Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoE/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201567
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7811201567.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO : 35807598, zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25, so sídlom v Bratislave,
Pribinova č.25, proti povinnému: O. Č.O. P., O. : XXXXXXXX, J. J. R. S., S. X, zastúpeného advokátom
JUDr. Jánom Dorkinom, Advokátska kancelária so sídlom v Rožňave, Námestie baníkov 17/33, o
vymoženie 1.903,88 eura s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský
úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, sp. zn. EX 2524/11, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 1. augusta 2013, č.k. 12Er/142/2011-43, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu v časti zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne zo sumy 1.903,88 eura od 12.06.2010 do zaplatenia.

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom v konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 11129/10 zo dňa 24.11.2010. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému
sumu 1.903,88 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.903,88 eura
od 12.06.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6,00 % ročne zo sumy 1.903,88 eura od 09.09.2010
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 429,36 eura. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 13.12.2010 a vykonateľnosť dňom 16.12.2010.

Dňa 27.12.2012 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhaného
denného úroku vo výške 0,25 % zo sumy 1.903,88 eura od 12.06.2010 do zaplatenia. Návrh odôvodnil
neprimeranosťou sankcie, t.j. zmenkového úroku z omeškania zo sumy 1.903,88 eura od 12.06.2010
do zaplatenia, ktorý je v rozpore so zákonom a preto nemôže požívať právnu ochranu.

Oprávnený k podaniu povinného uviedol, že v úverovej zmluve č. XXXXXXX, na základe ktorej bol
povinnému poskytnutý úver ako podnikajúcej osobe na účel podnikania. Povinný sa v zmluve o úvere
identifikoval na základe obchodného mena s IČO-m a svojim podpisom potvrdil, že informácie, ktoré
poskytol oprávnenému sú pravdivé. Keďže povinný je podnikateľom nejedná sa o spotrebiteľský úver.

Súd po oboznámení sa s predloženými písomnými dôkazmi (rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o
úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zmenkou) skúmal, či je návrh na zastavenie
exekúcie odôvodnený, alebo či neexistuje iný dôvod zastavenia exekúcie. Uviedol, že rozhodcovský
súd založil svoju príslušnosť na rozhodovanie vo veci na základe podania žaloby oprávneným na
rozhodcovský súd a na základe čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku mal preukázané, že rozhodcovským rozsudkom bol priznaný
nárok oprávneného proti povinnému vyplývajúci zo zmenky zo dňa 26.11.2008, v ktorej povinný
vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent, a ktorou bol zabezpečený úverový vzťah medzi
povinným a oprávneným založený zmluvou o úvere zo dňa 26.11.2008. Vyplnenú blankozmenku, ktorú
doplnil oprávnený, posúdil rozhodcovský súd ako platnú.

Súd posúdil, či uvedená úverová zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, či možno následne povinnému
poskytnúť súdnu ochranu spotrebiteľa.

Poukázal na to, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako živnostník, podnikateľ, ktorý koná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uzatvorenej zmluve prehlásil, že berie finančné
prostriedky z úveru na výkon podnikania, čo potvrdil aj vo výpovedi, keď prehlásil, že pôžičku bral na
prevádzku penziónu. Z výpisu Živnostenského registra, kde má povinný zapísaných až 42 predmetov
činnosti a prevádzku na adrese Rožňava, Čučmianska dlhá - kúpele, je zrejmé, že v čase uzatváranej
úverovej zmluvy povinný podnikal. Súd mal preto za preukázané, že spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy a
jej plnení konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Keďže povinný nesplnil pri uzatvorení a plnení zmluvy definíciu spotrebiteľa, súd uzavrel, že povinnému
nemožno poskytnúť súdnu ochranu tak, ako by bola poskytnutá spotrebiteľovi a to napriek tomu, že z
úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na predpripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané
údaje o povinnom a výške úveru a povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok
poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej úverovej zmluvy.

Úverová zmluva medzi oprávneným a povinným zo dňa 26.11.2008, bola uzavretá podľa § 497 a násl.
Obchodného zákonníka a vzhľadom k tomu, že ide o vzťah obchodnej spoločnosti a podnikateľa, súd
prvého stupňa v súlade s ustanovením § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka na daný vzťah aplikoval
Obchodný zákonník.

Uviedol, že výška úrokov dohodnutých v obchodnom práve, ani pri dohode o vyplnení zmenky nie je
explicitne limitovaná, týmto limitom sú však dobré mravy, respektíve pravidlá poctivého obchodného
styku. Zmluvná voľnosť v obchodnom práve pri dohodnutí tohto úroku, môže byť odôvodnená
napr. zvýšeným rizikom podnikateľského subjektu pri realizovaní podnikateľskej činnosti, či možných
neblahých následkov možnej sekundárnej platobnej neschopnosti podnikateľa atď.. Zmluvná voľnosť
však ani pri určovaní tohto úroku nie je a nemôže byť bezbrehá. Pri posudzovaní súladu zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne (čo predstavuje úrok 91,25 % ročne) súd prihliadal ku konkrétnym
okolnostiam poskytnutého úveru a vyplnenia zabezpečovacej zmenky.

Účastníkmi zabezpečeného úverového vzťahu boli oprávnený, ako spoločnosť zaoberajúca sa
poskytovaním úverov, tak podnikateľským, ako aj nepodnikateľským subjektom. Oprávnený pri tom
používa vopred formulované predtlačené zmluvy, ktorých súčasťou je aj dohoda o vyplnení zmenky,
ktorú povinný vypĺňa pri uzavretí úverovej zmluvy, ako zabezpečovací úkon. Povinný pri uzatváraní
úverovej zmluvy, ako aj vystavení zabezpečovacej neúplnej zmenky konal, ako živnostník, v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď uvedeným úverom sa snažil získať prostriedky na
prevádzku penziónu. Oprávnený uzavrel s povinným v poradí tretiu úverovú zmluvu č. XXXXXXX,
pričom predchádzajúce úverové zmluvy č. XXXXXXX I. XXXXXXX boli povinným riadne splatené. Na
základe uzavretej zmluvy oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.327,76 eura dňa 26.11.2008
a ten sa zaviazal ho uhradiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 310,70 eura v dvoch
mesačných splátkach po 819,23 eura počnúc dňom 14.01.2009. Úverová zmluva bola zabezpečená
neúplnou zmenkou vystavenou povinným, v ktorej bol uvedený úrok 0,25 % denne.

Spôsob vyplnenia zmenky bol dohodnutý v bode 17 Všeobecných úverových podmienok, podľa
ktorého mala byť vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy oprávneným.

Zmenková suma mala pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa (oprávneného) voči dlžníkovi
(povinnému), ktoré vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum úročenia bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 úverových podmienok stal splatný celý dlh.

Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní rozhodol na základe predloženej úverovej zmluvy a
vyplnenej zmenky tak, že zaviazal povinného zaplatiť žalovanú sumu 1.903,88 eura spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.903,88 eura od 12.06.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom
6,00 % ročne zo sumy 1.903,88 eura od 09.09.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 429,36 eura. Povinný ostal v tomto konaní nečinný. Dôsledkom takéhoto rozhodnutia
je hrubý nepomer medzi povinnosťami zmluvných strán a to v časti zmenkového úroku. Úverová sadzba
0,25 % denne (91,25 % ročne) podstatne (niekoľkonásobne) prevyšuje priemerné úrokové sadzby bánk
a výrazne prevyšuje aj najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami.

Súd prvého stupňa mal za to, že ani pri zohľadnení prípadnej sankčnej úlohy zmenkového úroku,
nemožno priznaný úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo zmenkovej sumy 1.903,88 eura
považovať za opodstatnený. K uvedenému záveru o neopodstatnenosti výšky úrokov prispieva aj
skutočnosť, že povinným je podnikateľ - fyzická osoba, ručiaca sa za svoje záväzky celým svojím
majetkom, ktorá pri uzatváraní zmluvy o úvere s oprávneným, či vyhotovovaní zmenky bola evidentne
slabšou stranou a jediným dôvodom vylúčenia poskytnutia mu ochrany spotrebiteľa, je podnikateľský
účel poskytnutého úveru. O neopodstatnenosti takejto výšky úrokov svedčí aj to, že oprávnený
povinnému už v predchádzajúcom období poskytol úvery, ktoré boli riadne splatené.

Poukázal na skutočnosť, že oprávnenému bolo rozhodcovským rozsudkom priznané toľko, koľko by
nemohol ani zďaleka získať alternatívnymi možnosťami investovania. Výška priznaných úrokov sa
preto povinnému odôvodnene javí ako nespravodlivá až úžerná. Rozhodcovským súdom priznaný
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne vzhľadom na špecifiká prípadu zjavne nezodpovedná všeobecne
uznávaným spoločenským pravidlám poctivého obchodného styku a chovaniu sa medzi podnikateľmi,
nakoľko z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že z úveru vo výške 1.327,76 eura poskytnutého dňa
26.11.2008 vznikol oprávnenému k dnešnému dňu nárok na istinu 1.903,88 eura, zmenkový úrok v sume
5.459,37 eura (zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy 1.903,88 eura od 12.06.2010 do 01.08.2013),
zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 1.903,88 eura od 01.08.2013 do budúcna, zákonný úrok 6,00%
ročne zo sumy 1.903,88 eura od 09.09.2010 do budúca a trovy konania vo výške 429,36 eura.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok v časti, v ktorej
zaväzuje povinného uhradiť oprávnenému zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.903,88
eura od 12.06.2010 do zaplatenia, odporuje dobrým mravom a preto nemôže v súlade s ustanovením
§ 265 Obchodného zákonníka požívať právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Súd preto vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu v tejto
časti zastavil v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil.

Namietal posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane
vysokých. Povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem
iného aj s bodom 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere. Uviedol, že dohodnutá výška úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne nie je
neprimeraná, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší
zmluvné podmienky. Oprávnený pritom považoval dohodnutú výšku úroku z omeškania za primeranú
okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, bez poskytnutia
zabezpečenia zo strany povinného. Uviedol, že ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívny
charakter a zo žiadnych právnych predpisov nemožno vyvodiť obmedzenie výšky úrokovej sadzby,
ktorú si strany môžu dohodnúť. Poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov Českej republiky a Slovenskej

republiky a záverom namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o zastavení exekúcie
posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pre
súdneho exekútora. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa
už pri rozhodovaní o vydanie poverenia a v tomto štádiu ho súd považoval za súladný so zákonom.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Skutočnosti uvedené v odvolaní oprávneného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa exekúciu čiastočne zastavil. Súd prvého stupňa
vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový
stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávneného z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu
(spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci) nemožno považovať za opodstatnené.

K námietke odvolateľa týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok exekučného konania odvolací
súd uvádza, že prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a
to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvého stupňa v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok
je v rozpore so zákonom tak ako je uvedené vyššie, v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bol oprávnený exekúciu zastaviť
aj bez návrhu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.