Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/688/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512234539
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512234539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členiek

senátuJUDr.BlankyMalichovejaJUDr.ZuzanyMališovej,vprávnejvecinavrhovateľa:Dopravnýpodnik
Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č.1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: O. O., nar. XX. X. XXXX,
bytom H. XX, Bratislava, o zaplatenie 50,70 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 11. júla 2013, č. k. 12C 140/2013 - 30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia

50,70 eur a trov konania a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že dňa 6. 10. 2011 sa odporca, cestujúci na linke MHD č. XX, na výzvu kontrolného orgánu
nepreukázal platným cestovným lístkom. Vzhľadom na opatrovníčkou odporcu vznesenú námietku
premlčania vec posúdil podľa § 100 ods. 1, § 108 Obč. zák.. V tejto súvislosti konštatoval, že pre
uplatnenie práv z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Dospel k záveru, že nakoľko odporca cestoval v dopravnom
prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 6. 10. 2011 a k zaplateniu jeho ceny a
úhrady bol vyzvaný v tento deň, plynutie jednoročnej premlčacej doby začalo dňom 6. 10. 2011 a

skončilo sa dňom 6. 10. 2012 a pokiaľ bol návrh na začatie konania doručený na súd až dňa 10. 12. 2012,
bol podaný po uplynutí zákonnej jednoročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov opatrovníčkou
odporcu vznesenú námietku premlčania v konaní považoval za dôvodnú a preto návrh v celom rozsahu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému odporcovi nepriznal
právo na náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa

vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Uviedol, že povinnosť zaplatiť úhradu vznikla odporcovi v zmysle § 12 ods. 2 písm.
b/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/, § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a táto úhrada
za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák..
Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie
úhrady,malzato,žepricestovaníbezcestovnéholístkajenamiestepoužiť§101Obč.zák.ovšeobecnej
premlčacej dobe. Preto podľa názoru navrhovateľa jeho pohľadávka voči odporcovi nebola v časepodania návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 10. 12. 2012 premlčaná. Navrhovateľ v závere
svojhoodvolaniapoukázalnarozsudkyodvolaciehosúdusp.zn.15Co/67/2011asp.zn.14Co/216/2011,
v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

Odporcovi bol uznesením súdu prvého stupňa č. k. 12C 140/2013 - 17 zo dňa 12. 4. 2013 ustanovený
v zmysle § 29 ods. O. s. p. opatrovník, nakoľko sa odporca v mieste svojho bydliska nezdržiaval a súdu
nebola známa žiadna iná jeho adresa, toto uznesenie bolo v priebehu konania zrušené, pretože pominuli
dôvody, pre ktoré bol opatrovník odporcovi ustanovený.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný podľa § 212 ods. 1 O.

s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p.),
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie
žalovanej istiny so zreteľom na opatrovníčkou odporcu vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1 O.

s. p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O. s. p. dospel k správnemu
právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po
uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť
správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce
rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o

preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).

Podľa § 108 Obč. zák., práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať.
Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom
inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k

uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade
oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní so značným časovým odstupom.Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 12 ods.2 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/, § 17 ods. 2 zák. č.
56/2012Z.z.ocestnejdopraveapodľaPrepravnéhoporiadkumestskejhromadnejdopravyvBratislave.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovenia §
101 Obč. zák., v zmysle ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108
Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania
v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej
hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom

poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť
cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím
ktorejsadlhstanesplatným,takjesosplatnosťoudlhuspojenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Súdna
prax zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď
mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva
nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporca cestoval dňa 6. 10. 2011 v Bratislave na linke

MHDč.XXanavyzvanierevízorasanepreukázalplatnýmcestovnýmlístkom.Vzhľadomnaskutočnosť,
že navrhovateľ uplatňuje svoje nároky z titulu, že odporca cestoval bez cestovného lístka na linke MHD
č. 99, súd prvého stupňa správne v prejednávanej veci aplikoval zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej
doprave. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 6. 10. 2011 vyplýva, že
odporca odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,70 eur a postihu

50,00 eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku
navrhovateľa na súde tak začala plynúť dňa 7. 10. 2011 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta
Obč. zák. koniec lehoty pripadol na 7. 10. 2012, nakoľko tento deň pripadol na nedeľu, premlčacia
doba uplynula najbližší nasledujúci pracovný deň 8. 10. 2012. Súd prvého stupňa nesprávne určil dátum
začatia plynutia premlčacej doby (6. 10. 2011) a uplynutia premlčacej doby (6. 10. 2012), keď ako bolo

vyššie uvedené, premlčacia doba začala plynúť dňa 7. 10. 2011 a uplynula dňa 8. 10. 2012, pričom táto
vada v danom prípade nemala vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri lehotách určených podľa rokov platí, že začiatok lehoty je
určený tak ako pri počítaní podľa dní, tzn. že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po
dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná

skutočnosťsadolehotynezapočítava,ajkebyktejtoskutočnostidošlozačiatkomtohtodňa.Prezačiatok
plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti a to i vtedy, ak by týmto dňom
bola sobota, nedeľa alebo sviatok. Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 10. 12. 2012, t. j. oneskorene,
po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák.. Keďže opatrovníčka odporcu vzniesla námietku
premlčania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi premlčané právo nepriznal (§

100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.).

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave a preto ho
nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na
zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov

preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák.. Nárok na zaplatenie
úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok a preto pre posúdenie včasnosti jeho
uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle
§ 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciachodvolaniu navrhovateľa vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre
rozhodovanie iných odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania
prezentovaným v týchto rozhodnutiach.

S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých
navrhovateľ založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol vzhľadom na odporcom dôvodne vznesenú námietku premlčania, rozhodol vecne
správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p.. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.