Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213217190
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213217190.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava,
Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpenej advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Karpatská 18, IČO: 35 940 875, v mene ktorej vykonáva advokáciou ako konateľ a advokát JUDr.
Jozef Novák, proti povinnej: I. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom T., C. Y. XX/X, o vymoženie 776,71 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 10. februára 2014

č. k. 8Er/1274/2013-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 41 ods. 2 písm. d/ a §

44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok
(ďalej aj „EP“), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)
a § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“). Konštatoval, že v predmetnej
veci bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Bratislava, sp. zn. PV-B/1011/0359 zo dňa
21.12.2012. Zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného, Poštovou bankou, a.s., a povinnou

bola dňa 26.11.2007 uzatvorená zmluva o úvere č. 6643491407, ktorou sa právny predchodca
oprávneného, zaviazal poskytnúť povinnej úver vo výške 1.659,70 eura a povinná sa zaviazala uvedený
úver vrátiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 30 po 73,30 eura, pričom celková výška
nákladov bola 538,19 eura a úroková sadzba 23 %. Predloženú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, a preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia o spotrebiteľskom práve.
Mal za to, že plnenie sa vymáhalo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje ustanovenia

§ 52 a nasl. OZ. Dospel k záveru, že v obchodných podmienkach pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o úvere, je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ. Táto doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi
výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie
vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporov. Zaujal názor, že spotrebiteľ si rozhodcovskú

doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami, a tak mohol zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Dodal, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Uzavrel, že takto formulovaná doložka
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods.
5 OZ neplatná. Vzhľadom na to, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, exekučný titul vydaný

na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavovalo
neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/ OSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel, alebo alternatívne, aby napadnuté

uznesenie zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ OSP a vec vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.Dôvodil,žeprávoplatnýrozhodcovskýrozsudokmárovnakéúčinkyakorozsudokvšeobecného
súdu, preto s ním musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, inak by
porušil zásadu rovnocennosti. Poukázal na znenie ust. § 159 ods. 2 OSP. Zdôraznil, že v zmysle ust.
II časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka a. s. postupovala v zmysle § 93

b/ ods. 1 zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. Mal za to, že súd nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť rozsudku rozhodcovského súdu, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom. Svoje tvrdenia oprel o rozhodnutia iných súdov.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, pretože ho mala za vecne správne.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak

máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti

práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnený uvádzal v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií

uvedených v § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí
zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/,
b/, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore
s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto
nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne
zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý
predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný
súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp. zastaví v časti. Exekučný súd musí počas celej doby
vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Túto povinnosť

odvolací súd oprel aj o judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Cdo/164/1996 (R
58/1997) uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný
po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj
napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľoprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je

vykonateľnýpostránkeformálnejamateriálnej.Odvolacísúdpoukazujeajnaskutočnosť,žezanávrhna
začatie konania sa považuje návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP.
Konštatoval tiež, že mu zo spisu nevyplynula skutočnosť, že v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté.
Exekučný súd nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia

na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov.

Odvolacísúdsastotožnilsozávermisúduprvéhostupňa,nakoľko správnezistilskutkovýstavasprávne
vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP odvolací súd
v závere uvádza, že súd prvého stupňa správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský,
a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok
nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,

spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý právnym predchodcom
oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje
zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností Podmienky pre úver, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť
ustanovenia, ktoré sa vťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa

a všetky zmluvné podmienky posúdené súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací
súd za neprijateľné, pretože tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú
súčasťou Podmienok pre úver, povinná osoba ich mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť, pričom
spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby.
Súd prvého stupňa teda správne postupoval, keď preskúmal v zmysle dôležitého záujmu štátu na

rešpektovaní základného práva občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a
ktorým korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať
sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd vzal správne do úvahy čl. 6
ods. I Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pretože

neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne
rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a
tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle
§ 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Možno povedať, že

dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože
výber, či spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda
dodávateľovi, a tak spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho výber a vzhľadom na svoje slabšie
postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo
odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú

zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na
obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvniť výber orgánu, ktorý bude spor riešiť. Pre vybraný rozhodcovský súd je výber dodávateľazdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie
objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako
neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom na zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia bola skutočnosť, že samotná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle
§ 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc,
vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský

rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Poukazujúcnavyššieuvedenédôvody,odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňasprávnerozhodol,
a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.