Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414204899
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1414204899.2

Uznesenie

OkresnýsúdBratislavaIVvprávnejvecinavrhovateľky:Z.D.,bytomA.A.XX,XXXXXC.protiodporcovi:
PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova25,82496Bratislava,IČO:35792752,ozaplatenie
234,63 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 28.02.2014 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 234,63 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.

Tunajší súd vydal dňa 02.07.2014 pod č.k. 30Ro/264/2014-25 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu, zároveň mu uložil zaplatiť na účet tunajšieho súdu
súdny poplatok za podaný návrh vo výške 16,50 eur.

Proti predmetnému platobnému rozkazu podal odporca včas odpor z odôvodnením vo veci samej, čím

došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu, t.j. vo všetkých jeho výrokoch /§ 174
ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku/.

Navrhovateľka písomným podaním došlým tunajšiemu súd dňa 04.08.2014, pred začatím pojednávania
vo veci samej zobrala návrh v celom rozsahu späť. Osobitný dôvod späťvzatia žalobného návrhu
navrhovateľka neuviedla.

Podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./ môže žalobca zobrať späť žalobu a to
sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Nesúhlas žalovaného so späť

vzatím nie je účinný, ak dôjde k späť vzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Pretože návrh bol vzatý späť v celom rozsahu pred začatím pojednávania, súd podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p.
konanie zastavil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ako bolo konanie zastavené.Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Z uvedeného vyplýva, že § 146 ods. 2 O.s.p. je vo vzťahu k § 146 ods. 1 O.s.p. lex specialis voči lex

generalis. Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. je namieste aplikovať vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky
pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. V prípade zastavenia konania z dôvodu procesného úkonu
účastníka, ktorým je späťvzatie žalobného návrhu je vždy namieste primárne postup podľa § 146 ods. 2
vety prvej, resp. druhej O.s.p., lebo v takomto prípade z procesného hľadiska niektorý z účastníkov vždy
zaviní zastavenie konania, pričom takéhoto účastníka stíha povinnosť náhrady trov konania druhému

účastníkovi konania (prípadne, ak bol návrh podaný dôvodne vzatý späť pre správanie sa odporcu, je
odporca v takomto prípade povinný nahradiť trovy konania navrhovateľovi). Ak subjektu, ktorý má právo
na náhradu trov konania tieto skutočne aj vzniknú, sú mu súdom priznané podľa § 146 ods. 2 vety
prvej, resp. druhej O.s.p. (ak nie je súčasne aplikované ustanovenie § 150 O.s.p.). Iba v prípade, že
oprávnenému účastníkovi trovy konania nevznikli, resp. sa tento ich náhrady výslovne vzdal, je namieste
rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
je tak podmienené záverom o nesplnení podmienok podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

Z hľadiska rozhodnutia o trovách konania (v intenciách § 146 ods. 2 O.s.p.) je tak rozhodujúcim
posúdenie, ktorý z účastníkov (posudzujúc z procesného hľadiska) zavinil, že sa konanie muselo
zastaviť.Záverozavineníniektoréhozúčastníkovvovzťahukzastaveniukonaniajedanývovšeobecnej

rovineposúdením,čizprocesnéhohľadiskabolažalobapodanádôvodne,alebonie,t.j.čisanavrhovateľ
domohol nároku, ktorý v žalobe uplatnil, či už splnením záväzku zo strany odporcu, prípadne iným
spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k
uplatneným požiadavkám navrhovateľa sa jednalo o návrh podaný dôvodne. Inými slovami, dôvodnosť
podania návrhu

sa posudzuje z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k požiadavke navrhovateľa vyjadrenej
v návrhu.

Dôvod späťvzatia žalobného návrhu navrhovateľka vo svojom podaní zo dňa 29.07.2014 neuviedla.
Možno teda uzavrieť, že navrhovateľka sa nedomohla nároku, ktorý v žalobe uplatnila splnením záväzku
zo strany odporcu prípadne iným spôsobom ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku

správania sa odporcu k uplatneným požiadavkám navrhovateľky sa jednalo o návrh podaný dôvodne,
bola to teda navrhovateľka ktorá, vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií, zavinila zastavenie konania,
čím bol naplnený predpoklad pre priznanie náhrady trov konania odporcovi, ako však bude konštatované
ďalej, odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli.

Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona, poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím

právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím
vo veci samej.

Podľa § 11 ods. 9 zákona, poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred
začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím pojednávania vo veci
samej. Pri nezaplatenom poplatku súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť

poplatok v celom rozsahu zruší.

S podaním odporu účastníkom konania spája zákon o súdnych poplatkoch vznik poplatkovej povinnosti
tohto účastníka s tým, že táto poplatková povinnosť vzniká až nadobudnutím právoplatnosti uznesenia
súdu, ktorým sa táto poplatková povinnosť uložila

(t.j. nie samotným uskutočnením tohto procesného úkonu). Podanie odporu účastníkom konania totiž

nemožno zahrnúť ani pod jeden z osobitných prípadov vzniku poplatkovej povinnosti predpokladaných
v ust. § 5 ods. 1 písm. a) až g) cit. zákona. V prejednávanom prípade podal odporca proti platobnémurozkazu vydanému tunajším súdom pod č.k. 30Ro/264/2014-25 včas odpor. Odpor bol tunajšiemu
súdu doručený dňa 25.07.2014. Dňa 04.08.2014 došlo tunajšiemu súdu písomné späťvzatie žalobného
návrhu zo strany navrhovateľky. Odporcovi tak (aj s poukazom na ust. § 11 ods. 9 zákona a úmysel

zákonodarcu nezaťažovať odporcu poplatkovou povinnosťou za podaný odpor v prípade späťvzatia
žalobného návrhu pred začatím pojednávania vo veci samej) nebol uznesením vyrubený súdny poplatok
za podaný odpor, v dôsledku čoho mu ani nevznikla povinnosť na jeho zaplatenie. Z tohto dôvodu
odporcovi v konaní nevznikli žiadne trovy, náhradu ktorých by navrhovateľka, ako v konaní neúspešný
účastník, bola povinná odporcovi nahradiť, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto

uznesenia.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto
povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Pre korektnosť tohto rozhodnutia konajúci súd záverom dodáva, že pokiaľ vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia neuviedol výrok o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh niektorému z
účastníkov konania, urobil tak dôvodu, že v predmetnom prípade nie sú splnené podmienky na jeho
vyrubenie ani u jedného z účastníkov. Odporcu nemožno zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku za
návrh podľa výsledku konania, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, odporca je procesne úspešnou

stranou v konaní. Rovnako však nemožno súdny poplatok za návrh vyrubiť ani navrhovateľke, keďže sa
na ňu vzťahuje osobné oslobodenie od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2za) zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej (výrok o zastavení

konania), možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.