Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Milan Vaľuš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/208/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206547
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813206547.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: CASH
COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015 zast. Havel,
Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:
36 856 584 proti žalovanému: W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, zast. opatrovníčkou
Máriou Birnsteinovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Humenné, o zaplatenie sumy 2.737,32 eur
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 487,50 eur s úrokom z úveru vo výške 18,40 %
ročne zo sumy 295,35 eur od 21. 8. 2011 až do dňa zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 32,50 eur od 21. 6. 2010 až do dňa zaplatenia,
zo sumy 32,50 eur od 21. 7. 2010 až do dňa zaplatenia,
zo sumy 32,50 eur od 21. 8. 2010 až do dňa zaplatenia,
zo sumy 32,50 eur od 21. 9. 2010 až do dňa zaplatenia,
zo sumy 32,50 eur od 21. 10. 2010 až do dňa zaplatenia,
zo sumy 32,50 eur od 21. 11. 2010 až do dňa zaplatenia,
zo sumy 32,50 eur od 21. 12. 2010 až do dňa zaplatenia,
zo sumy 32,50 eur od 21. 1. 2011 až do dňa zaplatenia,
zo sumy 32,50 eur od 21. 2. 2011 až do dňa zaplatenia,
zo sumy 32,50 eur od 21. 3. 2011 až do dňa zaplatenia,
vo výške 9,25% ročne zo sumy 32,50 eur od 21. 4. 2011 až do dňa zaplatenia,
zo sumy 32,50 eur od 21. 5. 2011 až do dňa zaplatenia,
zo sumy 32,50 eur od 21. 6. 2011 až do dňa zaplatenia,
vo výške 9,50% ročne zo sumy 32,50 eur od 21. 7. 2011 až do dňa zaplatenia,
zo sumy 32,50 eur od 21. 8. 2011 až do dňa zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a.
Žalovanej sa trovy konania nepriznávajú.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.6.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 2.737,62 eur spolu s úrokom vo výške 18,40 % ročne zo sumy 2.402,49 eur od 21.8.2011 až
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.402,49 eur od 21.8.2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 5.9.2006
so spoločnosťou O. O., X..O.. Zmluvu č. 0561509413 (ďalej len „Zmluva“). Súčasťou tejto Zmluvy sú tiež
Všeobecné obchodné podmienky O. O. účinné od 1.8.2002, Osobitné obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľne pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní účinné od 1.2.2006, resp. účinné od 1.7.2007
a Sadzobník poplatkov O. O. (ďalej len „Sadzobník poplatkov“). Žalovaný sa v zmysle Zmluvy oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Úverovými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov a
súhlasil s nimi. Na základe Zmluvy poskytla O. O. žalovanému úver vo výške 1.161,79 eur. Žalovaný sa
zaviazal splácať Úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 32,50 eur, pričom dátum splatnosti
prvej splátky bol určený dňom 20.10.2006 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.8.2011.
Splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný sa zaviazal splácať
Úver podľa článku 1 Zmluvy, kde je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie
Úveru, poplatok za správu Úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná
splatnosť Úveru, splatnosť úrokov, úrok z omeškania, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné
podmienky splácania. V zmysle Základných podmienok si zmluvné strany dohodli poskytnutie Úveru
bez poplatku. Ďalej si zmluvné strany dohodli poplatok za správu Úveru vo výške 50,-Sk mesačne.
Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý Úver bola dohodnutá vo výške 18,40 % ročne,
pričom táto úroková sadzba bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami ako pevná. V zmysle Zmluvy
si zmluvné strany dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 24,02 % ročne, pričom táto
Ročná percentuálna miera nákladov sa počas trvania Zmluvy mení v prípade ak dôjde k zmene úrokovej
sadzby, poplatkov alebo sa žalovaný omešká so splátkou. Podľa Zmluvy, Všeobecných obchodných
podmienok a Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí
splatné poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu a to v tomto poradí.
Žalovaný sa v zmysle Všeobecných obchodných podmienok zaviazal uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú
v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti, najmä náklady na mimosúdne a súdne vymáhanie.
Žalovaný využil možnosť čerpať Úver od O. O., avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval,
a dostal sa so splácaním do omeškania. Slovenská sporiteľňa ho na túto skutočnosť upozorňovala
a vyzývala ho na úhradu jeho splatných záväzkov. Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka voči
žalovanému na sumu celkom vo výške 2.737,32 eur, pričom táto suma pozostáva z istiny Úveru po
splatnosti vo výške 2.402,49 eur a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého
dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j.
do 26.10.2010, na sumu 334,83 eur. Predmetná Pohľadávka sa nachádza vo výpise z bankovej knihy
O. O. (ďalej len „Výpis z bankovej knihy“) pod č. 913, ktorá preukazuje výšku postúpenej pohľadávky ku
dňu postúpenia pohľadávky. O. O. a spoločnosť Havel, Holásek & Partners uzatvorili dňa 21.10.2010
v súlade s ustanovením § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE. V Prílohe
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE je uvedená pod č. 913 aj Pohľadávka voči
žalovanému. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 26.10.2010 na Havel, Holásek & Partners
Pohľadávka zo Zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Havel, Holásek & Partners
podľa čl. 4.3. písm. i) Zmluvy o postúpení i 0918/2010/CE svojím listom zo dňa 27.10.2010 požiadala
O. O. o písomné udelenie povolenia na postúpenie pohľadávok na tretí subjekt. O. O. dňa 5.11.2010
tento súhlas udelila. O. O. oznámila postúpenie Pohľadávky žalovanému doporučeným listom zo
dňa 12.11.2010. Havel, Holásek & Partners a žalobca uzatvorili dňa 1.12.2010 Zmluvu o postúpení
pohľadávok súčinnosťou ku dňu 1.12.2010. V Prílohe č. 1 k tejto Zmluve o postúpení pohľadávok je pod
č. 913 uvedená aj Pohľadávka voči žalovanému. Na základe uvedeného prešla na žalobcu Pohľadávka
zo Zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners
oznámila postúpenie Pohľadávky žalovanému Oznámením zo dňa 3.1.2011, ktorým zároveň vyzvala
žalovaného na okamžitú úhradu Pohľadávky. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpenípohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Žalovaný do dnešného dňa Pohľadávku neuhradil ani len
čiastočne a preto sa žalobca domáha svojho práva súdnou cestou. Žalobcovi tak vznikla pohľadávka
voči žalovanému, na sumu celkom vo výške 2.737,32 eur, pričom táto suma pozostáva z istiny Úveru po
splatnosti vo výške 2.402,49 eur a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého
dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t
j. do 26.10.2010, na sumu 334,83 eur. V zmysle základných podmienok Zmluvy bol medzi zmluvnými
stranami dohodnutý zmluvný úrok vo výške 18,40 % ročne, preto má žalobca právo žiadať zmluvný úrok
v dohodnutej výške. Žalobca má právo žiadať od žalovaného úrok z omeškania v zákonnej výške 9,50
% ročne.
Súd vykonal šetrenie pobytu žalovanej a nakoľko sa nepodarilo zistiť adresu jej aktuálneho pobytu,
uznesením jej ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v tomto konaní.
Opatrovníčka žalovanej k žalobe uviedla, že necháva vec na zvážení súdu na základe predložených
listinných dôkazov a z opatrnosti vznáša námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o
splátkovom úvere č. 0561509413 zo dňa 5.9.2006, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými
od 1.1.2006, Obchodnými podmienkami Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov
a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006, prílohami č. 1
k zmluvám o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 a dňa 1.12.2010 - výpisom z bankovej knihy,
oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2010 a zo dňa 3.1.2011 a kópiami doručeniek. Ďalej
vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami žalobcu zo dňa 14.8.2013 a prílohami
- výpisom z účtu žalovanej a Sadzobníkmi poplatkov 1, 2, 3, prednesom právneho zástupcu žalobcu a
na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj na
vyjadrení, ktoré bolo súdu zaslané. Pokiaľ sa týka námietky premlčania, ktorú vzniesla z opatrnosti
opatrovníčka žalovanej, nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože splatnosť úveru nastala dňom
20.8.2011 a žaloba bola podaná 18.8.2013, t.j. v 4-ročnej premlčacej lehote, pretože žalobca je toho
názoru, že v danom prípade je potrebné použiť lehotu Obchodného zákonníka, kde je objektívna lehota
4-ročná.
O. O., X..O.. ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorila dňa 5.9.2006 zmluvu o splátkovom
úvere č. 0561509413 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom
zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Výška úveru bola 35 000,-Sk, pevná úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 18,40 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo
výške 979,- Sk splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.10.2006 a poslednej
dňa 20.8.2011.
Podľabodu2.článkuII.zmluvy,dlžníkvyhlasuje,žesaoboznámilsosúčasťamiÚverovejzmluvy,ktorými
sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový
produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa Ich dodržiavať. Pne účely
Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou
od 1.8.2002 a Dverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od
1.2.2006. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona
o bankách.V zmysle článku II., body 2. a 3. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej
zmluvy,ktorýmisúVOP,Úverovépodmienky,SadzobníkapodmienkyurčenéZverejnením,zaktorýchsa
Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pne
účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou
od 1.8.2002 a Dverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od
1.2.2006. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona
o bankách. Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými
ustanoveniam Dverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi,
a to v tomto poradí.
V článku II., bod 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné práva a povinnosti sa budú podľa
§ 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.
VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).
Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumyaklientakodlžníksazaväzujepeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťúroky,akniejedohodnutéinak.
Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky
v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klienta (bod 7.2.4 VOP ).
V zmysle bodu 7.6.1 VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednaniazostranyklientaaleboakjeklientvomeškanísosplatenímjednejsplátkyistinyaleboúrokov,
ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient
je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti
b) vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez
výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok
klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva.
Pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní
a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní ( bod 10.3 VOP ).
Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu
akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo
nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka
vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu
osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje
pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim
písomným súhlasom banky.Oznámenímopostúpenípohľadávkyzodňa12.11.2010O.O.,X..O..žalovanejoznámila,žepohľadávku
z uzavretej úverovej zmluvy postúpila spoločnosti Havel, & Holásek, s.r.o. a že uvedený záväzok je
možné od okamihu tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3.1.2011 spoločnosť Havel, & Holásek, s.r.o. žalovanej
oznámila, že pohľadávku z uzavretej úverovej zmluvy postúpila žalobcovi a že uvedený záväzok je
povinná od okamihu tohto oznámenia plniť žalobcovi.
Podľa Prílohy č. 1 k Zmluvám o postúpení pohľadávok bola na žalobcu postúpená pohľadávka proti
žalovanej v sume 2.737,32 eur, pričom istina predstavuje 2.402,49 eur a vyčíslený úrok vo výške 334,83
eur.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 14.8.2013 uviedol, že suma 2.737,32 eur pozostáva z istiny v
sume 2.402,49 eur, pričom sa jedná o tzv. kapitalizovanú istinu, pretože jej súčasťou sú splatné Úroky
a poplatky. Suma vo výške 2.402,49 eur definovaná ako istina sa nachádza na dokumente „ Výpis z
bankovej knihy“ v stĺpci istina celkom. Ďalej z príslušenstva ( len úroky z omeškania) v sume 334,83
eur - jedná sa o úroky z omeškania počítané O. O. do dátumu postúpenia pohľadávky na spoločnosť
Havel, Holásek & Partners s.r.o., do 21.10.2010. Suma vo výške 334,83 eur definovaná ako úrok z
omeškania sa nachádza na dokumente „ Výpis z bankovej knihy“ v stĺpci UOZ. Príslušenstvo žalovanej
sumy tvorí úrok vo výške 18,40 % ročne zo sumy 2.402,49 eur od 21.8.2011 do zaplatenia - jedná
sa o zmluvnú výšku úroku, zo sumy istiny (2.402,49 eur), od 21.8.2011-jedná sa o dátum, ktorý je
nasledujúcim dňom po dni určenom v žalobnom návrhu ako deň konečnej splatnosti úveru. Úrok z
omeškaniavovýške9,50%ročnezosumy2.402,49eurod21.8.2011dozaplatenia-jednásaozákonnú
výšku úroku z omeškania, zo sumy istiny (2.402,49 Eur), od 21.8.2011 - jedná sa o dátum, ktorý je
nasledujúcim dňom po dni určenom v žalobnom návrhu ako deň konečnej splatnosti úveru. Žalovaný
uhradil celkovo sumu vo výške 162,48 eur (4.895,- Sk), pričom poslednú úhradu vykonal dňa 20.2.2007
vo výške 32,50 eur ( 979,- Sk). Žalovaný sa dostal prvý krát do omeškania so splácaním úveru dňa
20.12.2006, keď neuhradil 3. splátku vo výške 979,- Sk riadne v plnej výške. Žalovaný sa dostal do
sústavného omeškania od 21.3.2007. O. O. X..O.. úver počas doby trvania Zmluvy nezosplatňovala,
čiže v zmysle Všeobecných obchodných podmienok nevyhlasovala mimoriadnu splatnosť úveru. O. O.
X..O.. nepristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, aj keď boli splnené všetky podmienky, aby
tak postupovala. V zmysle obchodného rozhodnutia a interných pravidiel Slovenská sporiteľňa a.s. v
týchto prípadoch postupovala tak, že stále dala možnosť dlžníkom doplatiť omeškané splátky a úver
riadne splácať. Týmto krokom sa snažila O. O. vyjsť v ústrety svojim klientom a v dobrej viere očakávala
spätnú väzbu vo forme dodatočnej úhrady omeškaných splátok.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE došlo k postúpeniu
pohľadávky a to zo spoločnosti O. O. X..O.. na žalobcu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 5.9.2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom
znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálneovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od
1.4.2004).
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len
„Občiansky zákonník“ ) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak
to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
V zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.
V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.
Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu vprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená
zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.V danom prípade bola medzi účastníkmi uzavretá úverová zmluva, ktorá je absolútnym obchodom
a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov
úverovej zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou
právnou úpravou (zákon č. 258/201 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver sa
považuje akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri
inštitúte pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však
o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o
typickyobčianskoprávnyvzťah.Spotrebiteľskýúverjejedenznajfrekventovanejšíchobčianskoprávnych
vzťahov.
V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.
Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa., pričom spotrebiteľ
sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
Opatrovníčka žalovanej v priebehu konania vzniesla námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa
so vznesenou námietkou premlčania vysporiadať.
Ako je zrejmé zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 5.9.2006, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
na deň 20.8.2011. Keďže v konaní nebolo preukázané aby došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, je potrebné začiatok
plynutia premlčacej doby stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak
bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nepremlčuje sa teda celú dlh naraz, ale každá
jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú premlčaciu dobu. V danej súvislosti poukazuje súd
na názor vyslovený v obdobnej veci Krajským súdom v Prešove v uznesení sp.zn. 11Co/6/2013 zo dňa
3.10.2013.
Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru a žaloba bola podaná na súde
dňa 18.6.2013, jedná sa o splátky splatné najneskôr 18.6.2010. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky
splatné tri roky spätne od podania žaloby. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok
dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.6.2010
do 20.8.2011. Jedná sa tak o 15 nepremlčaných splátok po 32,50 eur, teda spolu ide o istinu a úrok z
úveru v sume 487,50 eur.
Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.
Súdjetohonázoru,žeust.čl.IIbod5.zmluvyosplátkovomúverezodňa5.9.2006vrozpores§54ods.1
OZ zhoršuje postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka
sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie
Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou
k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Vzhľadom na vyššie uvedené je tak dôvodný nárok žalobcu na istinu úveru a úrok z úveru a poplatok
za správu úveru (uvedené položky boli zahrnuté v splátke úveru v sume 32,50 eur) v sume 487,50 eur
pozostávajúci z 15 nepremlčaných splátok. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu na istinu a úrok z úveru
ako premlčaný po tom, čo opatrovníčka žalovanej dôvodne vzniesla námietku premlčania, zamietol.
Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade
zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 18,40 %.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v období september 2006 činil úrok 13,20% p.a. Z
toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov
poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy
predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do
okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru
nemávplyvanizosplatnenieúveru.Tátopovinnosťzásadnetrvádočasureálnehovráteniaposkytnutého
úveru.
Keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.161,79 eur, ktorý mala uhradiť v 59 mesačných
splátkach, pričom s každou splátkou bol splatný aj úrok z úveru, na istinu jednej splátky pripadala
suma 19,69 eur (istina 1.161,79:59 splátok=19,69 eur). Z 15 nepremlčaných splátok v sume 487,50 eur,
ktorá suma pozostáva z istiny ako aj úroku z úveru, pripadá na nepremlčanú istinu suma 295,35 eur
(15x19,69eur=295,35 eur).
Súd priznal žalobcovi úrok z úveru od 21.8.2011 (deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky úveru,
keďže dovtedy bol žalobcovi priznaný vyčíslený úrok z úveru a poplatky v 15 nepremlčaných splátkach
v sume 192,15 eur) zo sumy nepremlčanej istiny 295,35 eur až do dňa zaplatenia.
Pokiaľ ide o poplatky za správu úveru po 1,99 eur mesačne, súd žalobcovi priznal iba nepremlčané
poplatky splatné po dni 18.6.2010, pričom tieto sú súčasťou 15 nepremlčaných splátok úveru (podľa
bodu 5.5.3 Obchodných podmienok banka bola oprávnená meniť výšku splátky úveru v prípade, že by
došlo k zmene výšky poplatkov, preto je zrejmé, že poplatky sú súčasťou splátok).
Nárok žalobcu na kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 334,83 eur predstavujúci úroky z omeškania
od prvého dňa omeškania žalovanej do 26.10.2010 súd nepriznal, nakoľko nebolo možné dosť dobre
odlíšiť premlčaný a nepremlčaný nárok na tento kapitalizovaný úrok z omeškania.
Namiesto tohto nároku súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z jednotlivých nepremlčaných splátok
pri zákonnej sadzbe úroku z omeškania platnej v čase omeškania jednotlivých mesačných splátok po
32,50 eur.
Nakoľko v danej právnej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, preto je za účelom ochrany spotrebiteľa
výhodnejšie použitie a aplikácia ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v časti týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného záväzku, ku dňu nasledujúcemu po splatnosti jednotlivých nepremlčaných splátok, bola v
období od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1 %, v období od 13.4.2011 do 12.7.2011 vo výške 1,25
%, v období od 13.7.2011 do 8.11.2011 vo výške 1,50 % a v uvedených dňoch sa tak výška úroku z
omeškania pohybovala od 9 % do 9,50 % ročne.
Posledná úhrada žalovanej k predmetnému úveru je evidovaná dňa 20.2.2007, preto nebolo potrebné
zohľadňovať pri úroku z omeškania platby žalovanej, nakoľko k nepremlčaným splátkam neboli
vykonané žiadne platby.
V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pre účely určenia pomery úspechu medzi účastníkmi súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku žalobcu ku
dňu podania žaloby dňa 18.6.2013. Žalobca požadoval sumu 2.737,32 eur, úrok vo výške 18,40% ročne
zo sumy 2.402,49 eur od 21.8.2011 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu podania žaloby predstavuje
sumu 809,02 eur, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2.402,49 eur odo dňa 21.8.2011 do
zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 417,70 eur.Z uplatnenej sumy 3964,04 eur (do podania žaloby) žalobcovi bolo priznaných 684,87 eur (priznaná
suma vyčíslená do podania žaloby pozostávajúca z istiny 487,50 eur, úroku vo výške 18,40% ročne
zo sumy 295,35 eur od 21.8.2011 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu podania žaloby predstavuje
sumu 99,45 eur, úroku z omeškania z jednotlivých nepremlčaných splátok, ktorý po vyčíslení ku dňu
podania žaloby predstavuje sumu 106,92 eur).
Z uplatnenej sumy 3964,04 eur žalobcovi bolo priznaných iba 684,87 eur. Žalobcov úspech tak
predstavoval 17,28 % a neúspech 82,72 %. Vzhľadom na skutočnosť že úspešnejšej žalovanej, ktorej
vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 65,44 % ( 82,72%-17,28%= 29,72%), avšak tejto žiadne trovy nevznikli, súd jej ani náhradu
trov konania nepriznal.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.