Rozsudok ,
Potvrdené, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Thursday, April 10, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112210874
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112210874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov v 1. rade: G.. H.

Q., W. Q. XX, F., v 2. rade: E. Q., W. O. X. XX F., v 3. rade: Y. Q., W. F. XX, F., proti žalovanému:
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v
konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 10.4.2012 navrhli žalobcovia, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi v 1. rade sumu 121,61 EUR, žalobcovi v 2. rade 27,79 EUR a žalobcovi v 3. rade sumu
39,07 EUR, ako aj trovy konania. V rámci žaloby žalobcovia poukázali na to, že dňa 9.11.2011 podali

Okresnému súdu Prešov návrh na vydanie platobného rozkazu voči neplatičke nájomného Ľ. W.,
ktoré bolo vedené pod sp. zn. 29Ro/193/2010 a súd na základe platobného rozkazu uložil žalovanej
zaplatiť žalobcom 45,15 EUR a trovy konania 49,50 EUR. Pri podaní návrhu na exekúciu pracovníčka
exekútora upozornila žalovaných, že F.. W. sa nepíše s mäkčeňom na „ľ“, preto dňa 16.3.2011 požiadali
žalobcoviaovydanieopravnéhouznesenia,avšaktotosúdodmietolvydať,pričomexekútorstáletrvalna
vydaní opravného uznesenia, pretože po dlhoročných skúsenostiach s okresným súdom, súd exekúciu
zamietne. Z tohto dôvodu podali opätovne druhýkrát žiadosť o vydanie opravného uznesenia dňa
16.5.2011, pričom uznesením zo dňa 16.6.2011 bola ich žiadosť zamietnutá ako nedôvodná. Vzhľadom

na tieto okolnosti, teda nemôže platiť neplatička, preto to má zaplatiť súd, ktorý to zapríčinil.

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 16.6.2011, právoplatným 9.7.2011 súd zamietol návrh
žalobcu na vydanie opravného uznesenia. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že Okresný súd
Prešov vydal dňa 18.1.2011 platobný rozkaz, na základe ktorého rozhodol, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 11,29 EUR, žalobcovi v 2. rade sumu 11,29 EUR a žalobcovi v
3. rade sumu 22,57 EUR a taktiež nahradiť trovy konania v sume 49,50 EUR. Z odôvodnenia tohto
uznesenia vyplýva, žalobca v 1. rade písomným podaním súdu doručeným dňa 16.5.2011 žiadal aby

súd opravil označenie žalovanej z dôvodu, že žalovaná sa nevolá W., Y. W.. Súd v uznesení citoval
ustanovenie § 164 O.s.p. a poukázal na to, že v danej veci nezistil žiadnu chybu v písaní, počítaní a ani
inú zrejmú nesprávnosť, ktorá by sa odrazila v uvedení nesprávneho mena žalovanej. V danom prípade
nie sú splnené podmienky na postup podľa § 164 O.s.p., pretože meno žalovanej, ktoré bolo uvedené v
platobnom rozkaze sa plne zhoduje s menom uvedeným v návrhu na začatie konania, ako aj v listinných
dôkazoch pripojených k návrhu. Z týchto dôvodov preto súd považoval žiadosť o vydanie opravného
uznesenia za nedôvodnú.Žalovaná sa k predmetnej žalobe vyjadrila podaním súdu dňa 11.6.2012, v rámci ktorého poukázala
na to, že zodpovednosť štátu za škodu je upravená v zákona č. 514/2004 Z.z. a je jednou z
foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za

súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú:

- existencia škody

- nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup

- príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. nesprávnym úradným
postupom

Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len

pravdepodobný záver o splnení niektorej z nich, pričom dôkazné bremeno v tomto smere leží na
poškodenom Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že predmetný platobný rozkaz bol vydaný v súlade s návrhom
na začatie konania. Taktiež bol správne zamietnutý návrh žalobcu v 1. rade na vydanie opravného
uznesenia, keďže meno a priezvisko odporkyne sa plne zhoduje s menom uvedeným v návrhu na
začatie konania, ako aj v listinných dôkazoch pripojených k návrhu. Žalovaná poukázala taktiež na

to, že proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vydanie opravného uznesenia nepodali žalobcovia
odvolanie, hoci boli o tejto možnosti riadne a včas poučení. V tomto ohľade je teda nedôvodné očakávať
náhradupomyselnejškodyvprípadeakúčastníknevyužilvšetkyzákonompredpokladanéprostriedkyna
realizáciu svojho práva. V danom prípade preto nemožno konštatovať existenciu nesprávneho úradného
postupu. Žalovaná poukázala aj na to, že k spísaniu dohody o vykonaní exekúcie došlo 18.7.2011 a

20.7.2011, t.j. v čase keď už bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na vydanie opravného
uznesenia a žalobcom bolo zrejmé, nakoľko ich na to upozornil aj sám exekútorský úrad, že existuje
rozpor medzi označením žalovanej v exekučnom titule a jej reálnym priezviskom, ktorý znemožňuje
vydanie poverenia. Bolo rozhodnutím žalobcov spísať návrh na vykonanie exekúcie a uviesť v ňom
priezvisko žalovanej vo forme, ktorá bola v rozpore s exekučným titulom, pričom si v tom čase boli

vedomí dôsledkov z toho vyplývajúcich a teda museli rátať s tým, že vynaloženie týchto prostriedkov
bude neúčelné. Z vyjadrenia taktiež vyplýva, že zodpovednosť za to, že pri realizácii svojho práva
pochybili nesprávnym označením žalovanej, nemôžu prenášať na súd, ktorý postupoval pri rozhodnutí o
ich nárokoch v súlade so zákonom a ani na štát, nakoľko ten nie je univerzálnym sukcesorom akejkoľvek
vzniknutej škody najmä v prípade ak bola zavinená samotnými poškodenými.

Žalobcovia v rámci výsluchu pred súdom poukázali na to, že sa dostali do patovej situácie a nevedia
ako túto situáciu vyriešiť, pričom majú za to, že im v danej veci vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát,
pretože viacnásobne žiadali Okresný súd Prešov aby odstránil chybu v písaní, ktorá nastala tým, že
dali do návrhu mäkčeň, ktorý tam nemal byť. Zároveň poukázali na to, že je paradoxné, že ten istý súd
im na jednej strane nechce vydať opravné uznesenie a na druhej strane pre vykonanie exekúcie žiada

predloženie tohto opravného uznesenia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 v platnom znení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania,
ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním,
ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným

rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť,
možnonároknanáhraduškodyuplatniťajvtedy,aknezákonnérozhodnutiebolozrušenéalebozmenené
na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na

ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým
orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť
podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok
postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa § 174 ods. 6 O.s.p., pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v
platobnom rozkaze sa postupuje podľa § 164.

Podľa § 164 O.s.p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá

opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým
opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že návrh žalobcov nie je
dôvodný, keďže nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného
postupu a z tohto dôvodu sa súd už podrobne nezaoberal existenciou škody, resp. príčinnou súvislosťou

medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, pretože všetky
tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V prejednávanej veci žalobcovia odvíjali svoj nárok
od skutočnosti, že Okresný súd Prešov nevyhovel ich návrhu, resp. návrhu žalobcu v 1. rade na
vydanie opravného uznesenia, konkrétne označenia odporkyne v rámci platobného rozkazu č.k.
28Ro/193/2010-14 zo dňa 18.1.2011. Súd v prejednávanej veci, obdobne ako bolo konštatované už

v uznesení o zamietnutí návrhu na vydanie opravného uznesenia č.k. 29Ro/193/2010-20 zo dňa
16.6.2011, konštatuje, že Okresný súd Prešov postupoval správne pokiaľ nevyhovel návrhu žalobcov na
opravu platobného rozkazu, keďže v rámci platobného rozkazu neboli žiadne chyby v písaní a počítaní,
resp. iné zrejmé nesprávnosti, ktoré by boli zapríčinené súdom pri vydávaní platobného rozkazu, pretože
súd vydal platobný rozkaz úplne v súlade s návrhom žalobcov, a to aj čo sa týka označenia priezviska

odporkyne, pretože žalobcovia navrhli uložiť povinnosť Ľ. W. a takto súd aj vydal platobný rozkaz.
Z tohto dôvodu teda nemožno konštatovať, že súd vydal nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávne
postupoval pri vydaní uznesenia zo dňa 16.6.2011, navyše žalobca v 1. rade, aj keď bol v uznesení
riadnepoučenýomožnostipodaťvočitomutouzneseniuodvolanie,totonepodalapredmetnéuznesenie
nadobudlo právoplatnosť, preto nie je ani splnená podmienka ustanovenia § 6 ods. 2 zákona a aj z

tohto dôvodu nemožno priznať právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Keďže
žalobcovia nepreukázali existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu
štátu (Okresného súdu Prešov), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom
neúspešní žalobcovia nemajú právo na náhradu trov konania a úspešná žalovaná si s poukazom na
ustanovenie § 151 ods. 1, 2 O.s.p. trovy konania nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.