Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 22, 2012

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 8Cb/74/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207477
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8812207477.1

Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci navrhovateľa: EXPOTRUBIE M, s.r.o., Družstevná 535,
094 13 Sačurov, IČO: 45 564 582, zast. JUDr. Jozef Mišlin, advokát, AK Južná trieda č. 9, 040 01 Košice,
proti odporcovi: BUKOCEL, a.s. Hencovská č. 2073, 093 01 Hencovce, IČO: 36 445 461, o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.7.2012 domáha vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi zaplatiť mu sumu 15 665,28 eur s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania od 16.6.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Podanie návrhu odôvodnil
tým, že na základe objednávky odporcu č. 0721-12-0599Šče zo dňa 16.4.2012 vykonal zváračské a
zámočnícke práce na stavbe Bukocel a.s. - rekonštrukcia RPV. Za vykonané práce faktúrou č. 2012044
zo dňa 30.4.2012 a splatnou dňa 15.6.2012 vyfakturoval odporcovi sumu 15 665,28 eur a túto odporca
neuhradil. Odporca mu dňa 17.7.2012 telefonicky oznámil, že ak mu značnú časť dlhu odpustí, tak
zvyšnú časť fakturovanej sumy uhradí. S takým riešením navrhovateľ nesúhlasí. Práce riadne vykonal
a zaplatil štátu DPH z fakturovanej sumy, mzdy svojim zamestnancom, odvody a dane z miezd svojich
zamestnancov, ktorí práce pre odporcu vykonali. Odporca rozsah vykonaných prác potvrdil. K podanému
žalobnému návrhu pripojil kópiu objednávky č. 0721-12-0599-Šče, faktúru č. 2012044 a prehľad o
odpracovanom pracovnom čase jeho zamestnancov na predmetnej zákazke.

Navrhovateľ zároveň na tunajšom súde dňa 26.7.2012 podal v danej právnej veci návrh na vydanie
predbežného opatrenia ktorým by súd odporcovi nariadil zložiť do úschovy na súde peňažnú sumu vo
výške 16 601,68 eur na čas do dňa, kedy odporca súdu preukáže, že navrhovateľovi zaplatil všetko
čo mu bolo uložené zaplatiť právoplatným rozhodnutím súdu vydaným v tomto konaní o zaplatenie 15
665,28 eur s prísl.

Podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že na základe objednávky odporcu
č. 0721-12-0599Šče zo dňa 16.4.2012 vykonal zváračské a zámočnícke práce na stavbe Bukocel
a.s. - rekonštrukcia RPV. Za vykonané práce faktúrou č. 2012044 zo dňa 30.4.2012 a splatnou dňa
15.6.2012 vyfakturoval odporcovi sumu 15 665,28 eur a túto odporca neuhradil. Navrhovateľ je malým
podnikateľským subjektom, ktorý vykonáva pre iných podnikateľov najmä zváračské a zámočnícke práce
a v regióne s pomerne vysokou nezamestnanosťou zamestnáva nie nevýznamný počet zamestnancov
a je na týchto iných podnikateľských subjektoch značne závislý. Nezaplatené pohľadávky vážne
ohrozujú samotného navrhovateľa a vytvárajú reálny predpoklad straty práce pre jeho zamestnancov.
Nátlak voči navrhovateľovi zo strany odporcu na odpustenie časti dlhov a jeho vyjadrenie, že ak mu
časť dlhov neodpustí, tak nemieni vyfakturované sumy zaplatiť, vytvárajú predpoklad, že odporca
prieťahmi v konaní brániacimi súdom vo veci samej rozhodnúť a potom aj prípadným použitím opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiam súdov v tejto veci bude znemožňovať správoplatnenie súdnych
rozhodnutí vo veci samej a tiež aj obavu, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Preto sa domáha
súdnej ochrany proti odporcovi, ktorý má voči navrhovateľovi dominantné postavenie. Navrhovateľ
finančné prostriedky, ktoré získava ako úhradu svojich pohľadávok, používa najmä na mzdy, odvody
a dane za svojich zamestnancov pri nasledovných zákazkách, a teda na ďalšie podnikanie, ktorým
zabezpečuje prácu svojim zamestnancom. Neplatenie dlhov odberateľmi navrhovateľa, ktorým je aj
odporca, spôsobuje navrhovateľovi až platobnú neschopnosť a môže spôsobiť jeho insolventnosť. V
tejto veci pritom nejde o svojvoľné alebo zrejme bez úspešné uplatňovanie práva.

Navrhovateľ k podanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepripojil žiadne listinné dôkazy
a ani žiadne iné dôkazy, resp. skutočnosti vo svojom návrhu neuviedol.

Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak treba
po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že
neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi
predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania
vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do
času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov mal.dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré
je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o
predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30
dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia

súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku
zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 76 ods. l písm. d) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že inštitút predbežného opatrenia, je inštitútom dočasným, ktorý
je priamo viazaný na konanie a rozhodnutie súdu vo veci samej. Jeho účelom je dočasne
upraviť pomery účastníkov konania, ktoré by v prípade jeho neexistencie mohlo spôsobiť, že by
samotné rozhodnutie vo veci samej stratilo svoj faktický význam. Pre jeho vydanie postačuje obava, že
by prípadný výkon súdneho rozhodnutia mohol byť neskôr ohrozený. Nie je povinnosťou súdu pred jeho
vydaním skúmať, či ku konaniu, ktoré by mohlo ohrozovať prípadnú vykonateľnosť, skutočne dochádza.
Preto súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia
pojednávania (§ 75 ods. 6 O.s.p.).

Základným predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je teda osvedčenie nároku navrhovateľa
a preukázanie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov alebo osvedčenie takejto skutočnosti, ktorá
navodzuje obavu, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie nie je konečným
rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa domáhal vydania predbežného opatrenia v konaní, kde je návrh
potrebný, je toto konanie ovládané dispozičnou zásadou, dôsledkom čoho je, že súd nemôže vydať iné
predbežné opatrenie, ako je uvedené v návrhu.

Pri posudzovaní návrhu navrhovateľa súd dospel k záveru, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nepreukázal splnenie podmienok, ktoré sú potrebné pre vyhovenie návrhu.
Navrhovateľ poukázal iba na skutočnosť, že medzi ním a odporcom existoval obchodno-záväzkový
právny vzťah na základe ktorého pre odporcu vykonal dohodnuté zváračské a zámočnícke práce
a odporca mu bol povinný za takto vykonané práce zaplatiť dohodnutú odplatu. Poukázal na svoje
povinnosti zamestnávateľa ohľadom uhrádzania miezd, daní a odvodov a na to, že neuhradením
pohľadávky zo strany odporcu sa stáva insolventným. Navrhovateľ súdu nepreukázal, že odporca
uskutočňuje nejaké kroky, ktoré by vzbudzovali odôvodnenú naliehavú potrebu dočasne upraviť
pomery medzi účastníkmi konania a osvedčenie skutočnosti a to aspoň sčasti, ktorá navodzuje
obavu, že by výkon budúceho rozhodnutia bol ohrozený.

Navrhovateľom navrhovaným predbežným opatrením sleduje zaistenie budúceho výkonu súdneho
rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného
rozhodnutia, by bol prípadný výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo musí byť reálne
a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že
by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie,
ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré
inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 22.júla 1997, sp. zn. 5Obo 144/97).

Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi
skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým konanie odporcu,
ktorého dôsledkom je zníženie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo
konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R č. 20/1998).

Skutočnosť, že odporca môže znížiť svoj majetok a tým zmariť výkon prípadného súdneho rozhodnutia,
nebola zo strany navrhovateľa preukázaná žiadnym spôsobom (napr. že odporca inzeroval predaj ním
uvádzaných hnuteľných vecí, resp. iných vecí v jeho vlastníctve, resp. že iným spôsobom má záujem
na zmenšení hodnoty svojho majetku). V danom prípade teda chýba osvedčenie o reálnej obave zo
zmarenia núteného výkonu prípadného vykonateľného súdneho rozhodnutia a chýbajú aj konkrétne
prejavy odporcu, potvrdzujúce takúto obavu.

Ďalším nevyhnutným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm.
d) O.s.p. je osvedčenie, že veci alebo peniaze, ktoré majú byť predmetom úschovy, má osoba, voči
ktorej bol návrh podaný, fakticky u seba. Táto skutočnosť zo strany navrhovateľa nebola súdu vôbec
preukázaná.

Súd v danej veci ešte uvádza, že predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať
s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím
na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého súdny výkon je ohrozený ( R
49/1995 ). Nariadenie predbežného opatrenia v zmysle petitu návrhu by malo za následok aj obmedzenie
dispozičného práva odporcu s navrhovanou finančnou hotovosťou, teda s hnuteľnými vecami vo
vlastníctve odporcu a toto obmedzenie, pokiaľ nie sú splnené zákonom stanovené podmienky, by bolo
protiústavne. Odporca by bol povinný jednak zložiť do úschovy na súde určitú finančnú sumu a následne
v prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej, by bol odporca povinný z iných finančných zdrojov
uhradiť navrhovateľovi priznaný nárok s tým, že peniazmi uloženými do úschovy na súde, by odporca
nebol oprávnený disponovať až do úhrady celej priznanej pohľadávky.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že navrhovateľom podaný návrh
na nariadenie predbežného opatrenia splnenie základných predpokladov na nariadenie predbežného
opatrenie žiadnym spôsobom neosvedčil. S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v
Prešove, podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.