Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707204657
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7707204657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne N. I., D., Y. XX, zastúpenej JUDr.
Gabrielom Dobranským, Michalovce, Kpt. Nálepku 20, proti žalovanému D. I., D., Y. XX, zastúpenému
JUDr.DušanomČernákom,advokátom,Advokátskakancelária,Michalovce,Námestieosloboditeľov25,
o zaplatenie 1 046,86 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 16C/144/2007-195 zo 17.10.2012
Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému I. povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 046,86

€ s 11 % úrokom z omeškania ročne začínajúc od 20.4.2005 až do zaplatenia a II. povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu trov konania, a to za zaplatený súdny poplatok z podanej žaloby 63 € a za právne
zast. advokátom 137,64 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, aké právo žalobkyňa v žalobe, ktorá naň bola doručená 4.4.2007,
uplatnila proti žalovanému, čím žalobu odôvodnila, ako sa vyjadril, resp. na čo poukázal žalovaný, ktorý
so žalobou nesúhlasil, čo uviedol v 15.4.2009 vznesenej započítacej námietke, ktorou žiadal započítať
voči uplatnenej pohľadávke žalobkyne svoju pohľadávku 1 046,86 € (31 538 Sk), ktorú má voči nej, že
vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav, konkrétne, že manželstvo účastníkov

konania bolo rozvedené jeho rozsudkom 7C 894/96 z 31.12.1997, že ani jeden z účastníkov nepodal
v lehote 3 rokov od zániku manželstva návrh na vyporiadanie BSM a, čo bolo zistené z výpovede
účastníkov konania, z potvrdenia od Slovenskej sporiteľne a z jeho spisu 16C/282/2005. Po vykonaní
dokazovania vec právne posúdil takto: Citoval znenie § 100 ods.1,2,§ 101,§ 107 ods.1,§ 137 ods.1,§
139,§ 149 ods.4,§ 451,§ 511 ods.3 a § 517 ods.2 O. z. V tomto konaní mal za preukázané, že v prípade
účastníkov konania, nedošlo do 3 rokov od zániku ich BSM (rozvodom manželstva) k jeho vyporiadaniu
dohodou, ani rozhodnutím súdu, preto podľa cit. § 149 ods.3 O. z., pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré patrili

do BSM účastníkov, tieto sa vyporiadali tak, že pripadli do vlastníctva žalobkyne alebo žalovaného,
podľa stavu, v akom každý z nich tieto veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju,
svojej rodiny a domácnosti, výlučne, ako vlastník, používal. Ostatné hnuteľné veci, nehnuteľné veci a
majetkové práva, ktoré patrili do BSM účastníkov, sa stali predmetom ich podielového spoluvlastníctva,
s tým, že podiel účastníkov konania je rovnaký, teda predstavuje 1/2 z celku. Preukázané bolo aj to,
že účastníci počas trvania manželstva zobrali úver od Slovenskej sporiteľne 100 000 Sk, ktorý počas
manželstva aj splácali a po rozvode manželstva ho splácala iba žalobkyňa zo svojich prostriedkov, až

do 19.4.2005. Žalobkyňa úver splácala v mesačných splátkach po 200 Sk a 19.4.2005 zaplatila banke
mimoriadnu splátku 60 476,20 Sk, pričom za obdobie od 16.4.2004 do 19.4.2005 tak spolu zaplatilabanke 63 346 Sk. Námietku žalovaného, že splatenie úveru zo strany žalobkyne mimoriadnou splátkou,
bolo nevýhodné, lebo bol nízky úrok, hodnotil ako neopodstatnenú. Úver totiž od rozvodu manželstva
v r.1997 splácala žalobkyňa celkom sama, zo svojich výlučných prostriedkov, žalovaný už po rozvode

na splátky úveru neprispieval, preto pokiaľ sa rozhodla splatiť úver čím skôr a nezvyšovať tak dlh z
úveru aj o ďalšie úroky v budúcnosti, urobila tak v prospech oboch účastníkov, ako spoluvlastníkov
predmetného dlhu. Keďže predmetný úver vznikol preukázateľne počas trvania BSM účastníkov, podľa
cit. § 149 ods.3 O. z., každý z účastníkov bol povinný sa na jeho splácaní podieľať rovnakým dielom
1/2. Žalobkyňa od rozvodu manželstva so žalovaným splácala a splatila uvedený úver preukázateľne

sama, zo svojich prostriedkov, a pretože zaplatila aj podiel na dlhu, ktorý bol povinný zaplatiť žalovaný,
vzniklo jej podľa cit. § 511 ods.3 O. z. právo následného postihu voči nemu ako spoludlžníkovi, v
rámci vnútorného vzťahu účastníkov ako spoludlžníkov voči banke, ako veriteľovi. Z titulu následného
regresu vzniklo teda žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho veriteľovi (banke),
zaplatila ohľadne jeho podielu 1/2 na predmetnom dlhu, teda právo na náhradu 1 046,86 € = 31 538
Sk, ktorá je 1/2 zo zaplateného dlhu 63 346 Sk (uvedené právo sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej

lehote). Započítacou námietkou si žalovaný uplatnil 15.4.2009 proti žalobkyni právo na vydanie peňažnej
náhrady 31 538 Sk (1 046,86 €) za to, že v období od 1.11.2005 do 31.10.2006 mala užívať bez právneho
dôvodu jeho podiel 1 v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXXX, v k. ú. H., obec D., parc.č.1568/165,
dom súp.č.1547, postavený na parc.č.1568/165. Voči tomuto nároku žalovaného vzniesla žalobkyňa
námietku premlčania, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú. V tomto prípade žalovaný tvrdí, že žalobkyňa

užívala bezdôvodne jeho podiel 1/2 v predmetných nehnuteľnostiach od 1.11.2005 do 31.10.2006,
čiže najneskôr od 1.11.2005 sa dozvedel, že sa na jeho úkor má takto obohacovať. Preto mu 2
ročná premlčacia lehota podľa § 107 ods.1 O. z. uplynula, pokiaľ ide o prvý mesiac uvedenej doby,
teda november 2005, 1.11.2007 a pokiaľ ide o posledný mesiac uvedenej doby, teda október 2006,
uplynula mu 2 ročná premlčacia lehota 31.10.2008. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od

žalobkyne za tvrdené bezdôvodné obohatenie však žalovaný na súde prvýkrát uplatnil až 15.4.2009,
čo je po uplynutí premlčacej lehoty, preto ide o premlčaný nárok podľa cit. § 107 O. z. Keďže nárok na
zaplatenie 1 046,86 €, ktorý žalovaný žiadal započítať na žalobkyňou uplatnenú pohľadávku 1 046,86
€, je premlčaný, tento jeho nárok nezapočítal na jej pohľadávku, ktorá teda nezanikla započítaním a
žalovanému ostala povinnosť túto pohľadávku jej zaplatiť podľa popísaného skutkového a právneho

stavu. Vzhľadom na uvedené, žalovaného zaviazal vo výroku tohto rozsudku na zaplatenie 1 046,86
€ pre žalobkyňu. V závere poukázal na to, že žalovaný existenciu svojho nároku, ktorý uplatnil v
započítacejnámietkevočižalobkyni,aninepreukázal,pretobezohľadunapremlčanietohtojehonároku,
nebolo by ho možné započítať proti jej pohľadávke. Síce tvrdil, že má voči žalobkyni predmetný nárok
na základe toho, že v období od 1.11.2005 do 31.10.2006 užívala bez právneho dôvodu jeho podiel 1

v predmetných nehnuteľnostiach (zapísaných na LV č.XXXX, v k. ú. H., A. D., parc.č.1568/165, dom
súp.č.1547, postavený na parc.č.1568/165). V konaní 16 C/282/2005, v ktorom si žalovaný uplatnil proti
žalobkyni nárok na zaplatenie 108 000 Sk z dôvodu, že užívala bez právneho dôvodu jeho podiel 1/2
v predmetných nehnuteľnostiach, v období od 1.10.2002 do 31.10.2005, bola jeho žaloba zamietnutá,
a to rozsudkom 16C/282/2005-248 zo 17.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

2Co/285/2011-287 zo 14.6.2012. Dôvodom zamietnutia bolo to, že žalobkyňa preukázateľne nebránila
žalovanému v užívaní predmetných nehnuteľností, a ani celú nehnuteľnosť nikdy neužívala, preto mu
nevznikol nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia vo forme nájmu za užívanie predmetných
nehnuteľností žalobkyňou. Preukázané bolo aj to, že v predmetnej domovej nehnuteľnosti bol uzavretý
len hlavný vchod a zadná časť, teda garáž, nebola uzavretá a žalovaný mal k nehnuteľnosti prístup.

Žalovaný v tomto konaní nepreukázal, že po 31.10.2005 sa popísaný preukázaný stav zmenil, teda
nepreukázal, že mu vznikol proti žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 1 046,86 € -
za užívanie jeho podielu 1/2 v predmetných nehnuteľnostiach- v období od 1.11. 2005 do 31.10.2006.
Žalobkyni priznal podľa cit. § 517 ods.2 O. z. a nar.vl.č.87/95 Z. z., aj úroky z omeškania 11 % ročne
z dlžnej sumy 1 046,86 €, začínajúc od 20.4.2005 až do zaplatenia, keďže žalovaný bol od uvedenej

doby v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy (žalobkyňa za neho zaplatila dlh 19.4.2005). O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania za zaplatený
súdny poplatok z podanej žaloby 63 € a za právne zastúpenie advokátom 137,64 €. Žalobkyňa bola v
konaní zastúpená advokátom od 30.8.2010 a tomu patrí podľa vyhl.č.644/05 Z. z., odmena za 2 úkony
poskytnutej právnej služby - za prevzatie a prípravu zast. a za písomné vyjadrenie z 10.3.2010, čo je

za 2 úkony po 61,41 € + 2 x režijný paušál po 7,41 €, spolu 137,64 €.

Proti rozsudku podal žalovaný včas odvolanie: a navrhol zrušiť rozsudok v celom rozsahu podľa §
221 ods.1 písm. f) O. s. p., pretože sa mu postupom odňala možnosť konať pred súdom, lebo prenemoc sa pojednávania nemohol zúčastniť, podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. pre nesprávne právne
posúdenie skutkového stavu a nedostatočné zistenie skutkového stavu a podľa § 221 ods.2 O. s. p. vec
vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odôvodnenie. Súd nerozhodol správne, pretože na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súd svojim rozhodnutím nezohľadnil zistené skutkové okolnosti a rozhodol v rozpore s nimi.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že manželstvo účastníkov zaniklo rozsudkom Okresného súdu
(ďalej len OS) Michalovce 7C/894/96 z 31.12.1997. Už pred týmto rozsudkom o rozvode manželstva
predmetné nehnuteľnosti užívala výlučne žalobkyňa a po uplynutí 3 rokov od tohto rozsudku sa obaja

účastníci stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v rovnakom podiele, po polovici,
pretože o vyporiadaní BSM nebola uzavretá dohoda, ani podaný návrh na súd. Žalobkyňa mu za to,
že užívala najskôr celú vec, teda dom patriaci do BSM a neskôr až do r.2011 celú nehnuteľnosť, teda
aj jeho podiel - polovicu, mu nikdy nič neplatila. Po rozvode splácala úver výlučne sama so zreteľom
na bezplatné užívanie domu a pozemku, ktorého sa týkal úver. Na splácanie úveru žalobkyňou nebol
nijakým spôsobom nikdy vyzvaný až do podania žaloby. Žalobkyňa si zrejme bola vedomá toho, že

keď neplatí jemu za užívanie jeho podielu, tak môže splácať úver po 200 Sk mesačne. Zdôraznil, že
nemohol užívať predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu svojho podielu preto, lebo žalobkyňa mu znemožnila
prístup do domu, čo bolo preukázané v konaniach OS Michalovce 16C/282/2005 a 16C/152/2004.
V tomto posledne uvedenom konaní sa domáhal takej úpravy užívania predmetnej nehnuteľnosti v
spoluvlastníctve, aby jej časť zodpovedajúcu jeho podielu mohol užívať. Žalobkyňa s tým od začiatku do

skončenia sporu nesúhlasila a vyhrážala sa mu, že ho nechá trestne stíhať, ak by sa pokúsil dostať do
domu. Považuje teda za pochybenie, ak ho súd zaviazal zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu, pretože tým,
že mu znemožnila užívať nehnuteľnosť a užívala ju len sama podľa svojich predstáv, finančne získala.
Na pojednávanie 17.10.2012 sa nemohol dostaviť, pretože pre vážne ochorenie sa v deň pojednávania
17.10.2012 zúčastnil predoperačného vyšetrenia. Navrhol preto rozhodnúť v súlade s uvedeným.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že z obsahu podaného odvolania nie je zrejme, akým
spôsobom mala byť odňatá možnosť žalovanému konať pred súdom /§ 221 ods.1 písm. f O. s. p./
ani „v o“ čom spočíva nesprávne právne posúdenie skutkového stavu a jeho nedostatočné zistenie /
§ 221 ods.1 písm. h O. s. p./. V úvode podaného odvolania sa uvádza, že postupom súdu bola
žalovanémuodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožesaprenemocnemoholpojednávaniazúčastniť.

V závere však uvádza, že v deň pojednávania, t.j. 17.12.2012 sa zúčastnil predoperačného vyšetrenia.
Ani v podaní JUDr. Černáka, advokáta, ani v odvolaní sa nenachádza žiadne lekárske potvrdenie
preukazujúcenemožnosťzúčastniťsatohotopojednávania.Žalovanývdostatočnomčasovompredstihu
bol informovaný o termíne pojednávania a termín prípadného predoperačného vyšetrenia bolo možné
preložiť na iný termín. Žalovaný mal od začiatku ustanoveného svojho zástupcu, ktorý nepožiadal o

odročenie termínu pojednávania a z neznámych dôvodov sa ho ani nezúčastnil. Úradným záznamom z
9.10.2012 sa s týmito otázkami súd dostatočne vysporiadal a neporušil žiadne práva žalovaného. Súd
vo svojom rozhodnutí jednoznačne v súlade s O. z. správne posúdil a dostatočne zistil skutkový stav
a v rozpore s tvrdením žalovaného o preukázaní oprávnenosti jeho započítacej námietky rozsudkom
OS v Michalovciach 16C/282/2005, je opak pravdou a jeho žalobný návrh uplatnený v tomto konaní

bol v celom rozsahu právoplatne zamietnutý. V odvolaní ani nespochybňuje premlčanie započítacej
pohľadávky, aj keby bola reálna. Z uvedených dôvodov navrhla, podľa § 219 O. s. p., rozhodnutie „jako“
vecne správne potvrdiť. Trovy odvolacieho konania jej nevznikli, ani ich nežiada.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorých sa v podstate iba
opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd výstižne a presvedčivo

vyrovnal.

Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

Podľa § 221 ods.1 písm. f),h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, resp. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

Podľa § 101 ods.2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Zástupca žalovaného sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil ani nepožiadal o
odročenie, preto správne bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti a, čo sa týka samotného žalovaného,
súdvÚradnomzázname,spísanom9.10.2012,,ktorýbolzaslanýajjehozástupcovi,dostatočnevysvetlil

dôvody, pre ktoré - aj napriek nedostaveniu sa žalovaného - pojednávanie uskutočnil, preto nedošlo k
odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.

zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa mala aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mala právo na náhradu jeho trov a to za

vyjadrenie k odvolaniu, avšak žiadne trovy nežiadala, preto sa o nich nerozhodlo a žalovaný nemal ani
v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na ich náhradu.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.