Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, April 14, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/288/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107223353
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8107223353.19

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne G.. W. U., A..
XX.XX.XXXX, W. Č. XX, XXX XX F., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, spol. s r.o., so
sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36 601 365, proti žalovaným X./. F. U., A.. XX.XX.XXXX, W. Č.
XX, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080
01 Prešov, X./. Š. S., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Petrom Čurillom,

advokátom so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Zmluva o pôžičke zo dňa 31.03.2002 v článku II. bod 2. v časti úroku z omeškania
prevyšujúceho 8 % ročne z dlžnej sumy je neplatným právnym úkonom.

II. Súd u r č u j e, že Dohoda o urovnaní zo dňa 13.01.2005 v článku II. bod 2. a v článku III. bod 2. v
časti úroku z omeškania prevyšujúceho 6 % ročne z dlžnej sumy j e n e p l a t n ý m právnym úkonom.

III. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20C/288/2007-263 zo dňa 22.04.2013 súd určil, že Zmluva o
pôžičke zo dňa 31.12.2002 v čl. II. bod 1., kde bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,3 % z dlžnej
a nezaplatenej sumy za každý deň omeškania s plnením povinnosti a v čl. II. bod 2., kde bol dohodnutý
denný úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej nezaplatenej sumy za každý deň omeškania s vrátením
pôžičky je neplatným právnym úkonom, zároveň určil, že dohoda o urovnaní zo dňa 13.01.2005 v čl. II
bod 2. a v čl. III v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania a v časti

úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy je neplatným právnym úkonom, v prevyšujúcej
časti žalobu žalobkyne zamietol a o trovách uviedol, že rozhodne postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

RozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.19Co/139/2013-327zodňa03.12.2013súdpotvrdilrozsudok
súdu I. stupňa vo výroku č. I. a II. v časti neplatnosti právneho úkonu zmluvy o pôžičke a dohody o
urovnaní, čo do zmluvnej pokuty a vo výroku č. III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Zároveň

zrušil rozsudok v I. a II. výroku v časti o neplatnosť právneho úkonu zmluvy o pôžičke a dohody o
urovnaní, čo do úroku z omeškania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ ide o zrušený rozsudok súdu prvého
stupňa v časti úroku z omeškania vyplýva, že odvolací súd posudzoval odvolacie námietky vo vzťahu
k dohodnutému úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne. Odvolací súd mal za to, že je neplatnou len
tá časť právneho úkonu zmluvy o pôžičke, ktorá je v rozpore s kogentným ustanovením § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, preto je zmluva neplatnou v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
len v časti presahujúcej ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadeniavlády č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní o výške úroku z omeškania z
takejto zmluvy vyhlásil zmluvu o pôžičke a dohodu o urovnaní za neplatnú v časti úroku z omeškania
nad uvedenú hornú hranicu, jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení.

Súd vec prejednal opätovne, viazaný pritom v zmysle § 226 O.s.p. právnym názorom odvolacieho súdu
a to na pojednávaní dňa 14.04.2014.

Právna zástupkyňa žalobkyne prítomná na tomto pojednávaní žiadala, aby súd doplnil dokazovanie
ohľadne skutočností ako, a v akej výške splácal žalovaný v 1. rade žalovanému v 2. rade jednotlivé
splátky pôžičky.

Prítomní právni zástupcovia žalovaných v 1. a 2. rade návrhy na doplnenie dokazovania prednesené

právnou zástupkyňou žalobkyne žiadali v celom rozsahu ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

- 3 - 20C/288/2007-377

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,

ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zmluvou o pôžičke uzatvorenej dňa 31.12.2002 medzi žalovaným v 1. a 2. rade si zmluvné strany
dohodli, že dlžník v tomto konaní žalovaný v 1. rade je povinný veriteľovi žalovanému v 2. rade vrátiť

poskytnutú istinu a podľa Článku II. bod 2 Zmluvy o pôžičke si dohodli zmluvné strany denný úrok z
omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej a nezaplatenej sumy za každý deň omeškania s vrátením pôžičky
a dohodnutého úroku.

Rovnako dňa 13.01.2005 bola medzi žalovaným v 1. a 2. rade podpísaná Dohoda o urovnaní, na základe
ktorej sa zaviazal žalovaný v 1. rade vrátiť veriteľovi v tomto konaní žalovanému v 2. rade požičanú

istinu v termíne najneskôr do 31.12.2005. Zároveň si v Článku II. bod 2 zmluvné strany dojednali úrok z
omeškania vo výške 0,5 % denne za každý deň omeškania. Rovnako tento úrok si dohodli aj v Článku III.
bod 2 Dohody o urovnaní, podľa ktorého dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi denný úrok z omeškania vo
výške 0,5 % z dlžnej a nezaplatenej sumy tak, ako je špecifikovaná v Článku II. bod 2 tejto uzatvorenej
dohody.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu rozhodol o neplatnosti týchto právnych úkonov a
to Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 31.12.2002 a Dohody o urovnaní, ktorá bola uzatvorená dňa
13.01.2005 a to v článku, kde si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej a

nezaplatenej sumy za každý deň omeškania.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.08.2010 sp. zn. 4 M
Cdo 8/2010 podľa ktorého, dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu
stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.

Právna úprava zmluvy o pôžičke ako občianskozáväzkového vzťahu nevylučuje, aby si zmluvné

strany dojednali úroky z omeškania pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu. Účastníci
občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona,
ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z

omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné ( porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk súdov SR pod 5, ročník 2000, R 5/2000).

Dohodaoúrokochzomeškania,ktorýchvýškaprekračujehornúhranicustanovenúzákonom jevzmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.

- 5 - 20C/288/2007-378-Súd z tohto dôvodu mal za to, že úroky z omeškania dohodnuté v Zmluve o pôžičke zo dňa 31.12.2002
v Článku II. bod 2 a rovnako aj v Dohode o urovnaní uzatvorenej dňa 13.01.2005 v Článku II. bod 2 a v
Článku III. bod 2 prekračujúce hornú hranicu stanovenú zákonom, sú v tejto časti absolútne neplatným

právnym úkonom pre ich rozpor so zákonom tak, ako to súd už vyššie uviedol.

V Zmluve o pôžičke, ktorá bola uzatvorená dňa 31.12.2002 bola splatnosť pôžičky podľa Článku I. bod 3
dohodnutá v termíne do 31.12.2004. Podľa názoru súdu sa tak žalovaný v 1. rade ako dlžník vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade ako veriteľovi dostal do omeškania deň nasledujúci po uplynutí tejto lehoty,
t.j. dňom 01.01.2005. Základná úroková sadzba k 01.01.2005 bola vo výške 4 %, z tohto dôvodu má

žalovaný v 2. rade nárok na úrok z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného
do 31.12.2008 vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 8 % ročne.

Rovnako podľa Dohody o urovnaní zo dňa 13.01.2005 sa žalovaný v 1. rade zaviazal vrátiť poskytnutú
sumu veriteľovi v termíne do 31.12.2005. Deň nasledujúci, t.j. odo dňa 01.01.2006 sa podľa názoru súdu
dostal do omeškania s peňažným plnením. Základná úroková sadzba k 01.01.2006 predstavovala 3 %

ročne, z tohto dôvodu má žalovaný v 2. rade od tohto dátumu nárok na úrok z omeškania iba vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, t.j. vo výške 6 % ročne.

Úroky z omeškania dohodnuté medzi žalovanými v 1. a 2. rade presahujúce kogentne stanovenú hornú
hranicu zákonom, súd tak vyhlásil za absolútne neplatný právny úkon pre ich rozpor so zákonom.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 14.04.2014 navrhla doplniť dokazovanie vypočutím

účastníkov konania a to žalovaných v 1. a 2. rade ohľadne skutočností ako, a v akej výške bol dlh
žalovanému v 2. rade ako veriteľovi splatený.

Návrh na doplnenie dokazovania na pojednávaní súd v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/1997 zo dňa 08.10.1997
podľa ktorého, Ústavný súd SR je oprávnený preskúmať aj také konanie a rozhodnutie všeobecných

súdov, ktorým by došlo k porušeniu základných práv tvoriacich obsah ústavného inštitútu súdnej
ochrany. Do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník
konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy,
pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi, v spojení so zásadou spravodlivého
rozhodnutia veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto

rozhodnutiu vedú.

Súd nepovažoval návrh právnej zástupkyne žalobkyne na vypočutie žalovaných v 1. a 2. rade ohľadne
splácania pôžičky za hospodárny a účelný. Tento návrh na doplnenie dokazovania súd v celom rozsahu
ako nedôvodný zamietol, nakoľko

posudzoval len neplatnosť právneho úkonu v časti úrokov z omeškania presahujúcich kogentne

stanovenú hornú hranicu zákonom určenú tak, ako to vyslovil odvolací súd vo svojom rozhodnutí,
kde uviedol, že dojednané úroky z omeškania v predmetných právnych úkonoch v časti presahujúcich
zákonom stanovenú hornú hranicu sú absolútne neplatným právnym úkonom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, v zložitých prípadoch, najmä z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd

môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Vzhľadom na časové obdobie vedenia tohto súdneho sporu a zložitosť problematiky, súd rozhodne o
trovách konania vo vzťahu k účastníkom konania v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.