Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 7, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200050
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2514200050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: C. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., I. XXXX/XX, proti odporkyni: C.. F. U., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., I.
XXXX/XX, o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa C. U., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne C.. F. U., rod. D., nar. XX.XX.XXXX
uzavreté dňa 03.06.1989, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Piešťany vo zväzku XVII,
ročník 1989, na strane 51, pod poradovým číslom 123 r o z v á d z a .

Účastníci konania n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 08.01.2014 domáhal rozvodu manželstva.
V návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa 03.06.1989 po asi polročnej známosti.

Okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo zozačiatku harmonické a k vážnemu narušeniu
manželských vzťahov došlo postupne gradáciou

verbálneho prejavu odporkyne na adresu jeho osoby, vzdelania, pracovného zaradenia a majetkových

pomerov. Vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo neplní a ani v budúcnosti už
nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení spoločného manželského spolužitia koncom roka
2009 niet nádeje na jeho obnovenie. Navrhovateľ tiež uviedol, že už v roku 2010 podal žiadosť o rozvod
manželstva, pričom tento návrh súd zamietol (sp. zn. 5C/25/2010). Nakoľko však nedošlo k žiadnej
zmene v ich spolunažívaní, žiada, aby súd manželstvo rozviedol.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila, pričom uviedla, že neakceptuje dôvody uvedené navrhovateľom,
ktoré viedli k rozvratu manželstva. Súčasne uviedla, že navrhovateľ je pod vplyvom svojej matky, v

dôsledku čoho správanie navrhovateľa vyústilo do odmietania pomoci v domácnosti, ponižovania jej
osoby z dôvodu jej zhoršeného zdravotného stavu a vrodeného zdravotného postihnutia. Podľa názoru
odporkynenavrhovateľnerešpektovalrozhodnutiesúdu zodňa07.03.2011ksp.zn.5C/25/2010,ktorým
súd zamietol návrh na rozvod manželstva a to tým, že sa od svojej matky neodsťahoval, neobnovil
spolužitie. Rovnako tak poukázala na skutočnosť, že manželstvo bolo uzavreté v kostole a ona ako
praktizujúca katolíčka volila formu odluky s nádejou na obnovenie citových väzieb medzi manželmi.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so sobášnym listom, potvrdením o
poslednom spoločnom bydlisku manželov, písomným vyjadrením odporkyne, obsahom súdneho spisu
sp. zn. 5C/25/2010, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Účastníciuzavrelimanželstvodňa03.06.1989.Uobochsajednáoprvémanželstvo.Obajasúnárodnosti
slovenskej, štátnej príslušnosti SR. Z ich manželstva sa narodila dcéra, ktorá je už plnoletá. Posledné
spoločné bydlisko mali na adrese: Mliekarenská 2680/20, Piešťany.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5C/25/2010 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 07.03.2011 súd návrh
navrhovateľa zo dňa 16.02.2010, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva zamietol, pričom z obsahu
zápisnice z pojednávania zo dňa 07.03.2011 bolo zistené, že navrhovateľ nevedel, či sa chce rozviesť

alebo nie, bolo mu to jedno a odporkyňa uviedla, že ich vzájomný spor nie je takého charakteru, ktorý
by mal viesť k zániku manželstva. Ich manželstvo prekonáva krízu a rozvod by bol predčasný.

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že účastníci po uzavretí manželstva žili v jednej domácnosti a
manželstvo bolo spočiatku harmonické. Postupne však dochádzalo k problémom, keď odporkyňa voči
nemuzvyšovalaverbálnyprejav,ponižovalahoa vyhadzovalazdomu.Keďtietourážkypresiahlihranicu

únosnosti, rozhodol sa v decembri 2010 natrvalo odísť zo spoločnej domácnosti a odvtedy spolužitie
s odporkyňou neobnovil. Od tohto času spolu nehospodária, intímne spolu prestali žiť ešte pred jeho
odchodom zo spoločnej domácnosti. Manželstvo s odporkyňou považuje za nefunkčné, rozvrátené,
nemá záujem ho obnoviť. Za príčinu rozvratu manželstva považuje hysterické scény odporkyne, jej
verbálne útoky a urážky na jeho osobu.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že si nemyslí, že manželstvo je trvalo rozvrátené a nesúhlasila s
dôvodmi rozvratu, ktoré uviedol navrhovateľ, pretože ho nikdy verbálne neurážala a rozvrat v ich
manželstve zapríčinil navrhovateľ svojím ľahkovážnym prístupom k manželstvu, neustálym odmietaním
poskytnúť jej pomoc a tiež za príčinu rozvratu považuje vplyv svokry, ktorá neustále zasahovala do
ich manželstva. Potvrdila, že s navrhovateľom nežijú v spoločnej domácnosti od konca roku 2010 a

spolužitie po odchode navrhovateľa neobnovili. Ďalej uviedla, že v manželstve trpela, čo sa podpísalo
aj na jej zdravotnom stave. K navrhovateľovi už nič necíti, len jej je ľúto, že je pod neustálym vplyvom
svojej matky a neuvedomuje si, že prvoradou povinnosťou bolo plniť si manželské povinnosti voči nej
ako manželke.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z., súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z., súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z., manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale
rozvrátené. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od konca roku 2010, kedy sa navrhovateľ
odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom táto skutočnosť je preukázaná z totožných tvrdení

oboch účastníkov. Od momentu odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti nedošlo k obnoveniu
manželského života ani v rovine spoločenskej či ekonomickej, ako aj v rovine intímneho života. Od
času, kedy tunajší súd Rozsudkom č. 5C/25/2010-28 zo dňa 07.03.2011 návrh navrhovateľa na rozvod
manželstva zamietol, nedošlo k náprave vzťahov medzi manželmi a pomery medzi nimi sa podstatným
spôsobom zmenili hlavne tým, že takmer tri a pol roka nežijú v spoločnej domácnosti, pričom navrhovateľ

nemá záujem o obnovu spolužitia. Hlboký a trvalý rozvrat manželstva účastníkov preukazuje dĺžka času,
ktorá uplynula od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, pričom tento stav trvá doposiaľ. Z
vyjadrenia odporkyne je zrejmé, že nie je principiálne proti rozvodu manželstva, avšak dôležité pre ňu je
len pravdivé pomenovanie príčin rozvratu manželstva. Uviedla, že v manželstve trpela, mala stres, bola
frustrovaná, čo spôsobilo zhoršenie jej zdravotného stavu.

Manželstvo si podľa názoru súdu neplní ani jednu zo svojich základných funkcií, a to už po dobu

niekoľkýchrokov.Napriektvrdeniuodporkyne,žemanželstvoniejetrvalorozvrátené,súdjetohonázoru,
že pokiaľ navrhovateľ nemá záujem v takomto vzťahu zotrvať, nemožno ho k tomu nútiť. Tento stav
trvá dlhodobo, nejde o krátkodobý vzťahový problém, nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia a k
zachovaniu manželstva a vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov
a postoj účastníkov k manželstvu, má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia

tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Príčinou rozvratu je predovšetkým vzájomné
citového odcudzenie sa účastníkov, problémy v komunikácii, rozdielnosť pováh, záujmov i názorov na
ďalší spoločný život.

Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa § 144 veta prvá O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 144 prvá veta O.s.p., nakoľko nezistil odôvodnené okolnosti
prípadu alebo pomery účastníkov, pre ktoré by mal niektorému z účastníkov právo na náhradu trov
konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvéhostupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako

spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o

rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje

predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)