Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 20, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8Er/808/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814203700
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Brtko
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814203700.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62
Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnej: O. M., nar. XX.X.XXXX, O. XXX, XXX XX O., t. č. V F. č.
XXX, XXX XX A., T. republika, o vymoženie 404,15 Eur spolu s 15% úrokom z omeškania ročne od
28.2.2008 do zaplatenia zo sumy 404,15 Eur, trov predchádzajúceho konania 24,00 Eur a trov exekúcie,
vykonávanej súdnym exekútorom súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ághom, sídlo exekútorského

úradu Jaskový rad č. 79, 831 01 Bratislava, o námietkach povinnej proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 05.09.2014 doručeným Okresnému súdu Námestovo prostredníctvom súdneho
exekútora dňa 17.09.2014, povinná vzniesla námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnila tým, že o tom, že
má nedoplatky v Slovak Telekom, a.s. sa dozvedela až z upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko od

roku 2008 býva v Českej republike.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,

že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho

je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho
orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného
sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu
o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje
koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené
dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich

spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

Súd po zistení, že námietky proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote, ustálil z obsahu exekučného
spisu nasledovný skutkový a právny stav :Okresný súd Námestovo poverením č. 5507034671 zo dňa 13.06.2014 sp. zn. 8Er/808/2014, poveril
podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku súdneho exekútora vykonaním exekúcie č. EX 372/2014-2,
vymožením uloženej povinnosti 404,15 Eur spolu s 15% úrokom z omeškania ročne od 28.2.2008 do

zaplateniazosumy404,15Eur,trovpredchádzajúcehokonania24,00Euratrovexekúcieatonazáklade
exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/130/2009-82 zo dňa 4.5.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.06.2011.

Oprávnený vo vyjadrení sa k námietkam povinnej uviedol, že trvá naďalej na pokračovaní exekúcie a

to aj napriek podaným námietkam povinnou.

K splneniu dlhu dochádza jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorým veriteľovi poskytuje predmet
splnenia s úmyslom splniť svoj dlh. Úmysel splniť dlh musí byť daný najavo jednoznačne, aby sa prijatie
plnenia za určitých okolností nemohlo vysvetľovať inak (napr. ako dar dlžníka). Predmet splnenia je
dlžník povinný poskytnúť aj s príslušenstvom, t.j. s dohodnutými úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkom

z omeškania a s trovami spojenými s vymáhaním pohľadávky. Dôkazné bremeno o zániku pohľadávky
oprávneného, ktorá je exekučným titulom, je na strane povinného, ktorý musí svoje tvrdenie o jej splnení
preukazovať a preukázať, ak chce byť v konaní úspešný. Dôkaz o opaku (neexistencii dlhu) podľa
príslušných hmotno-právnych ustanovení (§ 559 a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne § 324 a nasl.
Obchodného zákonníka) zaťažuje povinného, nie je preto povinnosťou súdu nahrádzať ju a vykonávať

dokazovanie nad tento zákonný rámec.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd potom dospel k záveru, že povinná nepreukázala
existenciu takých skutočností, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z vyššie uvedených
dôvodov (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku), teda také, ktoré po vzniku exekučných titulov, spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná, prípadne, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby
uvedenej v exekučnom titule. Rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vedenie tejto exekúcie je právoplatné
a vykonateľné, nakoľko obsahuje náležitosti nevyhnutné pre jeho vykonateľnosť, ktoré sú povahy jednak
formálnej a jednak materiálnej (obsahovej). Z exekučného titulu je dostatočne zrejmé, kto je oprávneným

a kto povinným subjektom. Povinnosti uložené povinnej sú vymedzené dostatočne určite, jednoznačne
je uvedená lehota na splnenie uloženej povinnosti ako aj spôsob akým sa má splniť. Povinná dostatočne
nepreukázala, že svoju povinnosť splnila riadne a včas a, že jej plnenie má všetky náležitosti plnenia
tak, ako jej to ukladal exekučný titul. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie súd z vyššie uvedených
dôvodov považoval za dôvodný a exekúciu za zákonnú.

Námietky povinnej proti exekúcii preto súd v tomto dôsledku, musel ako nedôvodné zamietnuť.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie
( § 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na

tunajšom súde ( § 204 ods. 1 O.s.p.).

Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.