Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 7, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/235/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7704111396

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:7704111396.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: B. O., K.. X.X.XXXX, O.
Q., U.. Q. XXXX/X, proti žalovanému v 1. rade: Ľ. J., K.. X.X.XXXX, O. I. V. J., Č.. X2, proti žalovanej v
2. rade: B. J., K.. X.XX.XXXX, O. I. V. J. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavou Husovskou, advokátkou,

so sídlom v Prešove, Weberova 2, o zaplatenie 1.659,70 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

mení rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 30.6.2006 pod sp. zn. 29C 235/05, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.3.2008 tak, že:

žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 1.659,70 EUR s 12 % úrokom z omeškania ročne od
5.3.2003 do zaplatenia a trovy konania vo výške 82,98 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žalobu voči žalovanej v 2. rade zamieta,

žalobca je povinný zaplatiť žalovanej v 2. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 321,83 EUR na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

náhradu trov štátu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 23.2.2014 žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie
50.000,- Sk (1.659,70 EUR) s príslušenstvom titulom nevrátenej pôžičky.

Vykonaným dokazovaním v konaní bolo zistené, že žalobca ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako
dlžníci uzatvorili dňa 4.12.2002 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkom sumu
50.000,- Sk, ktorú sa zaviazali vrátiť najneskôr do 4. marca 2003.

Žalovaná v 2. rade v priebehu súdneho konania iba namietala, že ona nevystupovala ako dlžníčka, ale
iba ako svedok poskytnutia pôžičky zo strany žalobcu žalovanému v 1. rade, ktorý je jej manželom,

pričom nešlo o požičanie sumy 50.000,- Sk, ale len 10.000,- Sk.

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 30.6.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2008
boli žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 50.000,- Sk s 12 %
úrokom z omeškania ročne od 15.3.2003 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 2.500,- Sk v lehote3 dní od právoplatnosti rozsudku s uvedením, že bolo nesporne preukázané na základe predloženej
zmluvy o pôžičke, že žalobca ako veriteľ požičal žalovaným ako dlžníkom sumu 50.000,- Sk, ktorú sa
zaviazali vrátiť najneskôr do 4.3.2003.

Súd vyhovel žalobe aj napriek nesúhlasu žalovanej v 2. rade, keďže bolo nesporne preukázané, že
žalovaní ako dlžníci podpisom zmluvy potvrdili vyplatenie ako aj prevzatie predmetnej sumy pred
samotným podpísaním zmluvy dňa 4.12.2002, pričom žalovaná nepredložili, resp. neoznačila dôkazy
preukazujúce jej tvrdenia, preto súd vyhodnotil jej obranu ako nedôvodnú a žalobe vyhovel.

Uznesením Okresného súdu v Prešove pod sp. zn. 8C 155/2010 zo dňa 1.2.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 22.7.2011 bola povolená obnova uvedeného konania na návrh žalovanej v 2. rade.

Žalovaná v 2. rade návrh na obnovu konania odôvodnila tým, že nemala žiadnych svedkov, ktorí
by dosvedčili incident, ktorý sa stal 4.12.2002 v budove súdu v Michalovciach opísaného v čestnom
prehlásení Y. Q., nakoľko sa všetci báli pána B. O..

V marci 2010, dva mesiace pred podaním návrhu na obnovu konania sa žalovaná v 2. rade stretla
s Q. K., ktorý jej potvrdil, že aj on bol svedkom incidentu so žalobcom a môže jej túto udalosť pred

súdom dosvedčiť. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označila svedeckú výpoveď Q. K., čestné
prehlásenie Y. Q. U. Ľ. J..

Ľ. J. v prehlásení zo dňa 21.9.2009 uviedol, že žalobca požičal mu sumu 10.000,- Sk. Sám prinútil svoju
manželku - žalovanú v 2. rade, aby s ním u notára podpísala zmluvu o pôžičke s tým, že žalobca im po
podpise zmluvy odovzdal 50.000,- Sk, ale v skutočnosti mu odovzdal iba 10.000,- Sk.

Y. Q. v čestnom prehlásení zo dňa 16.9.2009 uviedol, že dňa 4.12.2002 okolo obeda bol svedkom
incidentu, ktorý sa odohral v prízemných priestoroch v budove bývalého súdu v Michalovciach. Jednou
z prítomných osôb bol žalobca. Ďalší muž rómskej národnosti bil päsťami žalovanú v 2. rade a vulgárne
jej nadával, pričom sa jej vyhrážal, že ak s nim nepôjde k notárovi, že ju vysťahuje zo Slovenska.
Nútil ju podpísať nejaký doklad, ktorý nakoniec podpísala. Neskôr zistil, že žena, ktorú v prízemných

priestorochbilvyššieuvedenýmužrómskejnárodnostijejejmanžel.Onakosvedoksasnavrhovateľkou
skontaktoval a ponúkol jej svedectvo o tomto incidente, ktorý sa odohral dňa 4.12.2002.

Žalobca uviedol, že nie je pravdou, aby vyplatil žalovanej v 2. rade ako aj žalovanému v 1. rade len sumu
10.000,- Sk. Taktiež nie je pravdou, aby on nútil žalovanú v 2. rade podpísať pred notárkou zmluvu. Celá
suma 50.000,- Sk bola vyplatená manželom J. v ich rodinnom dome za prítomnosti jeho manželky S.

O.. Podľa neho ide o vymyslené konanie, lebo s touto alternatívou ani jeden z účastníkov v pôvodnom
konaní nevystupoval.

Do pozornosti dal súdu skutočnosť, že žalovaní si požičiavali v priebehu roku 2002 finančné prostriedky
nielen od neho, ale aj od iných občanov ako aj finančných ústavov. Poukázal na výpis z katastra
nehnuteľnosti vedeného na LV č. XX k. ú. I. V. J., z ktorého je zrejme, že na ich rodinný dom sú vedené

záložné práva ako aj exekúcie.

Svedok Q. E. K. v konaní pod sp. zn. 8C 155/2010 uviedol, že dňa 4.12.2002 prechádzal po meste a
počul krik v budove bývalého Okresného súdu, to ho zaujalo, preto vošiel dnu a na chodbe videl ako p. J.
núti navrhovateľku podpísať určité veci, bije ju, nadáva jej. Vedľa stal odporca. Pán J. vytáčal ruky svojej
manželke, aby podpísala nejaký papier na stene. Ona sa bránila, nechcela to podpísať a on ju viackrát

udrel, chytil ju za zápästia oboch rúk a takto ju prinútil, aby podpísala papier na stene a predtým ju
fackoval a bil. Medzitým sa jej vyhrážal, že ak to nepodpíše, dá ju vyhostiť zo Slovenska. Po tom, keď to
navrhovateľka podpísala, zobral papiere a dal to p. O. a vtedy p. O. dal J. do ruky peniaze 2 x 5.000,- Sk,
tzn. že vtedy mu odovzdal 10.000,- Sk. Bol naozaj tak blízko, aby to všetko videl. Keď J. prevzal peniaze,zobral navrhovateľku, ťahal ju za rukáv von, aby išli veci podpísať k notárovi. Videl, že on ju chytil za
ruky a kolenom ju vytláčal z chodby súdu, aby išla k notárovi a opäť jej zopakoval s nadávkami, že ak
to nepodpíše, že dá ju vyhostiť. Svedok podpísanie listín u notára nevidel. Tento incident si pamätal,

pretože pracuje ako občiansky aktivista a pomáha ľuďom vrátane Rómov a niektoré veci si značí. Na
začiatku marca r. 2010 svedok ponúkol navrhovateľke, že jej pôjde tieto skutočnosti dosvedčiť. Obaja s
navrhovateľkou sú psíčkármi, chodievajú vonku a večer sa stretli v obchode, kde kupujú potraviny pre
psíkov. Sám sa jej ponúkol, že môže tiež dosvedčiť uvedený incident, ktorého bol svedkom.

Na základe uvedeného preto súd mal v konaní 8C 155/2010 za preukázané, že práve svedecká výpoveď

svedka Q. K. je tou skutočnosťou, ktorú bez vlastného pričinenia žalovaná v 2. rade nemohla ako dôkaz
použiť v predchádzajúcom konaní a táto je spôsobilá privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Okolnosti, za ktorých bola žalovaná v 2. rade predovšetkým zo strany svojho bývalého manžela nútená
podpisovať listiny týkajúce sa zmluvy o pôžičke a neskôr aj dokumenty na notárskom úrade, kedy bolo
voči nej vykonávané intenzívne fyzické násilie, bolo jej slovne vulgárne nadávané, svedčia o tom, že táto
v tom čase nemusela byť objektívne spôsobilá zaregistrovať prítomnosť svedka Q. K.. Opak skutočnosti,

že žalovaná v 2. rade sa dozvedela až v marci 2010, že Q. K. bol prítomný pri incidente 4.12.2002 a
že je ochotný svedčiť v konaní preukázaný nebol. Tým bola podľa súdu splnená podmienka dodržania
subjektívnej 3-mesačnej lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania.

Žalobcanapojednávaníkonanomdňa5.2.2014uviedol,ženapôvodnejžalobevplnomrozsahutrváako
aj na vyjadreniach, ktoré realizoval v priebehu pôvodného súdneho konania ako aj v konaní o povolenie

obnovy konania s tým, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov netrvá,
keďže ich účasť vzhľadom na skutočnosť, že sa títo zdržiavajú mimo územia Slovenskej republiky
zabezpečiť nedokáže.

Žalovaná v 2. rade žiadala, aby sa súd oboznámil iba s výsledkami vykonaného dokazovania
predovšetkým v konaní o povolenie obnovy konania pod sp. zn. 8C 155/2010 a to čestnými

prehláseniami Ľ.Y. J. U. Y. Q. ako aj svedeckou výpoveďou Q. E. K. s tým, že ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania nemá.

Vo vyjadrení vo veci samej doručenej súdu dňa 24.10.2012 žiadala žalobu voči nej ako nedôvodnú
zamietnuť z dôvodu, že predmetnú zmluvu o pôžičke uzatvárala pod hrozbou fyzického a psychického
násilia, kedy žalovaný v 1. rade jej vulgárne nadával a bil ju päsťami, aby zmluvu podpísala s tým, že ju

nechá vysťahovať zo Slovenska, keďže v tom čase ešte nemala slovenské štátne občianstvo. Z vyššie
uvedených skutočností je preto dôvodné sa domnievať, že žalovaná v 2. rade nemohla urobiť predmetný
úkon slobodne, nakoľko žalovaný v 1. rade ju k podpisu nútil bitkou, išlo teda o jeho vôľu a navyše jej
aj vulgárne nadával, kričal na ňu, ale teda najmä sa jej vyhrážal, že ju nechá zo Slovenska ako cudziu
štátnuobčiankuvysťahovať,akzmluvunepodpíše,tedajunútilkprávnemuúkonupsychickýmnátlakom.

Podľa § 235 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy
právoplatnosť,súdbezďalšiehonávrhuvecznovaprejedná.Pritomprihliadnenavšetko,čovyšlonajavo
ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy.

Podľa § 235 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej

zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

Podľa § 235 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade
trov pôvodného konania i konania o obnove.

Podľa § 235 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania
nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v roku 2003, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNárodnoubankouSlovenska2)platnejkprvémudňuomeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,

ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní 29C 235/2005 pred povolením obnovy konania ako
ajdôkazovvykonanýchvkonaníopovoleníobnovykonaniapodsp.zn.8C155/2010malzapreukázané,
že žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvoril dňa 4.12.2002 zmluvu o pôžičke vo výške 50.000,-
Sk, ktorú sa títo zaviazali vrátiť najneskôr 4.3.2003, pričom podpisom overeným pred notárom potvrdili

vyplatenie ako aj prevzatie poskytnutej pôžičky pred samotným podpísaním zmluvy dňa 4.12.2002.

Svedeckou výpoveďou Q. K. v konaní pod sp. zn. 8C 155/2010 bolo nesporne preukázané, že žalovaný
v 1. rade žalovanú v 2. rade fyzickým násilím nútil k podpisu predmetnej zmluvy o pôžičke, vulgárne
jej nadával a vyhrážal sa jej, že ak túto listinu nepodpíše, nechá ju vyhostiť zo Slovenska, keďže v tom
čase ešte nemala slovenské štátne občianstvo.

V zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak
účastníkkonápodnedovolenýmnátlakomzostranydruhéhoúčastníkaaleboajzostranytretejosoby,ak
otomdruhýúčastníkvedelaajtovyužil.Takýmtonátlakommôžebyťpriamefyzickédonúteniealebobez
právna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa.

Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach
u konajúceho účastníka.

Nakoľko žalovaná v 2. rade preukázateľne predmetnú zmluvu o pôžičke uzatvorila pod vplyvom
psychického ako aj fyzického násilia zo strany žalovaného v 1. rade, ktorý túto bil, vulgárne nadával s
vyhrážkami vyhostenia z územia Slovenskej republiky z dôvodu, že v tom čase ešte nebolo slovenskou

štátnou občiankou potvrdeného svedeckou výpoveďou Q. K. a čestným prehlásením žalovaného v 1.rade zo dňa 21.9.2009, ide vo vzťahu k žalovanej v 2. rade o neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že túto uzatvorila po fyzickom a psychickom násilí žalovaného
v 1. rade voči nej za prítomnosti žalobcu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočností preto súd v zmysle ust. § 235 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku zmenil pôvodné rozhodnutie Okresného súdu v Prešove zo dňa 30.6.2006 pod sp. zn. 29C
235/05, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2008 tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť
žalobcovi 1.659,70 EUR s 12 % úrokom z omeškania ročne určeného v súlade s ust. § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v roku 2003 od 5.3.2003 do zaplatenia a žalobu voči žalovanej v

2. rade ako nedôvodnú zamietol s poukazom na neplatnosť uzatvorenej zmluvy o pôžičke voči žalovanej
v 2. rade v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Napriek zamietavému stanovisku žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že zo strany žalobcu mu
nebola poskytnutá pôžička vo výške 50.000,- Sk, ale iba 10.000,- Sk, súd žalobe voči nemu v plnom
rozsahu vyhovel, nakoľko zo samotného znenia zmluvy vyplýva, že podpisom potvrdil vyplatenie ako
aj prevzatie predmetnej zmluvy pred samotným podpísaním zmluvy dňa 4.12.2002 a súdu nepredložil,

resp. neoznačil dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia preukázali.

V danom prípade súd nemohol vyhovieť žalobe voči žalovanej v 2. rade ani titulom bezdôvodného
obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka prevzatím plnenia na základe neplatného
právneho úkonu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu, že sumu, ktorá mala
byť poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke, bola prevzatá aj žalovanou v 2. rade. Aj zo svedeckej

výpovede Q. K. nesporne vyplynulo, že v deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke bol svedkom poskytnutia
časti finančných prostriedkov žalobcu, ale iba voči osobe žalovaného v 1. rade a to vo výške 10.000,- Sk.

O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku a neúspešného žalovaného v 1. rade súd zaviazal na náhradu trov
konania žalobcu pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby vo výške 82,98

EUR.

Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ust. § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej žalovanej v 2. rade priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava zastúpenia 9.8.2012

- písomné podanie vo veci samej 24.10.2012

- účasť na pojednávaní 18.1.2013

- účasť na pojednávaní 7.2.2014

- vo výške 71,37 EUR za 1 úkon právnej pomoci

- režijný paušál 2 x 7,63 EUR; 1 x 7,81 Eur a 1 x 8,03 EUR

- hotové výdavky vo výške poplatku za vyhotovenie kópií vo výške 5,25 EUR

- v celkovej výške 321,83 EUR podľa § 10, § 13a (§ 14) a § 16 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

V danom prípade súd nepriznal žalovanej v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej
pomoci štúdium spisu dňa 20.9.2012, keďže nejde o úkon právnej pomoci, za ktorý patrí právnemu
zástupcovi tarifná odmena v zmysle ust. § 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013,

resp. v zmysle ust. § 13a cit. vyhl. v znení účinnom od 1.7.2013.Zároveň o trovách štátu pozostávajúcich z trov tlmočného v konaní o povolení obnovy konania pod sp.
zn.8C155/2010rozhodolpodľaust.§148Občianskehosúdnehoporiadkutak,žeichnáhradunepriznal,
nakoľko v zmysle ust. § 18 Občianskeho súdneho poriadku každý má právo konať pred súdom vo svojej

materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.