Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by Mgr. Marta Hrenčuková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/434/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811209049
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7811209049.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rožňave sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletého I. T. nar. XX.X. XXXX,
zastúpenéhokolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyvRožňave,dieťaťarodičov
C. T. nar. XX.X. XXXX, nezamestnanej, bytom E.R. M. X a V. T. nar. X.X. XXXX, zamestnaného Z. F. F.
R..F.. V., bytom E. M. XX, na návrh rodičov, o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému takto
r o z h o d o l :
Okresný súd v Rožňave z v e r u j e maloletého I. T. nar. XX.X. XXXX do osobnej starostlivosti
matky C. T. nar. XX.X. XXXX.
Súd z a v ä z u j e otca V. T. nar. X.X. XXXX prispievať na výživu maloletého od 1.12. 2011 po 60,-
EUR mesačne , vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.
Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletého za obdobie od 1.12. 2011
do 31. 1. 2012 v úhrnnej sume 48,- EUR do 15.2. 2012 do rúk matky.
Súd u p r a v u j e styky otca s maloletým tak, že otec bude mať možnosť sa s maloletým stýkať každý
druhý a každý štvrtý víkend v mesiaci s tým, že vždy v piatok o 17.00 hod. si prevezme maloletého od
matky pred jej bytom a vždy v nedeľu o 17.00 hod. maloletého matke na tom istom mieste odovzdá.
Matka bude p o v i n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať a prevziať ho od otca
v stanovený čas a na stanovenom mieste.
Súd návrh otca a návrh matky v ostatnej časti z a m i e t a .
Štát nemá právo na náhradu trov konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zveril maloletého do jej starostlivosti a otca zaviazal k
vyživovacej povinnosti voči maloletému od 1.10. 2011 po 180,- EUR mesačne. Svoj návrh odôvodnila
tým, že maloletý pochádza z ich mimomanželského vzťahu. Asi rok po jeho narodení žili v spoločnej
domácnosti a spoločne zabezpečovali jeho starostlivosť. Po nezhodách sa rozišli a ona zostala bývať
s maloletým v jednoizbovom prenajatom byte. Otec sa odsťahoval ku svojím rodičom. O maloletéhoneprejavoval záujem. Dohodli sa, že na výživu maloletého bude prispievať po 60,- EUR mesačne.
Od augusta 2011 však prispieva na výživu syna iba po 36,- EUR mesačne. Od októbra 2011 pri
starostlivosti o maloletého sa striedajú tak, že týždeň je u nej a týždeň u otca. Otec starostlivosť o
maloletého zabezpečuje za pomoci svojich rodičov. Ona však so striedavou starostlivosťou nesúhlasí,
lebo otec predtým tri roky nemal záujem o dieťa. O syna by sa dokázal postarať za pomoci rodičov.
Maloletý zo začiatku odmietal chodiť k otcovi, ale teraz už ide. Keď je u otca, ona je s ním v telefonickom
kontakte. Maloletý navštevuje materskú školu a od tohto školského roka náklady uhrádzajú starí rodičia
zo strany otca. Syn je zdravý a nie sú s ním výchovné problémy. Žije s ním sama v jednoizbovom byte
a náklady uhrádza asi po 180,- EUR mesačne. Je nezamestnaná a dávky v hmotnej núdzi nepoberá.
Finančne jej pomáha stará mama. Ďalšie deti nemá. Matka poukázala aj na to, že otec by sa nedokázal
o dieťa starať aj kvôli tomu, že chodí do práce. Po ich rozchode býval u rodičov, potom žil u priateľky
a teraz zase býva u svojich rodičov. Nie je pravdou tvrdenie otca, že ho vydierala a neumožňovala mu
styky s dieťaťom. Práve naopak ona chcela, aby sa s maloletým stýkal. Je pravdou, že v septembri sa
stalo, že nešla do škôlky pre dieťa, lebo si myslela, že pre dieťa pôjde jej mama. Telefón mala odpojený a
preto zo škôlky volali na políciu. Nakoniec dieťa zo škôlky vybrali starí rodičia zo strany otca a od tej doby
sa dohodli na striedavej starostlivosti o dieťa. Ona však s touto striedavou starostlivosťou nesúhlasí,
lebo aj v čase, keď je dieťa u neho, starajú sa o maloletého starí rodičia.
Na pojednávaní dňa 24.1. 2012 matka trvala na svojom návrhu a uviedla, že so závermi znaleckého
posudku súhlasí. Od decembra 2011 maloletý už nie je v striedavej starostlivosti rodičov. V decembri
2011požiadalaotca,abysynzostalunej,leboprišladomovjejmamaajejpriateľachcela,abybolispolu.
V januári 2012 volala otcovi kvôli tomu, aby mu umožnila stretnúť sa so synom, ale telefón nedvíhal a
starý otec maloletého zo strany otca sa vyjadril tak, že otec sa do rozhodnutia súdu so synom nestretne.
Otec na výživu maloletého aj v mesiacoch december 2011 a január 2012 prispel po 36,- EUR. Matka
ďalej uviedla, že na základe dohody o vykonaní práce pracuje ako čašníčka v P. M. E.. Práce vykonáva
najviac 10 dní v mesiaci a zarába asi 74,- EUR mesačne. V čase, keď pracuje od 8.00 hod. do 22.00
hod. so starostlivosťou o dieťa jej pomáha kamarátka, bývalá družka otca dieťaťa, ktorá býva so svojimi
deťmi v rodinnom dome. Maloletý je na ňu zvyknutý, lebo starala sa o neho aj v čase, keď ešte žila s jeho
otcom. Keď má doma mamu, ktorá pracuje ako opatrovateľka, so starostlivosťou o dieťa jej pomáha
ona. Matka poukázala aj na to, že poberá už aj dávky v hmotnej núdzi asi v sume 60,- EUR mesačne.
Otec s návrhom matky nesúhlasil a svojím návrhom žiadal, aby súd zveril maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov. Nesúhlasil ani s navrhovanou výškou výživného a uviedol, že na
výživu maloletého je ochotný prispievať ako doposiaľ. Striedavú starostlivosť navrhol určiť tak, že pri
starostlivosti o dieťa sa s matkou budú striedať po týždni. Vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou sa
rozišli, keď maloletý mal asi rok. Potom sa so synom nestýkal, lebo matka ho vydierala kvôli financiám
a neumožňovala mu styky s maloletým. Stretávali sa iba na ulici. Syna nemohol vyberať ani zo škôlky.
Zvrat nastal až 8.9. 2011, kedy polícia oznámila, že dieťa zostalo v škôlke. Išiel pre neho jeho otec,
ktorý ho odniesol matke a zisťoval, čo sa stalo. Zistilo sa, že matka a stará matka sa nedohodli na
tom, že kto pôjde pre maloletého. Nasledujúci deň sa dohodli, že sa budú striedať pri starostlivosti o
maloletého.Kvôlitomupožiadalajozmenupracovnéhočasu.Mávaväčšinounočnézmeny.Smaloletým
býva u rodičov v trojizbovom byte a v čase, keď je v práci, so starostlivosťou o syna mu pomáhajú
rodičia. Domáce práce vykonáva jeho matka, pri varení sa striedajú, synovi sa venuje a pokiaľ ide o
ich vzájomný vzťah má pocit, že matka ho hucká proti nemu. Keď je syn u neho, neplače za mamou.
Asi pred mesiacom ukončil vzťah s priateľkou a naďalej bude bývať u rodičov. Kým býval s priateľkou,
staral sa o neho v jej byte. Rozišli sa, lebo si nerozumeli. Otec ďalej uviedol, že zarába asi 380,- EUR
mesačne a ďalšie deti nemá.
Na pojednávaní dňa 24.1. 2012 otec trval na svojom návrhu čo odôvodnil tým, že sa o syna chce starať
a chce sa mu venovať. Ďalej uviedol, že so závermi znaleckého posudku v celom rozsahu nesúhlasí,
lebo podľa neho citová väzba medzi ním a maloletým je dobrá. Je pravdou, že od decembra 2011 syn
už nie je v ich striedavej starostlivosti. Matka mu neumožnila styky s maloletým ani počas vianočných
sviatkov. Oznámil to aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave. Telefón má odpojený, lebo
nezaplatil faktúru. Matka sa rozprávala s jeho otcom, ale rozhovor neprebiehal tak, ako to uviedla matka.
V mesiacoch december 2011 a január 2012 sa so synom nestretol a na jeho výživu prispel tak, ako
to uviedla matka. V prípade, že syn nebude zverený do ich striedavej starostlivosti, na jeho výživu jeochotný prispievať po 60,- EUR mesačne. Matka sa o syna riadne stará, ale dozvedel sa o tom, že so
starostlivosťou jej pomáha matka, starí rodičia, ako aj jeho bývalá priateľka. Podľa neho priateľka to robí
z pomsty. O sebe uviedol, že naďalej býva u rodičov, ďalšie deti nemá a jeho príjem činí asi 370,- EUR
mesačne. Spláca aj dlhy. V prípade, že syn nebude zverený do striedavej starostlivosti, chce sa s ním
pravidelne stýkať každý druhý víkend, alebo aj častejšie.
Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave súd zistil, že maloletý pochádza z
mimomanželského vzťahu rodičov. Rodičia zabezpečovali starostlivosť o maloletého spoločne asi do
jedného roku dieťaťa. Prerušili spolužitie, lebo nedokázali medzi sebou komunikovať a žiť v spoločnej
domácnosti. Po prerušení spolužitia otec na výživu maloletého prispieval po 66,- EUR mesačne a v
súčasnej dobe prispieva po 36,- EUR mesačne. O maloletého sa otec zaujímal len veľmi zriedkavo, skôr
na podnet matky. Od mesiaca september 2011 rodičia pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletého sa
striedali v týždňových intervaloch. V minulom školskom roku náklady za škôlku uhrádzala matka, toho
času tieto výdavky platí starý otec zo strany otca. Matka so striedavou starostlivosťou o dieťa nesúhlasí,
lebo má obavu z toho, že otec by nedokázal túto starostlivosť riadne zabezpečovať. Otec maloletého
býva asi tri týždne v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Predtým býval pri svojej priateľke, s ktorou
sa rozišiel. Matka uviedla, že pri zabezpečovaní starostlivosti o dieťa sa otec spolieha na svojich rodičov,
ktorí mu značne pomáhajú. Matka s maloletým býva v podnájme v jednoizbovom byte. Obnovenie
spolužitia, následné spoločné zabezpečovanie starostlivosti o dieťa zo strany rodičov nie je reálne.
Zo správy od Sociálnej poisťovne Rožňava súd zistil, že rodičia nepoberajú dávku v nezamestnanosti,
ani dávky nemocenského poistenia.
PodľasprávyodMestskéhoúraduE.,matkajeslobodná,žijenauvedenejadreseastarásaomaloletého
syna. Aj otec maloletého je slobodný a býva na uvedenej adrese.
PodľasprávyodzamestnávateľaotcaZ.F.F.R..F..V.,otecpracujeod1.7.2008ajehopracovnámorálka
je na vysokej úrovni. Dosahuje v priemere 456,289 EUR čistého mesačného zárobku.
Zo správy od Materskej školy v E. súd zistil, že maloletý škôlku navštevuje od roku 2010. Ťažko sa
prispôsoboval,alevtomtoškolskomrokusajehosprávanieznačnezmenilo. Jemiernehyperaktívny,rád
odvráva, ubližuje menším deťom, do škôlky chodí čistý a upravený a spolupráca s matkou je vyhovujúca.
Má zaplatené aj poplatky, ktoré pozostávajú zo školného, stravného a z poplatku do triedneho fondu.
Súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie z odboru psychológie súdnou znalkyňou P.. Y. B.. Zo
znaleckého posudku súd zistil, že vzťah medzi matkou a maloletým je dobrý. Je medzi nimi pozitívna
citová väzba. Medzi otcom a maloletým je citovo pozitívny vzťah, ale vzájomná citová väzba je plytká.
O maloletého sa od narodenia osobne starala matka, otec sa spolupodieľal pri starostlivosti o dieťa
iba počas prvého roku jeho života. Ďalšie tri roky bol vo veľmi zriedkavom, alebo žiadnom kontakte so
synom, neprejavil dostatočný záujem a snahu, aby sa spolupodieľal na starostlivosti o dieťa. Dočasná
striedavá starostlivosť dohodnutá v rodine nebola citlivým riešením pre dieťa, lebo dieťa otca prakticky
nepoznalo, malo iba dobrý vzťah k starým rodičom zo strany otca. Maloletý reagoval separačnou
úzkosťou, stratil pocit bezpečia a istoty v dôsledku zmeny prostredia a citového odlúčenia od matky na
dlhšiu dobu a to aj v noci. Maloletý je citovo nezrelý, hyperaktívny, potrebuje pravidelný režim, prostredie,
ktoré dôverne pozná a je v jeho záujme, aby minimálne do nástupu povinnej školskej dochádzky bol
zverený do osobnej starostlivosti matky. V súčasnosti nie je pre dieťa vhodné nariadiť striedavú osobnú
starostlivosť. Znalkyňa doporučila, aby dieťa malo kontakt s rodičom, ktoré mu nebude zverené do
osobnej starostlivosti každý druhý víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletého poukázal na prevedené dokazovanie
najmä na závery znaleckého dokazovania a navrhol zveriť maloletého do starostlivosti matky, upraviť
styky otca s maloletým, zaviazať ho k vyživovacej povinnosti voči maloletému, pričom výšku výživného
ponechal na zváženie súdu.V zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti.
V zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 až 5 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť
dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov
dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
V zmysle ustanovenia § 65 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak rodičia maloletého dieťaťa
spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle ustanovenia § 25 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia sa môžu dohodnúť o
úprave styku s maloletým dieťaťom . Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia súdu. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, upraví styk rodičov s
maloletým dieťaťom súd. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s
rodičom obmedzí, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, môže súd zmeniť i bez návrhu rozhodnutie o osobnejstarostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže
súd upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Rodičia
žili v spoločnej domácnosti, ale ich spolužitie nebolo dobré pre nezhody a rozišli sa v čase, keď maloletý
mal asi jeden rok. Od tej doby starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka. Otec sa s maloletým
takmer nestýkal, stretnutia boli náhodné, väčšinou na podnet matky. Od septembra 2011, kedy matka z
materskej škôlky nevybrala dieťa, čo sa riešilo aj cestou polície sa začal aj otec podieľať na starostlivosti
o maloletého, keď sa rodičia a starí rodičia dohodli, že maloletý bude v striedavej starostlivosti rodičov.
Táto striedavá starostlivosť o dieťa prebiehala do decembra 2011. Otec sa o dieťa pritom staral za
pomoci svojich rodičov. Podľa názoru znalkyne, dočasná striedavá starostlivosť dohodnutá v rodine však
nebola citlivým riešením pre dieťa z dôvodu, že maloletý svojho otca takmer nepoznal, poznal iba jeho
rodičov. Dieťa reagovalo úzkosťou, stratilo pocit bezpečia a istoty v dôsledku citového odlúčenia od
matky. Zo znaleckého posudku pritom vyplýva aj to, že ide o citovo nezrelé, hyperaktívne dieťa, ktoré
potrebuje pravidelný režim a prostredie, ktoré dôverne pozná. Znalkyňa neodporučila zveriť maloletého
do striedavej starostlivosti rodičov, aspoň do jeho nástupu povinnej školskej dochádzky. Je pritom
preukázané aj to, že od decembra 2011 sa už striedavá starostlivosť rodičov o dieťa nerealizuje a od
tej doby sa otec s maloletým nestretol. Aj podľa názoru súdu nebolo by v záujme maloletého, aby bol
zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, vzhľadom na jeho vek a psychický vývoj, ale aj
vzhľadom k tomu, že medzi ním a otcom ešte nie je vytvorená taká silná citová väzba a taký vzťah, aký
býva medzi rodičmi a deťmi. Vychádzajúc z týchto skutočností súd preto zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky a návrh otca, aby maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
zamietol.
Záujemdieťaťasivšakvyžaduje,abysaajsotcompravidelnestýkalo,abysavzťahacitováväzbamedzi
nimi mohla upevniť a rozvíjať. Preto súd upravil styky otca s maloletým tak, že sa bude mať možnosť
s maloletým stýkať dvakrát mesačne každý druhý víkend od piatku do nedele. Obidvaja rodičia budú
povinní súdom upravený rozsah stykov dodržiavať a matka bude povinná maloletého na styk s otcom
riadne pripraviť. Pokiaľ tieto styky budú prebiehať pravidelne a budú v záujme maloletého, rodičia budú
mať možnosť sa dohodnúť na rozšírení stykov otca s maloletým, resp. podať návrh na súd a žiadať o
zmenu úpravy stykov.
Matka je odkázaná na dávky v hmotnej núdzi a pracuje iba na základe dohody o vykonaní práce a
dosahuje nízky príjem, ktorý nepresahuje sumu 80,- EUR mesačne. Otec je riadne zamestnaný a jeho
príjem presahuje sumu 450,- EUR mesačne. Rodičia okrem maloletého nemajú ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Vychádzajúc z týchto skutočností, s prihliadnutím aj na vek a odôvodnené potreby maloletého
súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého po 60,- EUR mesačne. Matka žiadala určiť výživné
na maloletého zo strany otca od 1.10. 2011. Je však preukázané, že až do decembra 2011 maloletý
bol v striedavej starostlivosti rodičov, teda aj otec si plnil voči nemu vyživovaciu povinnosť. Súd preto
návrh matky na určenie výživného za obdobie od 1.10. 2011 do 30.11. 2011 zamietol a otca zaviazal
k vyživovacej povinnosti voči maloletému iba od 1.12. 2011. Je preukázané, že otec od 1.12. 2011
na výživu maloletého prispieval po 36,- EUR mesačne. Súd preto otcovi vyčíslil nedoplatok za obdobie
od 1.12. 2011 do 31.1. 2012 úhrnnou sumou 48,- EUR. Tento nedoplatok predstavuje rozdiel medzi
zaplateným výživným, ktorý určil súd. Nedoplatok na výživnom súd uložil otcovi zaplatiť do rúk matky
do 15.2. 2012.
Výrok o trovách štátu sa opiera o ustanovenie § 150 O.s.p.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O s p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, nakoľko saúčastníci tohto práva vzdali na pojednávaní a s rozsudkom súhlasili.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.