Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 9, 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Er/80/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805202672
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7805202672.3

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, Bratislava zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, Bratislava proti
povinnému: H. S., narodená XX.XX.XXXX, Z. XXX, F. V. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola
Mihala, Moyzesova 34, Košice, o vymoženie 239,00 Eur (7.200,00 Sk) s príslušenstvom, o návrhu na
zmenu exekútora, takto

r o z h o d o l :

exekúciu vyhlasuje za neprípustnú,

exekúciu zastavuje,

zaväzuje oprávneného uhradiť odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 99,25 Eur súdnemu
exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Moyzesova 34, Košice v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky
od povinného vo výške 239,00 Eur (7.200,00 Sk) s prísl., na základe vykonateľnej Notárskej zápisnice
Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača v Partizánskom sp. zn. N 158/2005, NZ 1587/2005, NCRls
1556/2005 zo dňa 16.1.2005.

Súd v konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 003261 * zo dňa 9.5.2005, na vykonanie
exekúcie pre súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala.

Oprávnený podal dňa 31.5.2012 návrh na zmenu exekútora. Exekúciou navrhol poveriť exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“),
sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu podľa rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3
Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 platí, že: „súdnaexekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

Podľa ust. § 41 ods. 2 EP, možno podľa tohto zákona vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,

právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Súd v rámci konania o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora zistil z exekučného titulu,
ktorým je notárska zápisnica sp. zn. N 158/2005, NZ 1587/2005, NCRls 1556/2005 zo dňa 16.1.2005, že
na spísanie predmetnej notárskej zápisnice bol povinným v zmluve o úvere č. 7370020 zo dňa 29.6.2004

splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, advokát. Zároveň bol advokát povinným takto splnomocnený aj na
uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na súdny výkon
rozhodnutia, príp. exekúciu. Ďalej povinný v splnomocnení udelil súhlas, aby bol splnomocnený advokát
zastúpený advokátskym koncipientom prípadne iným zamestnancom advokáta v zmysle zákona o
advokácii.

V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike
prijatý zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s

poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákon o spotrebiteľských úveroch, sa spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Súd posúdil zmluvu o úvere č. 7370020 zo dňa 29.6.2004 ako takú, na základe ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver, nakoľko sa v danom prípade jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej

forme. Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného v obchodnom registri vedeného Okresným
súdom Bratislava I vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je okrem iného poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla
reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávneným.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa ust. § 52 ods. 3 je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Taktiež zohľadnením ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), ktorý upravuje zmluvu o úvere vo vzťahu k ustanoveniu § 1 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch je ustanovenie § 497 ObZ lex generalis a ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch lex specialis s poukazom a citované ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 OZ, ktoré
obligatórne ustanovujú použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách na vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ. Preto na právny vzťah medzi oprávneným a povinným z predmetnej zmluvy o úvere je
potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch a nie ustanovenie § 497 ObZ o zmluve o úvere.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 OZ, sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré: a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo

opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú
práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú
dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s
dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného
alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov

hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej
lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktoré
vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého
v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa
oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy,

ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona NRSR č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZoA“),advokáciapomáhauplatňovaťústavnéprávofyzickýchosôbnaobhajobuachrániťostatnépráva

a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len "klient") v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa ust. § 1 ods. 2 ZoA, je výkon advokácie zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi
verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád,
spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie

formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne
služby").

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva,
ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi súčasne v predtlači zmluvy o úvere č. 7370020
zo dňa 29.6.2004 a teda povinný, ak chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol

súčasne nútený podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na
spísaniepredmetnejnotárskejzápisniceobsahomktorejjeuznaniezáväzkuzúveruvjehomenetak,abysa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na
celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a príslušenstva. Zároveň sa povinný
zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a to notársky poplatok a

trovy právneho zastúpenia pri tomto úkone a iné. Zároveň ho povinný splnomocnil na uzavretie záložnej
zmluvy podľa § 552 OZ alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 OZ. Takéto
podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr.
Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba
považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet

neprijateľných podmienok § 53 ods. 3 OZ takúto podmienku výslovne nespomína.

Podľa ust. § 22 ods. 1 OZ, je zástupcom ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 OZ).

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi

Kušnírovi priamo v zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je ani platným právnym úkonom povinného
a Mgr. Tomáš Kušnír ani ním splnomocnený substitučný zástupca nemohli pred notárom platne a v
mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ. Rozpor je daný tým,
že advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu

povinného zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným. Povinný nemal
možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice, aj keď
v čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie.

Obsah záväzku popísaný v notárskej zápisnici je uvedený tak, že bol uznaný dlh v celkovej výške
349,63 Eur (10.533,00 Sk), z čoho úver a poplatok predstavuje 239,00 Eur (7.200,00 Sk), pričom dlh

sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 18.10.2004 do zaplatenia a celý dlh
pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie
notárskej zápisnice. Nie je tu však uvedená výška jednotlivých plnení. Naviac súd zistil, že zmluva
o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
V súlade s ustanovením § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a, b, d až j, k, l, poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Ďalej je v notárskej zápisnici uvedené uznanie úrokov z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň
omeškania, čo predstavuje 91,25 % ročne, aj napriek tomu, že sa nejedná o obchodnoprávny vzťah, ale
občianskoprávny vzťah, kde výška úrokov z omeškania nemôže presiahnuť výšku podľa § 517 ods. 2 OZ

vspojenís§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka.

Napriek vyššie uvedenému splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou
v OZ a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznával v mene povinného sumy, ktoré v notárskej
zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a naviac sa zaväzoval na úroky z omeškania v

neprípustnej výške, konal v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 1
OZ. Preto je právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený Mgr. Tomášom Kušnírom ako
splnomocnencom povinného neplatný v zmysle § 39 OZ, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým
mravom.

Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným

exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Na základe uvedenéhosúd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu na zmenu exekútora, keďže samotný exekučný
titul trpí vadami, ktoré bránia pokračovaní v exekúcii.

Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 57 ods. 1 EP súd exekúciu zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

Súd na základe vyššie uvedeného exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle ust. § 57 ods.1
písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 EP z dôvodu, že exekučný titul je nevykonateľný. Keďže súd exekúciu

v celom rozsahu zastavil, návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa už ďalej nezaoberal.

Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal predložil súdu dňa 3.7.2012 exekučný spis a požiadal súd
o priznanie trov za doposiaľ vykonanú exekučnú činnosť vo výške 238,66 Eur v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods.1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za

stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku.

Podľaust.§199EP,trebaprivýpočteodmenyexekútoraanáhradyhotovýchvýdavkovpostupovaťpodľa
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa ust. § 27a vyhlášky v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30.4.2008 patrí
exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľaust.§14ods.1vyhlášky,aksúdnyexekútorjevylúčenýzvykonávaniaexekúciealeboakexekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín
účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa ust. § 14 ods. 2 cit. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €)
za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

Za exekučnú činnosť je treba považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k vykonaniu
núteného výkonu súdnych, prípadne iných rozhodnutí v prospech oprávneného. Za takúto činnosť

nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou,
ale bezprostredne nesmeruje k nútenému výkonu rozhodnutia.Podľa ust. § 25 vyhlášky, v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané
v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Na základe vyššie uvedeného považoval súd vyfakturované úkony „prijatie návrhu na vykonanie

exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie - 30 min. - 6,64 €“ za administratívne práce vykonané
exekútorom v súvislosti s exekučnou činnosťou. Uvedené úkony nepredstavovali z hľadiska činnosti
exekútora takmer žiadnu odbornú činnosť alebo neprispeli k vymoženiu pohľadávky v prospech
oprávneného. Súd preto týmto nepriznal exekútorovi osobitne odmenu za uvedené úkony s tým, že
odmena za ich vykonanie je v zmysle § 25 vyhlášky už zahrnutá v priznanej odmene exekútora.

Podľa súdnej praxe (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4CoE/171/2009-24 zo dňa

21.12.2009), úkony exekučnej činnosti ako napríklad získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné
tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto
úkony inak označia (vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí
exekúcie). Úkony exekučnej činnosti ako napríklad získanie poverenia na vykonanie exekúcie a

doručenie upovedomenia o začatí exekúcie nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné vypracovanie žiadosti
na získanie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie.

Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon odmenený
paušálnou odmenou: „spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie- 35 min. - 6,64 €“, keďže je už
odmenený paušálnou sumou.

Podľa ust. § 14 ods. 3 cit. vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100
Sk (3,32 €).

Podľa ust. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, sa paušálnou sumou odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o

spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súdny exekútor si žiadal priznať odmenu za úkon „zisťovanie pobytu - CEPO - 3,32 €“. Zo spisu súdneho
exekútora ani zo súdneho spisu nevyplýva, že súdny exekútor zisťoval pobyt povinného z registra

obyvateľov (žiadna výzva, ani odpoveď). Keďže súd považuje tento úkon za nepreukázaný, súdnemu
exekútorovi zaň odmenu nepriznal.

Súdny exekútor si žiadal priznať odmenu za zriadenie exek. záložného práva na nehn. 3x -99,57 €.

Podľa ust. § 6 vyhlášky, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19
eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

V tomto prípade došlo k vyhláseniu exekúcie na neprípustnú a zastaveniu exekučného konania,
čo odôvodňuje priznať odmenu súdnemu exekútorovi za činnosť účelnú a bezprostredne vedúcu k
vymoženiu pohľadávky výlučne v zmysle ust. § 14, 15, 16 vyhlášky o odmene pri zastavení exekúcie
a preto je neprípustné úkony exekučnej činnosti spočívajúce v zriadení exekučného záložného práva
odmeňovať podľa § 6 vyhlášky (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 16CoE/126/2011-42 zo

dňa 11.4.2012). Na základe toho súd odmenu súdnemu exekútorovi za zriadenie exekučného záložného
práva na nehnuteľnosti nepriznal. Pre doplnenie súd uvádza, že súdny exekútor si odmenu za tento
úkon účtoval duplicitne, podľa § 6 a aj podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, pričom súd súdnemu exekútoroviodmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky za úkon „spracovanie upov. o začatí eekúcie - ex. zál. právo + ex.
príkaz - 40 min. - 6,64 €“ priznal.

Podľa ust. § 22 ods. 1 cit. vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa ust.
§ 22 ods. 2 cit. vyhlášky cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách pracovná cesta je čas od nástupu
zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3),
vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

Podľa ust. § 23 ods. 1 cit. vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ust. § 23 ods. 2 cit. vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk
(0,66 €) za každú aj len začatú polhodinu.

Nižšie uvedené úkony vyfakturované súdnym exekútorom a náklady ním vynaložených hotových

výdavkov považoval súd na základe údajov nachádzajúcich sa v súdnom a exekútorovom spise za
preukázané a účelné.

Na základe vyššie uvedeného priznal súd súdnemu exekútorovi:

1. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu:

/ § 14 ods. 1písm. a), § 14 ods. 2, vyhlášky/

- spracovanie upov. o začatí eekúcie - ex. zál. právo + ex. príkaz 40 min.

Spolu: 40 minúť, to je 1 začatá hodina 6,64 €

2. Paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti:

/ § 14 ods. 1písm. b, § 14 ods. 3, § 15 vyhlášky/

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €

- zisťovanie zamestnávateľa - SP - 3x 9,96 €

- zisťovanie majetku - KÚ 3,32 €

Spolu: 19,92 €

3. Náhrada hotových výdavkov / § 22 ods. 1 vyhlášky/

- poštovné 7,59 €

- cestovné náhrady (služobná cesta zo dňa 18.3.2010, Ke - Gem. Poloma a späť) 44,60 €

Spolu: 52,19 €

4. Náhrada za stratu času / § 23 vyhlášky/- služobná cesta - 18.3.2010, Ke - Gem. Poloma a späť (0,66 € x 6 polhodín) 3,96 €

Spolu: 3,96 €

Spolu: 82,71 €

SPOLU vrátane DPH: 99,25 €

Po preskúmaní návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie, súd dospel k záveru, že vyčíslené trovy vo
výške 99,25 Eur sú v súlade s ust. vyhlášky, tieto považoval za účelne vynaložené, a preto mu ich priznal.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných

trov exekúcie (§ 203 ods. 1 EP).

O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle ust. § 203 ods. 1 EP tak, že uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko ten podal návrh na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nie je možné
pokračovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia
na Okresný súd Rožňava.

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.