Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226270
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513226270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Bianky Gelačíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
J. L. X., H..U.., C. D.. Č.. X, X., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom
Kánom, AK, Bratislava, Námestie Martina Benku č. 9-C1, proti odporkyni: Q. U., B.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. D..Č..XX, t. č. na neznámom mieste, štátna občianka SR, zastúpená opatrovníkom J. L.,
zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 euro, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudkuOkresnéhosúduBratislavaVzodňa05.05.2014,č.k.41C/90/2014-32,jednohlasne(pomerom
hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, v ktorom sa domáhal uložiť
odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu XX,XX euro, ako i náhradu trov súdneho konania pozostávajúcu
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z náhrady trov právneho zastúpenia. O trovách konania
rozhodol s použitím § 142 ods.1 O.s.p. tak, že v konaní plne úspešnej odporkyni náhradu trov konania
nepriznal.

Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 100 ods.1, § 108 Občianskeho zákonníka, § 9 písm.
b/, § 14 ods.3 zák.č. 168/1996 Z.z. po úvahe, že v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka sa premlčuje

nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 citovaného predpisu, ale i jeho nárok na úhradu
za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č. 168/1996 Z.z.. Podľa názoru súdu
prvého stupňa nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom patrí medzi práva z
prepravy v zmysle § 760 OZ, i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený. V odôvodnení ďalej
uviedol, že žalobný nárok navrhovateľa vznikol podľa čl.1 bod 2 písm. d/, čl.2, bod 1, čl.5 Tarify mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave v spojitosti s cenovým výmerom 1/2009 vydaným Hlavným mestom
Bratislava podľa § 20 zák.č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov.

V danom prípade odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného

lístka dňa 6.12.2011. Pri prihliadnutí na v konaní vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne
konštatoval, že plynutie jednoročnej premlčacej doby v prejednávanom prípade začalo dňom 7.12.2011
a uplynulo dňom 6.12.2012 ( § 122 ods.2 Obč. zákonníka ). Keďže návrh bol podaný na súd až dňa
5.8.2013, súd prvého stupňa posúdil námietku premlčania vznesenú odporkyňou ako dôvodnú a návrh
navrhovateľa bez ďalšieho ako nedôvodný zamietol.Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľa súd
prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V zmysle ustanovenia §
760 Občianskeho zákonníka vzniká zmluvou o preprave právny vzťah medzi dopravcom (fyzickou alebo
právnickou osobou prevádzajúcou dopravu na základe príslušného povolenia ) a cestujúcim. Preprava
osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným
prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné. Občiansky zákonník obsahuje

iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch a prepravy a podrobnejšia
úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe vydaným vykonávacím právnym normám,
v tomto prípade zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. Nakoľko sa
odporkyňa na výzvu revízora dňa 20.6.2011 na linke MHD č. 96 v Bratislave nepreukázala platným
cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je povinná navrhovateľovi v zmysle čl.
6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl.5 Tarify mestskej hromadnej

dopravy v Bratislave zaplatiť cestovné X,XX euro a úhradu XX euro, čo preukazuje hlásenie o porušení
tarifných a prepravných podmienok zo dňa 20.6.2011 doložené v spise. Táto povinnosť odporkyne
zaplatiť úhradu navrhovateľovi vznikla v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ v
spojení s § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a nepatrí medzi práva prepravy v zmysle § 760
Občianskeho zákonníka. Zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie

úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, a preto je namieste použiť § 101 Občianskeho zákonníka
čo znamená, že pohľadávka vo výške 50 euro nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu premlčaná. Odvolateľ dal v súvislosti s prezentovanými odvolacími námietkami do pozornosti
rozhodnutia Krajského sudu v Bratislave - rozsudok sp.zn. 15Co/67/2011 a sp.zn. 14Co/216/2011, v
ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch prípadoch vyhovel

odvolaniu navrhovateľa.

Odporkyňa sa k riadne doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti uplatneného návrhu, vec v súlade s § 101 ods.2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti
účastníkov , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil
( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 9 písm. b), § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa

nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu. Úhrada je v mestskej autobusovej
doprave stonásobok cestovného.

Podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného na základe vyhlášky
MDPaT č. 363/1996 Zb. o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku v cestnej doprave, z cestovného
lístka musia byť zrejmé údaje umožňujúce kontrolu jeho platnosti a správnosti jeho použitia; cestujúci

je povinný zaobstarať si cestovný lístok v príslušnej hodnote podľa tarify pred nastúpením do vozidla,
cestujúci je povinný ihneď pri nástupe do vozidla označiť cestovný lístok v najbližšom označovači
cestovných lístkov; cestujúci musí mať pri sebe platný cestovný lístok po celý čas prepravy, ako aj v
okamihu výstupu z vozidla a na vyzvanie sa ním preukázať revízorovi.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 108 Občianskeho zákonníka sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na
náhradu škody pri preprave osôb.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovnépoužijedopravnýprostriedokprávo,abyhodopravcaprepravildomiestaurčeniariadneavčas.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba

základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. Prepravné poriadky vydávajú prevádzkovatelia

dopravy (dopravcovia) podľa vzorov na vyhotovenie prepravných poriadkov, ktoré vydalo Ministerstvo
dopravy pôšt a telekomunikácií.

Ustanovenie § 760 Občianskeho zákonníka nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým,
že ustanovuje základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o
preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby

ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z citovaného ustanovenia vyplývajú pojmové
znaky zmluvy o preprave osôb - jedná sa o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi
cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho
dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným
dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné).

Zmluva o preprave osôb je neformálnou zmluvou, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v
prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky,
vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného
prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.).

Podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných

poriadkoch, ktoré vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd
musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo
priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným

účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali
k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať

si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.

Navrhovateľ si v danom konaní uplatňoval cestovné vo výške X,XX euro a úhradu XX euro ( prirážku
za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom dňa 6.12.2011 počas jazdy v prostriedku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave č. 99 ).Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 101
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého navrhovateľovi začala plynúť jednoročná premlčacia doba
podľa § 108 Občianskeho zákonníka na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej

medzi účastníkmi konania ( § 760 Obč. zákonníka ) konkludentne tým, že odporkyňa nastúpila do
dopravného prostriedku mestskej hromadnej prepravy v Bratislave , čím pristúpila na podmienky, za
ktorých sa prepravná služba poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za
nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Súdna prax zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak

stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zák. povinný
splniť dlh prvý deň po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal. Veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy,
keď mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol - začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva
nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené splatnosť záväzku odporkyne, ktorá cestovala v mestskom hromadnom
prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi cestovné a prirážku k cestovnému, nastala dňom nasledujúcim po tom, kedy došlo k
porušeniu jej povinnosti mať zakúpený cestovný lístok a kedy bola vyzvaná navrhovateľom na plnenie,
teda dňom 7.12.2011 a jednoročná premlčacia doba uplynula dňom 7.12.2012 ( § 122 ods. 2 Obč.
zákonníka). Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa postupoval správne, ak bez ďalšieho
skúmania skutkových okolností prípadu návrh navrhovateľa uplatnený až dňa 5.8.2013 ako premlčaný

zamietol. Na správnosť záveru súdu prvého stupňa nemá žiaden vplyv nesprávne ustálenie konca
jednoročnej premlčacej lehoty určenej súdom prvého stupňa na deň 6.12.2012.

K ostatným odvolacím námietkám navrhovateľa je treba uviesť, že prirážka k cestovnému je sankčným
nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania,
posudzovaťoddeleneodnárokunacestovné. Tentonárokna zaplatenie sankčnejúhradyzacestovanie

bez cestovného lístka nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov
začína preto rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Občianskeho zákonníka. Nároky
na zaplatenie cestovného a na zaplatenie prirážky k cestovnému preto nemožno považovať za
mimozmluvný nárok, a pre posúdenie včasnosti ich uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže

aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ktorej použitia
sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na odlišné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
v skutkovo a právne totožných veciach, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací
senát právne záväzné.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ( vrátane právne
správneho výroku o trovách konania) podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a
úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodala v odvolacom konaní
návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej

O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.