Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201990
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513201990.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobkyňa Q.

R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, pr. zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, AK,
Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice,
IČO: 31 690 904, pr. zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, AK, Němcovej 22, Košice v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325
452 vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom sp.zn. 2C/2776/2012 zo dňa 19.1.2012 v právnej
veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 699

104 proti žalovanej Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX o zaplatenie sumy 147,12 eur a trov
rozhodcovského konania vo výške 276 eur.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
414,59 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Mariána Gelenekyho, advokáta AK, Garbiarska 20, Stará
Ľubovňa v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 23.4.2013 domáhala, aby súd zrušil rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca sp. zn. 2C/2776/2012 zo dňa 19.1.2012.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 3.3.2008 uzavrela ako poistník so žalovaným ako poistiteľom poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou žalovanému dňa 11.8.2008
predmetnú poistnú zmluvu písomne vypovedala. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 18.8.2008 jej
žalovaný oznámil, že k zániku poistnej zmluvy došlo dňa 4.10.2008 o 00.00 hod. Žalovaný zároveň
v predmetnom oznámení vyúčtoval žalobkyni aj konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku
dňu zániku poistenia, pričom žalobkyni vyúčtoval nedoplatok vo výške 1 318,-Sk, ktorý žalobkyňa
žalovanému uhradila v dvoch splátkach po 659,-Sk, a to dňa 15.5.2008 a 15.8.2008. Následne si

žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 147,12 eur a návrhom na splátkový kalendár zo
dňa 2.1.2012 uplatnil na Arbitrážnom súde v Košiciach osobitnú pohľadávku vo výške 147,12 eur
s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistnej
zmluvy. Rozsudkom uvedeného rozhodcovského súdu zo dňa 19.1.2012, sp.zn. 2C/2776/2012 bolo
žalobkyni ako spotrebiteľke uložené zaplatiť žalovanému v lehote 5 dní odo dňa doručenia predmetného
rozhodcovského rozsudku sumu 147,12 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.
Predmetné rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 16.4.2013.

Rozhodcovský rozsudok navrhla zrušiť z dôvodu, že rozhodcovská doložka uvedená v rámci
všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobkyne, v dôsledku čoho je neplatná, a tos poukazom na § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Ďalej uviedla, že
ako spotrebiteľ a osoba, ktorá chcela uzavrieť poistnú zmluvu, postupujúc na základe pokynov a v
dobrej viere podpísala všetky žalovaným predložené dokumenty, pričom nemohla ani len tušiť, k čomu

všetkému sa má zaviazať podpísaním VPP, ktoré predstavuje 13 strán husto a drobno napísanými
písmenami písaného textu. V prípade, že by VPP nepodpísala, nedošlo by ani k uzavretiu poistnej
zmluvy. Ak by podpísanie VPP malo i napriek uvedenému obstáť ako platný úkon, vyslovila názor,
že v tomto prípade nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku s poukazom na § 53 ods.
2, 3 a 5 OZ a § 39 OZ. Okrem uvedených dôvodov sú podľa nej splnené ďalšie podmienky na

zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovskou doložkou v znení predmetnej poistnej zmluvy došlo jednoznačne k zhoršeniu
jej postavenia ako spotrebiteľa, pretože pri absencii rozhodcovskej doložky by si žalovaný musel
uplatniť svoj nárok súdnou cestou na príslušnom súde v obvode podľa bydliska žalobkyne, čo je pre
žalobkyňu neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie ako zúčastniť sa konania pred rozhodcovským
súdom vzdialenom od bydliska žalobkyne okolo 100 km. Dohodou s takýmto znením si žalobkyňa

ako spotrebiteľ jednoznačne a bezpochyby zhoršila svoje zmluvné postavenie. V danom prípade ide o
zjavnúnerovnováhumedzipodnikateľom-žalovanýmaspotrebiteľom-žalobkyňou.Zmluvapredstavuje
ukážkovýpríkladzmluvnejnevyváženostiapodstatnevýhodnejšiehozmluvnéhopostaveniapodnikateľa
- žalovaného voči slabšej strane, spotrebiteľovi - žalobkyni. Zmluvu a VPP žalobkyňa nemala možnosť
nijako upraviť, nakoľko tieto boli vopred predformulované a v takomto znení aj predložené na podpis.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobkyni
známe, nebola o ich obsahu informovaná. Žalobkyňa pritom nemala žiadnu možnosť voľby iného súdu
a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jej postavenie. Navyše v zmluve a VPP absentujú
akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese sporu absentuje ústavná zásada „ústnosti“
- konanie prebehlo na základe písomností predložených žalovaným ako silnejšou zmluvnou stranou.

Okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobkyňu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre
kratšiu lehotu na podanie odporu (len 5 dní oproti 15 dňom na podanie odporcu v konaní pred súdom),
ďalej preto, že na odpor sa prihliada len, ak bol zaplatený súdny poplatok (v prípade súdneho konania
to neplatí, na odpor sa stále prihliada a súd poplatok vymáha), pre vysoké poplatky (napr. za podanie
odporu 72 eur) a finančnú nevýhodnosť (žiadna možnosť oslobodenia žalobkyne ako spotrebiteľa od

súdnych poplatkov).

Rozhodcovský súd je uvádzaný žalovaným v zmluvách bez možnosti jeho zmeny už 10 rokov
a nie sú známe prípady, aby daný rozhodcovský súd rozhodol v neprospech žalovaného. Práve
naopak rozhoduje zaujato a bez preskúmavania platnosti, či existencie uplatňovaného práva, priznáva

žalovanému automaticky to, čo si žalovaný uplatní.
Podstatou rozhodcovského konania by malo byť prostredníctvom zmluvnej voľnosti doplniť záväzkový
vzťah a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala
protistrana. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže tiež
pre svoju ochranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane na základe zákona. Po vydaní

rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať
o preskúmanie rozhodnutia. Žalobkyňa tiež poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS
2164/2010 zo dňa 1.11.2011, kde ústavný súd posúdil rozhodcovské doložky ako neprípustné, nakoľko
v situácii, keď má rozhodca, ktorý nie je určený transparentným spôsobom, rozhodovať iba podľa zásad
spravodlivosti a súčasne spotrebiteľ je zbavený svojho práva podať žalobu na civilný súd, znamenajú

vo svojom dôsledku porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd. Ústavný súd doplnil, že napriek tomu, že môže existovať kvalitná hmotnoprávna ochrana
spotrebiteľa, nie je táto ochrana realizovaná, pokiaľ nie je možné sa jej efektívne domôcť. V tomto
zmysle dohoda medzi spotrebiteľom a podnikateľom týkajúca sa riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní neznamená, že sa tým otvára priestor pre ľubovôľu. Dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky

v spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky
ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania
garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu
slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces
vrátanemožnostipreskúmaniarozhodcovskéhonálezuinýmirozhodcami,akotoumožňujeplatnýzákon

o rozhodcovskom konaní. Záverom žalobkyňa zdôraznila, že oznámením o zániku poistenia jej žalovaný
oznámil nedoplatok vo výške 1 318,- SK, ktorý už uhradila.
Žalobkyňa tiež žiadala, aby súd v súlade s ust. § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný vo svojom vyjadrení v prvom rade vyslovil názor, že konanie o zrušenie rozhodcovského
konania nie je spotrebiteľským sporom a konanie podlieha poplatkovej povinnosti zo strany žalobkyne.
Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa O.s.p.) je potrebné odlíšiť od
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z.z.). V
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecnému súdu neprislúcha hodnotiť predmet sporu

v merite veci, ani svojou činnosťou nahrádzať alebo hodnotiť dokazovanie vykonané rozhodcovským
súdom, ale mal by iba preskúmavať zákonnosť postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a
dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.
Uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na základe podkladov
predložených žalovaným ako navrhovateľov v rozhodcovskom konaní (obdobne ako v konaní pred
všeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu). Namietal, že žalobkyňa v žalobe nešpecifikovala,

kedy jej bol rozhodcovský rozsudok doručený a či dodržala zákonnú 30-dňovú lehotu na podanie žaloby,
hoci je táto skutočnosť pre konanie významná vzhľadom na nezvratné účinky s ňou spojené - uplynutie
prekluzívnej objektívnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnako
namietal, že zo žaloby nie je zistiteľné, či žalobkyňa podala voči rozhodcovskému rozsudku opravný
prostriedok a kedy sa tak stalo. Uviedol, že nedošlo k odňatiu práva na prístup k rozhodcovskému

súdu, keďže žalobkyňa mohla proti rozhodcovskému rozsudku podať odpor, čím by došlo k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku vydaného v skrátenom konaní a vo veci by prebiehalo ďalšie konanie za
účasti oboch účastníkov sporu. Skutočnosť, či bol podaný odpor proti rozhodcovskému rozsudku
považuje za právne významnú, pretože v prípade podania odporu žalobkyňou je prednosť kompetencie
rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným daná zo zákona a všeobecný súd by nemal založenú

príslušnosť v takomto spore konať a rozhodovať pre nedostatok podmienky konania. Preto vzniesol
námietku podľa § 106 ods. 1 a 3 O.s.p. s návrhom na zastavenie konania alebo prerušenie konania do
konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý začal konať ako prvý v danom spore.
Ďalšou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná,
bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby bola zrejmá

aj žalobkyni ako účastníčke zmluvného vzťahu, aby si ju všimla a venovala jej náležitú pozornosť,
pričom mala možnosť sa rozhodnúť, či ju podpíše alebo nie, pričom poistný vzťah by ostal v
ostatnom nedotknutý, aj ak by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania nepodpísala. Žalovaný považuje
predmetnú rozhodcovskú doložku za platnú, a to aj s poukazom na rozhodnutie napr. Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 10CoE/51/2011. Uviedol tiež, že rozhodcovská zmluva bola pri uzatváraní zmluvy

vysvetlenážalobkynitretímsubjektom-viazanýmfinančnýmagentom,ktorýmbolavdanomprípadepán
J. T., a preto považoval žalovaný za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobcom
ako s informovaným spotrebiteľom. Žalovaný tiež predložil záznam o požiadavkách a potrebách klienta
k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.3.2008, ktorým preukazuje informovanosť a vedomosť
žalobkyne o všetkých podmienkach vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky.

Na základe žiadosti žalobkyne doručenej žalovanému dňa 11.8.2008 o zrušenie poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX došlo k zániku poistenia dňom 4.10.2008 s dlžným poistným vo výške 1 318,-Sk. Zánik
poistného vzťahu s bilanciou nedoplatku považuje žalovaný za nespornú skutočnosť.
Dňa 2.1.2012 podal na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobkyni na vymoženie pohľadávky podľa
časti XVII ods. 7a VPP z 21.5.2007, pričom pohľadávku vyčíslil vo výške 147,12 eur, ktorá zodpovedala

nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia. Predmetom konania teda nebolo dlžné
poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi
poistenia za uzavretie poistnej zmluvy, a to v súlade s čl. XVII. bod 7a) VPP po zániku poistného vzťahu
na žiadosť žalobkyne. Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že
nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné

alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu. Príslušné ustanovenie VPP totiž presne
vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bola žalobkyňa ako klientka
upovedomená finančným agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o požiadavkách a potrebách
klienta). Keďže predmetom rozhodcovského konania nebola pohľadávka, ktorej právnym dôvodom bolo
zaplatené poistné, ale samostatná pohľadávka odlišná od poistného a s poistným nijako nesúvisiaca,

oznámenie o zániku poistenia neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke. Oznámenie o
bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik od poistného odlišnej
pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a VPP. S poukazom na označené skutočnosti žalovaný navrhol, abysúd v prípade nesplnenia podmienok pre vedenie súdneho konania konanie zastavil alebo žalobu ako
nedôvodnú zamietol a žalobkyni uložil nahradiť žalovanému trovy konania.
K rozhodcovskému súdu žalovaný poznamenal, že Arbitrážny súd v Košiciach je stálym rozhodcovským

súdom, ktorý je nezávislý od žalovaného a žalovaný nemá ani nemal zriadený rozhodcovský súd na
prejednávanie sporov v rozhodcovskom konaní.

Uznesením č.k. 5C/3/2013-93 zo dňa 27.1.2014 súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
č. 2C/2776/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaného rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom, rozhodcom

Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice do právoplatného skončenia konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku sp. zn. 5C/3/2013.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadrila k námietkam žalovaného. Uviedla,
že sa stotožňuje s judikatúrou všeobecných súdov SR, ktoré sa neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky
zaoberajú podľa platného právneho stavu de lege lata v plnom rozsahu a správne aplikujú príslušné

ustanovenia právnych noriem s prihliadnutím na základné zásady a princípy občianskeho, súkromného
a spotrebiteľského práva. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co 191/2013-104
zo dňa 28.10.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.. 2C 32/2013-59 zo dňa
3.7.2013, ktorý náležite a vyčerpávajúco vysvetľuje a odôvodňuje právny stav týkajúci sa obdobného
sporu.

K námietke žalovaného o individuálne dohodnutej rozhodcovskej doložke žalobkyňa uviedla, že
rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne, pretože nebola dojednaná individuálne, keďže
navrhovateľke nebola poskytnutá možnosť ovplyvniť obsah zmluvného dojednania, iba jej bola
ponúknutá možnosť súhlasiť, prípadne nesúhlasiť. Vyjadril názor, že v osobitnom zmluvnom dojednaní
mal dať žalovaný žalobkyni na výber, či súhlasí alebo nesúhlasí, napríklad formuláciou „poistník a

poisťovňa týmto vyjadrujú / nevyjadrujú...“, pričom voľbu by mala žalobkyňa označiť zakrúžkovaním,
podčiarknutím, resp. nehodiace sa prečiarknuť. Takýmto daním na výber by bola splnená podmienka
možnosti ovplyvniť obsah zmluvného dojednania. Uviedol, že tvrdenie, že žalobkyňa mala na výber, či
podpíše alebo nepodpíše osobitné zmluvné dojednanie je nesprávne, keďže vo VPP ani v Osobitných
zmluvných dojednaniach nie je nikde výslovne ustanovené, že nepodpísanie, resp. nesúhlas s

osobitnými zmluvnými dojednaniami nemá žiaden vplyv na platnosť poistnej zmluvy, pričom poistná
zmluva a osobitné zmluvné dojednania boli na rovnakom tlačive. Tvrdenie, že nikde nie je uvedený
ani opak neobstojí vzhľadom na princíp ochrany slabšej strany, a to spotrebiteľa. Žalobkyňa nebola
informovaná, že v prípade nepodpísania osobitných zmluvných dojednaní, by poistná zmluva platne
vznikla. Taktiež poukázal na skutočnosť že nestačí, aby dal žalovaný žalobkyni možnosť súhlasiť so

zmluvným dojednaním ako celkom, ale mal jej dať možnosť ovplyvniť obsah zmluvného dojednania,
a teda dať jej aj výslovne možnosť nesúhlasiť s dojednaním. Tým, že jej dal možnosť len súhlasiť s
právnym úkonom, nedal jej výslovnú možnosť ovplyvniť samotný obsah právneho úkonu.
Vyššie uvedené je podporené aj účelom zákonného textu, a to ochranou slabšej strany spotrebiteľa v
spotrebiteľských sporoch, aby spotrebiteľ nebol žiadnym spôsobom nútený do zmluvného vzťahu, resp.

do niektorých neprijateľných podmienok. Je neprípustné, aby žalovaný takýmto spôsobom zneužíval
svoje dominantné postavenie.

Žalobkyňa nebola pri podpise zmluvy upozornená na význam osobitných zmluvných dojednaní žiadnym
spôsobom. Zo strany finančnej agentky jej bolo povedané len to, aké krytie má jej poistná zmluva a

kde je potrebné zmluvu podpísať. Žalobkyni bolo povedané, že treba podpísať aj osobitné zmluvné
dojednania bez ďalšieho vysvetlenia. Žalobkyňa podpisovala vopred pripravený formulár zo strany
poisťovne, pričom obsah neprijateľnej podmienky - rozhodcovskej doložky nemohla ovplyvniť a teda
dojednanie nebolo dojednané individuálne.
Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa uviedla rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C/446/2012

zo dňa 8.4.2013, v ktorom sa uvádza, že osobitné dojednanie rozhodcovskej doložky je súčasťou VPP
a aj keď má názov zvýraznený a žalobkyňa ho podpísala, tvorí súčasť VPP vopred naformulovaných
žalovaných v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že tu došlo k individuálnemu
osobitnému dojednaniu, aj keď je takto naformulované. Naopak ide o zjavne sofistikované docielenie
stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly a takéto

správanie sa dodávateľa súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice
2005/29 o nekalých obchodných praktikách v čl. 5 a nasl.
K nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobenej dojednaním rozhodcovskej
doložky žalobkyňa uviedla, že súd nemusí skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán, pretože ustanovenie §53 ods. 1 OZ definuje neprijateľnú podmienku ako ustanovenie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a následne v § 53 ods. 4 písm. r) OZ
demonštratívnym výpočtom ustanovuje niektoré neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

19.odôvodneniesmerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchnemá
žiadnu súvislosť s prejednávanou vecou. Poistná zmluva, resp. osobitné zmluvné dojednania obsahovali
rozhodcovskúdoložku,ktorájeneplatnáaskutočnosť,žetátorozhodcovskádoložkajeneplatnázakladá
právny nárok žalobkyne na rozhodnutie súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku. Prejednávaná vec
sa netýka podmienok, ktoré definujú alebo popisujú poistné riziko, príp. zodpovednosť poisťovateľa,

ktoré ako uvádza 19. odôvodnenie smernice nemusia byť podriadené hodnoteniu nekalých podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Je nespochybniteľným faktom, že rozhodcovská doložka sama o sebe
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to
ku škode spotrebiteľa, a to predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa nemala žiadnu možnosť voľby iného
súdu a už vôbec nie rozhodcu, v procese sporu absentovala ústavná zásada ústnosti - konanie
prebehlo na základe písomností predložených žalovaným ako silnejšou zmluvnou stranou, spotrebiteľ

mákratšiulehotunapodanieodporu-iba5dníoprotiodporuvkonanípredsúdom,kdemákdispozícii15
dní, pričom v rozhodcovskom konaní sa na odpor prihliada len, ak bol zaplatený súdny poplatok a súdny
poplatok za odpor je nepomerne vysoký - 72 eur, ďalej pre finančnú nevýhodnosť - žiadne oslobodenie
spotrebiteľa od súdnych poplatkov a napokon aj z dôvodu, že spôsob určenia rozhodcovského súdu bol
ponechaný na žalovaného, ktorý určuje právnickú osobu, ktorá rozhodcovský súd vyberie.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že v zmysle legálnej definície neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods.
1 OZ, kde je ustanovené, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“) je zrejmé, že skutočnosť, ak zákon ustanovil v zmysle ust. § 53 ods. 4
písm. r) že rozhodcovské doložky sú neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, a že

neprijateľná podmienka je v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ sama o sebe podmienka, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, znamená,
že nerovnováhu netreba dokazovať. Teda skutočnosti, že žalovaný uvádza tvrdenia, ktoré spôsobujú
pochybnosti o tom, či neprijateľná podmienka spôsobuje nerovnováhu alebo nie, nemá v súvislosti s
prejednávanou vecou žiaden právny význam. Podľa § 53 ods. 1 OZ nejde o neprijateľnú podmienku ak

bola individuálne dojednaná. Je pritom nepopierateľným faktom to, že rozhodcovská doložka pod vecný
rozsah podmienok „oslobodených“ od nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách nepatrí.
Žalobkyňa taktiež poukázala aj na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/446/2012 zo dňa
8.4.2013, v ktorom je uvedené, že súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúmal, či
táto doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle

§53 ods. 1 OZ. Vnútroštátny súd je povinný vykladať ustanovenia Smernice 93/13/EHS tak, aby bol
dosiahnutý výsledok stanovený smernicou. Súdny dvor konštatoval v rozhodnutiach C-243/08 zo dňa
4.6.2009 Panon GSM proti Ersébet Sustilné GYÓRFI v bode 40, že vopred stanovená podmienka v
zmluve uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá
priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo

predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS
kvalifikovaná ako nekalá.
K námietke žalovaného podľa § 106 ods. 1 a 3 O.s.p. uviedol, že táto bola vznesená nesprávne, pretože
súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná. Dohoda o rozhodcovskom konaní

môže byť neprijateľnou podmienkou jednak v zmysle smernice a jednak aj v zmysle Občianskeho
zákonníka. Nie je pravdou, že skutočnosť, ktorú právni zástupcovia odporcu zvyknú vo svojich
vyjadreniach uvádzať, a to že v prípade ak dohoda o rozhodcovskom konaní je dohodnutá v poistnej
zmluve, znamená, že v takom prípade dohoda o rozhodcovskom konaní nemôže byť neprijateľnou
podmienkou, pretože 19. odôvodnenie smernice nepovažuje za nekalé podmienky len podmienky, ktoré

definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, a teda nie dohody o rozhodcovskom
konaní. Nie je pravdou, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve nemá byť podrobená súdnej
kontrole z pohľadu nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ale naopak v zmysle ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní a
smerniceRady93/13/EHSrozhodcovskádoložkamábyťpodrobenásúdnejkontrolezpohľadunekalých

podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Pokiaľ ide o súdny poplatok za podaný návrh, žalobkyňa uviedla, že sa domáha ochrany svojho práva
v právnom postavení spotrebiteľa z dôvodu uzavretia právneho úkonu - poistnej zmluvy, v rámci ktorej
bola uzatvorená rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, ktoráje v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná a na základe tejto skutočnosti sa môže v zmysle ust. § 40 ods.
1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského

konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Teda nie je pravdou, čo tvrdí žalovaný, a to z dôvodu, že
rozhodcovská doložka bola uzatvorená v spotrebiteľskej zmluve neplatne, teda ide o spotrebiteľský spor,
na základe ktorého sa spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva - neplatnosti dojednania neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľských zmluvách podľa osobitného predpisu, a to § 53 ods. 5 OZ a §40 ods. 1
písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Okrem iného, ak by žalobkyňa nebola v rámci tohto sporu

spotrebiteľom, nemohla by sa domáhať ochrany podľa ustanovení § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských
zmluvách. Extenzívny výklad ust. § 4 ods. 2 písm. za) z.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
sa vzťahuje aj na tento konkrétny prípad.
Rozhodcovská doložka bola uzatvorená neplatne, a to ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle smernice Rady 93/13/EHS, ktorých
účelom je ochrana slabšej strany, a to spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách. Ak by rozhodcovská

doložka nebola považovaná za neplatnú od samého začiatku, bolo by to v rozpore so zásadou
ochrany slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách a v prípade, ak by sa súd nepriklonil k zásade
ochrany slabšej strany bez žiadneho právneho základu, išlo by o rozpor s princípom právnej istoty.
Podkladom rozhodnutia arbitrážneho súdu bol od samého počiatku nulitný akt - a to neplatne dojednaná
rozhodcovská doložka.

Napokon žalobkyňa poukázala aj na ďalšie rozhodnutia súdov v rovnakých alebo obdobných veciach
(uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5CoE/110/2011, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 13CoE/401/2011, uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V, sp. zn. 2Er/190/2012,
uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 5Er/1652/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z
25.01.2012sp.zn.6Cdo228/2011,uznesenieNajvyššiehosúduSRz21.03.2012sp.zn.6Cdo1/2012).

Záverom žalobkyňa vyjadrila svoje zotrvanie na tom, že rozhodcovská doložka je neplatná. Uviedla, že
smernica považuje rozhodcovskú doložku za nekalú podmienku a OZ ju nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Dňa 17.2.2014 bolo súdu doručené elektronicky a následne dňa 19.2.2014 aj poštou podanie
žalovaného,ktorýmdoplnilsvojevyjadreniekžalobeaobšírnejšieprávnezdôvodnilzávery,ktoréuviedol
vo vyjadrení k žalobe.

Pojednávania sa žalovaný nezúčastnil, jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca, ktorý nežiadal

pojednávanie odročiť z dôležitých dôvodov, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v
jeho neprítomností.

Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne, ako aj žalovaného trvali na svojich stanoviskách uvedených
vo svojich písomných vyjadreniach.

Na návrh právneho zástupcu žalobkyne bola vypočutá svedkyňa E. T. - manželka J. T., ktorý mal
sprostredkovať poistnú zmluvu. K veci uviedla, že pracovala pre žalovaného od roku 2001, uzatvárala
viacero poistných zmlúv. Dostali databázu a navštevovali aj nových klientov. V danom prípade došlo
k uzavretiu poistnej zmluvy tak, že boli za žalobkyňou v školskej jedálni v Kolačkove. Zmluva bola

pripravená dopredu tak, že manžel svedkyne ju podpísal vopred, ale pri uzatváraní zmluvy bola aj
svedkyňa. Pre žalovaného pracovali viacerí, manžel svedkyne ich vozil, svedkyňa bola vedúcou skupiny,
takže pomáhala aj ďalším pri uzatváraní zmlúv. Keďže ženy píšu krajšie, údaje do zmluvy vpisovala
ona. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, vedeli len to, že je v zmluve, ale nevedeli, čo to obnáša,
neboli na to preškolení a ani v žiadnych testoch a formulároch sa ohľadom rozhodcovskej doložky nič

nehovorilo, takže ani žalobkyňa nebola poučovaná pri uzatváraní zmluvy, čo rozhodcovská zmluva je
a čo obnáša. Ďalej uviedla, že pri uzatváraní zmluvy sa o rozhodcovskej doložke vôbec nehovorilo. Jej
manžel dopredu podpísal zmluvy, dopredu mala pripravených aj 20 zmlúv a denne chodili a uzatvárali
poistné zmluvy s tým, že ona plán plnila na 100 % a bola vyhodnotená ako najlepšia pracovníčka za 13
a pol roka v tejto poisťovni. Svedkyňa tiež uviedla, že pokiaľ ide o tri podpisy klienta na zmluve, bolo im

oznámené a povedané, že klient to musí podpísať trikrát, lebo ináč to nebude zobraté do systému.Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila pravdivosť výpovede svedkyne, a to že pri uzatváraní poistnej
zmluvy pán T. vôbec nebol a nebola poučená o rozhodcovskej doložke. Spresnila, že rozsudok
rozhodcovského súdu jej bol doručený 15.4.2013.

Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na svojich vyjadreniach doručených
súdu dňa 21.5.2013 a v doplnenom obšírnejšom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.2.2014. Poukázal na
to, že pozorné prečítanie osobitných zmluvných dojednaní trvá veľmi krátko a žalobkyňa mala čas sa s
týmto individuálnym dojednaním a s rozhodcovskou zmluvou oboznámiť, čím sa dosiahla individuálnosť

tohto dojednania smerujúca k ochrane spotrebiteľa.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi žalobkyne, jej právneho zástupcu, právneho zástupcu žalovaného,
výpoveďou svedkyne E. T., listinnými dôkazmi, najmä poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa
3.3.2008, VPP pre poistenie zjednávané Rapid life zdravotnou poisťovňou, a.s., z 21.5.2007, Osobitnými
zmluvnými dojednaniami č. 01/2007, Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č.

XXXXXXXXXX, kópiou spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2776/2012, rokovacím poriadkom
Arbitrážneho súdu v Košiciach a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho v návrhu opísala
žalobkyňa s tým, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 15.4.2013.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase podpísania poistnej zmluvy

dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania poistnej zmluvy zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred aspotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do OZ s účinnosťou od 1.1.2008).

Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovaním poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,

spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí
byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní
na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút
i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z. uverejneného v Obchodnom vestníku.

Podľa bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú
obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti VPP, pričom toto ustanovenie zmluvné

strany chápu ako rozhodcovskú doložku.

S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, kde žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia vystupoval v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluva
uzavretámedziúčastníkmikonaniamácharakterspotrebiteľskejzmluvyatátomusíspĺňaťajpožiadavky
upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Vo VPP bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodoval a ktorej platnosť žalobkyňa namieta. Okrem podpisu žalobkyne na konci VPP podpísala
žalobkyňa aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas
zmluvných strán s riešením sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. VPP.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len

význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak
udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom
vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd

zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú
odôvodnené.

Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo
najmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú
podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré
predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona, prípadneaj na inú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v intenzite upravenej v cit. § 53 ods. 1 OZ. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim
spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky

v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Rozhodcovskú doložku upravenú v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:

Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP a to v ich XV. Časti - Rozhodcovské konanie pričom v
súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Obč. zák., všeobecné podmienky poistenia (poistné podmienky)
tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia poistné podmienky sú záväzne a sú obligátornou
súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť
rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na
rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal
žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od
prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa

nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút
rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu je podľa názoru
súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako
dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda bola by tu veľká pochybnosť o objektívnosti

takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver
ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane
zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na
druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa
rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej

doložky nevie a ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom
dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je

objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade
by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda
zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť
podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou takisto ním použitou, že rozhodcovský súd,
ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.

Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by
mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací
poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný
pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov),

súd ho na dokreslenie uvádza.

Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené, aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,
pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania

žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66 500 eur,
pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradným doručením, teda o tomto
sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie
sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho
poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku

bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne, ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku
právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka
poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške
36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, žeza podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou
prihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským
súdom dosahujú sumu 276 eur.

Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy,oslobodenýodsúdnychpoplatkovvzmysle§4ods.2písm.za)zákonač.71/1992Zb.osúdnych
poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá rozhodnutie v
skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia, teda považovať

žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej lehote. odpor proti
platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2.
strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že
voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného rozkazu, sa tento ruší bez toho,
aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným
súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila

necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci vo výške 48,46 eur bez DPH).

Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov tiež značne sťažuje
postavenie spotrebiteľa, ak by rozhodcovskú doložku súd považoval za prijateľnú (čo už vzhľadom na

vyššieuvedenénepovažuje).Ajtentopostupzvolenéhorozhodcovskéhosúdunasvedčujetomu,čobolo
skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské konanie, ktoré by bolo založené
skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke, musí v prípade spotrebiteľských zmlúv
a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa
Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich predpisov (napr. oslobodenie od súdnych poplatkov a

pod.).

Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
osobitne dojednaná, preto je platná. Z celého znenia uvedenej námietky oprávneného vyplýva, že
žalovaný poukazuje a vychádza zo znenia § 53 ods. 1 OZ účinného od 1.1.2008, ktoré upravuje, že

nejde o neprijateľnú podmienku, ak je individuálne dojednaná.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobkyni predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Je potrebné prihliadať aj na znenie § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. I po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že
rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého
znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej

doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohol žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP, sú písané malým, husto písaným textom, ktoré
sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobca si mohol vybrať, či osobitné dojednania podpíše. Na
konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej
zmluveanáslednesúuvedenédvaväčšierámčeky,jedennapodpispreklientaajedenprezamestnanca

poisťovne, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje
dojem, že ten hlavný, či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže
až za týmto nasledujú rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne ako
mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že žalobca v dobrej
viere a na základe pokynov podpísal všetky dokumenty predložené sprostredkovateľom poistnej zmluvy,

pričom nebol skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje.

Súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom
Smernice Rady 93/13/EHS /na ktoré poukazoval aj právny zástupca žalovanej/ o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak
bola navrhovaná vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
predbežneformulovanouštandardnouzmluvou(č.3ods.2).Vtomtoprípadebolarozhodcovskádoložka

navrhnutá dodávateľom vopred na predpísanom tlačive, o čom svedčí aj to, že jedinými údajmi, ktoré
boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou, boli údaje o osobe poistníka, osobe
konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo

individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy,
neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o docielenie stavu,
ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“,
článok 5 a násl.

K tomu súd poukazuje na znenie predmetnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého je dôvodom jej
uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania“. Takéto znenie vytvára pre spotrebiteľa klamlivý
dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a že je v
záujme samotného spotrebiteľa. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom konaní
mu (ako žalovanému) nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie procesných práv na obranu proti

uplatnenému nároku, ako mu poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom. Rozdiely
medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom už boli popísané vyššie.

Na uvedené skutočnosti súd poukázal na zdôraznenie toho, že podľa znenia rozhodcovskej doložky
je dôvodom jej uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť“, avšak v konečnom dôsledku je účelom

rozhodcovského konania zjednodušenie prístupu žalobcu k rýchlemu vydaniu exekučného titulu na úkor
spotrebiteľa eliminovaním jeho práva brániť sa proti uplatňovanému nároku, pričom spotrebiteľ o týchto
skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky) nemohol mať vedomosť.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť

záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej prípadných
následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím
poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je
možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de
facto povinnosť).

Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcej sa právomoci súdu na konanie v zmysle § 106 ods. 1, resp.
ods. 3 O.s.p., k tejto súd poznamenáva, že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalobkyňa odpor
proti rozhodcovskému rozsudku nepodala, teda rozhodcovský súd nemá o čom rozhodovať v riadnom
konaní, pričom v danom prípade nejde o situáciu, že sa rieši vec sama a súd zistí, že by mal spor

rozhodovať rozhodcovský súd (ako to upravuje § 106 ods. 1 O.s.p.), resp. že vo veci samej už začal
konať rozhodcovský súd, ale ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré má stále
právomoc všeobecný súd.

Súdu je známe z úradnej činnosti, že vo väčšine prípadov súdy v exekučných konaniach, kde ako

oprávnený vystupuje žalovaný a žiada vymáhať dlžnú sumu na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s tou, ktorú súd posudzoval v tomto
prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom konaní boli v pozícii spotrebiteľa, a to z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto rozhodnutí boli potvrdené aj odvolacími súdmi a aj
NS SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť
a značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne.
Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci

konať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného ako neúspešného
účastníka nahradiť žalobkyni trovy konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpeniažalobkyne vo výške 414,59 eur, ktoré predstavuje I. odmena za 5 úkonov právnych služieb - 2 x 60,07
eur za úkony vykonané v roku 2013 a 2 x 61,87 eur za úkony vykonané v roku 2014, 1 x 1 z 61,87 eur,
t.j. 15,47 eur, a to za úkony 1. príprava a prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom

22.4.2013 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013),
2. spísanie a podanie žaloby 22.4.2013 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z. účinnej do 30.6.2013), 3. spísanie a podanie vyjadrenia 4.2.2014 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods.
1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 4. účasť na pojednávaní dňa 14.2.2014 (§ 11 ods. 1 v spojení s §
13 ods. 1 písm. d/ a § 13a ods. 4 druhej vety vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 5. účasť na pojednávaní dňa

6.5.2014 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), II. náhrada výdavkov
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 2 x 7,81 eur k úkonom právnej služby vykonaným v roku
2013 a 3 x 8,04 eur k úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014, III. DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. zo základu pre výpočet DPH vo výške 299,09 eur, t.j. 20 % DPH v sume 59,82 eur.
Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia žalobkyne za úkon účasť na pojednávaní dňa
14.2.2014 v plnej výške, ale krátil odmenu v zmysle § 13a ods. 4 druhej vety vyhlášky 655/2004 Z.z.

na jednu štvrtinu z dôvodu, že na tomto pojednávaní nedošlo k prejednaniu veci a pojednávanie bolo
odročené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.