Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 2, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Er/23/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207203567
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kravčišinová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8207203567.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava 1 proti povinnému I. Y., T.. X.X.XXXX, H. S. M. XXXX/XX, XXX XX H., vedenú súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod č. EX 870/07, o vymoženie 529,24 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného sa n e p r i p ú š ť a .

Exekúciu z a s t a v u j e .

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdBardejovpoverenímč.5701026980*zodňa24.7.2007sp.zn.1Er23/2007poverilsúdneho

exekútoraJUDr.RudolfaKrutéhovykonanímexekúciezaúčelomuspokojeniapohľadávkyoprávneného.
na základe exekučného titulu - rozsudku sp. zn. SR 0252/075000/08 zo dňa 5.6.2008, vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Exekučné konanie sa
začalo dňa 19.6.2007 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

Podaním zo dňa 30.8.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v tom čase so
sídlomĽudaZúbka2,84101Bratislava-Dúbravka,tohočasusosídlomVažecká16,08005Prešov,IČO:
42 176 778 (ďalej len „vedľajší účastník“), že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstupuje s

poukazom na ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu povinného,
podáva návrh na zastavenie exekúcie, navrhuje aby mu bola priznaná náhrada trov konania a žiada o
doručenie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vrátane exekučného titulu s tým, že následne
doručí súdu podrobné odôvodnenie návrhu na zastavenie exekúcie s uvedením zákonných ustanovení,
podnet na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Krutého a vyčíslenie vzniknutých trov exekučného

konania.

S prihliadnutím na vstup vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do
konania bolo potrebné rozhodnúť o okruhu účastníkov exekučného konania.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, na výkon rozhodnutia a exekučné
konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželov,účastníkomkonania,akideotietoveci,jeajmanželpovinného,akdozačatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.

Účastníctvo je v exekučnom poriadku upravené samostatne ako „lex specialis“, a preto naň nie je
možné použiť všeobecnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.)

je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení
navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho
účastníctva, pokiaľ ide o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o
právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať, nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.

Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty (určenia)
je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom
účastníctve (vrátane ust. § 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku) nie je na exekučné konanie
aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn.1Cdo 106/2008, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo v exekučnom

konaní neprichádza do úvahy, pričom uvedené uznesenie zo dňa 25.11.2008 bolo prijaté už za účinnosti
§ 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení po 15.10.2008, na ktorý sa odvolávalo Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo svojom podaní zo dňa 30.8.2011. Uvedené konštatoval aj
Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 18.8.2011 č.k. 17CoE/46/2011. Z uvedených dôvodov súd
vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 do

exekučného konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil.

Vzhľadom na absolútnu neprípustnosť vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní súd o nepripustení
vstupu uvedeného združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinnej rozhodoval aj
bez námietky „ex offo“, pričom v zmysle zásady, že o každom relevantnom procesnom podaní v konaní
je potrebné rozhodnúť vo forme uznesenia, urobil tak samostatným prvým výrokom tohto uznesenia.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 20.944,-Sk spolu s
úrokom z omeškania denne vo výške 0,25 % denne zo sumy 16.600,-Sk od 26.10.2006 do zaplatenia

a nahradiť trovy konania v sume 6.388,-Sk.

Z predloženej zmluvy o úvere č. 8053446 zo dňa 5.6.2006 súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému
úver vo výške 14.000,- Sk, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 7.600,- Sk, t.j. v
celkovej sume 21.600,- Sk a to v 6 mesačných splátkach po 3.600,- Sk počnúc dňom 05.07.2006.

Oprávnený a povinný uzavreli dňa 5.6.2006 zmluvu o úvere. Súd však posúdil predmetný právny vzťah

ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa ako aj vzhľadom k tomu, že je súdu
z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch opätovne. S
ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na
základe uvedeného je nutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v
odseku 2 neustanovuje inak.Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po

nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ a b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby

zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa
môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q/ aj neposkytnutie spotrebiteľovi právo
alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,

najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku

riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro c/
a Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana,ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať
ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi
spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones
SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V odôvodnení cit. exekučného titulu sa na prvej strane piateho odseku uvádza, že účastníci konania

sa v Zmluve o úvere v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod 17. Rozhodcovská doložka
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto uzavretej zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa ďalej uvádza, že pokiaľ ktorákoľvek zo

zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky. To neplatí v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie prípadného

sporu vzniknutého medzi zmluvnými stranami arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou (v prípade
rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym súdom),
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V
porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný,

pretože v krízových situáciách za vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránenýchzáujmochscieľomdosiahnuťnovýkvalifikovanýzáväzokzpôvodnejzmluvy.Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si pritom spotrebiteľ

osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský
súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Rozhodcovské konanie by mohlo byť akceptované, ak by si spotrebiteľ osobitne vyjednal

takýto spôsob rozhodnutia sporu len na už existujúce spory a bol podnikateľom dostatočne poučený
o význame a dôsledkoch uzavretia takejto rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade však táto doložka
nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku
zmluvného vzťahu. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o stanovisko
Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi

bod 40, v ktorom tento súd konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky

podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecných súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený
oprávneným.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa vnútroštátneho práva zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v súčasnom znení obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená
aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou
obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5

Občianskehozákonníkaneplatná.Svojnázorsúdopieraoto,žespotrebiteľ(povinný)savčaseuzavretia
zmluvy v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred
pripravenédodávateľombeztoho,abymoholpodstatnýmspôsobomovplyvniťichobsah.Vpredmetnom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej

súčasťou sú zmluvné dojednania. Povaha zmluvy o úvere je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ
ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený.Lenveľmiťažkomožnopredpokladať,žesispotrebiteľbolvedomývšetkýchdôsledkov,ktoré
so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy
neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom,

sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a
zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky
členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie
výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného
smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho

aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená
smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor
o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora

(ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod
40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/

EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy jevšeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej zmluvy
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom

na zmluvnom formulári.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie

princípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátaneprincípudobrýchmravovjeplneopodstatnená.Nejdeteda
v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v
ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou
byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale
pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (ZSP č.15/1997).

Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného
súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a
nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku

napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré
z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak
exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby
sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku], alebo v prípade, ak v
už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo

po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo
ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo
[§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciunemožnovykonať[§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku].
Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č. II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný

súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku v rozhodnom znení).“

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstrán,atýmpádomjeajneplatnoupodmienkoupodľa§53ods.5Občianskeho
zákonníka, nakoľko je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ust.
smernice 93/13/EHS. Keďže rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, z

tohto dôvodu ani rozsudok tohto súdu nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Nedostatok
právomocí rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Súd preto exekúciu zastavil postupujúc podľa § 57 ods. 1
písm. a) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

Súd navyše na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k. 12CoE/11/2011-28, zo dňa 10.5.2011 v

zmysle odôvodnenia ktorého, tzv. rozhodcovská doložka vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom, predpokladá
uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne a nie je podpísaná účastníkmi (nepostačuje len
všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú

na zadnej strane zmluvy), možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a
ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán, ktorý nebol právomocný vo veci konaťa z uvedeného dôvodu oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, a to
vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 374 ods. 4 O.s.p. podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.