Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113219698
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113219698.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci Q. E. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej na F. ul. č. X v R. dieťaťa rodičov N. E. nar. X.X.XXXX bývajúcej na F. ul. č. X v R. a N. E. nar.
X.X.XXXX bývajúceho na ul. G. Š. XXX/X v Š. v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 6.12.2013 č.k. 22P 97/2013-25 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I zo 14.11.2008
č.k. 10C 168/2008-23 tak, že v tom čase mal. Q. zveril do osobnej starostlivosti otca a matke uložil
povinnosť prispievať na jej výživu 50 € mesačne od 1.5.2013 otcovi vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.

Dlžné výživné 350 € pre v tom čase mal. Q. za obdobie od 1.5.2013 do 30.11.2013 povolil matke splácať
s bežným výživným po 20 € až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok, v prevyšujúcej časti
návrh otca zamietol a styk matky s Q. upravil neobmedzene podľa dohody rodičov. O trovách konania
účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podala matka odvolanie proti výroku o výživnom a dlžnom výživnom.
Uviedla, že od 15.10.2013 je na dlhodobej PN, následkom čoho sa jej čistý priemerný mesačný zárobok
znížil. V súčasnosti je jediným zdrojom jej príjmu nemocenská dávka cca 230 € mesačne, z ktorej musí
živiť aj dve maloleté deti a to C. E. nar. XX.X.XXXX sestru Q. a mal. A. R. nar. XX.XX.XXXX, ktorá má

zvýšené náklady na lieky, rovnako ako ona, v dôsledku oslabenej imunity a následného celoročného
užívania liekov. Uviedla, že býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jej partnera otca mal. A., ktorý je zaťažený
hypotékou s mesačnou splátkou 230 € a výdavky na bývanie predstavujú 500 € mesačne. Uviedla,
že užíva osobné motorové vozidlo, ktorého nie je vlastníčkou. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok zmeniť vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom, prípadne ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Zdôraznila, že o Q. sa zaujíma u jej triednej učiteľky, stretáva sa s ňou, je s
ňou v bežnom telefonickom kontakte, navštevuje s ňou lekárov a v čase, keď nebola PN, zaplatila jej

aj kurz nemeckého jazyka 90 €, hradila jej lieky, okuliare a kozmetiku. Konštatovala, že nemá v úmysle
vyhýbať sa vyživovacej povinnosti voči Q. v budúcnosti, ak jej to finančná situácia dovolí.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že na výživu dcéry Q. prispieval 133 € mesačne jej matke
aj v čase, keď táto žila u neho s tým, že sa s matkou dohodol, že takto ním platené výživné bude pre
Q. ukladať. Po presťahovaní sa Q. k nemu, matka uviedla, že žiadne výživné nemá a zdôraznila, že
výživné sa považuje za spotrebované. Skutočnosť, že matka namieta určené výživné súdom prvého
stupňa v rozsahu 50 € na 17-ročnú dcéru, považuje za hyenizmus a jej tvrdenia v odvolaní označilza účelové a zavádzajúce. Uviedol, že na mladšiu sestru Q. prispieva matke 133 € napriek tomu, že
obidve dcéry 17-ročná Q. a 15-ročná C. majú bez ďalšieho rovnaké odôvodnené potreby. Zdôraznil, že
matka Q. v marci 2013 po rozvode odpredala 3-izbový byt najmenej za 23.000 €, v dôsledku čoho je

schopná platiť výživné vo väčšom rozsahu ako jej súd určil, býva v byte vo vlastníctve svojho životného
partnera a otca ich spoločnej 5-ročnej dcéry s tým, že náklady na bývanie platí jej priateľ, s ktorým
spoločne hospodári a tento je zamestnaný, Q. prispela len jednorazovo na injekciu, hypotéka, na ktorú
sa v odvolaní odvoláva, je hypotékou jej priateľa a kurz nemeckého jazyka zaplatila pre seba, ale po tom,
čo ho nemohla navštevovať, aby poplatok neprepadol, nahovorila Q., aby začala tento kurz navštevovať.

Vyjadril názor, že matka sa správa účelovo a neberie ohľad na skutočné potreby 17-ročnej Q.. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať matku prispievať na výživu Q. 150 € mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci dopredu a dlžné výživné od 1.5.2013 jej povoliť splácať s bežným výživným v mesačných
splátkach po 20 € až do zaplatenia.

Kolízny opatrovník Q. E. už v odvolacom konaní nezastupoval, pretože táto sa stala v odvolacom konaní
plnoletou XX.X.XXXX.

Výroky rozsudku o zverení Q. do osobnej starostlivosti otca, o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a
o úprave styku odvolaním neboli napadnuté, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní
(§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2

O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový
stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol o určení vyživovacej
povinnosti matky pre Q. vrátane počiatku jej plnenia, správne určil výšku dlžného výživného a spôsob
jeho zaplatenia, preto rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. §-u
219 ods. 1 O.s.p.. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za presvedčivé, v celom

rozsahu sa stotožňuje s jeho závermi a na zdôraznenie správnosti dodáva, že prispievať na výživu
svojich detí je zákonnou povinnosťou rodičov, pričom v prípade, ak si túto povinnosť neplnia, môže súd
aj bez návrhu určiť rozsah vyživovacej povinnosti (v čase začatia konania aj rozhodovania súdu prvého
stupňa bola Q. maloletá). Kritériami pre určenie výživného sú pritom popri odôvodnených potrebách
dieťaťa schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (§ 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, na ktoré súd prihliada pri určení výšky výživného sú odlišné
podľa okolností každého konkrétneho prípadu a závisia najmä od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej
vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a podobne. Miera
týchto potrieb detí je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životnou úrovňou. Ak sú
schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, za odôvodnené potreby detí je potrebné považovať výlučne

ich bežné potreby, nepresahujúce obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb pre život
kultúrneho človeka. Ak sú však možnosti rodičov širšie, je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj
ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu prospešné pre zdravý všestranný
vývoj dieťaťa. Určené výživné súdom prvého stupňa je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované
v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým

schopnostiam a možnostiam matky Q., ktorej odôvodnené potreby sú podstatne vyššie ako odôvodnené
potreby jej rodičov, ktoré sú už stabilizované, pretože ona je v období intenzívneho psychického a
fyzického vývoja pripravujúca sa na budúce povolanie, ale pretože limitujúcim kritériom sú zárobkové
schopnosti a možnosti matky, nebolo možné určiť výživné vo väčšom rozsahu, tak ako sa domnieva otec
a navrhuje vo vyjadrení k odvolaniu. Odvolací súd nemohol pri formulovaní tohto záveru prihliadnuť na

splátky hypotéky za byt, v ktorom matka býva a na ňou vyčíslené náklady na bývanie v rozsahu 500 €,jednak preto, že nie je vlastníčkou tohto bytu a tiež preto, že na všetkých nákladoch domácnosti matky
vrátane nákladov za bývanie sa s ňou musí minimálne v polovici podieľať jej partner a otec jej maloletej
dcéry A.. Odvolací súd neprihliadol ani na matkou odvolaciu námietku, že určené výživné nie je schopná

plniť, pretože je na PN, pretože táto skutočnosť je prechodného charakteru a aj s ňou vyčíslených
nemocenských dávok so zreteľom na spoločné hospodárenie s otcom mal. A. je v jej možnostiach a
schopnostiach prispievať na výživu maloletej 50 € mesačne. V tomto zmysle odvolací súd poukazuje
na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov,
čo znamená, že rodič je povinný svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo

ohrozené. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou dlžného výživného (350 €), na ktorého úhradu súd
prvého stupňa matku zaviazal, pretože bolo v konaní preukázané, že matka neprispela na výživu Q.
od času, odkedy sa táto nachádzala vo výlučnej starostlivosti otca žiadnou sumou. Súd prvého stupňa
v zmysle §-u 160 ods. 1 O.s.p. povolil matke zaplatiť dlžné výživné v dlhšej ako všeobecnej zákonnej
lehote, t.j. 3 dní.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov

konania nežiadal (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.