Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Silvia Šviderská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 8C/189/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207376
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813207376.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:
Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: D. E., P..
XX.XX.XXXX,Y.J.XX,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu:Združenienaochranuobčana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného:
JUDr. Jaroslava Oravcová, so sídlom Advokátska kancelária, ul. Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov
nad Topľou, o zaplatenie 389,31 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 300,31 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 16. 12. 2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 59,11 eur, a to všetko v mesačných splátkach
po 40 eur splatných vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku,
pod následkami straty výhod splátok.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 59,13 eur na účet
právneho zástupcu číslo: XXX XXX XX XX/XXXX X. Y., N..H.. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na
zaplatenie sumy 389,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 16.12.2011
do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporkyňa
uzatvorili zmluvu č. A5471111, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle
predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňovala odporkyni využívať
telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom . SIM karte bolo priradené účastnícke
telefónne číslo XXXXXXXXXX. Poukázal na to, že v snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní
ich nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške
89,00 eur s tým, že ustanovenia Dodatkov, v ktorých je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie boli v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná
podmienka Rozsudkom KS Prešov so sp. zn. 6Co/91 / 2011 a v súlade s ust. § 53a Obč. zákonníka
je tak navrhovateľ ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade
so zákonom sa navrhovateľ týmto návrhom na začatie konania domáha nároku vo výške škody voči
odporkyni, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredané mobilný telefón/komunikačné zariadenie Nokia
2730 a to vo výške 89,00 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná
suma“), t. z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým, že získala
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisomDodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút
v zmysle Dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by
navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené
služby a mobilný telefón/komunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporkyňa si svoju
základnú povinnosť (t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať
svoje splatná záväzky) nesplnila. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom
privodiť odporkyni neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad keď dôjde k
porušeniu povinnosti odporkyne a ani im zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta
mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku
odporcu. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku navrhovateľ ustanovenia Zmluvy (konkrétne
Dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím.
Odporca vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za
cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporkyňa zaviazala užívať služby po dobu
dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy so spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).
Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo
zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný
proces, SIM-kartu a výhradnú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity
investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti
dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty. Výpočet
spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporkyňa spôsobila navrhovateľovi je nasledovný: Nokia 2730
- akciová cena = 1,00 eur, predajná cena = 90,00 eur, uplatnená škoda/výsledná suma = 89,00
eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa neuhradila riadne a včas cenu poskytnutých služieb v
sume 306,31 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 01.12.2011 oznámil navrhovateľ odporkyni sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu v
dodatočnej lehote. Po zaslaní Pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 6,00 eur odpísaná a
preto si ju navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala
ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľova pohľadávka voči odporkyni ku dňu podania žaloby
pozostávala z neuhradených služieb vo výške 300,31 eur a z nároku na zaplatenie náhrady škody vo
výške 89,00 eur. Poukázal na to, že ak by súd považoval uplatňovanú škodu za neprimerane vysokú,
ponecháva na zvážení súdu akú časť škody po využití práva súdu vysokú škodu znížiť navrhovateľovi
prizná.
Odporkyňa so žalobným návrhom súhlasila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, Zmluvou
o pripojení č. A5471111, Dodatkom a prílohou č. 1 k tejto zmluve, faktúrami č. 5126925008,
5130250519, 5133579675, 5126925540, 5130250927, Všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
Orange Slovensko a.s., Pokusom o pokonávku zo dňa 01.12.2011, výsluchom odporkyne, vyjadrením
vedľajšieho účastníka zo dňa 21.01.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci
skutkový stav veci:
Podľa Zmluvy o pripojení č. A5471111 zo dňa 24.01.2011 navrhovateľ poskytol odporkyni ako užívateľovi
-fyzickejosobe-nepodnikateľovi,1ksSIMkarty,ktoráumožňovalaodporkynivyužívaťtelekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Predmetom zmluvy bol účastnícky program Volania všetkým 50 + Večer a víkend - Nonstop zdarma.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli prílohy a to Dodatok k zmluve o pripojení a Príloha č.1 k
Dodatku k Zmluve.Z Dodatku k zmluve č. A5471111 zo dňa 24.01.2011 (ďalej len ,,Dodatok“) uzavretého medzi účastníkmi
konania vyplýva, že v súvislosti s kúpou mobilného telefónu (ďalej len ,,MT“) typu Nokia 2730, sa
účastníci dohodli na kúpnej cene za prístroj vo výške 1,00 eur. Odporkyňa sa zaviazala splniť povinnosti
vyplývajúce jej z Článku 2. tohto dodatku, teda riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu za ňou zakúpený
akciový mobilný telefón a pravidelne mesačne platiť poplatok najmenej vo výške 18,01 eur a to na
základe vystavenej faktúry navrhovateľom. V Článku 2. bod 2.5. odporkyňa sa zaviazala za porušenie
zmluvných povinností podľa bodu 2.3. a 2.4. tohto článku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 89,00 eur.
V Zmysle bodu 2.3. tohto článku sa odporkyňa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom
po dobu 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia tohto dodatku.
Za neuhradené služby v období od 06/2011 - 08/2011 navrhovateľ vyfakturoval odporkyni jednotlivými
faktúrami cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 306,31 eur.
Z Článku 4 bod 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejne telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
vyplýva, že navrhovateľ bol oprávnený odstúpiť od Zmluvy ak účastník nezaplatil splatnú cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.5 uvedeného článku, odstúpením sa
Zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej
strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.
Podľa Článku 17. bod 17.5 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejne telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,
Zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou, ktoré nie sú
výslovne v Zmluve a Všeobecných podmienkach upravené, sa riadia ustanoveniami ostatných platných
právnych predpisov.
Vo svojej výpovedi odporkyňa uviedla, že je si vedomá svojho peňažného záväzku. Faktúry vystavené
navrhovateľom naozaj nezaplatila, nakoľko v tom čase bola v rozvodovom konaní a dva mesiace
nemala žiaden príjem. Následne dostávala dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Býva v spoločnej
domácnosti so svojou mamou, ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške 160 eur. Po rozvode boli deti
zverené do starostlivosti ich otca a ona bola zaviazaná na platenie výživného spolu vo výške 78 eur
mesačne. Jej súčasný príjem pozostáva z dávky a aktivačného príspevku vo výške 125 eur. Z tohto
dôvodu si neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti a preto na ňu bolo podané trestné
oznámenie.TaktiežmádlhvočiVsZP.Uviedla,žezfinančnýchprostriedkovktorédostávajeťažkévôbec
si zabezpečiť základnú výživu, preto nie je schopná finančný záväzok zaplatiť. Maximálne by mohla
uhrádzať dlžnú sumu v splátkach po 10 eur.
Vedľajší účastník vystupujúci na strane odporkyne vstúpil do súdneho konania len čo sa týka
uplatňovanej zmluvnej pokuty. V písomnom vyjadrení navrhol žalobu v časti zmluvnej pokuty,
transformovanej na náhradu škody zamietnuť a priznať náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
Ako dôvod pre zamietnutie žaloby uviedol, že nedošlo k preukázaniu uplatneného nároku. Uviedol, že
pokiaľ ide o náhradu škody, ide len vlastne o paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú
zmluvnú pokutu ktorú už judikatúra zakázala, lebo opäť by nijakým spôsobom nebolo zohľadnené,
v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil, a škoda by predstavovala stále tú istú sumu.
Neprijateľnú a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné modifikovať, k čomu sa už
vyjadrila početná judikatúra vrátane Súdneho dvora EÚ. Aj keď sa navrhovateľ snaží presadiť, že
sumu 89 eur požaduje ako náhradu škody, v skutočnosti ju naďalej požaduje ako zmluvnú pokutu,
len ju modifikuje na výšku rozdielu medzi trhovou a akciovou cenou telefónu. Tento nárok považuje
za nedôvodný preto, že medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k uzavretiu písomnej dohody o
výške kúpnej ceny telefónu, teda navrhovateľom bola stanovená kúpna cena telefónu, ktorú odporkyňa
zaplatila. Cenu telefónu pritom dobrovoľne stanovil navrhovateľ. Navrhovateľ sa tak rozhodol v rámci
svojej obchodnej politiky a všetky zvýhodnenia a benefity boli navrhovateľom poskytnuté dobrovoľne.Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),
účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane
neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na
verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane
používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane
porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba T. W. Y. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania
omeškania zmení základná úroková sadzba T. W. Y. a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba T. W. Y. platná k prvému
dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba T. W.
Y. sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej P.A. Y. H. platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - odporkyňa v čase
uzatvárania zmluvy o pripojení a následne dodatku k tejto zmluve, ktorým došlo k podstatnej zmene
dojednanýchzmluvnýchpodmienok,nemalamožnosťindividuálneovplyvniťobsahvopredpripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy s dodávateľom - navrhovateľom. Zo strany odporkyne došlo k porušeniu
zmluvných podmienok a to neuhradením cien poskytnutých služieb a poplatkov za obdobie od 06/2011
až 08/2011, ktoré jej boli zo strany navrhovateľa vyfakturované jednotlivými vyššie uvedenými faktúrami.
Celkovo výška pohľadávky navrhovateľa z titulu neuhradenia splatných faktúr bola vo výške 389,31
eur. Odporkyňa bola zo strany navrhovateľa vyzvaná na dobrovoľné plnenie. Na výzvu navrhovateľa
nereagovala ani čiastočnou úhradou. Navrhovateľ si v konaní uplatnil titulom neuhradených služieb
sumu 300,31 eur a sumu 89,00 eur z titulu náhrady škody. Súd považoval uhradenie dlžnej sumy 300,31
eur za nezaplatené služby za dôvodné a uložil odporkyni povinnosť ich uhradiť. V prevyšujúcej časti
návrh zamietol.
Odporkyňatým,ženezaplatilacenuzaposkytnutéslužbyanivdodatočnejlehoteurčenejnavrhovateľom
v pokuse o pokonávku, teda do 15.12.2011, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, do
omeškania. Týmto dňom vznikol navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Podľa
zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby T.E. W. Y. platná k prvému dňu omeškania s plnením
bola 1,00 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 16.12.2011 bola teda 9,00 % ročne. Súd
preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517
ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,00 % ročne od
16.12.2011 do zaplatenia zo sumy dlžného hovorného, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Navrhovateľ uviedol, že sa voči odporkyni nedomáha zaplatenia zmluvnej pokuty na ktorú poukázal že
bola dohodnutá, ale náhrady škody vo výške 89,00 eur, pričom táto suma podľa neho predstavuje rozdiel
predajnej ceny telefónu v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení a akciovej ceny, za ktorú navrhovateľtelefón odporkyni odpredal. Zaplatenia tejto sumy sa domáha titulom náhrady škody, lebo porušením
zmluvných povinností zo strany odporkyne vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 89,00 eur, ktorá
zodpovedá výške poskytnutých zliav z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorý navrhovateľ odpredal
odporkyni na základe uzatvoreného dodatku k zmluve o pripojení.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že navrhovateľ, nemá nárok na náhradu škody
vo výške dotácie poskytnutej navrhovateľom na nákup mobilného zariadenia. Zákon v prípade
vzniku zodpovednosti za škodu presne vymedzuje podmienky takéhoto zodpovednostného vzťahu
( predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných
zákonných ustanovení pre vznik škody sú protiprávny úkon, ujma - škoda, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie) a nestačí len konštatovanie o vzniku škody vo výške
sumy dotácie. Medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k uzatvoreniu písomnej dohody o výške
kúpnej ceny mobilného telefónu, teda navrhovateľom bola stanovená odkúpna cena telefónu, ktorú
odporkyňa uhradila. V tomto smere sa navrhovateľ nemôže voči odporkyni domáhať náhrady škody
vo výške predstavujúcej rozdiel medzi cenou telefónu a zľavnenou cenou telefónu, za ktorú mobilný
telefón odporkyni odpredal, nakoľko medzi nimi bola uzatvorená osobitná dohoda o výške kúpnej ceny
mobilného telefónu a takto dohodnutú kúpnu cenu odporkyňa navrhovateľovi aj uhradila.
K tvrdeniu navrhovateľa je ešte potrebné uviesť, že pre predajnú, akciovú cenu mobilného telefónu
sa dobrovoľne rozhodol samotný navrhovateľ, ktorý diktoval podmienky v danom právnom vzťahu ako
silnejšia strana. Pre predaj mobilného zariadenia za akciovú kúpnu cenu sa navrhovateľ rozhodol v
rámci svojej obchodnej politiky, pričom všetky zvýhodnenia a benefity boli navrhovateľom poskytované
dobrovoľne a je nepochybné, že práve toto bolo účelom tejto jeho marketingovej a obchodnej stratégie.
Súd preto inú ako akciovú cenu mobilného telefónu, za ktorú odpredal odporcovi mobilný telefón
nepovažuje za relevantnú. Súd po preskúmaní veci, vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k
záveru, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu definované
zákonom (tvrdením navrhovateľa tak ako je to vyššie uvedené).
Na základe uvedeného preto súd žalobný návrh v prevyšujúcej, t.j. v časti o zaplatenie sumy 89,00 eur
spolu s úrokmi z omeškania ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a vtakom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd návrhu v časti uplatneného nároku na zaplatenie 300,31 eur s úrokmi z
omeškania vyhovel a vo zvyšnej časti návrhu, t.j. ohľadom sumy 89,00 eur žalobný návrh zamietol.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V predmetnej veci mal po prepočte pomeru úspechu a neúspechu navrhovateľ úspech vo výške
77% (300,31/389,31 x 100 = 77,14) a neúspech vo výške 23,00%(100-77 = 23,00%). Úspešnejšiemu
navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania (v rozsahu 54% po odrátaní neúspechu
navrhovateľa od jeho úspechu), preto navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 54 % z
celkových trov. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za podaný návrh vo výške 23,- eur. Z tejto sumy 54
% predstavuje čiastku 12,42 eur.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:
Trovy právneho zastúpenia v sume 86,47 eur.
- odmena za 2 úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Paušálna náhrada v roku 2013 je vo výške 7,81 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je 28,22 eur.
– prevzatie a príprava právneho zastúpenia...................................28,22 eur + RP 7,81 eur
Sp.zn.:8C/189/2013
– písomné podanie na súd............................................................. 28,22 eur + RP 7,81 eur
– DPH 20 %..........................................................................................................14,41 eur
Súd priznal navrhovateľovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške
54 %, čo z výslednej sumy 86,47 eur predstavuje 46,69 eur. Spolu trovy konania navrhovateľa činia
sumu 59,11 eur.
Čo sa týka trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, súd vychádzal z ustanovenia § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.
Navrhovateľom žalovaná pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb vo výške 300,31 eur a
náhrady škody vo výške 89,00 eur. K uvedenému preto súd pristúpil tak, že uplatnené nároky sú
samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania len v časti
nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy 89,00 eur je preto opodstatnené. Keďže nárok navrhovateľa na
náhradu škody bol zamietnutý, súd priznal vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi úspešnému v plnom
rozsahu náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 59,13 eur podľa
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:
- odmena za 2 úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Paušálna náhrada v roku 2014 je vo výške 8,04 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je 16,60 eur.
– prevzatie a príprava právneho zastúpenia...................................16,60 eur + RP 8,04 eur
– písomné podanie na súd............................................................. 16,60 eur + RP 8,04 eur
– DPH 20 %............................................................................................................9,85 eur
– Spolu.................................................................................................................59,13 eur
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.