Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203636
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203636.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu X.. G. S. a členov senátu Q.. Q. Z.
a X.. Y. Y. v právnej veci navrhovateľa: CD D., s.r.o., V. vězňů XXXX/XX, K. Město, V. 1, E. republika,
H.: XXX XX XXX zastúpeného advokátskou kanceláriou E. V., s.r.o., F. 4, O., H.: XX XXX XXX proti
odporcovi: F. O., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, P. o zaplatenie XXX,XX eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Y., takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o náhrade trov konania.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu vo výške XXX,XX eur spolu so X% ročným úrokom od XX.X.XXXX do zaplatenia a

zmenkovú odmenu vo výške X/X% zmenkovej sumy, teda X,XX eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil peňažnú
pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a navrhol, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie zmenkovej sumy XXX,XX eur, zmenkového úroku vo výške X,XX % denne zo sumy

XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy XXX,XX eur od
XX.X.XXXX do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške X/X % zmenkovej sumy, t. j. X,XX eur a náhradu
trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa XX. júna XXXX na zmenkovú sumu XXX,XX eur a zaviazal sa aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške X,XX % denne od XX. februára XXXX. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného

zmenkového veriteľa. Uviedol, že indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ však neposkytol
žiadnu úhradu. Poukázal na to, že zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, vyššie
uvedené skutočnosti indosant nenechal zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ pripojil k návrhu originál
zmenky, z ktorej práva uplatňuje a nežiadal nariadenie pojednávania.

Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom na území Českej
republiky, odporca je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná

zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj jej platobné miesto. Uzavrel, žeprávomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením v čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č.
44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 4 bod 1, čl. 5 ods. 1 až 3, čl. 7 ods. 3

Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a konštatoval, že v súlade s čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia bolo
doručované odporcovi na odpoveď vzorové tlačivo „C“, odporca sa k veci nevyjadril.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom posúdil súd prvého stupňa podľa § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1
a 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b/, § 17, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 až 4 a §
77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z.

o cenných papieroch a podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol,
že zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a zmenku možno
uplatniť až potom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Uviedol,
že zmenku možno prevádzať rubopisom (indosamentom), ktorým je písomné vyhlásenie zmenkového
veriteľa, teda majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky alebo na jej prívesku, v ktorom indosant

vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určí indosatára, teda nového majiteľa zmenky a obsahuje podpis
indosanta. Zdôraznil, že takýmto prevodom práv zo zmeniek indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie
však právo predchádzajúceho majiteľa. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v čase vystavenia zmenky
dňa XX.X.XXXX bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo však v súčasnosti
podľa platných právnych predpisov už možné nie je. Zo zmenky vyplynulo, že miestom jej vystavenia

bolaY.,dátumvystaveniaXX.júnaXXXXazmenkovásumaXXX,XXeur.Odporcaakovystaviteľzmenky
sa zaviazal v zmenke: „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: V., s.r.o.,, H. XX XXX XXX, V.
XX, XXX XX O., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu O. l, oddiel: W., vložka číslo XXXXX/
B“ sumu W. eur a XX centov a zmenkový úrok X,XX% denne od XX. februára XXXX; splatné: V., s.r.o.,
V. XX, XXX XX O.; „bez protestu“; „na platenie predložiť v lehote X rokov od vystavenia“.

Súdprvéhostupňaďalejuviedol,žeindosovanímzmenkydošloksituácii,kedyzmenkastratilacharakter
zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Preto podľa § 17 Zákona zmenkového
a šekového nastala právna situácia, ktorá umožňovala odporcovi ako žalovanému zo zmenky robiť
majiteľovi zmenky námietky, ale len vtedy, ak odporca ako zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ
zmenky konal v čase nadobúdania zmenky vedome na jeho škodu. Konštatoval, že v konaní nebolo

preukázané, že by odporca po vystavení zmenky, ani po jej indosovaní vzniesol nejaké námietky proti
zmenke, preto zmenku a záväzky zo zmenky posudzoval podľa Zákona zmenkového a šekového. Súd
prvého stupňa zdôraznil, že podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase vystavenia zmenky zo dňa XX.X.XXXX, sa zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo
šekom, dlh bolo možné iba zabezpečiť zmenkou, a to maximálne vo výške aktuálnej istiny nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne XX% istiny poskytnutého úveru. Zmenku
prijatú alebo vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto zákonným obmedzením veriteľ nemohol prijať a bol
povinný takúto zmenku dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. To platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenkyalebopostúpeniaprávzozmenky.Súdprvéhostupňapoukázalnato,ženavrhovateľpredmetnú
zmenku nadobudol indosamentom, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa § 48 ods.

1 a § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej
sumy, X.% úrokov odo dňa splatnosti zmenky a požadovať odmenu vo výške X/X% zmenkovej sumy.
S poukazom na ustanovenie § 5 a § 77 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového súd prvého stupňa
uviedol, že v zmenkách na videnie môže vystaviteľ zmenky ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
V predmetnej zmenke bola úroková miera uvedená sadzbou X,XX% denne, teda XX,XX% ročne. Súd

prvéhostupňauviedol,žeZákonzmenkovýašekovývýškutejtoúrokovejmieryneupravujeaponecháva
to na vystaviteľa zmenky, podľa § 39 Občianskeho zákonníka však súd prvého stupňa skúmal, či pre
neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon - zápis na zmenke v rozpore s dobrými mravmi, a teda či
nie je takýto úkon neplatný.

Zmenkový úrok a úrok z pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky

a musí byť primeraný, podľa záveru súdu prvého stupňa však za primeraný nemožno považovať ročný
úrok, ktorý sa v rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Poukázal na to, že podľa údajov zistenýchz internetovej stránky NBS v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri
spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako XX% ročne, dohodnutý zmenkový úrok
vo výške X,XX% denne, t. j. XX,XX% ročne, teda túto sadzbu viacnásobne prevyšuje. Súd prvého stupňa

preto takúto úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov X,XX% denne zamietol.

Súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy XXX,XX eur a X.% ročného úroku
zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, v prejednávanej veci odo dňa nasledujúceho po doručení
návrhu odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil

zmenku odporcovi k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Súd prvého stupňa vychádzal z
toho, že za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj uplatnenie práva zo zmenky na
súde, preto navrhovateľovi priznal X% ročný úrok zo zmenkovej sumy od XX.X.XXXX, teda odo dňa
nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi a v prevyšujúcej časti návrh o zaplatenie X% úrokov zo
zmenkovej sumy zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný čo do
priznanej zmenkovej istiny vo výške XXX,XX eur a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti
nepriznaného zmenkového úroku X,XX% denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú
istinu a taktiež bol čiastočne neúspešný aj v uplatnenom X% ročnom úroku zo zmenkovej sumy.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolaním napadol

výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok X,XX% denne zo zmenkovej sumy a výrok o
nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľovi. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie na súde prvého
stupňa má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám,
ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a účastníkovi konania sa postupom súdu prvého
stupňa odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Uviedol, že predmetnú zmenku vystavil odporca, ktorú dobrovoľne podpísal a sadzba zmenkového
úrokuX,XX%dennenapísanánazmenkebolaodporcoviznámavčasevystaveniazmenky.Navrhovateľ
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky,
ktoré konštatovali, že z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ
zmenky nemusí pri jej predložení na zaplatenie a vymáhanie preukazovať, že odporca zmenkovú

sumu aj skutočne dlhuje. Táto nespornosť záväzku odporcu zo zmenky sa vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke, teda aj na zmenkový úrok. Ďalej navrhovateľ citoval z viacerých rozhodnutí
okresných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a z rozsudku Krajského súdu v K. ktorý
vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške X,XX% za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na
účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť

dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plateniu záväzku a zároveň má sankčný charakter, lebo
dlžníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá v podobe ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v
dohodnutej výške. G. pokuta X,XX% z istiny XXX eur za každý deň omeškania predstavuje X,XX eur
denne, čo nie je (podľa záveru Krajského súdu v K.) neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej
pokute sledovaný.

Vzhľadom na to, že v odvolaní navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
a jeho návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovel, odvolací súd mal za to, že odvolanie
navrhovateľa smeruje aj proti výroku o zamietnutí žaloby v časti uplatneného X% ročného zmenkového
úroku, aj keď navrhovateľ neuviedol v odvolaní dôvody, pre ktoré je v tejto časti podľa jeho
názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne.

Odvolanie navrhovateľa bolo odporcovi doručené XX.XX.XXXX, vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

Odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212
ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktoréhoby bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú

sumu XXX,XX eur so X% ročným úrokom od XX.X.XXXX do zaplatenia a zmenkovú odmenu X,XX eur
nebol odvolaním napadnutý, stal sa právoplatným a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O. s .p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa
v napadnutej časti. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a
k odvolaniu navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak navrhovateľ predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4. Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné,
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že

nemôže navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie

rozsudku môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod 4
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal navrhovateľovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto
nariadenia, teda tlačivo o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s výzvou

predložiť súdu doplňujúce informácie a dokumenty, ak sa domnieval, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ v návrhu na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo uplatnená
pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená.

Navrhovateľ na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním z X.XX.XXXX, v
ktorom uviedol, že ako navrhovateľ poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej

pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom
navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, preto nie je zo strany navrhovateľa čo doplniť alebo opraviť.
Uviedol, že ako navrhovateľ si uplatnil v tomto konaní majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky,
disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny,
ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu.

Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky
a titul jej vzniku.

Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť
V. s.r.o., V. XX, O. ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej
zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov

nasúdoch vSlovenskejrepublikeovymáhaniepeňažnýchpohľadávokzospotrebiteľskýchúverov.
Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré
mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa
§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od X.X.XXXX, kedy
tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských

úverov. Znamená to, že predmetná zmenka vystavená dňa XX. júna. XXXX mohla byť vystavená len
na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a len v rozsahu určenom
v citovanom ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou, ktorá
má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj Občianskym
zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia štátu a

súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou
súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná
abstraktnosť zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise
zmenky uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva

alebo z nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.

Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané -
v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore
zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v
konaniach, kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských
úverov na základe prvopisu zmenky, má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv

veriteľa zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou

zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa v prejednávanej veci zmenkový úrok X,XX % denne,
čo predstavuje XX,XX % ročný úrok, ktorý je uvedený priamo na zmenke.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách,Zákonač.258/2001Z.z. ospotrebiteľskýchúverochaZákonač.129/2010Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie o
veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporujú Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový
a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou zmenkovou

konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na

návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
- Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je
však jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného
rozkazu.Súdprvéhostupňapretosprávnevyzývalnavrhovateľavzorovýmtlačivom„B“,ktoréjeuvedené

v prílohe č. II. Nariadenia, na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak navrhovateľ nepredložil
ďalšie požadované dôkazy okrem zmenky, súd prvého stupňa nemal predmetný uplatnený nárok
posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Navyše, súd prvého stupňa nie
jezmenkovýmsúdompodľa§10Zákonač.371/2004Z.z.osídlachaobvodochsúdov,pretoaninemohol
vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd

nemôže z platnej zmenky ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciachsnízkouhodnotousporu,mázacieľzjednodušiťazrýchliťkonanievoveciachsnízkouhodnotou
sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý
a navrhovateľovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd však

musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporuzabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa
vo výroku, ktorým súd návrh o časti uplatneného zmenkového úroku X % a v časti o celom uplatnenom
úroku 0,25 % denne od XX.X.XXXX do zaplatenia zamietol, pretože navrhovateľ v tomto konaní
nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, navrhol vydať rozsudok podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce oprávnenosť

vymáhanej pohľadávky.

Nepostačovalo preto, ak navrhovateľ predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním
podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa
tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej
niet dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh navrhovateľa zmenkový platobný rozkaz. Navrhovateľ v

tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho
parlamentuaRadyč.861/2007apretosúdnemoholvtomtokonanívychádzaťzozmenkyakozjediného
listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Keďže navrhovateľ
na výzvu súdu prvého stupňa nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007, súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa zamietol

v odvolaním napadnutej časti X % ročného úroku z uplatnenej istiny od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a o
celom uplatnenom úroku X,XX % denne z uplatnenej istiny od XX.X.XXXX do zaplatenia.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, aj keď z iných dôvodov,
keď zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie časti uplatneného 6 % ročného úroku a úroku X,XX %
denne, pretože navrhovateľ nepredložil na výzvu súdu prvého stupňa doplňujúce doklady svedčiace o

tejto uplatnenej pohľadávke.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhovel návrhu o zmenkovej
sumeXXX,XXeursoX%ročnýmúrokomodXX.X.XXXXdozaplateniaazmenkovejodmenyvovýškeX/
X % zmenkovej sumy, teda X,XX eur, nadobudol právoplatnosť podľa § 159 ods. 1 O. s. p., lebo odporca
nepodal proti tomuto výroku rozsudku odvolanie, nemohol byť v tejto časti preskúmavaný odvolacím

súdom, aj keď bol vydaný na základe neúplného zistenia skutkového stavu podľa Nariadenia.

Odvolací súd na základe uvedeného potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti o nepriznaní časti 6 % ročného úroku a nepriznaní celého
uplatneného úroku X,XX % denne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách

konania, o ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ, ktorému vznikli v tomto konaní
na súde prvého stupňa trovy konania, mal vo veci úspech len čiastočný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,pretože navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému odporcovi preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.