Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 12, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/219/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110246478
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1110246478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V konaní pred samosudcom JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej veci navrhovateľa :

Obec Jalšové, Jalšové č. 148, 922 31 Jalšové, zast.: JUDr. Dalibor Kyselica, advokát, Nám. Martina
Benku 12, 811 07 Bratislava, IČO : 31 809 48, proti odporcovi v 1. rade : Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ul. Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, odporcovi v 2.
rade : Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ul. 13, 975 04 Banská Bystrica, o náhradu škody,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcovi v 1. a v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.11.2010 sa navrhovateľ domáhal náhrady

škody od odporcu v 1. a v 2. rade s odôvodnením, že navrhovateľ v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm.
h) zák.č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady je ako správca dane oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň
zajadrovézariadenievoblastiohrozeniaktoréhosanachádzazastavanéúzemiealebojehočasť.Každý
z prevádzkovateľov atómovej elektrárne V-1 a V-1 je držiteľom povolenia na prevádzku príslušného
jadrového zariadenia. Poukázal na zák.č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie v ust.
§ 29 ods. 3 s tým, že uvedené atómové elektrárne sú z právneho pohľadu dve samostatné jadrové

zariadenia a z dikcie ust. § 28 ods. 5 cit. zák. nie je možné pre V-1 a V-2 stanoviť jednu spoločnú
oblasť ohrozenia ( Úrad jadrového dozoru SR stanovil pre atómové elektrárne dve samostatné oblasti
ohrozenia ) : a) pre V-1 prevádzkovateľa Jadrová vyraďovacia spoločnosť a.s. IČO : 35 946 024
rozhodnutím č. 39/2007, pričom stredom oblasti ohrozenia je stred ventilačného komína JZ JE V-1, b)
pre V-2 prevádzkovateľa Slovenské elektrárne a.s. IČO : 35 829 052 rozhodnutím č. 355/2007, pričom
stredom oblasti ohrozenia je stred ventilačného komína pri hlavnom výrobnom bloku JE V-2. Stredy
jednotlivých oblastí ohrozenia sú stanovené rozdielne a teda aj keď sú obe samostatné oblasti ohrozenia

z väčšej časti zhodné, nie sú totožné. Jadrové zariadenia V-1 a V-2 predstavujú dve samostatné
jadrové zariadenia, prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi, pre ktoré ÚJD stanovil dve samostatné
oblasti ohrozenia ( poukázal na ust. § 73 veta tretia zák.č.582/2004 Z.z. účinného do dňa 30.11.2009).
Navrhovateľ sa nachádza v dvoch samostatných oblastiach ohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sú
prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi a poukázal na ust. § 2 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov pričom v súlade s ustanovením § 73 zák.č. 582/2004 Z.z. účinného do 30.11.2009
vyrubil prevádzkovateľom JAVYS a SE daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške :

navrhovateľ dňa 23.1.2008 a dňa 26.1.2009 vydal platobné výmery č. 1/2008 a č. 1/2009 na daň za
jadrové zariadenie prevádzkovateľovi JAVYS za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie V-1. Dňa 29.1.2008
a dňa 3.2.2009 daňovník JAVYS podal voči Platobným výmerom č. 1/2008, č. 1/2009 zo dňa 21.1.2008
a zo dňa 26.1.2009 odvolanie. Dňa 29.4.2008 DR SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zrušiloplatobný výmer č. 1/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie. Následne dňa 26.1.2009 navrhovateľ vydal
platobný výmer č. 1/2008 voči ktorému podal dňa 3.2.2009 prevádzkovateľ JAVYS odvolanie. Dňa
17.7.2009 DR SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenilo platobný výmer č. 1/2008 tak, že

zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS na úhradu dane za jadrové zariadenia pomerne. Dňa 17.7.2009
DR SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenilo aj platobný výmer č. 1/2009 tak, že
zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS na úhrade dane za jadrové zariadenie pomerne. Dňa 23.1.2008 a
dňa 26.1.2009 vydal navrhovateľ prevádzkovateľovi SE platobné výmery č. 2/2008 a č. 2/2009 za rok
2007 a 2008 za prevádzkovanie V-2. Dňa 5.2.2008 a dňa 13.2.2009 daňovník SE podal voči platobným

výmerom č. 2/2008 a č. 2/2009 zo dňa 23.1.2008 a zo dňa 26.1.2009 odvolanie. Dňa 2.5.2008 DR SR
akoodvolacíorgán,svojímrozhodnutímzrušiloplatobnývýmerč.2/2008avecvrátilonaďalšiekonanie.
Následne dňa 26.1.2009 navrhovateľ vydal platobný výmer č. 2/2008 , voči ktorému podal dňa 13.2.2009
prevádzkovateľ SE odvolanie. Dňa 28.7.2009 DR SR , ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenil
platobný výmer č. 2/2008 tak, že zaviazal prevádzkovateľa SE na úhradu dane za jadrové zariadenie
pomerne. Dňa 28.7.2009 DR SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenilo aj platobný

výmer č. 2/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa SE na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne..
Navrhovateľ tak vyrubil daňovníkom JAVYS a SE každému samostatne platobnými výmermi daň za
jadrové zariadenie za rok 2007 a 2008 až vo výške 6194,41eur za každý rok. Navrhovateľ dospel k
záveru, že mu ako správcovi dane bolo odňaté právo a aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške
tak, ako to stanovuje zák.č. 582/2004 Z.z. t.j. škodu, ktorú predstavujú príjmy z daní. Poukázal na ust.

§ 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a žiadal zaviazať odporcov v 1. a 2. rade k zaplateniu sumy
18583,32eur s príslušenstvom. Návrh na začatie konania navrhovateľ doplnil písomným podaním zo dňa
15.7.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.7.2011, ktorým predbežne vyčíslil škodu. Navrhovateľ
svoje podanie doplnil písomným podaním zo dňa 19.7.2011 doručeným súdu dňa 20.7.2011.

Odporca v 1. rade sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním zo dňa 22.2.2011

doručeným súdu dňa 28.2.2011 a žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako neopodstatnený
zamietnuť z dôvodu, že návrh považuje za nezrozumiteľný, nie je z neho zrejmé, či sa jedná o návrh
na vydanie platobného rozkazu alebo o žalobný návrh, nakoľko samotné podanie je formulované ako
žaloba, ale žalobný petit je formulovaný tak, že navrhovateľ žiada vydanie platobného rozkazu. Z
návrhu nie je zrejmé ako navrhovateľ dospel k vyčísleniu škody vo výške 18583,32eur, táto výška

škody nie je totožná s výškou škody, ktorú navrhovateľ požaduje podľa textu návrhu. Zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci upravuje zák.č. 514/2003 Z.z. a škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je možné uplatňovať podľa Občianskeho zákonníka.
Predmetný návrh je neopodstatnený, nakoľko nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle
zák.č. 514/2003 Z.z. Rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky ( odporcu v 2. rade ) od

ktorých navrhovateľ odvíja škodu neboli nikdy zrušené, preto nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými.
Sám navrhovateľ bol vykonávateľom verejnej moci. V zmysle ust. § 5 zák.č. 514/2003 Z.z. právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v
dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľom nikdy nebol účastníkom konania.

Odporca v 2. rade sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadril podaním zo dňa 4.2.2011 doručeným

tunajšiemu súdu dňa 10.2.2011a žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že konanie navrhovateľa ako
správcu dane vo veci vyrubenia miestnej dane v zmysle zák.č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku ako aj odporcu v 2. rade ako odvolacieho orgánu v tomto konaní je upravené
predpismi daňového práva zák.č. 511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov. Daňové právo je v rámci
teórie práva zaradené do oblasti verejného práva a v oblasti verejného práva je štát reprezentovaný

štátnymi orgánmi vo vzťahu k ostatným subjektom v nadradenej pozícii. Normy verejného práva
viažu vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu na právny akt štátneho orgánu, ktorého právne účinky
nastávajú nezávisle od vôle adresátov. Pre akty štátnych orgánov v oblasti verejného práva platí tzv.
prezumpcia správnosti t.j. na akt štátnych orgánov ako reprezentantov moci sa z hľadiska právnej istoty
pozerá ako na akt správny, platný, aj keď má určité vady a má právoplatné účinky až kým nie je

zrušený alebo zmenený právom predpísaným spôsobom .Za tým účelom právny poriadok na území
Slovenskej republiky poskytuje viacero postupov ako sa možno v rámci verejného práva domáhať
zmeny alebo zrušenia rozhodnutia orgánu štátu ( rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a
postupom správnych orgánov a rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych
orgánov t.j. správne súdnictvo upravené v O.s.p., využitím mimoriadnych opravných prostriedkov -

obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle zák.č. 511/1992 Z.z.,
zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní , podnetom na podanie protestu prokurátora v zmysle zák.č.153/2001 Z.z. o prokuratúre ). Odporca v 2. rade poukázal na ust. § 7 O.s.p. s tým, že z uvedených
skutočností jednoznačne vyplýva, že posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného
v dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu, je možné zo strany civilného súdu len v rámci

správneho súdnictva. Až na základe rozhodnutia vo veci zmeny alebo zrušenia rozhodnutia štátneho
orgánu z dôvodu jeho nezákonnosti je možné domáhať sa náhrady škody ( ust. § 6 ods. 1 zák.č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ). Odporca v 2. rade
dospel k záveru, že v predmetnej veci náhrady škody nie daná právomoc súdu v zmysle ust. § 7, § 8
O.s.p. nakoľko sa nejedná o súkromnoprávny vzťah, podaný návrh nie je návrhom v zmysle správneho

súdnictva a uplatneniu náhrady škody na súde z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci
resp. nesprávneho úradného postupu nepredchádzal zákonom stanovený postup smerujúci k zmene
alebo zrušeniu nezákonného rozhodnutia. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha náhrady škody v
zmysleust.§420ods.1Občianskehozákonníka,ktorýjetakmervýsostneinštitútomsúkromnéhopráva.
Právna úprava stanovuje ako podmienku uplatnenia náhrady škody zrušenie alebo zmenu nezákonného
rozhodnutia štátneho orgánu. Až vydanie rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým bolo rozhodnutie

orgánu verejnej moci zrušené alebo zmenené z dôvodu nezákonnosti je podkladom pre uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím, pokiaľ o náhrade škody nebolo rozhodnuté v
tomto konaní. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobenej vydaním rozhodnutia orgánu štátu,
ktoré je stále právoplatné a ktorého platnosť a zákonnosť nebola napadnutá. Posúdenie zákonnosti
rozhodnutí vydaných správnym orgánom síce patrí do rozhodovacej právomoci súdov, avšak len v rámci

správneho súdnictva, na základe žaloby proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Nakoľko
doteraz nebolo rozhodnutie odporcu v 2. rade zrušené alebo zmenené právom stanoveným spôsobom,
nie je možné považovať konanie odporcu v 2. rade za porušenie zákonom stanovenej povinnosti, ktorá je
základným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zákon pre úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody stanovuje viacero predpokladov,

ktoré musia byť súčasne splnené ( ujma, príčinná súvislosť medzi konaním porušujúcim povinnosť a
ujmou, zavinenie ) a je irelevantné zaoberať sa preukazovaním ďalších predpokladov. Podľa ust. § 101
ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v
neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

S poukazom na citované ustanovenie súd dňa 12.9.2011 prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti
navrhovateľa, pričom upustil od vykonania dôkazu výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa
z dôvodu, že z písomných podaní účastníkov konania a z prednesov právnych zástupcov súd
považoval nariadenie výsluchu štatutárneho zástupcu navrhovateľa za nadbytočný. Navrhovateľ a
právny zástupca navrhovateľa sa bez uvedenia dôvodu, bez ospravedlnenia na stanovený termín

pojednávania nedostavili a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový
stav :

Je nesporné, že navrhovateľ v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. h) zák.č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach

a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je ako správca dane oprávnený
ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie v oblasti ohrozenia ktorého
sa nachádza zastavané územie alebo jeho časť.

Navrhovateľ vyrubil prevádzkovateľom JAVYS a SE daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v
plnej výške a to dňa 21.1.2008 vydal platobný výmer č. 1/2008 a dňa 26.1.2009 vydal platobný výmer č.

1/2009 na daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi JAVYS za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie
V-1.

Daňovník JAVYS dňa 29.1.2008 podal voči predmetnému Platobnému výmeru č. 1/2008 a dňa 3.2.2009
proti Platobnému výmeru č. 1/2009 odvolanie.

Dňa 29.4.2008 odporca v 2. rade ( DR SR ) ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zrušilo platobný

výmer č. 1/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie.

Dňa 26.1.2009 navrhovateľ vydal Platobný výmer č. 1/2008 voči ktorému podal dňa 3.2.2009
prevádzkovateľ JAVYS odvolanie. Dňa 17.7.2009 odporca v 2. rade ( DR SR ) ako odvolací orgán svojímrozhodnutím zmenil Platobný výmer č. 1/2009 tak, že zaviazal prevádzkovateľa JAVYS na úhradu dane
za jadrové zariadenia pomerne.

Dňa 23.1.2008 a dňa 26.1.2009 vydal navrhovateľ prevádzkovateľovi SE platobné výmery č. 2/2008 a

č. 2/2009 za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie V-2. Dňa 5.2.2008 a dňa 13.2.2009 daňovník SE podal
voči platobným výmerom č. 2/2008 a č. 2/2009 zo dňa 23.1.2008 a zo dňa 26.1.2009 odvolanie. Dňa
2.5.2008 odporca v 2. rade ( DR SR ) ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím zrušilo platobný výmer
č. 2/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie . Následne dňa 26.1.2009 navrhovateľ vydal platobný výmer č.
2/2009 , voči ktorému podal dňa 13.2.2009 prevádzkovateľ SE odvolanie. Dňa 28.7.2009 odporca v 2.

rade ( DR SR ), ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenil platobný výmer č. 2/2009 tak, že zaviazal
prevádzkovateľa SE na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Dňa 28.7.2009 odporca v 2. rade
( DR SR ) ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenilo aj platobný výmer č. 2/2009 tak, že
zaviazalo prevádzkovateľa SE na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Navrhovateľ tak vyrubil
daňovníkom JAVYS a SE každému samostatne platobnými výmermi daň za jadrové zariadenie za rok
2007 a 2008 až vo výške 6194,41eur za každý rok.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľačl.46ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky,podmienkyapodrobnostiosúdnejainejprávnejochrane
ustanoví zákon.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 5 ods. 2 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s

účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

Podľa ust. § 5 ods. 3 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú
predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda
vznikla.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, avšak súd nie
ej viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku účastníkom konania, preto súd vec posúdil v
prvom rade vec v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ako aj podľa ust. § 420
Občianskeho zákonníka.

S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Predmetnérozhodnutia odporcu v 2. rade ( Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky ) od ktorých navrhovateľ
odvíja škodu neboli nikdy zrušené ( posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného v
dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu je možné len v rámci správneho konania na vecne

príslušnom krajskom súde ), preto nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými.

Navrhovateľbolvykonávateľomverejnejmociavzmysleust.§5zák.č.514/2003Z.z.vzneníneskorších
predpisov,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľ nikdy nebol účastníkom
správneho konania, ale vykonávateľom verejnej moci vydávajúcim rozhodnutia. Na doplnenie súd

uvádza, že pri posudzovaní vecnej legitimácie je nutné brať do úvahy, že vecná legitimácia vychádza
z hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci, t.j. svedčí len tým osobám (právnickým
ako aj fyzickým ), ktoré sú subjektmi sporného hmotnoprávneho vzťahu. V sporovom konaní sa vecná
legitimáciarozlišujepodľapostaveniasubjektov,naaktívnuapasívnuvecnúlegitimáciu.Oaktívnuvecnú
legitimáciu ide v prípade navrhovateľa , ktorý tvrdí, že mu svedčí určité subjektívne právo z hmotného
vzťahu, o pasívnu vecnú legitimáciu ide na strane odporcu vtedy, ak mu z tohto hmotného vzťahu

svedčí nejaká povinnosť. Navrhovateľ na základe vyššie uvedených skutočností nie je aktívne vecne
legitimovaným subjektom nakoľko mu nevznikol nárok na náhradu škody z dôvodu vyššie uvedeného
( nebol účastníkom správneho konania ale vykonávateľom verejnej moci ). V prípade posudzovania
postavenia odporcu v 2. rade v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. by tento subjekt nebol pasívne vecne
legitimovaným subjektom, nakoľko za spôsobenú škodu nezodpovedá konkrétny správny orgán , ale

štát - Slovenská republika zastúpená príslušným správnym orgánom.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd v rozhodovaní o náhrade škody je viazaný predmetným
právoplatným rozhodnutím, ktoré ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej nebolo zrušené ani zmenené.

Konanie odporcu v 2. rade nie je možné považovať za porušenie zákonom stanovenej povinnosti ( ust. §
420 ods 1 Občianskeho zákonníka ), neboli splnené zákonom stanovené podmienky a to ujma, príčinná

súvislosť medzi konaním porušujúcim povinnosť a ujmou a zavinenie.

V tomto prípade nie je daná zodpovednosť odporcu v 1. rade podľa ust. § 415 a ust. § 420 Občianskeho
zákonníka, lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože tým je jedine nesprávny úradný postup
respektíve zrušenie nezákonného rozhodnutia ( čo v danom prípade nenastalo ) a porušenie ust. §

415 Občianskeho zákonníka zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa ust. § 420 Občianskeho
zákonníka, ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu (odporcovi v 1. rade ) práve pre osobitnú úpravu zák.č.
514/2003 Z.z. V danom prípade nie je možné posudzovať zodpovednosť štátu ( odporcu v 1. rade )
podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko tu bol vytvorený lex specialis.

Z uvedených dôvodov súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca v 1. a v 2. rade ako úspešní účastníci konania náhradu trov konania nežiadali, a preto súd
rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v troch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods.1 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods.1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebnéna zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / §205 ods.2 O.s.p. /.