Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/149/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110218847

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8110218847.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: Q. D., T..
XX.XX.XXXX, H. H. XXX, právne zastúpený JUDr. Jana Toporcerová, advokátka so sídlom Lipany, Nám.
sv. Martina 39 proti odporcom: X.) V. D., U..Č.. T. T. I., X.) Š. D., t.č. na neznámom mieste, zastúpení

SlovenskýmpozemkovýmfondomsosídlomBratislava,Búdková36,vkonaníourčenievlastníctvatakto

r o z h o d o l :

zastavuje konanie o návrhu v časti určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností
označených v geometrickom pláne č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil Ing. Pavol Dulín, s.r.o. Lipany, úradne
overený dňa 10.08.2009 pod č. 310/09 ako novovytvorených pozemkov z parc. EKN XXX a EKN XXX
kat. úz. H.

– pozemok parc. č. CKN XXX/X o výmere 107 m2, druh pozemku - zastavaná plocha

– pozemok parc. č. C KN XXX/X o výmere 50 m2, druh pozemku - zastavaná plocha,

– pozemok parc. č. C KN XXX B. výmere 652 m2, druh pozemku - zastavaná plocha,

– pozemok parc. č. C KN XXX o výmere 108 m2, druh pozemku - zastavaná plocha,

– pozemok parc. č. C KN XXX o výmere 663 m2, druh pozemku - záhrada

nad podiel 2/6,

v prevyšujúcej časti návrh zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na tunajší súd 28.07.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností označených v geometrickom pláne č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil Ing. Pavol

Dulín, s.r.o. Lipany, úradne overený dňa 10.08.2009 pod č. XXX/XX ako novovytvorených pozemkov z
parc. EKN 199 a EKN 200 kat. úz. H.

- pozemok parc. č. C KN 461/1 o výmere 107 m2, druh pozemku - zastavaná plocha,

- pozemok parc. č. C KN 461/2 o výmere 50 m2, druh pozemku - zastavaná plocha,

- pozemok parc. č. C KN 462 o výmere 652 m2, druh pozemku - zastavaná plocha,- pozemok parc. č. C KN 466 o výmere 108 m2, druh pozemku - zastavaná plocha,

- pozemok parc. č. C KN 468 o výmere 663 m2, druh pozemku - záhrada.

Podaním doručeným súdu dňa 25.10.2012 upresnil, že sa domáha určenia vlastníckeho práva len

v podiele 2/6 predmetných nehnuteľností, pretože vo zvyšku vlastníkom je. Návrh odôvodnil tým, že
nehnuteľnosti sú v prírode reálne vyčlenené a boli ním nerušene užívané od smrti otca v roku 1989
a tiež odkúpením podielu od V. Y.. Odporcovia, ktorí sú ako spoluvlastníci uvedení na LV nie sú
nikomu z príbuzných známi, pretože predmetné nehnuteľnosti vždy boli užívané právnymi predchodcami
navrhovateľa.

Odporcovia sa zdržiavajú na neznámom mieste, podľa zápisu na LV č. XXXX, kat. úz. Brezovica

je správa všetkých parciel oboch vlastníkov v pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu. Právna
zástupkyňa za zástupcu nezistených vlastníkov uviedla, že je na navrhovateľovi, ako ním tvrdené
skutočnosti preukáže.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne V. Y. Z. R. U.,
výpisom z LV č. 1555 a 1531, kat. úz. H., vyjadrením B. Ú. H. k osobám odporcov, kópiou zápisnice PKV

č. 298, dedičským rozhodnutím S. XXXX/XX, kúpnou zmluvou z 19.02.2010 V 185/2010, písomným
stanoviskom navrhovateľa, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 1555, kat. úz. H., parcely KN 1999 o
výmere 714 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela KN 200 o výmere 842 m2 zastavané plochy a
nádvoria v podiele 4/6 titulom dedenia v konaní S. XXXX/XX - 16 a titulom kúpy kúpnou zmluvou D. XXX/

XXXX. Ďalšími spoluvlastníkmi v podiele 1/6 je V. D. titulom rozhodnutia OPÚ v Prešove schválením
ROEP č. j. OPÚ - 2009/1761-28/MR, č.d. 5636/1910 a Štefan Ladamus v podiele 1/6 titulom zhodným
ako V. D.. Správcom vlastníctva V. D. Z. Š. W. je Slovenský pozemkový fond.

Navrhovateľ v návrhu uvádza, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania od roku 1989 nerušene
užíval a po odkúpení podielu V. Y. mu vlastnícky patria v celosti. Osoby zapísané na LV sú neznáme

a nespomínajú si na nich ani najstarší občania v obci. Navrhovateľ neeviduje iného vlastníka ako
otca a strýka od svojho narodenia, pretože najprv boli nehnuteľnosti užívané bratmi N. Z. C. D., teda
otcom a strýkom navrhovateľa. Ani on, ani jeho právni predchodcovia neboli v užívaní nikým rušení a
nikto si neuplatňoval vlastnícke nároky na predmetné nehnuteľnosti. Navrhovateľ vstúpil do držby dňa
18.01.1990 hneď po pojednávaní a vydaní rozhodnutia S. XXXX/XX a nehnuteľnosti užíval v celosti s

tým, že si bol vedomý, že 1/3 podielu patrí strýkovi Pavlovi, ktorý zomrel až v roku 1992. Vedel, že ak
chce vlastniť celú nehnuteľnosť, musí odkúpiť podiel po strýkovi Pavlovi Vašákovi. Preto sa navrhovateľ
nedivil, že v rozhodnutí je nejaký podiel a nerozumel zápisom v pozemkovej knihe. Navrhovateľ má za
to, že nadobúdacím titulom je schválená dedičská dohoda o vyporiadaní dedičstva zo dňa 18.01.1990
a kúpna zmluva. Navrhovateľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je. O ďalších

podielových vlastníkoch vôbec nevedel. Nakoľko sa stal oprávneným držiteľom, splnil všetky podmienky
a 18.01.2000 vydržal podiely odporcov 1,2. Navrhovateľ vlastnícke právo k podielu odporcov nadobudol
vydržaním podľa § 134 OZ. Na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, pretože je vlastníkom
rodinného domu, ktorý stojí na predmetných nehnuteľnostiach.

V konaní vypočutá svedkyňa R. U. uviedla, že okrem rodičov navrhovateľa, strýka navrhovateľa s

rodinou a samotného navrhovateľa na uvedených nehnuteľnostiach nikto iný nebýval. Najprv bývali otec
navrhovateľa s rodinou v prednej časti domu a v zadnej časti strýko navrhovateľa s rodinou. Mená V.
D. Z. Š. W. svedkyni nič nehovoria, aj keď býva v susedstve navrhovateľa po celý život od narodenia
(1937) doposiaľ.

V konaní vypočutá svedkyňa V. Y. uviedla, že je sesternicou navrhovateľa a o menách odporcov nikdy

nepočula. Svedkyňa s rodičmi tam bývala rovnako, ako rodina navrhovateľa. Na mená odporcov sapýtala aj svojho 80-ročníého staršieho brata, ktorý o uvedených osobách nič nevedel. Dom si rodičia
postavili dávno, boli narodení otec v roku 1906 a matka 1913.

Navrhovateľ predložil súdu geometrický plán vyhotoviteľa Ing. Pavla Dulina s.r.o. č. 32/2009, úradne

overeného Ing. Vladimírom Dujavom dňa 10.08.2009. Geometrický plán bol vypracovaný za účelom
rozdelenia nehnuteľností a stotožnenia skutočne užívaného stavu.

Z čestného vyhlásenia Rímskokatolíckej cirkevnej farnosti všetkých svätých Brezovica v zastúpení N..
C. Š. farára, dňa 30.09.2012 vyplýva, že osoby V. D., Š. W., D. D., rod. D. Z. Q. W., rod. Vrábľová sa
nenachádzajú vo zväzku matriky pokrstených, pričom najstarší zväzok začína rokom 1897.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove, č.k. S. XXXX/XX súd zistil, že dedičstvo po nebohom

poručiteľovi N. D., nar. 03.02.1912 a zomrelom 23.10.1989 nadobudol syn Q. D. v celosti. Predmetom
dedenia okrem iného bol podiel na pozemku zapísaný v PKV zápisnici 298, kat. úz. Brezovica v podiele
2/6.

Z osvedčenia o dedičstve č. k. S. XXX/XX, S. XXX/XX po nebohom C. D. vyplýva, že dedičský podiel k
nehnuteľnostiam zapísaných v PKV 298, kat. úz. H. nadobudla V. Y. v podiele 2/6.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 19.02.2010 medzi predávajúcou V. Y. a kupujúcim Q. D. vyplýva, že
kupujúci odkúpil od predávajúcej vlastnícky podiel v kat. úz. H. k pozemkom na parcelách č. EKN 199
a EKN 200 tak, ako sú zapísané an LV č. XXXX, kat. úz. H. pod B4. Vklad vlastníckeho práva povolený
Správou katastra pod V XXX/XXXX.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 03.10.2013 upriamila pozornosť súdu na pôvodný

zápis v PKV č. XXX pod č. 28 a násl., kde v roku 1910 bol podiel 1/6 na meno V. D. Z. W. V. a v roku
1913 zápis v maďarčine, no z laického prekladu je možné odvodiť, že podiel V. D. s manželkou D. Z. Š.
W. s manželkou Františkou bol titulom dražby prevedený na N. D. s manželkou Máriou, ktorí boli starými
rodičmi navrhovateľa. Ďalej sa už v PKV mená V. D. Z. Š. W. nevyskytujú.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1,2,3,4 OZ,

(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.

(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.Podľa § 129 ods. 1,2 OZ,

(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších
geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch
k nim, najmä zo

a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania,

b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,

c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je
známe,

d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 13 zák. č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré

sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným vlastníkom"),
podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov 30); obdobne postupuje správca, 7b) ak ide o lesné
pozemky.

Podľa § 16 ods. 1,2 zák. č. 180/1995 Z.z.,

(1) Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov 30) s pozemkami

a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise 32) a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok
vo vlastníctve štátu"),

b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), 33)

c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak. Ak ide o lesné pozemky,

obdobne postupuje správca. 7b)

(2) Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov
pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c) O.s.p. musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,

či podaná žaloba je vhodný (účinne a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva, či sa
ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia
žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri
nehnuteľností,akrozsudokvyhovujúcižalobemôžeprivodiťzosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.
V predmetnom konaní je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva

navrhovateľa k nehnuteľnostiam v podiele 2/6, pretože tento je ako vlastníctvo zapísané na odporcoch
v 1. a 2. rade.

Vydržanie je osobitným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom základným predpokladom
vydržania je existencia spôsobilého predmetu vydržania, oprávnenosť, nepretržitosť trvania držby auplynutie vydržacej doby. Podľa platnej právnej úpravy sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu v prípade nehnuteľnosti 10 rokov. Hypotéza normy vyžaduje iba splnenie
podmienky oprávnenej držby po dobu 10 rokov, žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v

dispozícii nestanovuje. Preto je možné dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu práva vydržaním dôjde, ak
splnené sú predpoklady stanovené v hypotéze.

Dobrá viera, dobromyseľnosť sú svojím obsahom pojmami, reprezentujúcimi významnú časť globálneho
pojmu dobré mravy. Ide o vnútorné presvedčenie subjektu, o psychický stav, ktorý sám osebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Dokazujú sa však skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých

sa tento stav prejavuje navonok.

Základným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je splnenie troch zákonom
stanovených podmienok, a to 1/ spôsobilosť predmetu vydržania, 2/ existencia držby veci z toho
hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný,
že mu vec patrí, 3/ uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (desaťročná
pri nehnuteľnostiach).

V súvislosti s podmienkami vydržania nemožno opomenúť tú právne významnú skutočnosť, podľa ktorej
vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu nepostačuje.
Či je držiteľ dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí subjektívne presvedčenie, že mu
vec patrí. Dôležité pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom rozumne vyžadovať, mal, mohol mať, resp. nemal, prípadne nemohol

mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu odôvodnené. Okolnosťami, ktoré môžu nasvedčovať záveru o existencii dobrej viery, sú spravidla
okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, ktoré svedčia o poctivosti nadobudnutia.

Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa teda musí
vzťahovať aj na titul, na základe ktorého držiteľ sledoval nadobudnutie vlastníckeho práva.

Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok
nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda aj na existenciu písomnej zmluvy o
prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti napríklad na základe ústnej zmluvy

o jej prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani
v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje.
Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu (porov. Uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 02.02.2001, sp.zn. 22Cdo 61/2001. In Soubor civilních rozhodnutí a stanovisk
Nejvyššího soudu, 2001, č. 2. č. j. C 158/).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť,
nakoľko nepreukázal okamih vstupu do držby, teda titul oprávnenej držby. Navrhovateľ dôvodí, že
osoby odporcov nie sú nikomu v obci známe a na sporných nehnuteľnostiach nikto s výnimkou
odporcu, jeho právnych predchodcov a právnych predchodcov predávajúcej od ktorej odkúpil podiel,
nežil a nehospodáril. Táto skutočnosť sama o sebe nemôže založiť dôvod vydržania vlastníckeho

práva k sporným podielom na nehnuteľnostiach. Navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel 2/6
titulom dedenia po nebohom otcovi, avšak už z predmetného rozhodnutia je nesporné, že nadobúda
len spoluvlastnícky podiel. Rovnako tak odkúpením nehnuteľností od predávajúcej V. Y. odkúpil tieto
len v podiele 2/6. Navrhovateľ sa tak stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností
titulom kúpy a dedenia, avšak len v podiele 4/6. Z uvedeného je nesporné, že navrhovateľ nemohol

byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, pretože tak z rozhodnutia o dedičstve, ako aj z
kúpnej zmluvy vyplýva údaj o výške podielu vlastníka na predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ musel
nepochybne zistiť, že nenadobudol vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti len k podielu vo výške 4/6.
Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je to taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následokprevod vlastníctva. Právna prax dokonca neakceptuje ako nadobúdací titul uspokojenie sa domnelého
nadobúdateľa s ústnym prejavom prevádzajúceho, že naňho prevádza vlastníctvo k nehnuteľnosti.
Pokiaľ mal navrhovateľ so zreteľom na všetky okolnosti možnosť presvedčiť sa či už z listu vlastníctva,

alebo aj zo spomínaných titulov (dedičské rozhodnutie a kúpna zmluva) že nenadobúda nehnuteľnosť v
celosti nemôže byť v dobrej viere, že mu právo patrí. Po navrhovateľovi je možné vyžadovať normálnu
mieru opatrnosti, preto je za dobromyseľného držiteľa považovaný ten, kto je dobromyseľný s ohľadom
na všetky okolnosti nielen zo subjektívneho pocitu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že nerozumel zápisom v
pozemkovej knihe a nerozumel podielom v dedičskom rozhodnutí nemohol byť so zreteľom k všetkým

objektívnym okolnostiam dobromyseľný, pretože pri normálnej miere opatrnosti musel zistiť, že z
nehnuteľnosti nadobudol len 2/3. 1/3 v roku 1990 a 1/3 v roku 2010. Pokiaľ vedel, že otec aj strýko
mali rovnaké podiely, zvyšná 1/3 patriaca odporcom by musela byť tiež v ideálnom podiele užívaná
v 2/3 patriacich otcovi a strýkovi navrhovateľa. Je vylúčené, aby 1/3 patriacu odporcom vydržal od
nadobudnutia dedičstva od roku 1990 do roku 2000. Potom by podiel otca navrhovateľa musel byť väčší
ako strýkov, čo odporuje tvrdeniam vo výpovediach navrhovateľa a svedkýň, že obaja bratia mali ideálnu

polovicu pozemku. V prípade titulu odvíjaného od kúpnej zmluvy nebola splnená dĺžka vydržacej doby
10 rokov. Navrhovateľ nepreukázal existenciu titulu vydržania a toto bremeno musí preukázať práve on.
K zápisom v pôvodnej PKV č. XXX v roku 1913 súd uvádza, že sa týka len podielu v 1/6 a pokiaľ by tento
zápis bol relevantný, svedčilo by nadobudnutie vlastníckeho práva v podiele 1/6 právnym predchodcom
navrhovateľa. V takom prípade by sa navrhovateľ mohol domáhať určenia, že spoluvlastnícky podiel v

1/6 predmetných nehnuteľností patrí do dedičstva po jeho nebohých právnych predchodcoch. Nakoľko
navrhovateľ nepreukázal existenciu titulu a ani dobromyseľnosť oprávneného držiteľa, nebolo dôvodné
návrhu vyhovieť.

Konanie o návrhu v časti určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nad podiel 2/6 súd
zastavil, pretože navrhovateľ návrh upravil a nežiadal určiť, že je výlučným vlastníkom predmetných

nehnuteľností, nakoľko je vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 4/6 (§ 96 O.s.p.).

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s cit. zák. ust..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.