil tým,

že stavebník predložil v konaní o dodatočnom povolení stavby náležitosti a doklady preukazujúce, že
dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že
uskutočnenie a dokončenie stavby v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia nie je v rozpore s
verejným záujmom a že nebudú neprimerane ohrozené či obmedzené práva a právom chránené záujmy

účastníkov konania. Územné rozhodnutia odôvodnil tým, že stavebník predložil podklady a prílohy v
zmysle § 3 a 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., doložil príslušné súhlasné stanoviská dotknutých orgánov
štátnej a verejnej správy a správcov stavbou dotknutých nehnuteľností, pričom ich pripomienky boli
zapracované do podmienok rozhodnutia a preukázal právo k stavbou dotknutým nehnuteľnostiam podľa
§ 139 ods. 1 stavebného zákona, na základe čoho prvostupňový správny orgán usúdil, že umiestnením a

uskutočnením predmetnej líniovej stavby podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom
v týchto konaniach a v súlade s podmienkami rozhodnutí nebudú ohrozené práva a oprávnené záujmy
účastníkov konania a dotknutých orgánov a stavby umiestnil.

Žalovaný na základe odvolania žalobcu oproti rozhodnutiu stavebného úradu mesta Banská Bystrica
OVZ-SÚ 111578/2012-Har zo dňa 06.09.2012, ktorým bola dodatočne povolená Stavba 1 prvostupňové

rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri preskúmaní spisového
materiálu nezistil také pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. K
odvolacím námietkám uviedol, že žalobca sa nesprávne domnieva, že Banskobystrický samosprávny
kraj je špeciálnym stavebným úradom v konaní o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Ďalej,
že tento orgán sa v konaní vyjadril ako dotknutý orgán stanoviskom zo dňa 24.05.2012 a svoju

príslušnosť ako špeciálneho stavebného úradu poprel v elektronickej komunikácii s prvostupňovým
správnym orgánom. K odvolacej námietke, že stavebný úrad nemal rozhodnúť o dodatočnom povolení
stavby, pretože táto zasahuje do ochranného pásma existujúcej stavby žalobcu žalovaný uviedol,
že v zmysle § 68 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách je zakázané v ochrannom pásme
umiestňovať stavby, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete. Ohrozenie vedenia

alebo bezpečnej prevádzky siete nebolo v konaní preukázané. Navyše § 5 ods. 4 zákona o dráhach
hovorí, že ak dráha vedie po cestnej komunikácii alebo v uzavretom priestore prevádzkovateľa dráhy,
ochranné pásmo dráhy sa nezriaďuje. Na základe tohto odvolací orgán uviedol, že ochranné pásmo
nie je zriadené tak, ako sa domnieva odvolateľ. K odvolacej námietke, že zo strany stavebníka nedošlo
k prepracovaniu statického posúdenia a preto nemala byť stavba dodatočne povolená uviedol, že

stavebník predložil v konaní statický posudok vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom, ktorýv posudku uvádza, že posudzované existujúce nosné prvky, základové pätky a oceľové stĺpy boli
posúdené podľa medzného stavu únosnosti a použiteľnosti a vyhovujú po statickej a stabilnej stránke.
Nosná konštrukcia bude bezpečná. Statický posudok bol vypracovaný odborne spôsobilou osobou a

stavebný úrad nemá oprávnenie ho spochybňovať. K odvolacej námietke, že stavebník nepredložil
požadované doklady a na ich základe nepreukázal, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a
zároveň sa na ich základe preukázal rozpor stavby s verejným záujmom uviedol, že stavebník predložil
potrebné doklady a bolo preukázané, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným
stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k žiadosti

žalobcu o prerušenie odvolacieho konania z dôvodu, že na Okresnom súde v Banskej Bystrici sa
rieši predbežná otázka platnosti nájomnej zmluvy uviedol, že na stavebné konanie sa v zmysle § 140
stavebného zákona vzťahuje predovšetkým stavebný zákon a ak nie je ustanovený inak, vzťahuje sa
na konanie zákon o správnom konaní. Odvolateľ nenamietal neplatnosť nájomnej zmluvy v lehote, ktorá
bola určená stavebným úradom na podanie námietok. Žaloba bola podaná až po vydaní prvostupňového
rozhodnutia.Stavebníkpredložilvrámcikonanianájomnúzmluvu,ktorábolavčasevydaniarozhodnutia

platná a preukázal ňou iné právo k pozemku. Z tohto dôvodu žalovaný nevidí dôvod na prerušenie
konania.

Vzhľadom na totožnosť odvolacích námietok vo všetkých štyroch správnych konaniach žalovaný
odôvodnil zhodne aj napadnuté rozhodnutie KSÚ BB-2012-1135-2:OŠSS zo dňa 06.12.2012 týkajúce
sa Stavby 2, rozhodnutie č. KSÚ BB-2012-1134-2:OŠSS zo dňa 06.12.2012 týkajúce sa Stavby 3 aj ako

aj rozhodnutie KSÚ BB-2012-1133-2:OŠSS zo dňa 06.12.2012 týkajúce sa Stavby 4.

Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.

Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania

najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak
stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a
upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa
pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych

alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie
alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad

navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a
konanie preruší.

Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že
na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh
nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť

vo veci.

Podľa § 2 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách vedenie sietí (ďalej
len "vedenie") sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia, 3) najmänadzemné a podzemné vedenia, diaľkové a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a
rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; vedenie
je súčasť siete.

Podľa§68ods.4zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchnaochranuvedenísazriaďuje
ochranné pásmo. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení
stavby alebo dňom doručenia ohlásenia drobnej stavby. 52)

Podľa § 68 ods. 6 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v ochrannom pásme
je zakázané a) umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť
vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhách, dráhami sú koľajové dráhy, trolejbusové dráhy a
lanové dráhy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhách, v obvode dráhy je zakázané a) vysádzať stromy a
kry, b) bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy a bez povolenia špeciálneho stavebného úradu umiestňovať
stavby, reklamné, propagačné a informačné zariadenia, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy ani s

dopravou na dráhe.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhách, obvod dráhy tvoria pozemky určené na umiestnenie
dráhy a jej súčastí, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu na nej. V pochybnostiach o tom,
ktoré pozemky patria do obvodu dráhy, rozhodne špeciálny stavebný úrad na návrh prevádzkovateľa
dráhy.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhách, obvod dráhy zriaďuje špeciálny stavebný úrad
v stavebnom povolení alebo stavebný úrad vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Obvod dráhy vzniká dňom
právoplatnosti stavebného povolenia alebo vyvlastňovacieho rozhodnutia.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhách, obvod dráhy je vymedzený zvislými plochami
vedenými na pozemok. Ak z rozhodnutia podľa odseku 2 nevyplýva inak, obvod dráhy je tri metre a)

od vonkajšieho okraja telesa železničnej dráhy a stavieb, konštrukcií a pevných zariadení, ktoré sú jej
súčasťou, ak ide o železničnú dráhu, b) od osi krajnej koľaje električkovej dráhy, od krajného nosného
alebo dopravného lana lanovej dráhy alebo od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia,
najmenejvšak1,5metraodvonkajšiehookrajasúčastidráhy;toneplatí,akideoelektričkovúdráhualebo
trolejbusovú dráhu, ktorá vedie po ceste alebo miestnej komunikácii (ďalej len "cestná komunikácia").

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v lehote na podávanie námietok v stavebnom konaní
neuplatnil námietku neplatnosti nájomnej zmluvy. Sporné bolo, či sa žalovaný dopustil procesného
pochybenia, keď neprerušil konanie potom, čo sa z oznámenia žalobcu podanom v odvolacom
konaní dozvedel, že po vydaní prvostupňového rozhodnutia začalo na okresnom súde konanie o
určenie platnosti nájomnej zmluvy, ktorou ďalší účastník preukazoval iné právo k nosnému systému

trolejového vedenia. Žalobca pritom žalovanému vyčíta to, že nezobral do úvahy skutočnosť, že
rozhodnutie súdu, ako jediného kompetentného orgánu, o platnosti či neplatnosti nájomnej zmluvy
je takou skutočnosťou, od ktorej je závislé rozhodnutie správneho orgánu. S takýmto tvrdením však
nekorešponduje odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, v ktorých žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol
ako túto skutočnosť vyhodnotil, t.j. ako o nej uvažoval. Z toho je nepochybné, že túto skutočnosť zobral

do úvahy. To, že so záverom žalovaného žalobca nesúhlasí, respektíve samotný nesúhlas žalobcu
so závermi žalovaného nemôže obstáť ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca
nesúhlasí s tým, že by dôvod prerušenia konania za účelom vyriešenia predbežnej otázky mohol byť
naplnený len v prípade, že účastník podá v zákonom stanovenej lehote námietku a poukazuje pritom
na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberá otázkou, kedy je

správny orgán povinný prerušiť konanie. Nie je pochybnosť o tom, že ak sa v správnom konaní vyskytne
prekážka v dôsledku ktorej nemožno v konaní pokračovať, je to dôvod na prerušenie konania podľa § 29
ods. 1 správneho poriadku. Touto prekážkou môže byť aj začatie konanie o predbežnej otázke. Osobitnáúprava stavebného konania obsiahnutá v citovanom § 61 stavebného zákona vylučuje, aby mohla
kedykoľvek vzniknúť takáto prekážka v stavebnom konaní z dôvodu uplatňovania občianskoprávnych
námietok počas priebehu celého stavebného konania, tým že bola stanovená lehota na podávanie

námietok a určené pravidlo, podľa ktorého sa na neskôr podané námietky neprihliada. Inak povedané,
skutočnosti, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné do uplynutia lehoty na podanie námietok, sa v
stavebnom konaní považujú za nesporné. Treba prisvedčiť žalobcovi, že správny orgán musí skúmať,
či stavebník predložil požadované dokumenty z úradnej povinnosti a nielen na námietku účastníka.
Stavebný úrad tak urobil a predloženú nájomnú zmluvu vyhodnotil ako doklad, ktorým stavebník

preukazoval iné právo k pozemku, nakoľko inak by musel v zmysle § 60 ods. 2 písm. b) stavebného
zákona konanie zastaviť. Kedy môže byť občianskoprávna námietka neplatnosti nájomnej zmluvy a teda
nepreukázania iného práva k pozemku alebo k stavbe dôvodom na prerušenie stavebného konania
upravuje citovaný § 137 stavebného zákona. Žalovaný postup prvostupňového správneho orgánu
považoval za správny a uviedol, že to je dôvodom, pre ktorý nenašiel dôvod na prerušenie konania v
štádiu odvolacieho konania. Žalobca ani v prvostupňovom správnom konaní ani v podanom odvolaní

nenamietal nesprávne zistený skutkový stav a to, že stavebník nepreukázal iné práva k pozemku a
stavbe. Len po podaní odvolania zaslal žalovanému návrh na prerušenie konania a oznámenie, že na
jeho návrh bolo začaté súdne konanie o neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorou stavebník preukazoval
iné práva k nosnému systému trolejového vedenia. Takéto oznámenie však nič nezmenilo na tom, že
medzi účastníkmi správneho konania nešlo o spornú skutočnosť, nakoľko za takú možno považovať

len skutočnosť, ktorá bola namietaná v stanovenej lehote. Nič to nemení ani na tom, že stavebný
úrad posudzoval či stavebník preukázal iné práva k pozemkom v súlade so svojimi kompetenciami v
stavebnom konaní (§ 61 ods. 1 stavebného zákona). Zmeškanie lehoty na podanie námietok nie je
možnéobísťiniciáciouzačatiasúdnehokonaniaoskutočnosti,ktorávstavebnomkonaníprávezdôvodu
márneho uplynutia lehoty na podávanie námietok nebola medzi účastníkmi sporná. Takýto postup je v

rozpore s úpravou riešenia občianskoprávnych námietok v stavebnom konaní obsiahnutou v citovanom
§ 137 stavebného zákona. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutia netrpia nezákonnosťou z
dôvodu žalobami tvrdených procesných pochybení žalovaného.

Druhý zo žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti a to, že napadnuté rozhodnutie je založené na
aplikovanínesprávnehoprávnehopredpisutakistoneobstojí.Medziúčastníkminebolosporné,žestavby

žalobcu „Metropolitná optická sieť Banská Bystrica - trolejové vedenie“ má ochranné pásmo podľa
zákona o elektronických komunikáciách. Žalovaný námietke tak ako vyplýva z odôvodnení napadnutých
rozhodnutí nevyhovel nie preto, že žalobcova stavba „Metropolitná optická sieť Banská Bystrica -
trolejové vedenie“ nemá ochranné pásmo podľa zákona o elektronických komunikáciách, ale že podľa
ustanovenia § 68 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách v tomto ochrannom pásme nemožno

umiestňovať stavby, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete. Ohrozenie vedenia
alebo bezpečnej prevádzky siete ale nebolo v konaní preukázané. Ďalej odôvodnenie obsahuje aj
konštatáciu, že trolejbusová dráha na stĺpoch ktorej je dodatočne povolená, resp. umiestnená stavba
nemá ochranné pásmo v zmysle zákona o dráhach (§ 5 ods. 4 zákona o dráhach). Tým odvolací orgán
nespochybnil existenciu ochranného pásma žalobcovej stavby, ktoré bolo zriadené v zmysle § 68 ods.

6 zákona o elektronických komunikáciách.

Ako štvrtý žalobný dôvod žalobca uplatnil dôvod, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že
nebol splnený rozsah statického posúdenia a nebol posúdený každý podporný stĺp. Z takto uplatneného
žalobného dôvodu súd nemôže dospieť k záveru, že rozhodnutie je nezákonné. Žalovaný sa jednak, tak
ako vyplýva z odôvodnení napadnutých rozhodnutí, vysporiadal s touto námietkou, jasne a zrozumiteľne

uviedol, aký postoj k takejto námietke zaujal a prečo považoval stavebníkom predložený statický
posudok autorizovaného stavebného inžiniera za dostatočný. Takže nie je možné dospieť k záveru, že
žalovaný sa s touto otázkou nevysporiadal, ako to tvrdí žalobca. Jednak žalobca neuviedol, aký by mala
mať skutočnosť, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, t.j. čo tým žalovaný mal porušiť. Takto uplatnený dôvod bolo potrebné doplniť, čo však súd

za žalobcu nemôže urobiť.

Žalobné dôvody uvedené pod bodom 5 a 6 sú takisto nekonkrétne. Žalobca neuvádza, ktorá v odvolaní
uplatnenánámietkažalobcualebovkonaníuplatnenánámietkažalobcunebolažalovanýmvyhodnotená
alebo bola vyhodnotená nedostatočne, resp. bez toho, aby žalovaný uviedol úvahu, ktorou sa prihodnoteníjednotlivýchskutočnostíadôkazovriadil.Takistožalobcaneuvádza,ktoréskutočnostisprávny
orgán mal v konaní zisťovať a neurobil tak, ani z akého dôvodu považuje za nepreukázané, že stavba je
v súlade s verejným záujmom. Takto nekonkrétne uplatnené dôvody žaloby nie sú spôsobilé na to, aby

súd mohol na ich základe preskúmať napadnuté rozhodnutia a predchádzajúce konania a aby z takto
uplatnených dôvodov mohol dospieť k záveru, že rozhodnutie nie je v súlade so zákonom.

Podľa citovaného § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dráhach je nepochybné, že osobitnou podmienkou
na to, aby mohla byť v obvode dráhy umiestnená stavba, ako aj reklamné, propagačné a informačné
zariadenie, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy ani s dopravou na dráhe je, aby to povolil špeciálny

stavebný úrad. Argumentácia žalovaného, že žalobca namieta to, že na konanie bol príslušný špeciálny
stavebný úrad je v rozpore s tým, čo tvrdí žalobca. Žalobca netvrdí, že na konania výsledkom ktorých sú
napadnuté rozhodnutia bol príslušný špeciálny stavebný úrad. Tvrdí len to, že aby príslušný stavebný
úrad, ktorým je mesto Banská Bystrica mohol rozhodnúť o umiestnení stavby v obvode dráhy musí
existovať predchádzajúci súhlas - povolenie špeciálneho stavebného úradu pre dráhu, v obvode ktorej
sa stavba s ňou nesúvisiaca umiestňuje alebo dodatočne povoľuje. Nesprávna je aj argumentácia

žalovaného, že obvod dráhy predstavuje len pozemok. Podľa citovaného § 3 zákona o dráhach je
nepochybné, že v zmysle ods. 1 obvod dráhy tvorí pozemok určený na umiestnenie dráhy alebo na
umiestnenie jej súčasti. Podľa ods. 3 je obvod dráhy vymedzený zvislými plochami vedenými na tento
pozemok. Úprava obsiahnutá v § 3 ods. 3 prvá veta platí pre vymedzenie obvodu každej dráhy. Druhá
veta platí len pre železničné dráhy - písm. a) a pre električkové dráhy a trolejové dráhy, ktoré nevedú

po ceste alebo po miestnej komunikácii - písm. b). Argumentácia žalovaného, že trolejová dráha, ktorá
vedie po miestnej komunikácii alebo po ceste má obvod predstavujúci len pozemok určený na jej
umiestnenie opomína znenie § 3 ods. 3 prvá veta zákona o dráhach, podľa ktorého obvod dráhy je
vymedzený zvislými plochami vedenými na pozemok. Z uvedeného vyplýva, že stavebník, ktorý chce
svoju stavbu postaviť v obvode dráhy musí disponovať súhlasom prevádzkovateľa dráhy a povolením

špeciálneho stavebného úradu. Stĺp trolejového vedenia sa nepochybne nachádza v obvode dráhy,
pretože sa nachádza v priestore vymedzenom zvislými plochami na pozemok, ktorý bol určený na
jeho postavenie ako súčasti dráhy. Stavba umiestňovaná na stĺpe trolejového vedenia je tak stavbou
umiestňovanou v obvode dráhy. Preto bez osobitného povolenia vydaného špeciálnym stavebným
úradom, t.j. stavebným úradom príslušným pre stavbu predmetnej dráhy a jej súčasti nemôže stavebný

úrad rozhodnúť o umiestnení stavby. Špeciálny stavebný úrad, ktorý je príslušný na rozhodovanie o
stavbe dráhy a jej súčastí, má okrem rozhodovania o stavbe dráhy v kompetencii aj dávať povolenia na
to, aby mohli byť v obvode dráhy umiestňované stavby, ktoré s dráhou ani jej súčasťami nesúvisia. Ako
vyplýva z citovaného § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dráhach, je zákonom zakázané umiestniť v obvode
dráhy stavbu s ňou nesúvisiacu bez toho, aby k tomu dal predchádzajúce povolenie špeciálny stavebný

úrad. Z uvedeného vyplýva, že jedným z nevyhnutných podkladov pre rozhodnutie o umiestnení stavby
nesúvisiacej s dráhou v jej obvode je povolenie špeciálneho stavebného úradu. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, že v stavebnom konaní nebol zabezpečený súhlas, resp. povolenie špeciálneho stavebného
úradu s umiestnením alebo s dodatočným povolením stavieb 1 až 4. Potom žalobca, keď namietal
nezákonnosťrozhodnutiaprechýbajúcepovoleniešpeciálnehostavebnéhoúradusumiestnenímstavby

ďalšieho účastníka na podporných stĺpoch trolejového vedenia, to znamená v obvode dráhy trolejového
vedenia v meste Banská Bystrica správne tvrdil, že takýto postup je v rozpore so zákonom a to konkrétne
s § 4 ods. 1 písm. b) zákona o dráhach a má za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Z tohto
dôvodu súd napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov. Žalobcove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za 4 podané žaloby po 70,-
Eur v zmysle položky 10 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych
poplatkoch č. 71/1992 Zb. a z odmeny za poskytovanie právnych služieb advokátom za 3 úkony právnej
pomoci príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní + náhrady,

režijný paušál. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo veciach zastupovania
v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. stanovená vo výške 1/6 výpočtového základu. Výpočtový základ bol v čase vykonania
úkonov právnej služby, t.j. v roku 2013 130,16 Eur a režijný paušál 7,81 Eur. V tomto prípade boli veci
spojené a preto bolo potrebné určiť výšku tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.tak, že základná sadzba 130,16 Eur sa zvyšuje o 1/3 v každej pripojenej veci, t.j. o 3 x 43,38 Eur, čo je
spolu 130,16 Eur + 130,16 Eur = 260,32 Eur.

Vyhláškač.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytnutieprávnychslužiebnepozná

pri spojených veciach inú tarifnú odmenu, ako odmenu určenú podľa § 13 ods. 3. Žalobca si vyúčtoval
trovy konania v celkovej výške za 4 úkony právnej služby navýšené o 4 režijné paušály prevzatie veci
a 4 úkony právnej služby navýšené o 4 režijné paušály vypracovanie žaloby a 1 úkon právnej služby
navýšený o 1 režijný paušál účasť na súdnom pojednávaní, spolu vo výške 1 241,73 Eur zvýšené o
DPH 248,31 Eur, t.j. trovy právneho zastúpenia 1 490,04 Eur a náhrada zaplateného súdneho poplatku

280,- Eur.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené určil náhradu trov za 3 úkony právnej služby a to príprava a prevzatie
zastúpenia, podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní základnou tarifou v spojených veciach,
ktorá v sebe zahŕňa skutočnosť, že ide o spojenie viacerých vecí, ktoré spĺňajú kritériá na spojenie v
zmysle § 112 O.s.p.. Za poskytnuté právne služby príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na
súd, účasť na súdnom pojednávaní, tak boli žalobcovi priznané trovy právneho zastúpenia, resp. ich

náhrada vo výške 3 x 260,32 Eur + 3 x 7,81 Eur, spolu 804,39 Eur zvýšené o daň z pridanej hodnoty
(§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) 160,88 Eur; odmena spolu 965,27 Eur a trovy spolu 1 245,27
Eur. Súd zaviazal žalovaného, aby náhradu trov konania zaplatil v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. na účet
advokáta žalobcu.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny orgán Obvodný úrad Banská Bystrica bol zákonom č.

181/2013 Z.z. v priebehu tohto súdneho konania zrušený a jeho pôsobnosť prešla na Okresný úrad
Banská Bystrica, preto súd na strane žalovaného konal s uvedeným nástupcom správneho orgánu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.