Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/206/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225194
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212225194.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd X. II v X. pred sudkyňou Y.. T. L., L.. v právnej veci žalobcu: L., s.r.o., so sídlom L. XX, X.,

N.: XX XXX XXX, zastúpeného K. L., s.r.o., so sídlom R. 4, X., proti žalovanému: Slovenská republika
- T. spravodlivosti U. republiky, so sídlom Z. námestie XX, X., o náhradu majetkovej škody XXX,- € a
nemajetkovej ujmy XXX,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Z. súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Z. doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na
náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu X. II,

pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu,
ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Z. o úvere č.:XXXXXXX dlžníčkou (povinnou)
Ľ. P., nar. XX.XX.E. (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo Q v zákonom stanovenej lehote. Z. sa zároveň domáhal vydania rozsudku, ktorým
by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi XXX,- eur z titulu majetkovej škody a XXX,-
eur z titulu nemajetkovej ujmy.

V žalobe žalobca uviedol, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere č.:XXXXXXX navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Z. o úvere

č.: XXXXXXX dlžníčkou Ľ. P.Š., nar. XX.XX.E.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX XXXXX/XXXX. U. exekútor predložil návrh žalobcu na
vykonanie

2

XXC/XXX/XXXX

exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu (Okresný súd X.
II) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Q. súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo podľa ustanovenia

§ XX ods. X Q. poriadku platného k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou
a rozhodnúť o nej do XX dní od doručenia takejto žiadosti, bez ohľadu na to, či exekučným titulom,
pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu),
rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. Q. súdrozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.XX.XXXX a to rozhodnutím
o poverení, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako X mesiacov). Z. mal za
to, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, keď ním prejednaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

Z. uviedol, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Z. vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu XX,- eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu XX,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde sumu XX,- eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval
správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonania exekúcie by dodržal zákonom stanovenú
dobu. Z. uviedol, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. V.

škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. P. vychádza z účtovnej agendy, pričom
žalobca uviedol, že z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií
nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.

Z. si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia

práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonania exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. XX
ods.X E. U. republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. X ods.l Q. dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Z.malzato,ženesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdu

vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného, keď neexistoval akýkoľvek účinný vnútroštátny
prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vniknutú situáciu.

3

XXC/XXX/XXXX

B. zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov žalobcu, ako
aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti. L. náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca požiadavkou na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a

princípov právneho štátu. Z. vyčíslil nemajetkovú ujmu s poukazom na doktrínu prijatú ústavným súdom,
pričom poukázal na nálezy ústavného súdu sp.zn.: N.. ÚS XXX/XX-XX, N.. ÚS XXX/XX-X, N.. ÚS XXX/
XX, N.. ÚS XXX/XX-XX, N.. ÚS XXX/XX-XX, N.. ÚS XXX/XX-XX, N.. ÚS XXX/XX-XX, N.. ÚS XXX/XX-
XX, N.. ÚS XX/XX-XX, N.. ÚS XXX/XX-XX, N.. ÚS XXX/XX-XX a N.. ÚS XX/XX-XX. Z. mal za to, že
na každý rok poznačený prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške

XX.XXX,- Sk (cca XXX,- eur), t.j. cca XX,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Z. v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX, žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť majúc
za to, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu
s dobrými mravmi, danosť príčinnej súvislosti ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.
Z. uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne

posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,
najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o
rozhodcovskom konaní. D. konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnémuposúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Z.
mal za to, že z ustanovenia § 41 ods. X písm. d) Q. poriadku platného po XX. XX. XXXX vyplýva
skutočnosť, že XX-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu, teda

aj rozhodcovského rozsudku. S poukazom na judikatúru E. súdu sp.zn. I.ÚS XX/XX dospel žalovaný k
názoru,žesamotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní,
keď skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Z.
taktiež uviedol, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, keď

žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Q.
či právoplatné rozhodnutie E. súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Z. zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže mal za to, že k uplynutiu
lehoty na rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie došlo tri roky pred dňom, kedy bola
žalovanému doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Z. uviedol, že žalobca nepreukázal

vznik a ani výšku škody. Podľa žalovaného , akákoľvek výška nákladov na správu informačného systému
a udržiavanie systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie
považoval žalovaný za účelové, keďže žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. L. paušálne sumy za žalobcom veľmi všeobecne uvedené činnosti je podľa

žalovaného nesprávne a účelové. U. škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami.

4

XXC/XXX/XXXX

Z. taktiež uviedol, že žalobca nepreukázal tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytovať náhrada v peniazoch. L. finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha

podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. L. stanovení výšky nemajetkovej ujmy sa vychádza
z významu sporu pre žalobcu, zo skutočnosti, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave, ako aj
zo skutočnosti či sa jedná o právnickú alebo fyzickú osobu. S poukazom na rozsudok B. súdu ČR
sp. zn. XXCdo XXX/XXXX žalovaný uviedol, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody

a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Z. nekonkretizoval, v čom spočíval
"zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" žalobcu, a ako situácia "ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy navrhovateľa". Z. s poukazom na list Q. komisie, R. riaditeľstva pre spravodlivosť
pod č. Y./H D(XXXX) ] XXXX a článok v denníku U. zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Q. komisie, súdy konštatovali

porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. V takomto prípade
aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu. S prihliadnutím na popísanú
charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považoval žalovaný za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala

žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. U. v takejto
situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu, už samotné konštatovanie porušenia práv musí
byť považované za dostačujúce.

Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. X O. s. p. v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a
žalovaného,ktorísanapojednávanie súdu nedostavili,hociboliriadnepredvolaní.Súdprihliadolpritom

naobsahspisua dosiaľvykonanédôkazy.Právnyzástupcažalobcusvojuneúčasťničímneospravedlnil,
ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu doručil súdu emailom, odoslaným
XX.XX.XXXX, návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu spolu s návrhom na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
ústavného súdu U. republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva

žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia
krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Z. svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil emailovým podaním odoslaným dňa XX.XX.XXXX z dôvodu hospodárnosti
konania s tým, že nežiadala odročiť pojednávanie, s tým, že trvá na písomnom vyjadrení k žalobe.Podľa § 109 ods. X písm. c) O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

J. pre prerušenie konania podľa § 109 ods. X písm. c/ O. s. p. musí byť, že prebieha konanie, v ktorom sa
rieši prejudiciálna otázka. O. otázku si však súd môže vyriešiť aj sám s poukazom na ustanovenia § 135
ods. X O. s. p. V predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejednáva, žalobca namietal už
v podanej žalobe. O jeho námietke bolo rozhodnuté W. súdom v X. ako súdom nadriadeným postupom
podľa § X6 ods. 1 O. s. p. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXNcC/XX/XXXX-XX,

5

XXC/XXX/XXXX

právoplatným dňa XX.XX.XXXX, ktorým zákonná sudkyňa Y.. T. L. nebola vylúčená z prejednávania a
rozhodovania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, keďže nebola zákonnou
sudkyňou v predmetnej exekučnej veci.

Podľa § X09 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie

je v tomto konaní oprávnený riešiť. G. postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

E. súd U. republiky uznesením zo dňa XX. 7. XXXX č. k. N.. ÚS XXX/XXXX-XX sťažnosť žalobcu zo dňa

XX. XX. XXXX proti uzneseniu W. súdu v X. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXNcC/XX/XXXX-XX odmietol
pre nedostatok právomoci E. súdu U. republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení nie je daný dôvod na
prerušenie konania podľa § X09 ods. X písm. b) O. s. p. a ani podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p.,
keďže sťažnosť žalobcu proti uzneseniu W. súdu v X. zo dňa XX. XX. XXXX č. k. XXNcCXX/XXXX-XX

bola uznesením E. súdu U. republiky zo dňa XX. 7. XXXX č. k. N.. ÚS XXX/XXXX-XX odmietnutá pre
nedostatok právomoci E. súdu U. republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie a neprebieha žiadne
konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní .
Súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Vykonaným dokazovaním oznámením obsahu listinných dôkazov predložených žalovaným a

zadovážených súdom (§ 129 O. s .p.), zistil súd tento skutkový stav veci:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XX/XXXX súd zistil, že na základe návrhu na vykonanie
exekúcie žalobcu ako oprávneného zo dňa XX.XX.XXXX, na podklade exekučného titulu - rozsudku
U. rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., X. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn.:
SR XXXXX/XX vydaného v prospech oprávneného proti povinnej O. P., nar. XX.XX.XXXX (v žalobe

zrejme omylom uvedený nesprávny dátum narodenia XX.XX.XXXX), bola doručená tunajšiemu súdu
dňa XX.XX.XXXX žiadosť súdneho exekútora Y.. G. W. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pod sp. zn. EX XXXXX/XXXX.

D. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXEr/XX/XXXX-X, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, súd
exekučné konanie v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške X,XX % denne z dlžnej sumy

XXX,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia zastavil. J. XX.XX.XXXX vydal tunajší súd poverenie č. XXXX
XXXXXX*, ktorým poveril súdneho exekútora Y.. G. W. vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej
povinnostizaplatiťistinuXXX,XX€spolusozákonnýmúrokomvovýškeX%ročnezdlžnejsumyXXX,XX
€ od XX.XX.XXXX do zaplatenia trovy konania XXX,XX € a trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia
v exekúcii. Q. konanie nebolo doposiaľ ukončené. L. dňa XX.XX.XXXX zomrela.

Podľa § 4 ods. X písm. a) bod 1. zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu6

XXC/XXX/XXXX

T. spravodlivosti U. republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda

bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. X citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. X citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. X citovaného zákona, v znení účinnom od XX.XX.XXXX, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy
v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Q. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia E.
súdu U. republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým E. súd U. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § X7 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. X citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. X citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje

s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 2, X citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. B. sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na

zdraví alebo škodu spôsobenú

7

XXC/XXX/XXXXrozhodnutím podľa § 7 a 8. I. neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 27 ods. X citovaného zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu

spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 44 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. (Q. poriadok), účinného v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučnýtitulpodľa§41ods.Xpísm.c)ad).Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. X písm. d) Q. poriadku, účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k
záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného (žalobcu), proti povinnej Ľ. P., nar.

XX.XX.E., vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXEr/XX/XXXX, vydal tunajší súd dňa XX.XX.XXXX,
na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej tunajšiemu súdu dňa
XX.XX.XXXX, poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX* a uznesením zo dňa XX.XX.XXXX
exekučné konanie v časti zmenkového úroku zastavil.

Z uvedených skutkových okolností sa dá usudzovať, že súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie iba čiastočne nedodržal zákonnú XX-dňovú lehotu a exekútora poveril vykonaním
exekúcie po uplynutí tejto lehoty, zároveň však exekučné konanie v časti o zmenkovom úroku zastavil.
Z ust. § 44 ods. X Q. poriadku totiž vyplýva, že XX-dňová lehota platí iba v prípade, že súd nezistí
rozpor exekučného titulu so zákonom. V danom prípade súd zistil čiastočný rozpor exekučného titulu
so zákonom, a to v časti o úroku z omeškania . Na rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekučného

konania zákon žiadnu lehotu nestanovuje. Z. tiež nerieši, v akej lehote má súd rozhodnúť v prípade,
že zistí čiastočný rozpor exekučného titulu so zákonom.

Z. sa po tom, čo žalovaný jeho žiadosti na predbežné prerokovanie veci nevyhovel, domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu.
L. zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ako zodpovednosti

objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu,
existencia majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným

8

XXC/XXX/XXXX

postupom. B. úradným postupom v súlade s § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. je aj porušenie
povinnostiorgánuverejnejmociurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote.Súd
preto v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal nedodržanie zákonnej lehoty.
Podľa súčasného znenia zákona č. XXX/XXXX Z.z. všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu
nesprávneho úradného postupu. B. však právna úprava zákona č. XXX/XXXX Z.z., účinná v období

namietaného nesprávneho úradného postupu, nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v
konaní len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na
prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Q. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia E. súdu U. republiky o

ústavnej sťažnosti, ktorým E. súd U. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, súd dospel v súlade s § 27 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. k záveru, že
je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní zákonnej
lehoty. Súd preto na základe uvedeného dospel k záveru, že bol splnený prvý predpoklad zodpovednosti
štátu za škodu, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu tunajšieho súdu, ktorý do XX dní od

podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nepoveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, avšak to iba za predpokladu, že ust. § 44 ods. X Q. poriadku je potrebné vykladať tak, že
aj v prípade, že súd zistí čiastočný rozpor exekučného titulu so zákonom, má aj tak vydať poverenie
v časti, ktorá neodporuje zákonu v XX-dňovej lehote. Podľa § 44 ods. X Q. poriadku, účinného v
čase podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol súd povinný poveriť súdneho
exekútora vykonaním exekúcie do XX dní bez ohľadu na druh exekučného titulu. H. žalovaného , ktorý

sa odvoláva na ustanovenie § 44 ods. X Q. poriadku v znení účinnom od XX.XX.XXXX a ktorá tvrdí,
že XX-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule, preto neobstojí.

Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného a dospel k záveru, že žalobca ich v

konaní nepreukázal. Z. poveril znaleckú organizáciu -Q. univerzitu v X. podaním znaleckého posudku .
E. znaleckej organizácie bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov U. republiky v
exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Z obsahu
znaleckého posudku č. X/XXXX súd zistil, že znalecká organizácia škodu vyčíslia paušálne ako škodu
pozostávajúcu z mzdových nákladov zamestnancov žalobcu, nákladov na tlač, nákladov na úpravu
informačného systému, nákladov na poštovné, náklad na telekomunikačné služby. V znaleckom
posudku bolo konštatované, že z dôvodu nečinnosti exekučného súdu bol oprávnený nútený overovať

skutočnosť, či súd rozhodol v exekučnej veci, ako rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, urgovať
vydanie rozhodnutia, urgovať a spracovať sťažnosť na postup súdu, uhradiť

9

XXC/XXX/XXX

poplatky, spracovať reakcie súdu na urgencie, prípadne vypracovať nové stanovisko. C. bonitu dlžníka,

komunikovať s dlžníkom, overovať prijatie elektronického podania, urgencie/sťažnosti. Z obsahu
exekučného spisu XXEr XX/XXXX súd nezisti., že by žalobca realizoval čo i len jeden úkon, tak ako
sa to konštatuje v znaleckom posudku.

B. majetkovej škody, tak ako si ju v konaní uplatnil žalobca nie je možné priznať, keďže nepredstavuje
skutočnú škodu ani ušlý zisk. L. vyčíslenie administratívnych výdavkov nemožno chápať ako skutočnú

škodu. J. bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody zaťažuje žalobcu. Z obsahu predloženého
znaleckého posudku súd vznik skutočnej škody nemal z preukázané, preto pre neunesenie dôkazného
bremena žalobcom, súd jeho návrh v časti o náhradu škody zamietol .

Z. sa taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. L. na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak
iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto
ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože
okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho
úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá zanásledok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu. W. o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a
unesenia dôkazného bremena účastníkom konania. Z uznesenia E. súdu U. republiky sp. zn. II. ÚS XXX/

XX vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu
nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim
predpoklady na jej uplatnenie. L. na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods. X zákona
č. XXX/XXXX Z. z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. T. prvky nemateriálnej ujmy u

právnických osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní rozhodovaní a problémy
spôsobenévedeniuspoločnosti.Z.uviedol,ženezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnilaďalšie
podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Z. však
svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nekonkretizoval a ničím nepreukázal. Súd nemôže žalobcovi priznať
náhradu nemajetkovej ujmy na základe jeho abstraktných tvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval,
aké podnikateľské postupy a aktivity boli ovplyvnené. L. žalobca tvrdil, že neexistencia akéhokoľvek

účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, súd mal za to, že žalobca nevyužil svoju zákonnú
možnosť podať sťažnosť na prípadné prieťahy. B. súd s poukazom na rozsudok B. súdu K. republiky sp.
zn. XXCdo XXX/XXXX zastáva názor, že nepríjemnosti spôsobené členom vedenia spoločnosti možno

zohľadniť iba v obmedzenej miere, a že v rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnou neprimeranou dĺžkou konania by nemali byť

XX

XXC/XXX/XXXX

odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na právnickej osobe nejakým spôsobom podieľajú, nakoľko im

nevzniká ujma priamo (nie je daná priama príčinná súvislosť).

B. ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností
jednotlivého prípadu. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul zaväzoval povinnú O. P. na plnenie, ktoré v časti o zmenkovom úroku odporovalo dobrým
mravom. Z tohto dôvodu bola na strane súdu pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie

exekúcie potrebná dôkladnejšia analýza skutkového stavu a komplexnejšie právne zhodnotenie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo mohlo mať za následok nedodržanie zákonnej lehoty
na vydanie poverenia. Súd preto dospel k záveru, že s poukazom na uvedené by bolo neprimerané
a neúčelné, aby bola žalobcovi, ktorý v spotrebiteľskej zmluve použil zmluvnú podmienku upravujúcu
úrok z omeškania , ktorá zmluvná podmienka odporovala dobrým mravom, priznaná nemajetková ujma

v peniazoch. Súd má za to, že nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia v danej exekučnej
veci, nemohlo spôsobiť neistotu, alebo vznik akejkoľvek škody či nemajetkovej ujmy. B. je prípustné,
aby žalobca prenášal podnikateľské riziko vo forme zániku, resp. riziko insolvencie povinného na súd.
L. posudzovaní formy a výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť aj jeho podnikateľskú aktivitu. L.
žalobca poskytuje spotrebiteľské úvery fyzickým osobám s nízkou bonitou, musí byť uzrozumený s tým,

že existuje riziko insolvencie povinného, a že exekučné konanie môže trvať pomerne dlho, čo so sebou
nesie tak vyššie finančné náklady, ako aj psychickú záťaž. Súd mal za to, že vzhľadom na dĺžku času,
ktorá ubehla od uplynutia XX-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do rozhodnutia súdu a na ostatné okolnosti daného prípadu, je dostatočným zadosťučinením
pre žalobcu konštatovanie porušenia jeho práva.

Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za
nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným E. súdom U. republiky
za prieťahy v konaní. P. nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, na závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. P. nemajetkovej
ujmy sa preto bude líšiť na základe individuálnych daností prípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno
paušalizovať.L. žalobca v súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu poukazoval na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. XX ods. X E. U. republiky a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného čl. X ods. X Q. dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku W. súdu v B. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX,
v ktorom tento súd výslovne uviedol, že samotné porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov patrí výlučne do právomoci ústavného súdu. Súd preto nemohol skúmať porušenie ústavného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a žiadne konanie, v ktorom by bol konštatovaný
prieťah v konaní, sa neviedlo (žalobca to ani netvrdil ani nepreukázal). Je však potrebné zdôrazniť, že

aj v prípade, že by sa potvrdilo porušenie základných práv žalobcu, aj v tomto prípade by bolo potrebné
preukázať existenciu konkrétnej nemajetkovej ujmy. Z. však vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal.

XX

XXC/XXX/XXXX

Súd mal ďalej za to, že žalobca nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za
škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou. Ak by aj žalobca vznik majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy preukázal, žalobca nepreukázal, že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak. Z. totiž
nepreukázal, že by v prípade dodržania zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
došlo priamo úmerne k skoršiemu vymoženiu pohľadávky a skoršiemu skončeniu exekučného konania.

Keďže žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol.

L. žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd mal za to, že táto bola neopodstatnená. Podľa § X9
ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. V danom prípade mohlo dôjsť k vzniku škody resp. nemajetkovej ujmy

u žalobcu najskôr po uplynutí XX-dňovej lehoty odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (XX.XX.XXXX), teda dňa XX.XX.XXXX . L. žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, počas ktorého predbežného prerokovania nároku neplynie premlčacia doba,
boli doručené žalovanému (podľa jeho vyjadrenia) dňa XX.XX.XXXX. B. žalobcu na začatie konania
bol doručený súdu dňa XX.XX.XXXX, teda pred uplynutím X-ročnej premlčacej doby.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 O. s. p. Keďže úspešnému žalovanému vo
veci v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu nevyplývajú), súd mu ich náhradu proti žalobcovi, ktorý
vo veci úspech nemal, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom

súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

12

17C/206/2012

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).