Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/243/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214129
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412214129.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807
598, zastúpený : Fridrich Paľko s.r.o., ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava 2, IČO : 36 864 421, proti
odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa
zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie zo dňa 17.9.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV.

dňa 27.9.2012 domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v
oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia
ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úver č. 1360052) navrhol písomným podaním spísaným
procedurálny postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu . Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju

pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1360052
dlžníkom : V. V. , Z.. XX.XX.XXXX (sp.zn. EX 791/2003). Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti
zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonnom
ustanovenej dobe a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pod č.: 5104*011118. Navrhovateľ

podal podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora a očakával, že súd
mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda dôjde k
reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote (poukázal na ust. § 44 ods.
7 Exekučného poriadku, platného od 1.9.2005 a ust. § 44 ods. 8 cit.zákona, platného od 1.12.2006).
Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Navrhovateľ hodnotil
postup exekučného súdu ako nesprávny, v rozpore so zákonom ( s ust. § 44 ods. 7,8 zák.č. 233/1995Z.z. v znení neskorších predpisov ( Exekučného poriadku v tom čase platnom) pričom dospel k záveru,
že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť , ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora

pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo

veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom :

- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70eur

- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40eur

- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50eur

- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučného súdu, na publikačné výdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,napoštovnéatelekomunikačnéúdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15eur

pričom celkovo vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom

a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu sumu 175eur. Navrhovateľ si uplatnil
súčasne náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vyslovil presvedčenie, že márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k zámene
súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky

- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom

nastalo riziko zániku povinného,

- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom

nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,

- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom

nastalo riziko insolvencie povinného.

K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy navrhovateľ uviedol, že ju vníma ako spravodlivú satisfakciu ,
pričom na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy poukázal na neexistenciu účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu - vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,
čo vyvolalo u navrhovateľa pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a

rovnosť v spoločnosti ( t.j. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, jej majiteľovnezdôvodniteľné
časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a
jej príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov, pričom vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku
stratu na strane navrhovateľa, jeho majiteľov a ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a

spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Do základného práva na súdnu
ochranupatríprávo,abysavovecirozhodovalo podľarelevantnejprávnejnormy,každýmáprávoabysa
v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy a k reálnemu poskytnutiu súdnejochrany dôjde vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná , platná a účinná
právna norma . Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej

normy. Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu
995,76,- eur ( výpočet uskutočnený navrhovateľom 55,32eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu, pričom dobu uviedol viac ako 541 dní). Na záver poukázal na ust. § 15 ods. 1 zák.č.

514/2003 Z.z. s tým, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie na náhradu škody,
avšak do podania žaloby pozitívnu reakciu zo strany odporcu neobdržal. Žiadal aby súd medzitímnym
rozsudkom v zmysle ust. § 152 ods. 2 ( veta druhá ) O.s.p. rozhodol o základe veci tak, že žalovaná
SR - MS SR je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č.
25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807 598, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV.,
pretože tento nerozhodol o zmene súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku

navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1360052 dlžníkom
( povinným ) : V. V. , Z.. XX.XX.XXXX (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo sp.zn. EX 791/2003) v zákonom stanovenej lehote, a rozsudkom
rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175eur a
z titulu nemajetkovej ujmy sumu 995,76,- eur. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Vyjadrenie

odporcu zo dňa 18.10.2013 bolo doručené navrhovateľovi dňa 07.11.2013.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril uvedeným písomným podaním a žiadal súd, aby návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že s poukazom na OSP zák.č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, vo veci nie sú splnené procesné podmienky konania, v žalobe nie je uvedená
spisová značka súdneho konania , chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne

posúdenieveciadátumy,kedysanavrhovateľdozvedelovznikuškody,pričomnavrhovateľnepriložilani
jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť
prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám ( ÚS SR sp.zn. II . ÚS 211/2012, sp.zn.
IV.ÚS 366/2012, sp.zn. IV. ÚS 374/2012 ) Odporca navrhol aplikáciu ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Z návrhu
nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, navrhovateľ namieta "nezákonné konanie" v podobe

nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora a nesprávny úradný postup v podobe prieťahov.
Čo sa týka prieťahov v konaní, odporca vyslovil, že "žiadosť o informáciu o stave konania " nie je
možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k odstráneniu tvrdých prieťahov a k ich
účinnému odstráneniu. Po vyžiadanej súčinnosti v rámci prejednania predbežného prerokovania zo
strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach

predsedovi súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti t.j. či využil účinné právne prostriedky
nápravy na urýchlenie konania ( nález ÚS SR z 3.5.2011 č.k. III.ÚS 69/2011-25 )Navrhovateľ ako
sťažovateľ má konať v zmysle zásady " vigilantibus iura" (každý nech si stráži svoje právo ). Všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo ÚS SR. Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a návrh bol podaný na súd už dňa 27.9.2012, t.j. navrhovateľ
ho nepodal po uplynutí 6- mesačnej lehoty, ale skôr ( ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov ) pričom poškodený sa práva na náhradu škodu spôsobenej pri
výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti.
Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie predbežných žiadostí a tým zmaril

akúkoľvek možnosť prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. MS SR
nepovažuje z uvedeného dôvodu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a zák.č. 514/2003 Z.z. za predbežne
prerokovaný. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov :

- nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup

- vznik škody

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodouOdporca poukázal na postup súdov podľa ust. § 44 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov s
tým, že v niektorom prípade mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä

ak exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a v takom prípade súd nemohol objektívne
dodržať lehotu. V takom prípade navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy podľa
ust. § 3 ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Ak navrhovateľ nevyužil
tento prostriedok, zanedbal svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho
zákonníka ( sp.zn. I.ÚS 16/02 ). Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, v ktorej sa

rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť vykonať pred resp súčasne s rozhodnutím iné úkony,
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, teda za nesprávny úradný postup ( ust. § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku ). S poukazom na ust., § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy , žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia

vydaného v disciplinárnom konaní, z rozhodnutia ESĽP, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporca má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ). K materiálnej škode 995,76,- eur ,
poukázal na ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s tým, že navrhovateľ
neuviedol, či ide o vecné náklady, skutočnú škodu alebo o ušlý zisk. Na

preukázanie vzniku škody by navrhovateľ musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej
individuálnej pohľadávke. Navrhovateľom žiadané paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je
nesprávne a účelové. K nemajetkovej ujme s poukazom na ust. § 17 ods. 2, 3 zák.č. 514/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov, a to s ohľadom na osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, s ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za

ktorých k nej došlo, s ohľadom na závažnosť následkov , ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Navrhovateľ
nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Odporca poukázal na povahu a predmet súdnych konaní v ktorých malo k nesprávnemu úradnému
postupu dôjsť, a to pri zohľadnení podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo

navrhovateľa pri spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Navrhovateľ a jeho praktiky sú
vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie. Odporca zastáva názor, že
navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa
s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva ( ust. § 5 ods. 1, § 9 ods. 4
zák.č. 514/2003 Z.z. ) s tým, že bolo potrebné preukázať okrem uvedeného aj príčinnú súvislosť ako

ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.

Nahliadnutím do zapožičaného spisu sp.zn. 15Er 366/2003, v právnej veci oprávneného :
POHOTOVOSŤ s.r.o., proti povinnému : Vladimír Vilém, že na základe poverenia zo dňa 21.10.2003
bolo dňa 29.10.2003 vydané poverenie č. 5104 - 011118. Uznesením č.k. 15Er 366/2003 - 17 zo
dňa 29.03.2012 tunajší súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom návrh na

zmenu exekútora zamietol. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15Er 366/2003 - 17 zo dňa
29.03.2012 vo výroku predmetného uznesenia , vyhlásenie exekúcie za neprípustnú Krajský súd v
Bratislavepotvrdilavovýrokubozastaveníkonaniazrušilavrátilsúdunaďalšiekonaniedňa17.01.2013
s tým, že po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd exekúciu zastaví ( §
57 ods. 5 EP ).

Dňa 29.10.2013 súd stanovil termín pojednávania na deň 10.02.2014, pričom právny zástupca
navrhovateľadoručilsúdue-mailovýmpodanímdňa07.02.2014návrhnazrušenietermínupojednávania
a poukázal na podanú sťažnosť na ÚS SR ( týka sa uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8NcC
198/2012 ) a podaním zo dňa 07.02.2014 požiadal súd o prerušenie konania na čas do rozhodnutia ÚS
SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa ( § 109 O.s.p. ). Súd pojednávanie konané dňa 10.02.2014 odročil

s tým, že doručí odporcovi návrh na prerušenie konania s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Odporca sa
vyjadril podaním zo dňa 09.04.2014 ( doručeným navrhovateľovi dňa 02.05.2014 ) s tým, že nesúhlasí
s prerušením konania z dôvodu zbytočného predlžovania konania, pričom Krajský súd v Bratislave už
rozhodoval o vznesenej námietke zaujatosti sudcov a neprebieha konanie v ktorom sa rieši otázka
majúca význam pre rozhodnutie súdu. Dňa 15.10.2014 súd vo veci stanovil termín pojednávania na deň03.11.2014, pričom na stanovený termín pojednávania sa účastníci a ich právni zástupcovia nedostavili.
Navrhovateľ mal doručenie predvolania vykázané dňa 27.10.2014. Právny zástupca navrhovateľa e-
mailovým podaním doručeným súdu 30.10.2014 požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z

dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu. Poukázal na ust. § 15, § 16 ods. 1 O.s.p. s
tým, že mu neboli doposiaľ oboznámené výsledky procesných postupov sudcu a či došlo k prideleniu
veci inému sudcovi, resp. či došlo k predloženiu veci na rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 16
ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. opakovane navrhol
súdu, aby konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti proti

porušovaniu základných práv a slobôd a pripojil kópiu sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu SR proti
porušovateľovi základného práva Krajského súdu v Bratislava sp.zn. 8NcC/198/2012.

Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ust. §
119 ods. 4 (veta prvá) O.s.p. ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez
zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. S poukazom na citované
ustanovenia súd zistil, že neexistuje dôvod na odročenie pojednávania, a preto na žiadosť právneho

zástupcu navrhovateľa dnešný termín pojednávania nezrušil.

Nedostavil sa odporca. Doručenie predvolania mal riadne vykázané dňa 27.10.2014, neúčasť na
dnešnom pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu 31.10.2014 s tým, že sa k
návrhu písomne vyjadril, namietal zmätočnosť návrhu, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku

a výšky škody, nesplnenie podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a neexistenciu
príčinnej súvislosti. Odporca nežiadal o odročenie pojednávania, trval na doručených písomných
vyjadreniach a požiadal o doručenie zápisnice z pojednávania. Súd podľa cit. ust. § 101 O.s.p.
pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu a oboznámil
doteraz vykonané dokazovanie, výsledky prípravy pojednávania (§ 118 O.s.p.), návrh na začatie

konania zo dňa 17.9.2012, doručený súdu 27.9.2012, plnomocenstvo zo dňa 139.2012, pokyn zo dňa
4.10.2012, uznesenie zo dňa 8.10.2012 (súdny poplatok za vnesenie námietky zaujatosti), vyjadrenie k
námietke zaujatosti, pokyn sudcu zo dňa 11.10.2012 na predloženie veci Krajskému súdu v Bratislave
z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti navrhovateľom, vyjadrenie sudcov k námietke zaujatosti,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8NcC/198/2012 - 15 zo dňa 22.10.2012, odvolanie proti

uzneseniu , výzve na uhradenie súdneho poplatku zo dňa 18.9.2012, pokyn vyššieho súdneho
úradníka zo dňa 7.2.2013 na doručenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave a doručenie návrhu,
uznesenie 7C/243/2012 zo dňa 12.2.2013 (výzva) , pokyn sudcu z 9.8.2013 (termín pojednávania
na 29.10.2013), vyjadrenie odporcu z 18.10.2013, pokyn sudcu z 28.10.2013 (zapožičať exekučný
spis), úradný záznam z 28.10.2013, ospravedlnenie neúčasti odporcu na pojednávaní z 28.10.2013 a z

25.10.2013, úradný záznam o nahliadnutí do sp.zn. 15Er/366/2003 (NO) zo dňa 29.10.2013, zápisnica
o pojednávaní zo dňa 29.10.2013, odročené na termín 10.2.2014, pokyn sudcu z 29.10.2013 (volaj na
termín pojednávania), ospravedlnenie neúčasti odporcu z 25.10.2013, návrh na zrušenie pojednávania
doručený emailom 7.2.2014 + sťažnosť adresovaná Ústavnému súdu SR, zápisnica o pojednávaní
z 10.2.2014 (pojednávanie odročené na neurčito), vyjadrenie odporcu k návrhu navrhovateľa na

prerušenie konania, doručené súdu 16.4.2014 a na vedomie právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa
2.5.2014, pokyn sudcu z 15.10.2014 (termín pojednávania), emailové podanie právneho zástupcu
navrhovateľa doručené súdu 30.10.2014 (návrh na zrušenie pojednávania § 119 O.s.p. a návrh
na prerušenie konania § 109 O.s.p., sťažnosť adresovaná Ústavnému súdu SR), úradný záznam o
nahliadnutí do zapožičaného súdneho spisu 15Er/366/2003 - NO, ospravedlnenie neúčasti odporcu zo

dňa 31.10.2014).

Podľa ust. § 118 ods. 1,2 O.s.p. s poukazom na výsledok prípravy pojednávania súd konštatuje, že nie je
sporné vedenie konania proti osobe povinnej V. V., Z.. XX.X.XXXX, sp.zn. 15Er/366/2003, Ex 791/2003
na tunajšom súde. Z obsahu zapožičaného exekučného spisu nesporne vyplýva, že na základe žiadosti
o udelenie poverenia zo dňa 21.10.2003 bolo dňa 29.10.2003 vydané poverenie č. XXXX XXXXXX

na exekúciu súdnemu exekútorovi pod sp.zn. 15Er 366/2003 v zmysle Notárskej zápisnice spísanej na
Notárskom úrade v Partizánskom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod č.k. N 2504/2003, NZ 71121/2003 zo
dňa 17/08/2003. Exekučný súd vyslovil právny názor, že v danom prípade došlo zo strany právneho
zástupcu povinného ku kolízii záujmov v zmysle ust. § 31a OSP, § 22 ods. 2 Obč. zák. a ust. § 21 písm. a)zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii, z notárskej zápisnice ktorou povinný uznal právny záväzok a zároveň
súhlasil s vykonateľnosťou podľa ust. § 274 písm. e/ O.s.p. a exekúciou podľa ust. § 41 ods. 2 zák.č.
233/1995 Z.z. nakoľko povinného zastupoval v zmysle splnomocnenia obsiahnutého v úverovej zmluve

Mgr. Tomáš Kušnír, splnomocnený povinnou osobou na spísanie notárskej zápisnice o uznaní záväzku
a súhlase s exekúciou, pričom tá istá osoba vystupovala zároveň ako právny zástupca oprávneného
v predmetnom exekučnom konaní. Súd mal za to, že uzatvorená dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi dlžníkom a splnomocnencom navrhnutým veriteľom, obsiahnutá v štandardnej zmluve o úvere
je s poukazom na ust. § 22 ods. 2 Obč. zák. v zmysle ust. § 39 Obč. zák. absolútne neplatná pre

rozpor záujmov dlžníka ( povinného ) a splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zároveň zastupoval
oprávneného ( veriteľa ). Vzhľadom na vyššie uvedené aj exekučný titul - notárska zápisnica spísaná
na podklade dohody o splnomocnení absolútne neplatnej pre rozpor záujmov dlžníka a splnomocnenca
podľa ust. § 22 ods. 2 Obč.zák. je v zmysle ust. § 39 Obč. zák. absolútne neplatná. Krajský súd v
Bratislave uznesením č.k. 21CoE 327/2012 - 41 zo dňa 18/12/2012 návrh oprávneného na prerušenie
konania zamietol, predmetné uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú potvrdil a vo

výroku o zastavení exekúcie vec zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s poukazom na
ust. § 57 ods. 5 Exekučného poriadku.

Bolo dané písomné poučenie podľa ust. § 120 O.s.p. s tým, že súd splnil svoju povinnosť a poučil
účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a

označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

S poukazom na citované ustanovenie súd vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania vec

prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy ( spis Okresného súdu Bratislava IV
sp.zn. 15Er/366/03).

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia , môže konanie prerušiť
ak, prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Hore uvedené e-mailové podanie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo ku dňu rozhodnutia súdu
doplnené originálom. Z obsahu podania vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa, okrem iného
žiadal pojednávanie z r u š i ť ( ust. § 119 O.s.p. ). Súčasne poukázal na konanie o vznesenej
námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu v Bratislave IV. ( rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave
č.k. 8NcC/198/2012 zo dňa 22.10.2012 sudcovia Okresného súdu Bratislava IV neboli vylúčení z

prejednávania a rozhodovania predmetnej veci ). V oboch e-mailových podaniach predniesol písomný
návrh na p r e r u š e n i e konania na čas do skončenia konania pred ÚS SR o ústavnej
sťažnosti predmetom ktorej je porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd,
ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci nevylúčenia sudcu
povereného prejednávaním veci ( ust. § 109 O.s.p. ) .

S poukazom na Rozvrh práce na rok 2013 a Dodatok k rozvrhu práce účinný odo dňa 7.10.2013, je
zrejmé, že zákonnému sudcovi JUDr. Tatiane Redenkovičovej Koprdovej bola pridelená predmetná vecpo jeho nástupe na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava IV , t.j. až odo dňa 7.10.2013 v rámci
celého prideleného oddelenia 7C ( osoba zákonnej sudkyne nebola v námietke zaujatosti spomínaná,
nakoľko v tom čase nebola sudcom prideleným na výkon funkcie Okresného súdu Bratislava IV a

námietka zaujatosti voči nej k dnešnému dňu vznesená účastníkmi konania nebola ). Súd poukazuje
na to, že podanie možno urobiť elektronickými prostriedkami, ale nakoľko sa jedná o podanie vo veci
samej, treba ho doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní. Na podanie, ktoré nebolo
v lehote doplnené sa neprihliada (ust. § 42 ods. 1 O.s.p., rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Ndc 6/2011 zo
dňa 15.4.2011).

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu, s obsahom zapožičaného spisu sp.zn. 15Er 366/2003 a zistil nasledovný
skutkový stav :

Navrhovateľ označil v návrhu na začatie konania sp.zn. 7C/243/2012, že vec sa týka spisu vo veci
povinnej : V. V., Z.. XX.XX.XXXX, EX 791/2003 bez bližšej špecifikácie súdneho spisu Okresného súdu
Bratislava IV. V návrhu na začatie konania nie je uvedená spisová značka súdneho konania , chýbajú

dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval
existenciu exekučného konania.

LustrácioupodľaosobypovinnejV.V.,Z..XX.XX.XXXX,súdvyhľadalsúdnyspisviažucisanatútoosobu
povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného súdneho spisu :

sp.zn. 15Er 366/2003, v právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s.r.o., proti povinnému : V. V.,
Z.. XX.XX.XXXX, na základe poverenia zo dňa 21.10.2003 bolo dňa 29.10.2003 vydané poverenie č.
5104 - 011118. Uznesením č.k. 15Er 366/2003 - 17 zo dňa 29.03.2012 tunajší súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom

návrh na zmenu exekútora zamietol. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15Er 366/2003 - 17

zo dňa 29.03.2012 vo výroku predmetného uznesenia , vyhlásenie exekúcie za neprípustnú Krajský
súd v Bratislave potvrdil a vo výroku bo zastavení konania zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie dňa
17.01.2013 s tým, že po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd exekúciu
zastaví(§57ods.5EP).Vzhľadomnaobsahexekučnéhospisutedaniejespornévedeniekonaniaproti
osobe povinnej Vladimír Vilém, nar. 24.6.1973, sp.zn. 15Er/366/2003, Ex 791/2003 na tunajšom súde. Z

obsahu zapožičaného exekučného spisu nesporne vyplýva, že na základe žiadosti o udelenie poverenia
zo dňa 21.10.2003 bolo dňa 29.10.2003 vydané poverenie č. 5104 011118 na exekúciu súdnemu
exekútorovi pod sp.zn. 15Er 366/2003 v zmysle Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v
Partizánskom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod č.k. N 2504/2003, NZ 71121/2003 zo dňa 17/08/2003.
Exekučný súd vyslovil právny názor, že v danom prípade došlo zo strany právneho zástupcu povinného

ku kolízii záujmov v zmysle ust. § 31a OSP, § 22 ods. 2 Obč. zák. a ust. § 21 písm. a) zák.č. 586/2003
Z.z. o advokácii, z notárskej zápisnice ktorou povinný uznal právny záväzok a zároveň súhlasil s
vykonateľnosťou podľa ust. § 274 písm. e/ O.s.p. a exekúciou podľa ust. § 41 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z.
nakoľko povinného zastupoval v zmysle splnomocnenia obsiahnutého v úverovej zmluve Mgr. Tomáš
Kušnír, splnomocnený povinnou osobou na spísanie notárskej zápisnice o uznaní záväzku a súhlase s

exekúciou, pričom tá istá osoba vystupovala zároveň ako právny zástupca oprávneného v predmetnom
exekučnom konaní. Súd mal za to, že uzatvorená dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi dlžníkom
a splnomocnencom navrhnutým veriteľom, obsiahnutá v štandardnej zmluve o úvere je s poukazom
na ust. § 22 ods. 2 Obč. zák. v zmysle ust. § 39 Obč. zák. absolútne neplatná pre rozpor záujmov
dlžníka ( povinného ) a splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zároveň zastupoval oprávneného

( veriteľa ). Vzhľadom na vyššie uvedené aj exekučný titul - notárska zápisnica spísaná na podklade
dohody o splnomocnení absolútne neplatnej pre rozpor záujmov dlžníka a splnomocnenca podľa ust.
§ 22 ods. 2 Obč.zák. je v zmysle ust. § 39 Obč. zák. absolútne neplatná. Krajský súd v Bratislave
uznesením č.k. 21CoE 327/2012 - 41 zo dňa 18/12/2012 návrh oprávneného na prerušenie konania
zamietol, predmetné uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú potvrdil a vo výroku ozastavení exekúcie vec zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 57
ods. 5 Exekučného poriadku.

Majetková škoda bola navrhovateľom ustálená nasledovne :

- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70eur

- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40eur

- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50eur

- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučného súdu, na publikačné výdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,napoštovnéatelekomunikačnéúdaje

spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15eur

spolu sumu 175eur ( navrhovateľ neuviedol bližšie či sa jedná o skutočnú škodu resp. či sa jedná o
ušlý zisk).

Nemajetkovú ujmu navrhovateľ vo veci sp.zn. 15Er/366/2003, vyčíslil na sumu 995,76,- eur ( výpočet
uskutočnil 55,32eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom dobu uviedol viac

ako 541 dní). Doklady preukazujúce opísaný priebeh v bližšie nešpecifikovanom exekučnom konaní a
uplatnenú výšku náhrady , súdu nepredložil.

Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanomsúdomzaúplnenevyhnutný,pokiaľbyvzhľadomnaosobitnéokolnosti,verejnosťkonania

mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).

Podľa ust. § 39 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený

potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na
notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa ust. § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom
čase platnom ), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 44 ods. 8 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom

čase platnom t.j. v čase podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora ), oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa ust. § 44 ods. 9 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v

tom čase platnom t.j. v čase podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora ), súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený,
a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia

V danom prípade navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu (podľa lustrácie súdu ) vo
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. t.j. v exekučnom konaní, v ktorom ako oprávnený
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere dlžníkom : Vladimír Vilém a súdny exekútor predložil súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu s

exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
prijal na ďalšie

konanie, a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Navrhovateľ následne podal podľa ust.
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora ( uvedené nesporne vyplýva z obsahu

zapožičaného spisu ) . Súdom bolo vyhľadané a preukázané exekučným spisom vedenie konania
proti osobe povinnej V. V., Z.. XX.X.XXXX, sp.zn. 15Er/366/2003, Ex 791/2003 na tunajšom súde. Z
obsahu zapožičaného exekučného spisu nesporne vyplýva, že na základe žiadosti o udelenie poverenia
zo dňa 21.10.2003 bolo dňa 29.10.2003 vydané poverenie č. 5104 011118 na exekúciu súdnemu
exekútorovi pod sp.zn. 15Er 366/2003 v zmysle Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v

Partizánskom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod č.k. N 2504/2003, NZ 71121/2003 zo dňa 17/08/2003.
Exekučný súd vyslovil právny názor, že v danom prípade došlo zo strany právneho zástupcu povinného
ku kolízii záujmov v zmysle ust. § 31a OSP, § 22 ods. 2 Obč. zák. a ust. § 21 písm. a) zák.č. 586/2003
Z.z. o advokácii, z notárskej zápisnice ktorou povinný uznal právny záväzok a zároveň súhlasil s
vykonateľnosťou podľa ust. § 274 písm. e/ O.s.p. a exekúciou podľa ust. § 41 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z.

nakoľko povinného zastupoval v zmysle splnomocnenia obsiahnutého v úverovej zmluve Mgr. Tomáš
Kušnír, splnomocnený povinnou osobou na spísanie notárskej zápisnice o uznaní záväzku a súhlase s
exekúciou, pričom tá istá osoba vystupovala zároveň ako právny zástupca oprávneného v predmetnom
exekučnom konaní. Súd mal za to, že uzatvorená dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi dlžníkom
a splnomocnencom navrhnutým veriteľom, obsiahnutá v štandardnej zmluve o úvere je s poukazom

na ust. § 22 ods. 2 Obč. zák. v zmysle ust. § 39 Obč. zák. absolútne neplatná pre rozpor záujmov
dlžníka ( povinného ) a splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zároveň zastupoval oprávneného( veriteľa ). Vzhľadom na vyššie uvedené aj exekučný titul - notárska zápisnica spísaná na podklade
dohody o splnomocnení absolútne neplatnej pre rozpor záujmov dlžníka a splnomocnenca podľa ust.
§ 22 ods. 2 Obč.zák. je v zmysle ust. § 39 Obč. zák. absolútne neplatná. Krajský súd v Bratislave

uznesením č.k. 21CoE 327/2012 - 41 zo dňa 18/12/2012 návrh oprávneného na prerušenie konania
zamietol, predmetné uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú potvrdil a vo výroku o
zastavení exekúcie vec zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 57
ods. 5 Exekučného poriadku.

Súd poukazuje na skutočnosť, že vo formulárových návrhoch navrhovateľa na začatie konania nie je
uvedená "spisová značka" súdneho konania, ktorého sa navrhovateľom namietaný prieťah v konaní má

týkať, chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy
sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz ,
ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd,
pričom súd ( nakoľko bol navrhovateľ nečinný ) Lustráciou podľa osoby povinnej vyhľadal súdny spis
viažuci sa na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu

vyhľadaného súdneho spisu vyplýva ako už bolo opísané vedenie konania proti osobe povinnej Vladimír
Vilém, nar. 24.6.1973, sp.zn. 15Er/366/2003, Ex 791/2003 na tunajšom súde. Z obsahu zapožičaného
exekučného spisu nesporne vyplýva, že na základe žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 21.10.2003
bolo dňa 29.10.2003 vydané poverenie č. 5104 011118 na exekúciu súdnemu exekútorovi pod sp.zn.
15Er 366/2003 v zmysle Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v Partizánskom JUDr.

Ondrejom Ďuriačom pod č.k. N 2504/2003, NZ 71121/2003 zo dňa 17/08/2003. Exekučný súd vyslovil
právny názor, že v danom prípade došlo zo strany právneho zástupcu povinného ku kolízii záujmov v
zmysle ust. § 31a OSP, § 22 ods. 2 Obč. zák. a ust. § 21 písm. a) zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii, z
notárskej zápisnice ktorou povinný uznal právny záväzok a zároveň súhlasil s vykonateľnosťou podľa
ust. § 274 písm. e/ O.s.p. a exekúciou podľa ust. § 41 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. nakoľko povinného

zastupoval v zmysle splnomocnenia obsiahnutého v úverovej zmluve Mgr. Tomáš Kušnír, splnomocnený
povinnou osobou na spísanie notárskej zápisnice o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou, pričom tá
istá osoba vystupovala zároveň ako právny zástupca oprávneného v predmetnom exekučnom konaní.
Súd mal za to, že uzatvorená dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi dlžníkom a splnomocnencom
navrhnutým veriteľom, obsiahnutá v štandardnej zmluve o úvere je s poukazom na ust. § 22 ods. 2

Obč. zák. v zmysle ust. § 39 Obč. zák. absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka ( povinného )
a splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zároveň zastupoval oprávneného ( veriteľa ). Vzhľadom
na vyššie uvedené aj exekučný titul - notárska zápisnica spísaná na podklade dohody o splnomocnení
absolútne neplatnej pre rozpor záujmov dlžníka a splnomocnenca podľa ust. § 22 ods. 2 Obč.zák. je v
zmysle ust. § 39 Obč. zák. absolútne neplatná. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 21CoE 327/2012

- 41 zo dňa 18/12/2012 návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol, predmetné uznesenie vo
výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú potvrdil a vo výroku o zastavení exekúcie vec zrušil a vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 57 ods. 5 Exekučného poriadku.

Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody , pričom návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 27.9.2012 ( ust. § 15 ods. 1, § 16 ods.

4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ).

S poukazom na opísaný postup súdu v predmetnom exekučnom konaní podľa ust. § 44 zák.č. 233/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov, súd návrhu oprávneného na zmenu nevyhovel. Z prehľadu opísaných
úkonov je nesporné, že exekučný súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po
uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, s ohľadom na procesnú

situáciu vzniknutú v predmetnom exekučnom konaní ( exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú už s
poukazom na dôvody uvedené v odôvodnení tohto rozsudku).

Ale aj s ohľadom na túto skutočnosť súd konštatuje, že toto plynutie času nie je preukázaním
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v existencii prieťahov a ak by aj k prieťahom v
označenom konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva na primeranú dĺžku konania, akkonanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania konania
spravidla očakávať ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ). Navrhovateľ počas súdneho konania nepredložil súdu
dôkaz o tom, že by využil účinný prostriedok nápravy podľa ust. § 3 ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl.

zák.č. 757/2007 Z.z. o súdoch v platnom znení a nezanedbať svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť
podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka ( sp.zn. I.ÚS 16/02).

Vzhľadom na povahu navrhovateľom opísaného úkonu t.j. návrhu na zmenu súdneho exekútora, ako aj
Exekučným poriadkom stanovenú lehotu, v ktorej mal exekučný súd rozhodnúť, preukázaná nečinnosť
navrhovateľa a nevyhnutnosť súdu vo veci vykonať pred ako aj súčasne s rozhodnutím o návrhu na
zmenusúdnehoexekútoraajinéprocesnéúkony,súdnepovažuje nerozhodnutieopredmetnom návrhu

na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom za zbytočné prieťahy, t.j. za nesprávny
úradný postup. Súd má za to, že ak aj k prieťahom v konaní došlo, nejedná sa v tomto konkrétnom
prípade o porušenie práva na primeranú dĺžku konania, pretože konanie ako celok zodpovedá dobou
svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania konania spravidla očakávať (rozsudok NS
ČR zo dňa 23.3.2011 sp.zn. 30Cdo 1613/2009 ( C 9548 )). Zákon č.514/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov, zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a súd v danom prípade
skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vznik navrhovateľom označenej majetkovej
resp. nemajetkovej škody, pretože štát zodpovedá iba za podmienok stanovených týmto zákonom. Ide
o objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie ), ale je založená za súčasného splnenia
podmienok :

1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup,

2. vznik škody či nemajetkovej ujmy,

3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

Verejnoumocousarozumiemoc,ktorározhodujeautoritatívneoprávachapovinnostiachsubjektovčiuž

priamo alebo sprostredkovane. Nakoľko navrhovateľ nepredložil listinné dôkazy ( t.j. neuniesol dôkazné
bremeno ), súd nemohol vychádzať ani z výsledkov vybavenia súdom predpokladanej sťažnosti
navrhovateľa na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní, ani zo žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, ani z iného z právoplatného rozhodnutia vydaného či už v disciplinárnom konaní,
alebo z rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v danom prípade porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Dôkazmi navrhovateľ nepreukázal vznik ani materiálnej
škody pri každej ním v návrhu označenej individuálnej pohľadávke, ani jej výšku ( ust. § 17 ods. 1 zák.č.
514/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov),navrhovateľuviedolpaušálnesumyzavšeobecneuvedené
činnosti. Čosatýkauplatnenejnemajetkovejujmynavrhovateľakoosobapoškodenánepredložildôkazy
o jeho doterajšej práci ako spoločnosti, o prostredí, v ktorom pracoval a o komunikácii s osobou povinnou

v predchádzajúcom období, ani dôkazy o závažnosti ním označenej ujmy, a závažnosti následkov, ktoré
mu mali vzniknúť v súvislosti k postupom súdu v exekučnom konaní.

Navrhovateľ nesplnil zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, predpokladané podmienky
úspešného uplatnenia nároku na náhradu t.j. nepredložil súdu dôkazy, či už nezákonné rozhodnutie
resp. dôkazy o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, nepreukázal vznik ním opísanej

škody, a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia
nepodložil žiadnymi dôkazmi, t.j. ako už súd v odôvodnení rozsudku uviedol, nepreukázal vznik
škody (nepreukázal, nešpecifikoval či sa jedná o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk ) , nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy ( t.j. že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), nepreukázal ani
príčinnú súvislosť ( pri nepreukázaní existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, absentuje aj príčinná súvislosť ), ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom bol preukázaný pasívny prístup navrhovateľa k veci nielen v exekučnom konaní , ale aj v súdnomkonaní, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ( povinnosť štátu k náhrade škody spôsobenej
výkonom verejnej moci nevyplýva automaticky, ale je daná iba pri splnení podmienok zodpovednosti
stanovených predmetným zákonom ).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok
na náhradu trov konania. S poukazom na citované ustanovenie súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.