Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 17, 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/118/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806204299
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7806204299.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Coffee UP

SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom v Komárne, Družstevná 8, IČO: 34 103 384, práv. zast. JUDr. Imrichom
Kočim, advokátom so sídlom v Komárne, Bisk. Királya č. 2815/25, proti žalovanému P. M., Y..
XX.XX.XXXX,E.R.I.,J.Č..XXX,práv.zást.JUDr.HedvigouGallovou,advokátkousosídlomvRožňave,
Čučmianska dlhá č. 2, o zaplatenie 2.063,63 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu, vrátane nároku žalovaného z titulu započítania, zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

Žalobca a žalovaný sú povinní nahradiť trovy štátu, každý osobitne, vo výške 657,30 Eur, na účet
tunajšieho súdu, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodnou žalobou sp. zn.: 6C/124/2005 domáhal zaplatenia sumy 66.088,- Sk s 9 % úrokom

z omeškania z istiny, za čas od 22. 10. 2004 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že so žalovaným uzavrel dňa 28. 07. 2004 pracovnú zmluvu s nástupom od 02. 08. 2004, so skúšobnou
dobou 3 mesiace. Žalobca so žalovaným ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, pre nedostatočné
pracovné výsledky. Žalovaný pracoval ako obchodný zástupca, s hmotnou zodpovednosťou, na základe
Dohody o hmotnej zodpovednosti. Náplňou práce žalovaného bolo zásobovať určité oblasti kávou
a iným strojovým zariadením. Žalovaný prevzal zariadenia (kávovary) od žalobcu v celkovej sume
322.001,- Sk. Pri ukončení pracovného pomeru, bola vykonaná inventarizácia, kde bol zistený schodok

vo výške 60.088,- Sk. Žalovaný bol vyzvaný, aby neodovzdanú tržbu v uvedenej sume uhradil, čo sa
nestalo.

Tunajšísúdvydalplatobnýrozkazč.k.14Ro/225/2005-12zodňa27.05.2005. Protiplatobnémurozkaz
podal v zákonnej lehote odpor žalovaný. Odpor odôvodnil tým, že žalobca neoprávnene žiada od neho
sumu 66.088,- Sk s úrokom z omeškania, z dôvodu, že sám žalobca dlhuje žalovanému nevyplatenú
mzdu za tri mesiace, neuhradenie lístkov za spotrebu pohonných látok do služobného vozidla a ďalšie
výdavky, ktoré v konaní doplní. Na základe zrušenia pracovného pomeru bol vyzvaný žalovaný na
odovzdanie vecí, ktoré boli majetkom zamestnávateľa. Žalovaný odovzdal všetky veci, ktoré mal u

seba. Dňa 22. 10. 2004 bola vykonaná inventarizácia v mieste bydliska žalovaného, za prítomnosti p.
C., kde sa dohodlo, že inventúru u odberateľov urobia spoločne do konca mesiaca, pretože žalovaný
mal vyložený tovar u klientov na základe faktúry a komisionálneho predaja. Inventúra sa nevykonala,
žalovaný bol informovaný, že inventúru urobí p. C. s kolegom a zistené množstvo kávy a ďalšieho tovarusa odpočíta z dlžnej sumy klienta. Napriek požiadaniu žalovaného, neboli odpočítané vrátené tovary z
jednotlivých zariadení v Reštaurácii Tri ruže Rožňava, Mon Chery Tornaľa, Kaviareň La Stella Moldava,
Reštaurácia Erkam, Jasov, U.S.Steel Košice, v celkovej sume 16.535,- Sk.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav vo veci.

Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na uzavretú Dohodu o hmotnej
zodpovednosti, v zmysle ktorej žalovaný nevyúčtoval a neodviedol finančnú hotovosť vo výške 66.088,-
Sk, za obdobie trvania zmluvného vzťahu, to znamená od 28. 07. 2004 do 22. 10. 2004. Podľa pôvodnej
zápisnice o inventúre zo dňa 22. 10. 2004, bol vykázaný schodok vo výške 122.512,- Sk, reagujúc na

námietky žalovaného bola vyhotovená ďalšia zápisnica z vyúčtovania zo dňa 10. 11. 2004. Žalobca
neuznával nárok žalovaného vyčíslený v odpore. K odmene žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný
prevzal od žalobcu odmenu za celé obdobie trvania pracovno-právneho vzťahu, vo forme započítania
jeho nároku na odmenu už pri inventúre zo dňa 22. 10. 2004, kedy žalobca kompenzoval tento nárok
práve započítaním do dlhu. Žalovaný podľa názoru žalobcu svojim podpisom v zápisnici dňa 22. 10.

2004 započítanie nároku na odmenu potvrdil a uznal. Problém so žalovaným spočíval v tom, že sa vôbec
nevenoval svojim povinnostiam, nemal prehľad o účtovnom stave hodnôt, ktoré mu boli odovzdané a
ktoré mal vyúčtovať.

Žalovanýnesúhlasilspodanoužalobou,ajspoukazomnanímuplatnenénárokyvrámciobrany.Potvrdil,
že bol prítomný pri inventarizácii dňa 22. 10. 2004 a bral na vedomie výsledok inventúry s tým, že

v zápisnici bol zaznamenaný odklad riešenia problému, po prekontrolovaní účtovných dokladov. Po
inventúre, dňa 10. 11. 2004 bola znížená výška schodku, pretože odovzdal inventár popísaný v kolónke
inventúra, a to kávovary Solis a Jura, zásoby kávy, cukru, saeco tablety, Calgonit, capucinátor, decokoch
šálky- 4 sady. Pri inventúre dňa 22. 10. 2004 bola prítomná H. C. A. Z. I. a pri druhej inventúre H.
C. A. R. Q.. Za celé trvanie pracovného pomeru u žalobcu, od 02. 08. 2004 do 22. 10. 2004, žaloba

mu nevyplatil dohodnutú mzdu vo výške 7.200,- Sk mesačne hrubého zárobku a neposkytol mu ani
náhradu za pohonné hmoty do služobného vozidla Renault Kango 1.5, ŠPZ: R. XXX E., ktoré prevzal.
Podľa potvrdenia o zúčtovaní a vyplatených príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, vydaného
žalobcom pre účely odvodu, jeho mzda mala predstavovať sumu 19.886,- Sk. Rovnako ako mzda,
nebola odpočítaná z dlžnej sumy ani suma za tankovanie pohonných hmôt do služobného vozidla za

mesiac október vo výške 9.376,- Sk. Podľa dohody o odmeňovaní obchodného zástupcu, patrila odmena
zakaždúnovúpozíciuobchodnémuzástupcovi100,-Ska10%províziazcelkovejtržbyzadanýmesiac.
Žalovaný vysadil 16 nových strojov odberateľom, tzn. že mu patrila odmena za pozície vo výške 1.600,-
Sk. Predaj tovaru v mesiaci október 2004 podľa denného hlásenia bol v hodnote 143.724 Sk, z toho
10 % predstavovalo 14.375, - Sk. Keď žalovaný reklamoval túto situáciu, vtedajší konateľ Q.. S. mu

navrhol, aby svoje nároky na mzdu a náhradu pohonných hmôt kompenzoval z hodnôt, ktoré mu žalobca
poskytol, či už predajom kávy alebo krátením tržieb. Z ústneho dojednania s Q.. Q. S., odvodzoval aj
nárokna10%-núprovíziuzcelkovejtržby,naodmenuzakaždúnovúpozíciu.Otomtoústnomdojednaní
nebola spísaná písomná dohoda. Konateľa Q.. Q. S. majitelia odvolali 01. 10. 2004. Záznam z inventúry
zo dňa 22. 10. 2004 nemohol byť akceptovaný, pretože neboli odpočítané tovary, ktoré sa nachádzali u

odberateľov a boli následne vrátené. Jednalo sa o kávu a cukor, ktoré boli umiestnené v reštaurácii Tri
ruže Rožňava, Mon Chery Tornaľa, kaviareň La Stella Moldava, Reštaurácia Erkam, Jasov a U.S.Steel
Košicevhodnote 16.535,-Sk.Svojupohľadávkusižalovanýuplatnilvočižalobcovivoformezapočítania
do výšky pohľadávok, ktoré sa vzájomne kryjú. Žalovaný uznal jedine výšku uplatneného nároku 5.919,-
Sk, pretože išlo o sumu, ktorú zostal dlžný žalobcovi a túto bol ochotný zaplatiť do 15 dní od rozhodnutia

súdu.

Na námietku žalovaného pripojil žalobca tabuľkový rozpis odobratého tovaru - kávy, cukru,
kapucinátora, kapuc v pohári, calgonit, v celkovej sume 322.001,- Sk. Z uvedeného tovaru bol ku dňu
inventarizácie dňa 22. 10. 2004 započítaný vrátený tovar v sume 100.852,- Sk. Odovzdané tržby boli v
hodnote 71.071,- Sk. Okrem toho boli predložené aj náklady s tým, že tovar u zákazníkov bol v hodnote

38.586,- Sk, výdavky za august 2004 vo výške 13.615,- Sk, odmena žalovanému za august 2004 vo
výške 3.022,- Sk, výdavky za september 2004 v sume 11.869,- Sk, položka - P. S. v sume 3.000,- Sk,odmena za september 2004 vo výške 5.906,- Sk, vyrovnanie za september 2004 vo výške 6.592,- Sk
a tržba Bažant Kežmarok 1.400,- Sk, spolu náklady a vyúčtovanie 83.990,- Sk. Po zosumarizovaní a
zrekapitulovaní uvedených položiek predstavoval chýbajúci zostatok 66.088,- Sk.

Svedkyňa H. C., obchodná riaditeľka žalobcu v predmetnom období uviedla, že žalovaný mal vykonávať
prácu obchodného zástupcu na základe pracovnej zmluvy. Túto prácu nevykonával riadne v zmysle
zmluvy a preto bola spolu s kolegom I. vyslaná na kontrolu dňa 22. 10. 2004. Pri tejto kontrole boli zistené
veľké nedostatky, ktoré konzultovala so spoločníkom firmy p. A. V.. Spoločník súhlasil s rozviazaním
pracovného pomeru v skúšobnej dobe. V deň inventúry 22. 10. 2004, odpočítali hodnotu dodaných

zariadení - kávovarov, zásob kávy a ostatného tovaru, nárok na mzdu žalovaného a nárok na náhradu
pohonných hmôt. K čerpaniu pohonných hmôt uviedla, že žalovaný ako aj ďalší obchodní zástupcovia,
mali povolený limit mesačne iba 5.000,- Sk, pričom žalovaný už za prvý mesiac vykazoval čerpanie
v hodnote 10.000,- Sk a v druhom mesiaci 13.000,- Sk. V deň inventúry prevzali od žalovaného
pridelené osobné vozidlo, ktoré bolo poškodené. Škodu voči nemu si neuplatnili. Svedkyňa nemala
žiadnevedomostiotom,akýmspôsobomsažalovanýdohodolskonateľomžalobcuovýplatemzdyaani

o nároku na províziu za získanie nejakých pozícií. Spochybnila existenciu dohody o provízii z dôvodu, že
odmena v takom prípade bola len za odobraté množstvo kávy a nie za umiestnenie strojov. Dňa 22. 10.
2004 bol pôvodne vyčíslený schodok vo výške 91.945,- Sk. Po odpočítaní zásob na základe inventúry
z 10. 11. 2004 zostal schodok vo výške 66.088,- Sk. Zásoby a 11 ks kávovarov dvoch značiek Solis a
Jura nedopravil žalovaný, ale pre tieto musela ísť svedkyňa. Žalovaný nemal v poriadku evidenciu, v

podstate urobil oveľa väčšiu škodu, než aká bola predmetom konania. Žalobca sa v konaní domáhal len
neodvedených tržieb. Žalovaný spôsobil škodu aj tým, že poskytol referenčné vozidlo cudzím osobám,
a z časti aj zásoby. Zdôraznila, že výšku škody a započítanú mzdu žalovaný nespochybnil a uznal v
zápisnici zo dňa 22. 10. 2004.

Svedok Z. I. uviedol, že je zamestnancom žalobkyne a pracoval vo funkcii skladníka centrálneho skladu.

V presne neuvedený deň bol so svedkyňou C. na návšteve u žalovaného, za účelom vykonania kontroly.
On riadil motorové vozidlo, ktorým pricestovali. Nepamätal sa, či boli na kontrole jeden alebo dva dni,
pamätal sa na to, že od žalovaného zobrali referenčné vozidlo Renault Kango, s ktorým späť šoférovala
p. C.H. a on šoféroval späť vozidlo, na ktorom prišli. Súčasne zobrali od žalovaného veci, ktoré uložili
v obidvoch vozidlách. Pri tej príležitosti bola vykonávaná aj kontrola v jednotlivých pohostinstvách, kde

boli kávovary, bolo to v N., I., Ž. G. K., I., A. A. R.. Výsledky inventúry u žalovaného nespracovával
svedok, dával len podklady p. C. o množstvách zásob, ktoré vyskladnil pre žalovaného.

Zo svedeckej výpovede R. Q. vyplynulo, že bol zamestnancom žalobcu. Spolupracoval so žalovaným
dva mesiace už v lete 2004, v čase keď ešte nebol v pracovnom pomere. Práve žalovaný ho zaúčal a
keď skončil žalovaný pracovný vzťah so žalobcom, oficiálne prebral ním vykonávanú činnosť, aj jeho

služobné vozidlo. K predmetu sporu sa vyjadriť nevedel. Vedel len, že keď išiel inkasovať tržby od
zákazníkov, s ktorými pôvodne spolupracoval žalovaný, oznámili mu, že za dodanú kávu už zaplatili p.
M., čo preukázali aj dokladmi. Bolo to v čase dva až tri mesiace po prevzatí funkcie. Svedok uviedol,
že tým istým spôsobom ako žalovaný bol vyplácaný, to znamená, že koncom mesiaca pri mesačnom
vyúčtovaní z preukázanej tržby, si mohol pre seba odpočítať mzdu a hodnotu pohonnej hmoty s tým, že

mal mesačný limit 5.000,- Sk. Výšku dohodnutej mzdy odmietol uviesť, keďže je to jeho osobný údaj, s
tým, že so žalobcom nemal dohodnuté žiadne provízie.

Pracovná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 28. 07. 2004 s tým, že pracovný pomer
sa uzatvoril na čas od 02. 08. 2004 na dobu neurčitú, s 3 - mesačnou skúšobnou dobou. Žalovaný mal
pracovať ako obchodný zástupca, s miestom výkonu práce - sídlo firmy a Východoslovenský región.

Hrubá mzda bola dohodnutá v sume 7.200,- Sk, vrátane prípadnej práce nadčas. V čl. I. bod 2. a 3.
zmluvy sa žalobca zaviazal poukazovať žalovanému mzdu na jeho účet, ktorý mal oznámiť do 15 dní od
uzavretia zmluvy. Mzda bola splatná pozadu za mesačné obdobie, do 12 dňa nasledujúceho mesiaca.

Pracovnou náplňou žalovaného, prevzatie ktorej bolo podpísané dňom 28. 07. 2004, bol predaj
zrnkovej kávy v určených mesiacoch, predvádzanie používania kávovarov a údržba kávomatu,

vykonávanie pravidelnej údržby, ďalej v náplni žalovaného bolo uzatvárať zmluvy na predaj zrnkovejkávy a sortimentu, viesť evidenciu obchodných partnerov, vyhľadávať nových partnerov, v zastúpení
zamestnávateľa preberať protihodnotu poskytnutých služieb, viesť pravidelnú inventarizáciu strojov
a odovzdávať ju v aktuálnom stave pri mesačnom vyúčtovaní. V bode 3 náplne sa zamestnanec

zaviazal týždenne zamestnávateľovi odovzdávať písomnosti týkajúce sa ním vykonávaných úkonov za
predchádzajúce obdobie. Tieto písomnosti boli všeobecne špecifikované, jednalo sa o uzavreté zmluvy
o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, objednávky, denné hlásenia návštev, výsledovka, prípadne
postrehy a pripomienky. Na mesačných vyhodnoteniach spoločnosti, bol žalovaný povinný zúčastňovať
sa a mal predkladať mesačné hlásenia, zúčtovacie listy s odberateľom, nevyúčtované písomnosti

týkajúce sa úkonov za predchádzajúce obdobie, reklamovaný tovar na výmenu, inventarizáciu strojov.

Zápisnica zo dňa 22. 10. 2004, ručne písaná, obsahovala ďalšie číselné údaje, pričom vydaný tovar
zo skladu bol zaznamenaný vo výške 383.966,- Sk, odovzdané tržby vo výške 77.108,- Sk. Z ďalších
záznamov bolo zistené, že bol evidovaný pod bodom 3. pravdepodobne tovar na sklade vo výške
100.852,- Eur, pod bodom 4. boli zaznamenané údaje „okt:“ vo výške 68.657,- Sk ( zrejme finančné sumy
za vyskladnený tovar do prevádzok ktorý bol nezaplatený - druh položky zistený až počas konania), z

toho bolo vyrovnaných 30.071,- Sk a u zákazníkov bol tovar a zariadenie v sume 38.586,- Sk. Zo záveru
vyplynulo,že celkovásumabolavykázanávovýške91.945,-Sk,stým,žeboltamzáznam,žetátosuma
zatiaľ nie je vyrovnaná s tým, že riešenie problému sa odkladá po prekontrolovaní účtovných dokladov.
Kontrola bola vykonaná p. H. C., obchodnou riaditeľkou spoločnosti, za prítomnosti zamestnanca Z. I..
V dolnej časti uvedenej zápisnice bol text „M. P., zamest. spoločnosti Coffee UP s. r. o. KN - obchodný

zástupca súhlasí a berie si na vedomie túto skutočnosť“. Pod týmto textom bol podpis zamestnanca,
ktorý je zhodný s podpisom na zápisnici z vyúčtovania zo dňa 10. 11. 2004, ktorá obsahovala ďalšie
vrátené zariadenia a šálky a tiež časť tovaru „2 -vyložená káva 90 kg kávy, 13 cukor, 24 K + 24 T
+ 1 kapuc + Dekoch.“, s poznámkou vyúčtovanie koncom mesiaca. K týmto záznamom boli pripojené
výdajky - prevodky pod č. 07-41 zo dňa pravdepodobne 24. 07. 2004, č. 07 - 56 zo dňa 28. 07. 2004,

08 - 64 zo dňa 04. 08. 2004, 08 - 84 zo dňa 26. 08. 2004, 09 - 92 zo dňa 01. 09. 2004, 09 - 109 zo
dňa 17. 09. 2004, 09 - 119 zo dňa 28. 09. 2004, 10 - 127 zo dňa 01. 10. 2004, 08 - 81 zo dňa 20. 08.
2004, 09-92 zo dňa 01. 09. 2004. Pri týchto výdajkách - prevodkách bol ako odovzdávajúci označený
- M. a vydávajúci I.. Ďalšie výdajky - prevodky boli zjavne vydávané žalovaným, jednalo sa o výdajky -
prevody č. R10-149 zo dňa 22. 10. 2004.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 28. 07. 2004. V
zmysle dohody, žalovaný pracoval vo funkcii obchodného zástupcu. V súvislosti s touto funkciou na
základe písomného inventárneho súpisu spísaného v deň spísania dohody, prevzal hodnoty, ktoré
bol povinný vyúčtovať, a to stroje a tovar rôzneho sortimentu, ktorý sa nachádza v jeho priamej
dispozícii a finančnú hotovosť (identifikácia strojov a tovaru nebola pripojená, finančná hotovosť nebola

uvedená). Z ďalšieho textu dohody o hmotnej zodpovednosti, z bodu 2. vyplynulo, že v súlade s platnými
predpismi bude žalovaný vyúčtovávať jemu zverené hodnoty v takých časových intervaloch, ktoré určí
zamestnávateľ. Pri hospodárení so zverenými hodnotami bude postupovať v súlade s platnými právnymi
predpismi a podľa pokynov a usmernenia zamestnávateľa, ktoré nevyžadujú písomnú formu. Okrem
zodpovednosti za prevzaté zverené hodnoty, bola v dohode upravená aj zodpovednosť za prípadný

schodok, ktorý sa zistí vyúčtovaním zverených hodnôt. Podľa bodu 3. sa zaviazal zamestnanec na
zaplatenie schodku v plnej výške. Podľa bodu 4. bol zamestnanec povinný bez meškania písomne
upovedomiť zamestnávateľa na všetky nedostatky, ktoré by mu bránili v riadnom vykonávaní funkcie.
Podľa bodu 5. zamestnávateľ sa zaviazal vytvoriť a dodržiavať také pracovné podmienky, ktoré
zamestnancovi umožnia riadny výkon funkcie, spojenej s hmotnou zodpovednosťou.

Skončenie pracovného pomeru bolo zistené zo Zrušenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, podľa
ust. § 59 ZP. So žalovaným bol zrušený pracovný pomer u žalobcu dňom 22. 10. 2004. Žalovaný bol
vyzvaný odovzdať zamestnávateľovi najneskôr v deň skončenia všetky predmety a pracovné pomôcky,
ktoré sú majetkom zamestnávateľa a ktoré mu boli poskytnuté v súvislosti s výkonom práce. Uvedené
zrušenie prevzal žalovaný dňa 22. 10. 2004, čo vyplynulo z pripojenej doručenky.

Súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 6C/124/2005 zo dňa 12. 04. 2006 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť
sumu 5.919,- Sk s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 22. 10. 2004 do zaplatenia a vylúčil rozhodovanie onároku žalobcu vo výške 62.169,- Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22. 10. 2004 do zaplatenia
a v časti náhrady trov na osobitné konanie. V danom prípade súd rozhodol na základe čiastočného
uznania nároku žalovaným.

Po vylúčení veci na samostatné konanie, vec bola naďalej vedená pod sp. zn. 6C/118/2006.

V dôsledku vážneho ochorenia zákonného sudcu, uvedená vec bola pridelená súčasnej zákonnej
sudkyni dňa 11. 12. 2009, ktorá vo veci konala aj po úmrtí pôvodného zákonného sudcu. Po pridelení
veci, súd vyzval účastníkov konania na predloženie dôkazov, na preukázanie svojich tvrdení.

Žalobca na pojednávaní dňa 08. 03. 2010 trval na podanej žalobe a súčasne rozšíril žalobu na
sumu 91.945,- Sk, pretože došlo k omylu pri inventarizácii, ktorá sa konala dvakrát, dňa 22.10.2004

a 10.11.2004. Omylom bola znížená pôvodná suma na 65.735,- Sk. K záznamu v zápisniciach
z inventarizácie o odovzdávaných tržbách v mesiaci máj a júl 2004 žalobca uviedol, že žalovaný
pracoval pre žalobcu už v predchádzajúcom období, nie však na základe pracovnej zmluvy. Suma
3.022,- Sk predstavovala mzdu žalovaného za uvedené obdobie pred uzavretím pracovnej zmluvy a
bola započítaná na zníženie dlhu. Suma 13.615,- Sk, ktorá sa vyskytuje v zázname, je sumou za

pohonné hmoty za mesiac august 2004 a suma 11.869, - Sk za september 2004. Limit pohonných látok
pre žalovaného bol stanovený do výšky 5.000,- Sk mesačne, napriek tomu prekročeniu, bol v záujme
zníženia dlhu akceptovaný. Suma 5.906,- Sk bola výplata čistej mzdy za mesiac september 2004, ktorá
bola vyplatená, o čom svedčí výdavkový pokladničný doklad zo dňa 29. 09. 2004 a bola odpočítaná z
dlhu. Suma 6.592,- Sk bola výplatou mzdy za mesiac august 2004, nie za september 2004, záznam bol

mylný. Ďalej boli odpočítané sumy 3.000,- Sk a 1.400,- Sk, ktoré uhradili priamo odberatelia žalobcovi,
a to p. S. a zariadenie Bažant v R.. Pod bodom 3. Záznamu sa nachádzal tovar, ktorý žalovaný vrátil,
v celkovej hodnote 100.852,- Sk. Pod bodom 4. sa nachádzali finančné sumy, zodpovedajúce hodnote
tovaru, ktorý bol vyskladnený do prevádzok a nebol ešte uhradený. Z tejto hodnoty 68.657,- Sk uhradili
priamo žalobcovi prevádzkovatelia sumu 30.071,- Sk. Neuhradená ostala suma 38.586,- Sk. Táto suma

bola tiež odpočítaná z dôvodu, že išlo o tovar vyskladnený u zákazníkov, ktorý nebol uhradený do
ukončenia pracovného pomeru a tieto sumy si už žalobca mal vymáhať priamo od prevádzkovateľov.
Celková suma v zmysle záznamu predstavovala výšku 91. 945, - Sk. Zo sumy 38.586,- Sk bola ešte
odpočítaná suma 11.200,- Sk, ktorú hotovosť odovzdal p. Q., obchodný zástupca po žalovanom.

Žalovanýtrvalnatom,abyžalobcapredložilinventárnysúpisvzmysleDohodyohmotnejzodpovednosti,

na základe ktorej mal žalovaný prevziať hodnoty práve podľa písomného inventárneho súpisu. Totiž pri
uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti nebolo zrejmé, čo konkrétne žalovaný preberal. Navrhol, aby
žalobca predložil relevantné účtovné doklady súvisiace s inventúrou zo dňa 22. 10. 2004 a následne
zo dňa 10. 11. 2004 a tiež doklad o tom, či eviduje žalobca vo svojom účtovníctve pohľadávku voči
žalovanému a v akej výške. Doplnenie dokazovania žalovaný navrhol z dôvodu, že pre konanie boli

predložené viaceré záznamy zo dňa 22. 10. 2004 a k nim pripojené súpisy, ktoré sa odlišovali a
pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia vzniknutého schodku, tento musí byť preukázaný bez akýchkoľvek
pochybností. Žalovaný ďalej uviedol, že suma 5.906,- Sk dokladovaná pokladničným dokladom zo dňa
22. 10. 2004 nebola výplatou mzdy za mesiac september, ale výplata výkonnostnej provízie, čo je zrejmé
aj zo samotného vyznačeného účelu na výdavkovom doklade. Pokiaľ tvrdil žalobca, že sa jedná o čistú

mzdu, rozhodne zo sumy 7.200,- Sk hrubej mzdy, nemohla čistá mzda predstavoval 5.906,- Sk. Naviac
žalovaný pracoval pre žalobcu už od mája 2004, pričom žalovaný uzavrel pracovnú zmluvu dňa 28. 07.
2004sdňomnástupu02.08.2004.Napreukázanievýškypríjmuzaobdobiepracovnejčinnosti,predložil
potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za kalendárny rok
2004, s tým, že z potvrdenia vyplynul úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov za uvedené obdobie

vo výške 19.886,- Sk. Z tejto sumy odviedol zamestnávateľ odvody, ale zvyšnú sumu, ktorá mala byť
uhradená na výplatu, žalovanému nezaplatil. Žalovaný trval na tom, že pracoval u žalobcu od mája 2004
pôvodne ako živnostník, s tým, že žalobca zobral do trvalého pracovného pomeru len osoby, ktoré sa
osvedčili. V tom čase pracovali tak, že za každý vysadený kávomat u odberateľa bola dohodnutá suma
800,- Sk, pričom norma na vyloženie počtu strojov bola 33 strojov. Po troch mesiacoch tejto činnosti

vybrali do stáleho pracovného pomeru len 3 osoby. Ostatní pracovali ďalej na základe živnosti. Po vzniku
pracovného pomeru, prvý mesiac vysadil 5 strojov u odberateľov, druhý mesiac 54 strojov a práve v tejsúvislosti sa zvýšila aj spotreba pohonných látok (ďalej len PHL). Limit 5.000,- Sk zodpovedal norme 33
vysadených strojov. Z toho dôvodu bolo aj vyššie čerpanie PHL, ktoré mu síce uznal žalobca, ale ani
tieto sumy mu neboli vyplatené, z toho dôvodu ich žalovaný odčerpal z tržby. Tretí mesiac vysadil 16

strojov, pretože bol dva týždne práceneschopný. Za tento mesiac mu nezaplatil žalobca za PHL sumu
9.376,- Sk. Jazdy musel vykonávať nielen v súvislosti s predajom kávy a vysadzovaním kávomatov, ale
jazdiť musel aj z dôvodu, že musel opravovať alebo vymieňať kávovary. Aj v prípade, keď dával stroje
do nájmu, vždy si poznamenal na rovnopise, ktorý si nechával, komu dal tieto kávovary do nájmu a či
bol stroj vrátený, prípadne aký bol jeho osud. Pri jednotlivých číslach strojov, pokiaľ bol záznam „H.“ to

znamenalo, že stroje prevzala p. C. do R.. Pokiaľ bol záznam „ Q.“, stroje zobral p. Q.. Denné a mesačné
hlásenia odovzdával Q.. S., ktorý bol v tom čase konateľom. Rozhodne nesúhlasil s tým, že nemá
prehľad, kde sa stroje nachádzali, pretože stále odovzdával zmluvy uzavreté s odberateľom žalobcovi
v troch vyhotoveniach. V priebehu tejto činnosti, komunikoval s majiteľom spoločnosti, s p. A. V., ktorý
nemal chuť vyplácať 800,- Sk za každý vysadený stroj a z toho dôvodu navrhol žalovanému iný režim
odmeňovania tak, že bude dostávať základný plat 7.200,- Sk a 10 % z tržieb za určitý mesiac a tiež 100,-

Sk za vysadený stroj. Aj keď sa to žalovanému nepáčilo, súhlasil s tým, pričom takto prišiel najmenej o
43.200,- Sk. K určitým problémom pri vysadení kávomatov a uzavretí zmlúv došlo v U.S. Steel Košice,
pretože pri predložení dodacieho listu, boli uvádzané vysoké hodnoty kávomatov, ktoré určoval sám
žalobca a mali platiť pre Slovensko. Žalovaný trval na tom, aby boli pripojené nejaké doklady o hodnote,
pretože v U.S. Steel Košice mu nechceli dovoliť umiestniť kávomaty, považovali ich za nadhodnotené.

Dovolili vysadenie kávomatov na dobu 1 mesiaca, podmienkou bolo doloženie hodnoverných dokladov
o hodnote tovaru aj kávomatov. Doklady nevedel doložiť, z toho dôvodu nebola zmluva uzavretá a
spolupráca bola odmietnutá. Zdôraznil, že pokiaľ by nebol krátil tržby za účelom získania mzdy a
preplatenie PHL, nemal by z čoho žiť, pretože za tri mesiace nedostal žiadne peniaze od žalobcu. V
súvislosti so sumou 16.535,- Sk, označenou v odpore, poukázal na tú skutočnosť, že v tejto hodnote

dodal kávu a cukor prevádzkam označeným v odpore, pričom zisťoval v Reštaurácii Tri ruže Rožňava, aj
u ďalších, že títo vyplatili hodnotu dodaných káv a cukru p. C., takže táto hodnota mala byť odpočítaná.
Trval na tom, že sumy 3.022,- Sk a 6.592,- Sk neboli výplatou mzdy za obdobie trvania pracovného
pomeru. Nebolo mu vyplatené ani nemocenské vo výške 5.148,- Sk, počas trvania práceneschopnosti
od 03. 10. 2004 do 22. 11. 2004, ktoré si uplatňoval na základe písomného podania zo dňa 26. 07.

2005 označenom ako „Platobný rozkaz - odvolanie“. Žalobca napriek oznámeniu žalovaného, neposlal
doklady o začatí a ukončení práceneschopnosti, ani platový výmer Sociálnej poisťovni.

Žalobca pre účely konania predložil podnikateľské zmluvy s nájomcom K. Š., J., Y. J. Y. G. R.Q., C. Q.
F. P. R. I. P. R. R., z ktorých vyplynulo, že uzatváral zmluvu o podnikateľskom nájme žalovaný bez toho,
že by bol dohodol minimálny mesačný odber kávy, čím poškodzoval žalobcu.

Žalovaný poukázal na to, že predložené zmluvy o podnikateľskom nájme z 15. 10. 2004 s p. F.
nepodpisoval on, ale p. C., v prípade zmluvy uzavretej s K. Š. dostal na podpísanie takejto zmluvy pokyn,
čo vyplýva priamo zo záznamu na tejto zmluve.

Dňa 22. 03. 2010 zobral žalobca späť písomne svoj predchádzajúci návrh na rozšírenie žaloby do výšky
sumy 91.945,- Sk. Predmetom konania bola naďalej pôvodne uplatnená suma vo vylúčenom rozsahu

po čiastočnom rozhodnutí vo veci.

V písomnom vyjadrení zo dňa 12. 04. 2010 žalobca uviedol, že požadovaný inventúrny súpis tovaru a
strojovtvoriatlačivá,ktoréobsahujúpotvrdenieosúpiseprebratýchhodnôt,atokonkrétneOdovzdávací
a preberací protokol na dodávku Renault Kango, ŠPZ: R. XXX E.. Až po tejto inventarizácii prevzal
žalovanývzmysleDohodyohmotnejzodpovednostiajtovarvcenepodľadodacieholistu,ato30kgkávy

Carneval, 60 kg kávy La Crema a 250 pohárov. Odovzdávací protokol dostatočne preukazuje vykonanie
inventarizácie pri podpise dohody o hmotnej zodpovednosti. Právne predpisy neustanovujú ako má
inventarizačný protokol vyzerať. Dohoda o hmotnej zodpovednosti bola podpísaná dňa 28. 07. 2004,
nástup do práce bol 02. 08. 2004. K požadovaným účtovaným dokladom preukazujúcim pohľadávku
voči žalovanému uviedol, že žalobca uvedenú pohľadávku voči žalovanému zaúčtoval ako manko, tzn.

do nákladov a nie do pohľadávok. Z týchto dôvodov sa táto škoda spôsobená žalovaným nenachádzav pohľadávkach. Keďže v zmysle zákona dane z príjmov, nie je povinnosťou daňovníka uplatňovať si
náklady, žalobca si túto škodu nedal do nákladov.

Z pripojeného Odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 28. 07. 2004 vyplýva, že žalobca

odovzdal žalovanému vozidlo Renault Kango 1,5 FCO7AF, ŠPZ: R., ktoré žalovaný prebral spolu s
príslušenstvom: lekárničkou, trojuholníkom, sadou náhradných žiariviek, kľúčom na koleso a zdvihákom,
rezervným rádiom, autorádiom Blaukpunt a s Osvedčením o evidencii vozidla.

Žalovaný predložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti od 04. 10. 2004 a podací lístok k
uvedenému potvrdeniu zo dňa 07. 10. 2004, kde ako odosielateľ bol vyznačený žalobca a rovnako aj ako
adresát, pričom podací lístok bol opečiatkovaný Poštou R. I.. Okrem toho pripojil aj doklady o prevádzke

vozidla, obsahujúce údaje: dátum, cieľ cesty, hodinu a stav počítadla. Jednalo sa o záznamy od 28. 08.
2004 do 31. 10. 2004.

Súd vykonal opakovane výsluch svedkov Z. I. na pojednávaní dňa 12. 05. 2010, s tým, že p. H. C.
vypočutá nebola zo zdravotných dôvodov maloletého dieťaťa. Svedok I. potvrdil, že u žalobcu pracuje od
augusta 2004 a bol jeho zamestnancom. K jeho pracovným povinnostiach patril výdaj a preprava tovaru,

ale aj strojov na vyskladnenie, vrátane čistenia a ich odskúšania. V tejto súvislosti sa dostal do kontaktu
so žalovaným, ktorému vydával tovar a stroje na základe výdajky, alebo dodacích listov. V prípade
poruchy na strojoch, bral od žalovaného pokazené stroje. On osobne nezaznamenal žiadne problémy
so žalovaným. O tom, že nejaké problémy sa vyskytli, sa dozvedel až v čase, kedy bol na kontrole v
roku 2004 u žalovaného. Svedok potvrdil, že boli prevzaté tovary podľa č. l. 68 spisu, s označením „na

sklade“, v celkovej hodnote 100.852, - Sk, jednalo sa o tovar prevzatý priamo u žalovaného. V tom čase,
keď preberali tovar, bola vystavená pravdepodobne výdajka alebo dodací list, nepamätal sa už presne.
Pri osobnej návšteve sa mu javilo, že sa tam vyskytol problém, keďže žalovaný nevedel vydokladovať
všetoktovarastroje,ktoréprevzal,azrejmeajztohodôvodutamvznikolrozdielmedzitovaromvydaným
zo skladu a ktorý sa našiel u žalovaného. Svedok bol ešte v jednom prípade, asi v novembri, u p. M.,

pretože ten oznamoval, že má nejaký tovar, tento tovar išiel svedok prevziať. Svedok sa nevedel presne
vyjadriť, či návšteva, ktorú vykonal spolu s p. C., bola vopred ohlasovaná žalovanému. K uvádzanému
„neporiadku v účtovných dokladoch žalovaného“, svedok uviedol, že on osobne nemal právo kontrolovať
obchodných zástupcov, tieto vedomosti mal čiastočne, pokiaľ bol prítomný na nejakých vyúčtovaniach
a samozrejme mohol porovnávať len tovar a stroje, ktoré zo skladu vydal. Tieto jeho podklady boli

súčasťou zápisnice z októbra 2004. Svedok sa neoboznamoval s mesačnými alebo dennými hláseniami,
nekontroloval ich, pretože tieto sa odovzdávali p. C..

Na návrh účastníkov bol vypočutý svedok Q.. Q. S., prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu
Komárno. Svedkovi bolo umožnené nahliadnuť do fotokópií záznamov - zápisnice zo dňa 22. 10. 2004,
10. 11. 2004. Svedok Q.. Q. S. potvrdil, že bol konateľom žalobcu od založenia spoločnosti do 08. 11.

2004, mal na starosti riadenie spoločnosti, chod spoločnosti a kontakt s obchodnými zástupcami. Pri
práci s riadením obchodných zástupcov pomáhala H. C.. Žalovaný vykonával činnosti podľa zmluvy
o obchodnom zastúpení, vyhľadával klientov a uzatváral obchodné zmluvy. Odmena, resp. mzda bola
vyplácaná mesačne, na základe hodnotení výkonu práce a na základe obratu. Za niektoré výrobky
dostával žalovaný fixnú odmenu a za hlavné produkty bola percentuálna mzda. U žalovaného sa vyskytli

určité komplikácie pri vyrovnávaní tržieb, čo bolo spôsobené tým, že v prvom období dostal oprávnenie
vybrať určitú sumu, ktorú však prečerpával. Nastali situácie, keď prečerpal svoju odmenu za mesiac, to
mu bolo započítané na ďalší mesiac. Za obdobie pôsobenia svedka, fyzicky nedostal žalovaný výplatu,
lebo ju vždy vybral predčasne a bola mu potom iba vydokladovaná. Dodávanie tovaru žalovanému sa
vykonávalo v mieste bydliska na základe výdajky, alebo raz mesačne u žalobcu, keď odovzdával doklady

za predchádzajúce obdobie. Dohoda o hmotnej zodpovednosti bola súčasťou zmluvy. Inventarizácie
vykonávali aj jeho kolegovia, p. C., p. I., v tom období mali rozdelených obchodných zástupcov podľa
regiónu. Pri spísaní zápisnice zo dňa 22. 10. 2004 nebol. Pri spisovaní druhej zápisnice nebol už
konateľom spoločnosti, preto o tom nemal už žiadne informácie. V prípade čerpania a preplácania
PHL bol systém taký, že bola štandardne stanovená suma na mesiac, ktorú si presne nepamätal a

to platilo aj pre žalovaného. Bola jedna akcia v železiarňach v R., kedy bola suma prekročená, ale
táto bola povolená žalobcom. V prípade, že mal obchodný zástupca vyššie obraty z predaja, bol mulimit zvyšovaný. V prvom období, asi jeden mesiac, boli poskytované fixné odmeny za každú pozíciu,
neskôr to bolo zmenené. Po vytvorení určitého počtu pozícií, bola odmena stanovená percentom z
obratu. Vytvorenie novej pozície znamenalo podpísanie zmluvy so stanovenými odbermi a podmienkou

vyplatenia odmeny bol minimálne trojmesačný odber určitého množstva kávy. Žalovaný bol zo začiatku
veľmi aktívny obchodný zástupca, určitým negatívom boli schodky, na ktoré nedostal súhlas, po čase
jeho aktivita klesla. Obchodní zástupcovia nemali oprávnenie najímať si ďalších obchodných zástupcov
na stroje a tovar, za ktoré mali hmotnú zodpovednosť. Svedok nemal žiadne poznatky o osobe, ktorá
by mala pôsobiť v regióne menom H.. V prípade nadštandardných obratov boli stanovené určité limity,

ktoré sa viazali na odber kávy, pričom 50 zákazníkov ešte nebol nadštandard. Štandardne u každého
fungovalo, že mali stanovené fixné odmeny a čo musel obchodný zástupca dosiahnuť. V druhom
mesiaci dostával percentá z obratu z tovaru a neskôr dostával finančnú odmenu za každú pozíciu, ktorá
fungovala podľa zmluvy a bol dosiahnutý minimálny obrat. Presnú výšku si už svedok nepamätal. Všetko
bolo spísané, aj výška odmeny, ktorá bola súčasťou pracovnej zmluvy. Prečerpané náklady na PHL
do služobného auta si bol žalovaný povinný znášať sám. Žalovaný mal stanovený svoj región, ale v

začiatkoch zachádzal aj do iných regiónov, čím si zvýšil náklady na PHL.

Žalovaný nebol prítomný pri výsluchu svedka, k svedeckej výpovedi sa vyjadril do zápisnice na tunajšom
súde dňa 13. 01. 2011. Zdôraznil, že všetky dohody, o ktorých sa zmieňoval, boli za pôsobnosti Q.. S.,
ktorýboljehonadriadenýmtrimesiace,následnebolanadriadenáp.C..Vdeň,keďhonavštívilap.C.Ö.v
mieste bydliska, odovzdala mu výpoveď a robila sa u neho inventúra. V období spolupráce s Q.. S., nebol

nikdy upozornený ani ústne ani písomne na to, že čosi prečerpával, a to ani keď odovzdával mesačné
výkazy a tržby. Potvrdil, že niekedy sa stroje odovzdali u neho doma, keď nestíhal chodiť po stroje do
R.. V takom prípade sa tovar zosumarizoval priamo u neho doma, aj výška tržby. Boli mu odovzdané
nové stroje a tovar a táto procedúra sa opakovala ešte raz mesačne vo firme, kde odovzdával podklady
z predaja a vysadených strojov. Vždy sa urobilo vyúčtovanie stavu a na základe toho vedel, či môže

zobrať finančnú hotovosť na PHL, ktorú si mal inkasovať z tržieb. Súhlasil s výpoveďou svedka, ktorý
opisoval spôsob poskytovania fixnej odmeny za každú pozíciu. Potom čo žalovaný vysadil 54 pozícií,
už sa situácia zmenila a prešlo sa na fixnú odmenu 100,- Sk a zvyšujúca suma bola stanovená ako
odmena 10 % z obratu. S p. S. sa dostal do kontaktu raz vo večerných hodinách, kedy sa zastavil u
neho, nie s úmyslom vykonať inventúru, bol to posledný týždeň, keď s ním bol v kontakte. Nezmieňoval

sa o budúcej inventúre. P. H. nebol obchodný zástupca, len opravoval stroje, ktoré sa pokazili, aby s nimi
nemusel ísť žalovaný vždy do R.. Za opravu nedostával žiadnu odmenu. Žalovaný vyjadril prekvapenie
nad limitmi a štandardmi, o ktorých sa svedok zmienil a tiež H. C., ktorá bola prítomná pri jeho výsluchu
za žalobcu, pretože limit 50 zákazníkov a viac bol nadštandard. Iní obchodní zástupcovia mali problém
mať 30 zákazníkov. K tomu, že zachádzal do iného regiónu, uviedol, že mimo svojho regiónu nechodil,

jedine keď išiel do R. po stroje, raz bol vo G. R. M. I. E. pre stroje, pretože v R. stroje nemali a navrhli
mu, aby išiel po stroje do R. a raz do I.. Takto najazdil asi 2000 km za strojmi. Pri takýchto jazdách
neurobil samozrejme žiadny výkon. Trval na tom, že problémy pri vysadzovaní kávovarov boli z dôvodu,
že stroje, ktoré sa vysadzovali, neboli vždy bezporuchové, čo znechucovali v značnej miere odberateľov
a to boli dôvody, prečo od zmluvy odstupovali. Aj keď žalobca disponoval novými strojmi, najprv museli

vyexpedovať staršie stroje, a stalo sa, že došlo aj k skratu a k následnému požiaru v L. a v V.. Jednalo
sa o stroje, ktoré boli dovezené zo Š.Q., bez certifikátu a neboli k tomu žiadne doklady o kúpe.

Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, s pravdivosťou jeho tvrdení. Nesúhlasil s tým, že žiadne
výdavkové pokladničné doklady, ktoré dokazujú vyplatenie odmien, neboli zdokladované, pretože
doklady sa nachádzali v spise.

Do spisu boli pripojené Zmluvy o podnikateľskom nájme, uzavreté s firmou Fortuna, L. Y. E., kde sa
vyskytoval záznam o minimálnej mesačnom odbere 4 kg kávy, ďalej s nájomcom so P. I. zo dňa 06. 10.
2004, kde nebol dohodnutý žiadny minimálny mesačný odber kávy, len prenechaný kávovar typu Solis,
s firmou 1. Patria, s. r. o., Z., zo dňa 30. 07. 2004, kde bol vysadený kávovar Solis bez minimálneho
odberu kávy, s nájomcom Q. F., R., kde bol vysadený kávovar Solis bez minimálneho odberu, s A. S., R.,

s vysadením automatického kávovaru Jura bez minimálneho odberu zo dňa 03. 10. 2004, s Kaviarňou
Fan - Fan Košice, s vysadením kávovaru Solis master zo dňa 20. 09. 2004, s minimálnym mesačným
odberom kávy 4 kg, s K. Š., Z., s vysadením kávovaru Jura, bez minimálneho odberu, zo dňa 03. 10.
2004, s tým, že na texte tejto zmluvy bol rukou písaný text „prepísať zmluvu a dať podpísať M.“, sReštauráciou Pod Hradom, L. Y. E., s vysadením automatického kávovaru Solis, zo dňa 16. 08. 2004,
bez minimálneho mesačného odberu a s R. G., kde bolo vysadených viacero kávovarov z 30. 08. 2004,
14. 08. 2004, pričom nebol dojednaný minimálny mesačný odber kávy.

Na pojednávaní dňa 14. 03. 2011, vzhľadom k stavu dokazovania v danej veci, žalobca trval na podanej
žalobe, s poukazom na vykonané dokazovanie, pretože žalovaný uznal záväzky z titulu schodku pri
podpise zápisnice, spôsoboval žalobcovi určitým spôsobom škodu aj tým, že dával do bezplatného
užívaniakávovaryrôznymsubjektom,ajztohodôvodunebolitržbytaké,akébymalibyť.Žalobcunajviac
dráždilo, že za celý čas sa neozval so svojimi nárokmi, v súčasnosti komplikuje vec svojim postupom

v konaní.

Žalovaný napriek tvrdeniu žalobcu, nepovažoval účtovný schodok za preukázaný, pretože vzhľadom
na listinné dôkazy a vykonané dokazovanie, celé dokazovanie sa pohybovalo v rovine tvrdení a
domnienok zo strany žalobcu. Ani predloženými zmluvami o podnikateľskom nájme, nemohol byť nárok
preukázaný, pretože nie všetky zmluvy podpisoval žalovaný. Nie je vylúčené, že sa vyskytli nedostatky v
riadení obchodnej spoločnosti, ktoré sa mohli odvíjať aj v účtovných nepresnostiach a z týchto dôvodov

žalovaný navrhol nariadenie znaleckého dokazovania z odboru ekonomiky a účtovníctva, kde by sa
znalec vysporiadal s jednotlivými účtovnými dokladmi.

Žalobca v súvislosti s navrhnutým znaleckým dokazovaním uviedol, že nariadenie znaleckého
dokazovania by mohlo viesť k tomu, aby boli účastníci prístupnejší k dojednaniu nárokov bez
navyšovania nákladov konania.

Dňa 29. 03. 2011 právny zástupca žalobcu elektronicky uviedol, že posiela oznámenie ohľadne znalca,
čo však nebolo možné v elektronickej podobe otvoriť a z toho dôvodu svoje oznámenie doplnil poštou
dňa 26. 04. 2011. V tomto písomnom podaní poukázal na to, aby súd sa vysporiadal s otázkou dohody
o hmotnej zodpovednosti, s tým, že pokiaľ je táto dohoda platná, žalovaný sa zbaví zodpovednosti,
ak preukáže, že vznikla bez jeho zavinenia. Dôkazné bremeno je na strane žalovaného. Pokiaľ súd

rozhodne o tom, že dohoda o hmotnej zodpovednosti je neplatná, žalobca požadoval od ustanoveného
znalca, aby zhodnotil dôkazy, a to dodacie listy, potvrdenky o vydaní tovaru od žalobcu a jeho prevzatie
žalovaným, ako aj zápisnicu o prevzatí tovaru a vrátení finančnej hotovosti. Súčasne oznámil, že
účtovné doklady týkajúce sa sporu má žalobca k dispozícii, ostatné účtovné doklady boli skartované,
pretože žalobca bol povinný uchovávať ich 5 rokov. Ďalej uviedol, že škoda spôsobená žalovaným, bola

zaúčtovaná ako manko nebola zahrnutá do nákladov v súlade s platnými zákonmi.

Súd vo veci nariadil uznesením č. k. 6C/118/2004-242 zo dňa 03. 06. 2011 znalecké dokazovanie
znalkyňou Q.. N. E., z odboru ekonomika a manažment, odvetvie daňovníctvo a účtovníctvo. Znalkyňa
podala znalecký posudok po určitých predchádzajúcich komplikáciách, keďže žalobca nepredkladal
účtovné doklady v rozsahu , ako bolo potrebné pre účely znaleckého dokazovania a spis bol odobratý

znalkyni na dobu, počas ktorej sa rozhodovalo o sťažnosti žalobcu a námietke zaujatosti vznesenej proti
zákonnému sudcovi. Žalobca zjavne zoskartoval aj účtovné doklady, ktoré boli potrebné pre posúdenie
nároku žalobcu, ako aj nároku vyplývajúceho zo započítacej námietky žalovaného. Pre potreby znalca
boli doložené určité doklady a časť dokladov sa nachádzala v spise.

Zo záveru znaleckého posudku, ktorý bol súdu doručený dňa 11. 03. 2013 vyplynulo, že pri

oboznamovaní sa s obsahom vyúčtovania zo dňa 22. 10. 2004 a 10. 11. 2004 ani jeden z predložených
dokumentov sa nejaví ako inventarizácia v zmysle zákona o účtovníctve. Sú to údaje, o ktorých len
zúčastnené osoby vedia, či sú správne. Bez predloženia všetkých príjmových a výdavkových dokladov,
údajov zo skladovej evidencie, je účtovanie nepreukázateľné. Inventúra v uvedených dňoch nebola
vykonaná v súlade so zákonom o účtovníctve, neboli preukázané inventúrne súpisy v predpísanej

forme. Formálna úprava inventúry je neprofesionálna, ide o veľmi jednoduchý zápis, so zmätočnou
výpovednou hodnotou, bez akejkoľvek väzby na účtovné doklady, ktoré by preukazovali jednotlivé príjmy
a výdavky. Položky v zápisniciach nebolo možné preukázať účtovnými dokladmi, súpis vydaného tovaru
nebolo možné skontrolovať na prvotné doklady. Z dodatočne doložených výdajok vykonala znalkyňasumár, ktorý nezodpovedal údajom v zápisnici. Odovzdané tržby nebolo možné potvrdiť, pretože boli
predložené len príjmové pokladničné doklady zo dňa 14. 10. 2004, 4 doklady z 22. 10. 2004, zo dňa 28.
09. 2004, zo dňa 24. 07. 2004. Aj tieto boli bez očíslovania a identifikácie zaúčtovania v účtovníctve.

Výdavky na pohonné látky - PHL neboli preukazované prvotnými dokladmi - blokmi o nákupe. Tovar
na sklade nebol preukazovaný zostavou zásob. K výške vyčísleného schodku na zverených hodnotách
na základe oboch označených inventúr znalkyňa konštatovala, že z dôvodu absencie relevantných
účtovných dokladov, a to príjmových dokladov na zaúčtovanie tržieb, výdavkových pokladničných
dokladov na zaúčtovanie výdavkov /napr. mzdy, PHL/, evidencie skladových zásob, nie je možné sa

vyjadriť, aká je výška vyčísleného schodku na zverených hodnotách. K otázke výšky poukázanej
odmeny alebo mzdy žalovanému za obdobie od 02. 08. 2004 do 22. 10. 2004, prípadne provízie,
znalkyňa uviedla, že spoločnosť nepreukázala skutočnú výplatu mzdových prostriedkov dokladmi podľa
stavu v účtovníctve, s výnimkou výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 22. 10. 2004. Uvedené
údaje nebolo možné zistiť ani z účtovných kníh, ktoré žalobca nepredložil, pretože boli skartované.
Jediným údajom vzťahujúcim sa k mzde, boli zmluvné dojednania v pracovnej zmluve, kde je uvedená

výška hrubej mzdy 7.200, Sk, iné dojednania sa tam nevyskytujú. Dôkazy o výpočte mzdy (mzdový list,
výplatné listiny, výkazy odvodov do Sociálnej poisťovne), žalobca nepredložil k znaleckému skúmaniu.
K úhrade nákladov spojených s tankovaním PHL v období od 02. 08. 2004 do 22. 10. 2004 znalkyňa
uviedla, že nie je možné porovnať náklady spojené s tankovaním s ďalšími obchodnými zástupcami.
Znalkyninebolipredloženérelevantnédoklady,takakoichpísomnevyžiadala,atozáznamyoprevádzke

vozidla R. XXX E. a ďalších troch vozidiel pre porovnanie v rovnakom období, výplaty nákladov na PHL
pre ďalšie tri vozidlá a rovnako aj preukázanie poskytnutia preddavku na PHL pre žalovaného a ďalšie
tri vozidlá. Predložený bol jedine záznam o prevádzke vozidla R. XXX E., z ktorého bolo možné zistiť
len informáciu o pohybe vozidle, stavu počítadla, hodiny odchodu a príchodu a občas sa uviedol účel
cesty. V zázname nie je údaj o čerpaní PHL. Vyplatenie nákladov spojených s tankovaním pre vozidlo R.

XXX E. nebolo predložené, z dôvodu absencie účtovných dokladov, účtovných záznamov a účtovných
kníh (skartácia). Na otázku súdu, či v účtovníctve žalobcu je evidovaná pohľadávka voči žalovanému, v
akej výške, s poukazom na niekoľkokrát upresňovanú žalobu, znalkyňa uviedla, že na danú otázku nie
je možné odpovedať, pretože žalobca skartoval účtovný denník za rok 2004, inventarizáciu pohľadávok
k 31. 12. 2004, hlavnú knihu - obratovú predvahu k 31. 12. 2004 a mesačné hlavné knihy - obratové

predvahy. Súčasťou otázok pre znalkyňu bolo zistenie, či v období pred uzavretím pracovnej zmluvy,
pracoval žalovaný pre žalobcu, či za dané obdobie mu bola poskytnutá odmena, v akej výške. Zo záveru
vyplynulo, že z dostupných dokladov nebolo možné zistiť, či žalovaný pracoval pre žalobcu, pretože
znalkyňa nemala k dispozícii žiadnu listinu o existencii takéhoto pracovného vzťahu, napr. dohodu o
pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce, príkaznú zmluvu, mzdový list, výplatnú listinu, pokladničnú

knihu, výkazy odvodov do Sociálnej poisťovne. V súdnom spise sa nachádzalo len potvrdenie o
zúčtovaných a vyplatených príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za obdobie január až október
2004, pričom nie je zrejmé, z akých dôvodov vydával žalobca potvrdenie za celé uvedené obdobie, keď
pracovný pomer podľa pracovnej zmluvy bol uzavretý od 02. 08. 2004.

Po doručení znaleckého posudku, žalobca naďalej trval na podanej žalobe. Namietal postup znalkyne

z dôvodu, že žiadala knihu jázd aj ďalších dopravných prostriedkov, pričom znalkyňa mala k dispozícii
doklady k autu užívaným žalovaným a z toho bolo zrejmé, že spotreba presiahla dvojnásobok normy
na uvedené motorové vozidlo, vzhľadom na ubehnutý počet kilometrov, pričom táto skutočnosť aj pre
laika musela znamenať extrémnu vysokú sumu. Trval naďalej na tom, že vykonaná inventarizácia
prebiehala,takakobolouvedenévovýpovediachsvedkov.Kzamestnávaniužalovanéhopreduzavretím

pracovnej zmluvy uviedol, že žalovaný nebol zamestnancom, ani nepracoval pre žalobcu v žiadnom
pracovno-právnom vzťahu, pretože v tom čase bol evidovaný ako nezamestnaný a bol by trestne
stíhaný za súbežné poberanie podpory v nezamestnanosti. Mzdové podklady všetkých zamestnancov
nepredložili, pretože by sa jednalo o porušenie zákona o osobných údajov. K obdobiu pred uzavretím
dohody o hmotnej zodpovednosti, nemal žalobca žiadne podklady. Vyjadroval sa k tomu svedok Q..

S., ktorý uviedol, že na počiatku spolupráce so žalovaným, žalovaný dostal kávu aj na prezentáciu,
za účelom získania klientely aj v ďalšom regióne, kde žalobca nemal ešte odberateľov. V tom čase
určite nemal žalovaný uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a nie je zrejmé, na základe akého
pracovného vzťahu vykonával túto činnosť. K uzavretiu dohody o hmotnej zodpovednosti a vykonaniu
inventarizácie pri jej uzavretí uviedol, že inventarizácia sa vykonávala len v takom prípade, keď už boli

predtým vydané zásoby alebo hotovosť subjektu, po ktorom by mal prebrať zásoby a hotovosť ďalší
subjekt. V konkrétnom prípade žalovaný nemal čo prebrať a z toho dôvodu sa nerobila inventarizácia.Prvá inventarizácia sa robila, až keď preberal žalovaný vozidlo. V ten deň bola podpísaná dohoda o
hmotnej zodpovednosti. K prevzatiu tovaru rôzneho sortimentu a finančnej hotovosti v zmysle Dohody
uviedol, že žalovaný preberal v deň uzavretia Dohody auto a aj tovar, finančnú hotovosť nepreberal.

Tú mal získať až z predaja tovaru. V inventúrnom zápise mali byť podklady aj v rámci uvedeného
konania, pretože pokiaľ podpísal dohodu, zrejme tovar prevzal. Až po prevzatí vozidla, mohol totiž
žalovaný zobrať tovar zo skladu na základe výdavkových pokladničných dokladov. Žalobca nedisponuje
žiadnym zoznamom, všetko čo má k dispozícii, sa nachádza v spise. K otázke skartácie dokladov
zotrval žalobca na tom, že skartoval doklady, ale ponechal doklady, ktoré sa vzťahovali k konaniu.

Žaloba pripustil, že spracovanie záznamu o inventarizácii zo dňa 22.10. 2004 nebolo zrejme v súlade s
právnymi predpismi, bolo spracované za okolností, ktoré boli opísané svedkyňou H. C. a I.. V období,
kedy sa dostavila k žalovanému obchodná riaditeľka na prevzatie vecí a bol spísaný ňou záznam dňa 22.
10. 2004, súčasne doručovala aj ukončenie pracovného pomeru žalovanému. Záznam bol spisovaný
osobou, ktorá nemá právnické ani ekonomické vzdelanie, zrejme nebola zvolená najsprávnejšia forma.
Za predpokladu, že by súd posúdil dohodu o hmotnej zodpovednosti ako neplatnú, v takom prípade si

žalobca uplatňoval nárok z titulu náhrady škody na základe všeobecnej zodpovednosti, pretože hodnoty
boli zverené žalovanému a nevyúčtoval ich. Žalobca nenavrhol ďalšie doplnenie dokazovania, vzhľadom
na doposiaľ rozsiahle vykonané dokazovanie, akceptoval, že v náhrade škody z titulu všeobecnej
zodpovednosti spočíva bremeno tvrdenia o zavinení žalovaného na žalobcovi, napriek tomu ďalšie
doplnenie dokazovania nenavrhol.

Žalovaný na základe vykonaného dokazovania poukázal na to, že počas celého konania nebola
jednoznačne preukázaná výška schodku a pokiaľ by sa jednalo o všeobecnú zodpovednosť, ani
výška škody. Svedčí o tom skutočnosť neustálych úprav číselných vyúčtovaní, ktoré mal žalovaný
vyúčtovať. Žalovaný namietol platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti, pretože podľa výsledkov
dokazovania, žalovaný nepracoval u žalobcu na základe pracovno-právneho vzťahu pred vznikom

pracovného pomeru, pričom dohoda o hmotnej zodpovednosti bola uzavretá 28. 07. 2004 a pracovný
pomer vznikol od 02. 08. 2004. To znamená, že Dohoda nemohla súvisieť so vznikom pracovného
pomeru u žalobcu. Neznalosť práva a príslušných ekonomických predpisov nezbavuje zamestnávateľa
povinnosti spracovať podklady pre vyúčtovanie zákonom stanoveným spôsobom. Je prekvapujúce,
že účtovné doklady, ktoré mali slúžiť ako podklad pre znalecké dokazovanie, boli skartované, čím sa

žalobca zbavil možnosti riadne preukázať svoj nárok v súlade s ust. § 79 ods. 3 a ust. § 101 ods. 1 O.
s. p. Z toho vyplýva, že žalobca musí preukázať výšku schodku bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ
sa výška preukáže, je už vecou žalovaného, akým spôsobom sa ubráni. Podstatné je to, že za daných
okolností žalobca voči žalovanému neeviduje žiadnu pohľadávku. Z týchto dôvodov navrhol žalovaný
žalobu zamietnuť, k svojim uplatneným nárokom sa ďalej nevyjadroval.

Podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ ZP“), účinného v čase vzniku pracovného
pomeru, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný
preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

Podľa ust. § 182 ods. 1, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti

zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh
alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu dňa

28. 07. 2004, s dňom vzniku pracovného pomeru 02. 08. 2004 na dobu neurčitú, s trojmesačnouskúšobnou dobou. Dňa 28. 07. 2004 bola spracovaná Pracovná náplň a bola uzavretá Dohoda o hmotnej
zodpovednosti. Z predloženej dohody vyplynulo, že žalovaný mal pracovať u zamestnávateľa vo funkcii
obchodného zástupcu. V súvislosti s touto funkciou, na základe písomného inventárneho súpisu, ktorý

mal byť vyhotovený v deň uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti, žalovaný ako zamestnanec mal
prebrať hodnoty, ktoré bol povinný vyúčtovať. Jednalo sa o stroje a tovar rôzneho sortimentu, ktorý sa
mal nachádzať v jeho priamej dispozícii, finančnú hotovosť. Pracovný pomer so žalovaným bol skončený
vskúšobnejdobekudňu22.10.2004,v zmysleust.§59Zákonníkapráce.Vdeňukončeniapracovného
pomeru, tzn. dňa 22. 10. 2004 bola vyhotovená zápisnica obsahujúca ručne písané záznamy o vydanom

tovare zo skladu, odovzdaných tržbách, záznamy o vykonaných výplatách a to aj za obdobie pred
vznikom pracovného pomeru. Následne vzhľadom na neuzavreté ukončenie odovzdania tržieb, tovaru,
bola spísaná zápisnica z vyúčtovania zo dňa 10. 11. 2004 , ku ktorej boli pripojené výdajky - prevodky
vyššie označené, vystavené zamestnancom I. a prevzaté žalovaným.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia schodku na zverených hodnotách a v tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na

zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je predovšetkým uzavretie platnej dohody o hmotnej
zodpovednosti. Platnosť takejto dohody je podmienená predovšetkým existenciou platného pracovno-
právneho vzťahu. Uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti je možné aj v súvislosti s dohodami o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v zmysle ust. § 223 a nasl. Zákonníka práce. Sama
existencia pracovno-právneho vzťahu automaticky nezakladá vznik zodpovednosti zamestnanca podľa

ust. § 182 Zákonníka práce. Na takýto vznik je potrebná písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti.
Z hľadiska obsahových náležitostí dohody, sa vyžaduje určitosť dohody, aby bolo možné posúdiť,
za ktoré zverené hodnoty zamestnanec preberá zodpovednosť. Pri uzavieraní dohody síce nemusí
byť vykonaná inventarizácia hodnôt, avšak inventarizácia je významná z hľadiska dôkaznej povinnosti
zamestnávateľa, ktorý musí preukázať, ktoré hodnoty zamestnanec prevzal. Ani skutočnosť, že dohoda

o hmotnej zodpovednosti by bola platne uzavretá, sama o sebe ešte neznamená, že bude zamestnanec
vždy zodpovedať podľa ust. § 182 Zákonníka práce. Táto zodpovednosť prichádza do úvahy len
vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku na zverených hodnotách na obeh alebo obrat, ktoré
zamestnanec prevzal. Ďalším nevyhnutných predpokladom zodpovednosti je zavinenie zamestnanca,
pričom pri zodpovednosti za schodok, nemusí zavinenie preukazovať zamestnávateľ. Zamestnávateľ

však musí preukázať existenciu schodku. Určenie výšky schodku býva náročné a práve z toho dôvodu
je potrebné dbať na správnosť vykonania inventúry. V prípade pochybností o jej správnosti, treba
zisťovať okolnosti, za ktorých došlo k prevzatiu hodnôt na vyúčtovanie a či sa inventarizácia vykonala
spôsobom zodpovedajúcim Zákonu o účtovníctve. Z týchto dôvodov sa spravidla nariaďuje vykonanie
dôkazu znaleckým dokazovaním, čo sa v danom prípade i stalo. Za schodok sa považuje rozdiel medzi

skutočným stavom hodnôt, ktoré je pracovník povinný vyúčtovať, a medzi údajmi účtovnej evidencie,
o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Skutočnou škodou sa rozumie maloobchodná cena
zverených predmetov. Za základ zistenia vyčísleného schodku slúžia teda pre účely konania spravidla
výsledky zo zúčtovania fyzickej inventúry.

V zmysle uvedených postupov, súd riešil najskôr otázku platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti. V

tomto prípade je nutné konštatovať, že Dohoda bola síce vyhotovená v písomnej forme, bola však
uzavretá 5 dní pred vznikom pracovného pomeru, ktorý vznikol dňom 02. 08. 2004. Dohoda teda
bola uzavretá pred vznikom pracovného pomeru, a to i napriek tomu, že takáto dohoda sa viaže na
existenciu pracovnoprávneho vzťahu. Dokazovaním nebolo preukázané, že by bol žalovaný v čase pred
vznikom pracovného pomeru, tzn. pred 02. 08. 2004 zamestnaný v inom, obdobnom pracovno-právnom

vzťahu. Žalobca takúto skutočnosť vyslovene popieral a vypočutý svedok Q.. S. sa vyjadril v tom zmysle,
že pred vznikom pracovného pomeru boli len odovzdané kávy ako prezenty, v záujme získania novej
klientelyvnovýchregiónoch.Takýtovzťahrozhodnenezakladápracovnýpomer,sktorýmbybolomožné
spájať existenciu o hmotnej zodpovednosti. Z týchto dôvodov súd považuje uzavretú Dohodu o hmotnej
zodpovednosti za neplatnú. Súd poukazuje aj na to, že z obsahu dohody vyplynulo, že predmetom mali

byť hodnoty, a to stroje a tovar rôzneho sortimentu, ktorý sa nachádza v priamej dispozícii žalovaného,
finančnáhotovosť.Tietohodnotymalibyťzaznamenanévpísomnominventárnomsúpise.Zvykonaného
dokazovania vrátane znaleckého dokazovania, je zrejmé, že žiaden inventúrny súpis nebol predložený.
Žalobca pre účely konania predložil len Odovzdávací a preberací protokol zo dňa 28. 07. 2004 (č. l. 95
spisu 6C/118/2006), z ktorého však vyplynulo, že predmetom uvedeného protokolu bolo vozidlo Renault

KangoŠPZ:R.XXXE.aďalšie označenépoložky,ktorétvorilivybavenievozidla.Ajztohojetiežzrejmé,že sa zjavne nejednalo o prostriedky určené na obeh a obrat, čo je jedným zo základných predpokladov
hmotnej zodpovednosti, ktorú zamestnanec preberá.

VdôsledkuneplatnejDohodyohmotnejzodpovednostianáslednéhovyjadreniažalobcupooboznámení

sa so závermi znaleckého posudku, žalobca uviedol, že za predpokladu, ak súd dospeje k záveru,
že Dohoda o hmotnej zodpovednosti nebola platná, uplatňuje si škodu v zmysle ust. § 179 ZP, s
poukazom na to, že vzhľadom na rozsiahle vykonané dokazovanie, nie je potrebné doplniť dokazovanie
na zistenie škody z titulu všeobecnej zodpovednosti žalovaného. Z ust. § 179 ZP je zrejmé, že pre vznik
všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, musia byť splnené nasledujúce predpoklady, a to

vznik škody pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon,
porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, príčinná súvislosti
medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť
v zmysle uvedeného ustanovenia sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie
je splnený len jeden z predpokladov, zamestnanec za škodu nezodpovedá. V tomto prípade sa za
škodu považuje skutočná škoda a iná škoda (najmä ušlý zisk), pričom škoda je definovaná ako ujma,

ktorá nastala a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného. Jej
existenciu preukazuje poškodený, v tomto prípade žalobca. Zamestnanec v zásade zamestnávateľovi
zodpovedá iba za skutočnú škodu. Za protiprávne konanie sa pokladá konanie, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom, dôsledkom ktorého je ujma zamestnávateľa vo forme škody. V tomto prípade súd
zistil, že už prvý predpoklad všeobecnej zodpovednosti, a to vznik škody, nebol naplnený, pretože nebolo

možné ustáliť ani výšku škody, s poukazom aj na závery znaleckého posudku. Žalobca v dôsledku
svojho vlastného postupu /vykonaním skartácie dokladov počas prebiehajúceho konania/, sa zbavil sám
možnosti preukázať výšku škody. Žalobca nepreukázal existenciu skutočnej škody, ktorá mu vnikla a súd
nemôže v tomto prípade akceptovať ani zápisnice z 22. 10. 2004 a 10. 11. 2004, pretože tieto zápisnice
nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, a to aj napriek tomu, že boli podpísané účastníkmi vykonávanej

kontroly. Jednalo sa o nesúrodé záznamy, ktoré pracovali s rôznymi číslami, výška týchto zistených
vyúčtovaní sa menila, o čom svedčia aj úpravy nároku, kde oproti pôvodne uplatňovanému nároku,
žalobca rozšíril písomným podaním zo dňa 04. 03. 2010 žalobu z pôvodnej sumy 62.169,- Sk na sumu
91.945,- Sk, a vzápätí rozšírenie žaloby zobral späť dňa 22. 03. 2010. Z týchto dôvodov súd žalobu
zamietol v celom rozsahu.

Podľaust.§580Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),akveriteľadlžníkmajúvzájomnépohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z
účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust. § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa

nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj
pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

Započítanie v zmysle uvedeného ustanovenia je spôsob zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok

veriteľa a dlžníka. Nastáva okamihom stretu pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie, pričom je
možné započítanie vykonať ako jednostranný úkon alebo na základe dohody. Podmienkou je, že ide
o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kde sa jedná o plnenie druhu (napr.: peňažné plnenie).
K započítaniu nedochádza automaticky, je potrebné vykonať určitý úkon účastníkov záväzkového
vzťahu. Musí ísť o prejav, z ktorého je zrejmé, z akého rozsahu sa uplatňuje pohľadávka na započítanie.

Započítací prejav je možné vykonať aj proti vôli druhého účastníka, musia byť splnené podmienky pre
takéto započítanie.

Žalovaný svojim úkonom, ktorý vykonal prvýkrát v písomnom podaní zo dňa 26. 07. 2005 a tiež
následne v odpore proti platnému rozkazu, označil svoje pohľadávky, ktoré si uplatňoval voči žalobcovi
z titulu započítania, do výšky uplatnenej pohľadávky žalobcu. V rámci týchto pohľadávok si uplatnilnárok na započítanie mzdy v celkovej výške 19.886,- Sk na započítanie novozískanej pozície a
odmeny a 10 % provízie z celkovej tržby v sume 14.372,- Sk, na započítanie sumy, ktorú vynaložil
na kúpu PHL do služobného motorového vozidla Renault Kango, ŠPZ: R. XXX E., za mesiac október

2004. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 26. 07. 2005 si žalobca uplatnil nárok na vyplatenie
nemocenského vo výške 5.148,- Sk, pretože napriek oznámeniu žalovaného dňa 07. 10. 2004 o trvaní
práceneschopnosti, žalobca nepredložil žiadne doklady Sociálnej poisťovni. Je potrebné konštatovať, že
uvedenépohľadávkyvčasekedysastretli,nebolipremlčané,ztohodôvodusúdposudzoval započítanie
pohľadávky v súvislosti s ust. § 580 Občianskeho zákonníka.

Aj žalovaný bol povinný preukázať existenciu a výšku nárokov, ktoré si uplatnil v rámci započítania.
Je nutné dodať, že pre účely konania žalovaný nepredložil žiadne relevantné doklady, z ktorých by
bolo možné vyvodiť oprávnenosť jeho započítacích nárokov. Z hľadiska nevyplatenej odmeny alebo
provízií súd konštatuje, že spôsob vyplácania mzdy a odmeny v uvedenom pracovno-právnom
vzťahu bol viac ako neobvyklý, pretože nie je štandardné, aby sa mzda vyplácala na základe ústnej
dohody zamestnanca a zamestnávateľa formou krátenia tržieb, pričom výška odmeny alebo mzdy aj s

poukazom na údajné provízie, nebola preukázaná počas celého dokazovania a nebolo ju možné zistiť
v dôsledku skartácie účtovných dokladov ani z výplatných listín, pokiaľ nejaké existovali. Rovnako
neštandardným spôsobom sa realizovalo aj vyúčtovanie nákupu PHL do zvereného služobného vozidla,
pretože neexistuje žiadny doklad v akom množstve, v akej sume čerpal žalovaný v mesiaci október
2004 PHL. Všetky údaje a tvrdenia sú len vo fáze tvrdení, ktoré neboli preukázané. V tomto prípade

je nutné dodať, že nielen žalobca nesie svoj podiel zodpovednosti za nedôsledný účtovný stav, resp.
nepreukázaný účtovný stav pre účely tohto konania, ale aj žalovaný mal preukázať doklady o svojich
tvrdeniach, čo sa počas konania nestalo. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil aj započítanie pohľadávok
žalovaného voči pohľadávke žalobcu za nedôvodné.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal výšku vzniknutej

škody, eventuálne výšku schodku na zverených hodnotách, v prípade že by bola dohoda o hmotnej
zodpovednosti platná, z týchto dôvodov nebolo možné žalobe vyhovieť. Z týchto dôvodov súd žalobu
zamietol. V rovnakom rozsahu sa vzťahuje zamietnutie aj na započítanie pohľadávok žalovaným.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto prípade nemal úspech v konaní v rozsahu uplatnených nárokov ani žalobca ani žalovaný, z
toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z nich.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V danom prípade trovy štátu tvorila vyplatená odmena a hotové výdavky znalkyni Q.. N. E., za
vypracovanie znaleckého posudku č. 2/2013, na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn.:
6C/118/2006-361 zo dňa 18.03.2013 vo výške 1.314,60 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
18. 04. 2013. Ani jeden z účastníkov nespĺňa predpoklady na oslobodenie od zaplatenia súdnych

poplatkov, napokon takú skutočnosť ani netvrdili. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, disponuje
teda majetkom a finančnými prostriedkami z ktorých môže kryť trovy štátu. V zmysle vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalovaný pracoval v zahraničí, počas konania bol právne zastúpený na
základe plnej moci, z čoho vyplýva aj určitá platobná povinnosť voči právnemu zástupcovi a teda aj
platobná schopnosť žalovaného. Súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu obom účastníkom konania,

pretože znalecký posudok bolo potrebné vyhotoviť nielen na preukázanie nároku a produkovaných
dôkazov v konaní žalobcom, ale v rovnakej miere aj na preukázanie nároku žalovaného z titulu
započítania. Ani žalovaný nepredložil dostatočné dôkazy na svoje tvrdenia, pričom napr: spôsob výplaty
odmeny/mzdy mal evidovať vo vlastnom záujme, vzhľadom na zvláštny spôsob vyplácania mzdy aďalších nákladov, ktoré vynakladal žalovaný. V danom prípade teda nemal úspech v konaní ani žalobca
a v rozsahu započítacieho nároku ani žalovaný, preto súd uložil povinnosť obom účastníkom konania
nahradiť trovy konania v rovnakej miere, po jednej polovici, to znamená v sume 657,30 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.