Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813211134
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813211134.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne
zastúpený Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 917 01 Trnava, IČO: 47
243 279 proti žalovanému: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Q. XXXX/XX, XXX XX M. N. C., Y.
B. T. o zaplatenie 141,96 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie 30,98 eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 141,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 99,62

Eur od 25.09.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
so žalovaným uzavrel dňa 16.01.2009 úverovú zmluvu č. 3901041137, ktorou sa žalobca zaviazal
žalovanému poskytnúť dohodnutý úver vo výške 900 Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za
službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté
úroky. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa
žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti
je určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za

vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhrada za poistenie ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaný
nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil.
Žalovaný porušil dohodnuté úverové podmienky. Dňa 26.05.2011 žalobca vyzval žalovaného k úhrade
dlžnej sume vo výške 599,62 Eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade
jej neuhradenia do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu
141,96 Eur, ktorá pozostáva zo zosplatnenej istiny vo výške 97,91 Eur, poistenia vo výške 1,71 Eur,
sankčného úroku z omeškania vo výške 29,27 Eur, dopočtu k aktuálnemu dňu vo výške 4,91 Eur a

dopočtu po zosplatnení vo výške 8,16 Eur.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výsluchom právneho zástupcu
žalobcu,žalovaného,písomnýmvyjadrenímprávnehozástupcužalobcu,úverovouzmluvou,splátkovým
kalendárom a zistil tento skutkový stav:Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalovaný na poskytnutý
úver mal uhradiť 36 splátok. Spočiatku svoj úver splácal pravidelne, avšak pri 23. splátky sa dostal
do omeškania, a neplatil ho až do 27. splátky. Žalobca podľa všeobecných obchodných podmienok

pre omeškanie žalovaného s uhrádzaním 2 splátok dňa 26.05.2011 zosplatnil celý dlh. K špecifikácii
splátkového kalendára právna zástupkyňa uviedla, že z uvedeného prehľadu vyplýva, že žalobca
na istine vo výške 568,33 Eur uhradil všetko. Na poistení Eur dlhuje sumu 1,71 Eur, pričom právna
zástupkyňa žalobcu nevedela uviesť, z čoho uvedená položka pozostáva. Na úroku žalovaný uhradil
celú sumu. Zosplatnená istina 331,67 Eur predstavuje zosplatnenú istinu po omeškaní so splácaním

dlžných splátok s tým, že žalovaný čiastočne uhradil 233,76 Eur a preto mu ostáva ešte ihradiť 97,91 Eur.
Ušlý úrok bol uhradený v plnej výške. Dopočet k úhrade po zosplatnení zo dňa 11.03.2013 vo výške 8,16
Eur predstavuje úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 119,62 Eur od obdobia 11.06.2012
do 11.03.2013, teda do dňa kedy klient vykonal úhradu vo výške 20 Eur a dopočet k aktuálnemu dňu a
to 24.09.2013 vo výške 4,91 Eur, predstavuje úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 99,62
Eur a to od 11.03.2013 do 24.09.2013 t.j. od poslednej úhrady vo výške 20 Eur až ku dňu podania žaloby.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že nesúhlasí so žalobou, pretože na
poskytnutý úver vo výške 900 Eur žalobcovi uhradil sumu 1.500,-Eur, čo v sebe zahŕňa aj úroky z úveru.
Súdu zároveň predložil originály poštových poukážok o úhrade úveru, ktoré sú totožné s úhradami ako
sú zaznamenané v splátkovom kalendári.

Právny zástupca žalobcu pred pojednávaním súdu zaslal písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu,

kde uviedol, že dňa 16.01.2009 účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu č. 3901041137, v ktorej
bol dohodnutý úver vo výške 900 Eur na nákup tovaru. Žalovaný svojim podpisom v úverovej zmluve
potvrdil, že je oboznámený s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť týmito podmienkami
viazaný. V súlade so zmluvou sa zaviazal úver splácať pravidelne v splátkach s tým, že v zmluve bola
uvedená aj ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov a priemerná hodnota RPMN.

Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok, podľa úverových podmienok §
3 hlavy 7 pre omeškanie so splácaním viac ako 3 splátok stal sa splatným celý zostatok čerpaného
úveru ku dňu 26.05.2011. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje sumu 141,96 Eur, ktorá pozostáva zo
zosplatnenej istiny (t.j. výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru, ktorú by mal žalovaný uhradiť v
prípade riadneho platenia úveru) vo výške 97,91 Eur; dlžného poistného vo výške 1,71 Eur; sankčného

úroku z omeškania (t.j. úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania žaloby počítaný príslušnou
zákonnou sadzbou) vo výške 29,27 Eur + 4,91 Eur, ako dopočet k aktuálnemu dňu t.j. ku dňu podania
žaloby + 8,16 Eur ako dopočet k úhrade po zosplatnení. Ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej
sadzbe 0,025 % denne - denná úroková sadzba vo výške 0,025 % bola stanovená výpočtom ako
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., v ktorom sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (15 dní od zosplatnenia úveru) + 8 percentuálnych bodov/365 t.j. 0,02534 %, krátené na tri
desatinné miesta teda 0,025 % denne Voči žalovanému si zároveň uplatňuje aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 99,62 Eur od 25.09.2013 do zaplatenia. Suma
99,62 Eur pozostáva z istiny a dlžného poisteného od nasledujúceho dňa po podaní žaloby tj. od

25.09.2013 až do zaplatenia. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá v súlade s ustanovením § 53
Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zároveň úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. § 9, ods. 2 Zákona o úveroch, z
ktorého dôvodu nemožno aplikovať ust. § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca má za to,
že predmetná úverová zmluva neobsahuje žiadne z neprijateľných podmienok a v zmysle ust. § 53,

ods. 1 Občianskeho zákonníka žiadne s ustanovení úverovej zmluve neobsahuje ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného
- spotrebiteľa. Nároky uplatňovaných žalobcom sú v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj v
súlade s úverovou zmluvou a jej úverovými podmienkami.

Popojednávaníprávnyzástupcažalobcuzaslalsúdupísomnévyjadrenie,kdeuviedol,žepozosplatnení

v splátkach č. 28 až 36 zvyšná časť úveru predstavovala sumu 331,67 Eur. Na túto položku boli
započítané úhrady zo strany žalovaného vo výške 233,76 Eur a žalovaná suma predstavuje sumu 97,91
Eur. Z takto zosplatnenej istiny má žalovaný zaplatiť úrok vo výške 54,36 Eur, teda úrok, ktorý by maluhradiť v prípade riadneho platenia úveru. Na túto položku boli započítané úhrady zo strany žalovaného
vo výške 54,36 Eur. Pri upomienke II. vo výške 6,86 Eur ide o upomienku vo výške 6,64 Eur plus 0,22
Eur ako úrok z omeškania s úhradou splátky č. 9, ktorá bola splatná dňa 28.09.2009 vo výške 9 % zo

sumy 44,70 Eur od 22.09.2009 do 19.10.2009. Ďalej uviedol, že do položky 1,71 Eur, položky 28,23 Eur
ako sankčný úrok z omeškania a položky 1,04 Eur ako sankčný úrok z omeškania berie žalobu späť a
žiada v tejto časti konanie zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ), navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie

zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím
návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o
späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak ako je uvedené v 1.odstavci výrokovej časti rozsudku a
konanie v časti o zaplatenie 30,98 eur s prísl. zastavil. Žalobca zobral žalobu späť v časti 30,98 Eur po
začatí konania. Na výzvu súdu, či žalovaný nesúhlasí s čiastočným späťvzatím, súdu neuviedol žiadne

námietky.

Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.01.2009
úverovú zmluvu č. 3901041137 na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 900 Eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 44,70 Eur a to v 36-mesačných splátkach
pričom dohodnutá úroková sadzba predstavovala 38,70 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov

bola stanovená na 52,10 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 34,92 %.
Celkovénákladyspotrebiteľatedapredstavovalisumu647,64Eur.Vzávereúverovejzmluvyjeuvedené,
že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s.. Dolu podpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že bol s úverovými podmienkami
oboznámený, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje

súhlas byť viazaný týmito podmienkami. V bode 52 si dohodli, že klient označením súboru poistenia
A súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený na poistné riziko dočasnej straty schopnosti splácať úver
podľa úverovej zmluva v dôsledku pracovnej neschopnosti, na poistné riziko neuhradeného zostatku
dlhu v prípade plnej invalidity alebo smrti úrazom. Úhrada za poistenie je 1,71 Eur (3,98 % z pravidelnej
mesačnej splátky úveru bez poistenia).

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný mal predpísané splátky vo výške 44,70
Eur mesačne. Žalovaný na úver uhradil do zosplatnenia 16 splátok po 44,70 Eur, a jednu splátku vo
výške 45 Eur, 24 Eur, 100, Eur, 61 Eur a 60 Eur a po zosplatnení tieto splátky: 140 Eur, 135 Eur, 60 Eur,
70 Eur, 50 Eur, 25 Eur a 20 Eur, teda spolu 1505,20 Eur

Listom zo dňa 26.05.2011 s označením ako výzva k úhrade dlhu - pokus o zmier žalobca žalovanému

oznámil, že eviduje voči nemu dlžnú pohľadávku vo výške 599,62 Eur s tým, že túto dlžnú sumu má
zaplatiť najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy pod následkom vymáhania dlžnej sumy súdnou cestou.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito

podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ )

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a

klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( §
2 hlavy 1 Úverových podmienok ).Podľa § 3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi

z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

V zmysle hlavy 3 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje klientovi za účelom kúpy
veci alebo úhrady ceny za službu. Konkrétny účel je špecifikovaný zmluve.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu

vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je
zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný
platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ( ak bola v úverovej zmluve
dohodnutá ), ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti
určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej
zmluvy ( § 7 hlavy 5 Úverových podmienok).

V zmysle § 3 hlavy 17 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je
povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur v
prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená
poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.

Podľa § 9 hlavy 17 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky ako aj vzťahy vzniknuté

následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z .z. o spotrebiteľských úveroch a o inych úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia

zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených
podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 26.05.2011 zospatnil celý úver a vyzval
ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý

používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj
obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia j zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je

potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne

neupravuje osobitným spôsobom a ak ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
dodávateľ zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého

kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
že dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie zosplatnenej istiny vo výške 97,91 Eur.
Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 900 Eur a žalovaný uhradil žalobcovi
1.505,20 Eur aj keď časť z tejto sumy vo výške 500 Eur uhradil žalobcovi po zosplatnení. Súd
všetky žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566, ods. 2
Občianskeho zákonníka ako sa s nimi bude zaoberať v ďalšom. Žalovaný teda žalobcovi na istine úveru

nedlží žiadnu sumu.Ďalšou žalobcom uplatnenou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru. Súd sa zaoberal výškou
dohodnutého úroku z úveru, ktorý v úverovej zmluve bol dojednaný vo výške 20,16 %.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri

spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v januári 2009 činil úrok 13,25 % p.a. Z
toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade prevyšuje mieru
úrokov skoro o necelých 200 % poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu vo výške úrokov nad 13,25 % ročne za absolútnu

neplatnú. Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie
konštatoval, že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 13,25 % ročne. V prípade
riadneho splácania úveru za obdobie 36 mesiacov by žalobca mal podľa zmluvy nárok na úrok z úveru
vo výške 357,75 Eur, pri úrokovej sadzbe 13,25 % ročne, zo sumy úveru 900 Eur. Podľa splátkového
kalendára žalobca si žiadal na úvere zaplatiť celkovo poskytnutý úver vo výške 900 Eur a na úrokoch

z úveru sumu 592,40 Eur + 54,36 Eur, teda spolu 646,76 Eur. Ako už súd uviedol, žalobca má za
poskytnutý úver nárok na úrok z úveru vo výške len 357,75 Eur a preto v prevyšujúcej časti sumu úroku
z úveru zamietol. Keďže žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.505,20 Eur, na istine spolu s úverom mal
zaplatiť 1.257,75 Eur ( 900Eur + 357,75 Eur), nedlží žalobcovi na ani úrokoch z úveru žiadnu sumu.

Ďalším nárok je zaplatenie poistného vo výške 1,71 Eur za 27 mesiacov, kedy došlo k zosplatneniu úveru

vo výške 46,17 Eur, ktoré je vypočítané ako 27 x 1,71 Eur, ktoré bolo dohodnuté v bode 52. úverovej
zmluvy. Žalobca aj túto sumu v sume 1.505,20 Eur žalobcovi uhradil. Do časti poistného vo výške 1,71
Eur súd žalobu zastavil, pretože v tejto časti žalobca zobral žalobu späť.

Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval
žalovanému poplatok za upomienku I. v sume 3,32 eur a za upomienku II. v sume 6,64 eur. Tu súd

v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanému
skutočne boli upomienky zaslané, aj keď zo splátkového kalendára je zrejmé, že podmienky na takýto
úkon zo strany žalobcu boli splnené, nakoľko žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však
považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so
zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na

poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou
bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov tak ako boli uvedené v
predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli ešte nižšie, preto súd
žalovaným vykonané úhrady na túto položku započítal na úhradu istiny ako uviedol vyššie a nárok na
upomienky nepriznal.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a dopočtu a to
zdôvoduomeškaniažalovanéhosúhradousplátok.Súdzvykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,
že žalobca v súlade s obchodnými podmienkami zosplatnil celý a to ku dňu 26.5.2011. Vo výzve na
úhradu dlžnej sumy poskytol žalovanému 15-dňovú lehotu na zaplatenie džnej sumy od dňa odoslania
výzvy. Teda dňom 11.6.2001 sa dostal do omeškania a je povinný zaplatiť dlžnú sumu spolu s úrokmi. Z

vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný mal zaplatiť žalovanému sumu 900 Eur na istine, sumu 357,75Eur na úrokoch z úveru a sumu 46,17 Eur na poistení, teda spolu 1.303,92 Eur. Ku dňu zosplatnenia
žalobcovi uhradil 1005,20 Eur a teda ku dňu zosplatenia dlžil žalobcovi 201,28 Eur a z tejto sumy
bol povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Žalovaný však aj po zosplatnení žalobcovi uhradil tieto

sumy: 140 Eur, 135 Eur, 60 Eur, 70 Eur, 50 Eur, 25 Eur a 20 Eur. Po prepočte úroku z omeškania z
dlžnej sumy od zosplatenia pri zohľadnení jednotlivých splátok, súd prepočtom zistil, že žalovaný uhradil
žalobcovi aj úroky z omeškania a preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol. Žalobca mal nárok na úrok
z omeškania od 11.6.2011 vo výške 0,025 % denne, ktorá výška je súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka spojením s Nariadením vlády od 11.06.2011, teda dňom po uplynutí lehoty

poskytnutej žalovanému vo výzve na splatenie (26.05.2011 + 15 dní) do zaplatenia.

Keďže žalovaný žalobcovi na poskytnutý úver uhradil sumu úveru, úrokov z úveru, poistenia ako aj úroky
z omeškania, súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čia stočného späťvzatia žaloby alebo pre
nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.
Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie
muselobyťsčastizastavené,asprihliadnutímktomutozáverupotomhodnotí(podľa§142ods.2O.s.p.)
celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané

zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci
úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech
a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 1. 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010).

Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j.

účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj
návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť

návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť jeho trovy odporca.

Žalovaný mal v konaní úspech v celej časti, pretože aj v časti zastavenia konania súd rozhodnutie
posúdil ako úspech žalovaného, pretože toto zastavenie spôsobil žalobca. Žalovaný si však žiadne trovy
konanianežiadalpriznať,zospisumužiadnenevyplynuliapretomusúdnáhradutrov konanianepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.