Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/125/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200711
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011200711.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov
senátu: Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne LUMI TATRY
SLOVAKIA, s.r.o., Rhodyho 6, 085 01 Bardejov, IČO: 36 505 889, právne zastúpenej AK NOVIKMEC,

s.r.o., Advokátska kancelária Vranov nad Topľou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Rázusova 125
proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova č. 2, 815 11 Bratislava o
preskúmanie zákonností rozhodnutí a postupu Daňového riaditeľstva SR, č. j. I/225/10056-68316/2011/
990813-r, č. I/225/10054-68312/2011/990813-r, č. I/225/10051-68304/2011/990813-
r, č. I/225/10050-68264/2011/ 990813-r, č. I/225/10038-68115/2011/990813-r, č.
I/225/10039-68141/2011/990813-r, č. I/225/10040-68147/2011/990813-r, č. I/225/10041-68156/2011/

990813-r, č. I/225/10042-68172/2011/990813-r, č. I/225/10058-68317/2011/990813-r, všetky zo dňa 24.
júna 2011 na základe žalôb takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom preskúmania sú rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.06.2011,

č. j. I/225/10056-68316/2011/990813-r, č. I/225/10054-68312/2011/990813-r, č.
I/225/10051-68304/2011/990813-r, č. I/225/10050-68264/2011/990813-r, č. I/225/10038-68115/2011/
990813-r, č. I/225/10039-68141/2011/990813-r, č. I/225/10040-68147/2011/990813-
r, č. I/225/10041-68156/2011/990813-r, č. I/225/10042-68172/2011/990813-r, č.
I/225/10058-68317/2011/990813-r, zapísané na Krajskom súde v Prešove pod spis. značkami
1S/125/2011, 1S/126/2011, 1S/127/2011, 1S/128/2011, 1S/129/2011, 1S/130/2011, 1S/131/2011,

1S/132/ 2011, 1S/133/2011 a 1S/138/2011. Keďže sa jedná o veci, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov
a skutkovo úzko súvisia, súd ich uznesením zo dňa 31.01.2012, č.k. 1S/125/2011-25 podľa § 112
ods. 1 O.s.p. spojil na spoločné konanie s tým, že sa budú spoločne prejednávať pod spis. značkou
1S/125/2011.

Rozhodnutím zo dňa 24.06.2011, č. I/225/10056-68316/2011/990813-r (spis. značka 1S/125/2011)
žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bardejov, č. 700/230/7995/11/Pav zo dňa

28.02.2011, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume
10.360,55 Eur.Rozhodnutím zo dňa 24.06.2011, č. I/225/10054-68312/2011/990813-r (pôvodná spis. značka
1S/126/2011) žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bardejov, č.

700/230/7881/11/Pav zo dňa 28.02.2011, ktorým bol žalobkyni podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2009 v sume 10.494,19 Eur.

Rozhodnutím zo dňa 24.06.2011, č. I/225/10051-68304/2011/990813-r (pôvodná spis. značka
1S/127/2011) žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992

Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bardejov, č.
700/230/7876/11/Pav zo dňa 28.02.2011, ktorým bol žalobkyni podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2009 v sume 155,51 Eur.

Rozhodnutím zo dňa 24.06.2011, č. I/225/10050-68264/2011/990813-r (pôvodná spis. značka
1S/128/2011) žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992

Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bardejov, č.
700/230/7858/11/Pav zo dňa 28.02.2011, ktorým bol žalobkyni podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2009 v sume 4.730,13 Eur.

Rozhodnutím zo dňa 24.06.2011, č. I/225/10039-68141/2011/990813-r (pôvodná spis. značka

1S/130/2011) žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bardejov, č.
700/230/7738/11/Pav zo dňa 25.02.2011, ktorým bol žalobkyni podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2008 v sume 8.395,30 Eur.

Rozhodnutím zo dňa 24.06.2011, č. I/225/10038-68115/2011/990813-r (pôvodná spis. značka
1S/129/2011) žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bardejov, č.
700/230/7720/11/Pav zo dňa 25.02.2011, ktorým bol žalobkyni podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie január 2008 v sume 9.485,59 Eur.

Rozhodnutím zo dňa 24.06.2011, č. I/225/10040-68147/2011/990813-r (pôvodná spis. značka
1S/131/2012) žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bardejov, č.
700/230/7757/11/Pav zo dňa 25.02.2011, ktorým bol žalobkyni podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona

č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2008 v sume 3.134,90 Eur.

Rozhodnutím zo dňa 24.06.2011, č. I/225/10041-68156/2011/990813-r (pôvodná spis. značka
1S/132/2011) žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bardejov, č.

700/230/8174/11/Pav zo dňa 01.03.2011, ktorým bol žalobkyni podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2008 v sume 6.896,50 Eur.

Rozhodnutím zo dňa 24.06.2011, č. I/225/10042-68172/2011/990813-r (pôvodná spis. značka
1S/133/2011) žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992

Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bardejov, č.
700/230/7780/11/Pav zo dňa 25.02.2011, ktorým bol žalobkyni podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákonač. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2008 v sume 317,99 Eur.

Rozhodnutím zo dňa 24.06.2011, č. I/225/10058-68317/2011/990813-r (pôvodná spis. značka

1S/138/2011) žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bardejov, č.
700/230/8011/11/Pav zo dňa 28.02.2011, ktorým bol žalobkyni podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie jún 2009 v sume 15.793,79 Eur.

Včas podanými žalobami sa žalobkyňa domáhala preskúmania uvedených rozhodnutí žalovaného v

spojení s prvostupňovými správnymi rozhodnutiami Daňového úradu Bardejov, ktoré navrhla zrušiť a
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov konania.

Žaloby zhodne odôvodnila tým, že postup správcu dane, ktorý predchádzal vydaniu dodatočných
platobných výmerov je nezákonný a v súvislosti s nezákonným postupom správcu dane považuje
aj protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 700/320/3906/2011/PUz zo dňa 02.02.2011 za

nezákonne získaný dôkaz.

Poukázala na to, že miestne príslušným správcom dane Daňovým úradom Bardejov mala byť u nej
vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie január 2008 až december 2008 a za
zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009. Daňová kontrola bola začatá podľa § 15 ods.

3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov..., a to bez písomného oznámenia o výkone
daňovej kontroly. Zápisnica o začatí daňovej kontroly bola napísaná dňa 17.02.2010 pod číslom
700/320/5653/2010/Mart. Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 700/320/3906/2011/Puz
zo dňa 02.02.2011 bol doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie
osobnedňa04.02.2011splnomocnenejzástupkynižalobkyne.Protokolbolprerokovanýdňa17.02.2011.

Písomné vyjadrenie k protokolu zo dňa 09.02.2011 bolo doručené správcovi dane splnomocnenou
zástupkyňou žalobkyne. Daňová kontrola bola začatá dňa 17.02.2010 a dňa 13.04.2010 bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom hlavným predmetom konania bolo predloženie dokladov k
výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008 až december 2008
a za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009 a vstupný rozhovor. Zdôraznila, že za Daňový

úrad Bardejov, t. j. za miestne príslušného správcu dane, predmetnú daňovú kontrolu vykonali Bc. A.
K. a Ing. Z. T., zamestnankyne Daňového úradu E., ktoré boli poverené výkonom predmetnej daňovej
kontroly miestne príslušným správcom dane, Daňovým úradom Bardejov. V tejto súvislosti poukázala
na to, že podľa názoru Ústavného súdu súčasťou zákonom ustanoveného postupu pri domáhaní sa
práva na inom orgáne SR podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je i právo účastníka daňového konania,

aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane tak, ako je to definované v ustanovení § 3
ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov... . Ak preto má dôjsť k zmene miestnej
príslušnosti, musí sa tak stať iba z dôvodov uvedených v zákone a iba postupom uvedeným v zákone.
Jedným z dôvodov zmeny miestnej príslušnosti je aj prípad, keď sú všetci zamestnanci správcu dane
vylúčení, o čo v tomto prípade nešlo. Je toho názoru, že postupom správcu dane došlo k obídeniu

ustanovení § 3 Zákona o správe daní, podľa ktorého miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento
zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom, u fyzickej osoby jej
trvalým pobytom. Argumentovala tým, že formálne síce konal miestne príslušný správca dane, avšak
v skutočnosti predmetnú kontrolu vykonávali zamestnanci iného správcu dane, hoci miestne príslušní
zamestnanci neboli z daňového konania vylúčení, aj keď správca dane ma konať prostredníctvom

svojich zamestnancov. Nie je podstatné, že zamestnávateľom zamestnancov správcu dane nie je
samotný správca dane, ale daňové riaditeľstvo. Na základe uvedených skutočností žalobca namieta
postup správcu dane Daňového úradu Bardejov, pričom považuje postup správcu dane za nezákonný
a v súvislosti s nezákonným postupom považuje protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č.
700/320/3906/2011/PUz zo dňa 02.02.2011 za nezákonné získaný dôkaz.Namietalaajpostupsprávcudane,keďbezuvedeniadôvodovzrušilpoverenienavýkonkontrolypreIng.
Z.P. a Bc. A. K. (zamestnankyne Daňového úradu E.) a opätovne poveril výkonom predmetnej daňovej
kontroly zamestnancov správcu dane Daňového úradu C., Ing. K. S. a Ing. N. E..

Ďalej poukázala na Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, ktorý pojednáva
o lehote ustanovenej v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, je okrem iného
uvedené: „Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku, t.j. protokolu,
ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, predstavuje
závažný a intenzívny zásah do individuálnej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy.

Cieľ daňovej kontroly nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a aj v daňovom konaní je potrebné uplatňovať požiadavku primeranosti zásahov správcu dane
smerujúcich voči daňovým subjektom“.

Zdôraznila, že správca dane je pri výkone kontroly viazaný ustanovením § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Z dôvodu vylúčenia neúčelných zásahov do informačnej
autonómie daňového subjektu, minimalizácie ich zaťaženia a prípadného zneužitia daňových kontrol k

šikanovaniu daňových subjektov je nevyhnutné aby správca dane postupoval podľa zásad primeranosti
a rešpektoval, že pri plnení povinnosti kontrolovaného daňového subjektu v daňovom konaní je potrebné
voliť také prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú kontrolovaný daňový subjekt (§ 2 ods. 2 Zákona o
správe daní v znení neskorších predpisov), čo v prípade daňovej kontroly znamená jej vykonávanie v
nevyhnutne nutnom rozsahu vo vzťahu k dosiahnutiu jej účelu. Aby sa vylúčila možnosť (alebo aspoň

obmedzila) svojvoľného konania správcu dane tak ako vo vzťahu k začatiu kontroly vôbec, tak vo vzťahu
k jej rozsahu, musí byť daňovému subjektu oznámený jej dôvod a cieľ, a to úplne a konkrétne tak, aby
daňový subjekt mal určitú možnosť „kontroly“ postupu správcu dane (Nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 334/02).

Ďalej poukázala na Nález ÚS ČR sp. Zn. IV. ÚS 29/05, podľa ktorého, ak ide o procedúru zisťovania,
overovania a vymáhania daňovej povinnosti, je správca dane viazaný ustanovením čl. 2 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd, podľa ktorého štátnu moc možno uplatňovať len v prípadoch a v medziach
zákona, a to spôsobom, ktorý stanoví zákon. Poukázala aj na Nález ÚS ČR sp. Zn. I. ÚS 43/04, podľa
ktorého platí subjektívne právo jednotlivca na všeobecnú ochranu slobodnej sféry osoby, pod ktoré
spadá aj právo jednotlivca na tzv. Informačné sebaurčenie. „Len osoba sama je oprávnená rozhodnúť o
tom, aké údaje o sebe poskytne včítane údajov o svojej pracovnej, ekonomickej a podnikateľskej aktivite,

pokiaľ zákon neukladá v tomto smere osobe povinnosť tak, ako to predpokladá čl. 4 ods. 1 Listiny“.

Konštatovala, že ústavný rozmer vykonávaného daňového konania vyžaduje vyváženie verejného
záujmu na stanovenie a výber daní na strane jednej a ochranu autonómnej sféry jednotlivca na strane
druhej, pričom tento odkaz je priamo zakotvený v ustanoveniach § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov, podľa ktorého správca dane v konaní o daniach jedná tak, že chráni záujmy

štátu, avšak dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Voľba medzi jednotlivými procesnými inštitútmi
využívaných správcom dane k dosiahnutiu cieľa daňového konania musia byť podriadené princípu
proporcionality vzhľadom k minimalizácii zásahov do informačnej autonómie jednotlivca.

Na základe Nálezu Ústavného súdu č.k. II. ÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009 a rozsudku Najvyššieho

súdu SR č. 5Sžf/118/2009 zo dňa 26.10.2010 sa žalobkyňa domnieva, že miestne príslušný správca
dane pri vykonávaní daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008
až december 2008 a za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009, o výsledku ktorej vyhotovil
Protokol číslo 700/320/3908/2011/Puz zo dňa 02.02.2011 porušil ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, následkom čoho je tento Protokol nezákonne získaný

dôkazný prostriedok, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť. Na základe takto získaného dôkazného
prostriedku nemohli byť ani vydané Dodatočné platobné výmeyr Daňového úradu Bardejov podľa § 44
ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov .... potvrdené preskúmavanými
rozhodnutiamižalovaného,ktorýmižalobkyniakoplatiteľovidanezpridanejhodnoty,vyrubilrozdieldane
z pridanej hodnoty za v nich uvedené zdaňovacie obdobia.

Uviedla, že z uvedených dôvodov správca dane svojím postupom pri výkone predmetnej daňovej
kontroly konal v rozpore s Nálezom Ústavného súdu č.k. II. ÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009 a s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/118/2009 zo dňa 26.10.2010 a pri vykonávaní daňovej kontroly
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008 až december 2008 a za zdaňovacieobdobie január 2009 až december 2009, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol číslo 700/320/3908/2011/
Puz zo dňa 02.02.2011 a ktorý bol prerokovaný dňa 17.02.2011, porušil aj ustanovenia § 3 ods. 1
Zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo Protokol číslo 700/320/3908/2011/Puz zo

dňa 02.02.2011 je nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť.

Odmietla jej kriminalizovanie ako podnikateľského subjektu vykonávajúceho medzinárodnú kamiónovú
prepravu, lebo nemá žiadne informácie o tom, že by bolo voči nej vedené v súčasnosti ba ani v minulosti
trestné stíhanie, dokonca, žeby bolo voči osobe konateľa žalobkyne podaná žaloba v súvislosti s jeho
podnikateľskou činnosťou, a to ani teraz ba ani v minulosti. Argumentovala tým, že je dlhoročným

podnikateľským subjektom, pričom v pracovnom pomere v roku 2010 a aj v roku 2011 zamestnávala 51
zamestnancov, vlastní 20 kamiónov za účelom zabezpečenia svojej podnikateľskej činnosti a prepravné
výkony za rok 2010 boli vo výške 1.390 000,00 Eur. Riadne komunikuje so správcom dane, daňové
priznania, prehľady a hlásenia podáva v zákonom stanovených termínoch a svoje daňové povinnosti
si plní včas. Plní všetky odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni ako aj zdravotným poisťovniam.
Za účelom zabezpečenia podnikateľskej činnosti má vo vlastníctve rozsiahlu prevádzku (haly, dielne

a parkovacie plochy) zodpovedajúcu pre 20 kamiónov a vlastnú administratívnu budovu, pričom
prevádzkuje aj vlastné dielne, v ktorých zabezpečuje pravidelnú údržbu a servis pre svoje nákladné
motorové vozidlá (kamióny). V žiadnom prípade z jej strany nehrozilo ani zničenie ani znehodnotenie
ba ani inak poškodenie dokladov resp. účtovníctva, o čom svedčí aj fakt, že samotný výkon kontroly
prebiehal v priestoroch prevádzky, a to aj z dôvodu väčšieho množstva dokladov požadovaných ku

predloženiu k výkonu predmetnej kontroly.

Zdôraznila, že vzhľadom na nález Ústavného súdu č.k. II. ÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009
a rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/118/2009 zo dňa 26.10.2010 , že miestne príslušný
správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2008 až december 2008 a za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009, o

výsledku ktorej vyhotovil protokol, porušil ust. § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov a protokol č. 700/320/3908/2011/Puz zo dňa 02.02.2011 je nezákonne
získaným dôkazným prostriedkom, na základe ktorého nemohli byť vydané ani dodatočné platobné
výmery Daňového úradu Bardejov, č. 700/230/7995/11/Pav zo dňa 28.02.2011, č. 700/230/7881/11/
Pav zo dňa 28.02.2011, č. 700/230/7876/11/Pav zo dňa 28.02.2011, č. 700/230/7858/11/Pav

zo dňa 28.02.2011, č. 700/230/7738/11/Pav zo dňa 25.02.2011, č. 700/230/7720/11/Pav zo dňa
25.02.2011, č. 700/230/7757/11/Pav zo dňa 25.02.2011, č. 700/230/8174/11/Pav zo dňa 01.03.2011, č.
700/230/7780/11/Pav zo dňa 25.02.2011, č. 700/230/8011/11/Pav zo dňa 28.02.2011, ktorými jej ako
platiteľovi dane z pridanej hodnoty boli vyrubené rozdiely dane z pridanej hodnoty za v nich uvedené
zdaňovacie obdobia v uvedených výškach.

Ďalej namietala, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného v súvislosti s dôvodom začatia daňovej
kontroly (žiadosť KR PZ v Prešove, č.p.: KRP-152/141/JKP-2009 zo dňa 01.12.2009), ani s dôvodom
poverenia výkonom daňovej kontroly zamestnankyňami Daňového úradu E. uvedeným v napadnutých
rozhodnutiach. Argumentovala tým, že žiadosť KR PZ v Prešove zo dňa 01.12.2009 o vykonanie
predmetnej daňovej kontroly „v čo najkratšom čase“ sa síce začala bez oznámenia, ale až s časovým

odstupom takmer 80 dní po doručení tejto žiadosti, čo nezodpovedá urýchlenému konaniu zo strany
správcu dane. Vytýkala daňovým orgánom snahu o jej kriminalizovanie, a to z dôvodu obhájenia
nezákonného postupu správcu dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly. Ďalej namietala, že postup
správcu dane bol v rozpore s ust. § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, lebo žalobkyňa pri začatí predmetnej daňovej kontroly bola len formálne upovedomená o tom,

že daňová kontrola je začatá podľa ust. § 15 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., avšak skutočné dôvody, a
to, že predmetná daňová kontrola sa uskutočnila na základe nejakej žiadosti KR PZ v Prešove sa táto
dozvedela až so žalobou napadnutých rozhodnutí.

Opakovane zdôraznila, že pri daňovej kontrole formálne síce konal miestne príslušný správca dane,
avšak v skutočnosti daňovú kontrolu vykonávali zamestnanci iného správcu dane, hoci miestne príslušní

zamestnanci neboli z daňového konania vylúčení. Za nesprávnu považuje argumentáciu žalovaného,
že žalobkyňa nepodala námietku zaujatosti a správca dane vedome porušil ust. § 3 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.Namietala, že správca dane nevykonal dokazovanie v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov a nepredložil jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy vo veci tak, aby boli
nespochybniteľnýmpodkladompreneuznaniesplneniapodmienokvsúladesust.§49ods.1a2zákona

č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu február, apríl, máj a júl 2009 namietala, že správca dane pochybil
pri výsluchu M. S., ktorý bez ohľadu na označenie bol vypočutý ako svedok, neupovedomil o tomto
výsluchu žalobkyňu, čím jej neumožnil uplatniť právo počas daňovej kontroly klásť svedkom otázky pri
ústnom pojednávaní podľa § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Táto vada postupu správcu dane môže mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, nakoľko v dôsledku
takého postupu správcu dane sa žalobkyňa nemala možnosť priamo zúčastniť pri výpovedi svedka,
nemohla mu klásť otázky, a tým jej bolo znemožnené odstrániť, resp. vysvetliť prípadné nezrovnalosti
vo výpovedi svedka. Týmto postupom správca dane porušil procesné práva žalobkyne ako daňového
subjektu, čo má vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane. Zároveň uviedla, že nie je pravdou, že
by si neoprávnene uplatnila právo na odpočítanie dane zo služieb od spoločnosti PD-X, s.r.o., pri ktorých

údajne nevznikla daňová povinnosť, pretože neboli dodané stavebné práce, za ktoré boli spoločnosťou
PD-X, s.r.o., Levočská 5, Košice vystavené faktúry.

Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu marec 2008, apríl 2008, február 2008 a k dodatočným platobným
výmerom Daňového úradu Bardejov za tieto obdobia, ktorými jej bol vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty namietala, že v súvislosti s preverením faktúr vystaveným spoločnosťou Stavmady Holding,

s.r.o. bol zo strany správcu dane nedostatočne zistený skutočný stav veci a správca dane porušil ust. §
29 ods. 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ust. § 2 cit. zákona, lebo vykonané
dôkazy zhodnotil podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom
hodnotením dôkazov nezabezpečil objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca
dane v tomto prípade nezískal relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne

tvrdiť, že k zdaniteľnému obchodu medzi žalobkyňou a spoločnosťou Stavmady Holding, s.r.o. nedošlo.
Správca dane pri predmetnej daňovej kontrole nedospel k takým záverom, aby zistený skutkový bol
nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci. Poukázala na to, že povinnosťou daňového
úradu v súlade s ust. § 29 ods. 2 a 4 Zákona o správe daní a poplatkov je zistiť presne a úplne
skutočný stav veci, za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a v ňom vychádzať zo

spoľahlivozistenéhoskutkovéhostavu.Zadanéhostavuniejemožnépovažovaťvykonanédokazovanie
za čo najúplnejšie. Závery o neuskutočnení zdaniteľných plnení nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a sú predčasné. Správca dane postupoval v rozpore s ust. § 2, § 15 a § 29 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ďalej namietala, že správca dane pri výkone kontroly
nepreukázal nespochybniteľne porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2, ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.

222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2008 namietala, že správca dane nepostupoval dôsledne
ani pri preverení faktúry daňového subjektu AKVILS, s.r.o. keď konštatoval, že žalobkyňa si
neoprávnene uplatnila právo na odpočítanie dane na základe faktúry vystavenej spoločnosťou AKVILS,
s.r.o., Laborecká 35, Humenné, pri ktorých jej nevznikla daňová povinnosť, pretože služby neboli

dodané. Namietala, že svedeckou výpoveďou Z. F., súčasného konateľa spoločnosti AKVILS, s.r.o.
nebol dosiahnutý účel potrebný pre dokazovanie zo strany správcu dane, nakoľko svedok nebol
v kontrolovanom zdaňovacom období január 2008 konateľom spoločnosti a ani nemal k dispozícii
žiadne účtovné doklady na účtovníctvo spoločnosti AKVILS, s.r.o. V predmetnej veci bolo povinnosťou
správcu dane zabezpečiť svedeckú výpoveď konateľa spoločnosti AKVILS, s.r.o., ktorý bol konateľom

spoločnosti do 18.02.2008 U. K., a to aj z dôvodov, aby podal vysvetlenie k tvrdeniam, ktoré
uviedol do zápisnice svedok Z. F.. Dokazovanie zo strany správcu dane aj v tejto veci považuje za
nedostatočné a nič nepreukazujúce. Ani v tomto prípade správca dane pri výkone kontroly nepreukázal
nespochybniteľne porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 a ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Aj v tomto prípade nebol dostatočne zistený

skutkový stav veci.

Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu marec 2009 a máj 2008 uviedla, že zotrváva na svojom tvrdení, že
protokol č. 700/320/3908/2011/Puz zo dňa 02.02.2011 je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom,
ktorý nemožno k daňovému konaniu použiť a preto v týchto prípadoch nebolo potrebné uvádzať ďalšie
porušenia hmotnoprávneho predpisu zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov pri výkone predmetnej kontroly.Nesúhlasila so závermi daňových orgánov, že z jej strany došlo k porušeniu ustanovenia § 51 ods. 1
písm.a/vspojenísustanovením§49ods.2písm.a/zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyv
znení neskorších predpisov, k porušeniu ktorých došlo tým spôsobom, že si neoprávnene uplatnila právo

na odpočítanie dane zo služieb na základe faktúr vystavených spoločnosťou Stavmady Holding, s.r.o.
Košice za vykonanie stavebných prác na objekte spoločnosti, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť,
pretože neboli dodané. Poukázala na to, že správca dane dožiadaním č. 700/320/26087/2010/Sis zo
dňa 2.7.2010 požiadal miestne príslušného správcu dane Daňový úrad Košice IV. o preverenie faktúr
vystavených spoločnosťou Stavmady Holding, s.r.o.. Miestne príslušný správca dane tejto obchodnej

spoločnosti v odpovedi zo dňa 22.7.2010 uviedol, že preverovaný daňový subjekt so správcom dane
nespolupracuje, na adrese uvedenej ako sídlo spoločnosti sa nezdržiava a správca dane v súvislosti s
vybavovaním iných dožiadaní predvolal konateľa spoločnosti A. O., ktorý sa však na miestne príslušný
daňový úrad nedostavil ani na základe opakovaného predvolania, taktiež nebol predvedený príslušným
útvarom PZ. Predvolal bývalého konateľa spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o, U. K., ktorý sa na
Daňový úrad Košice IV. nedostavil, rovnako nebol predvedený príslušníkmi PZ. Na základe uvedených

skutočnosti Daňový Košice IV. nemohol potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných plnení a zodpovedať na
otázky uvedené v dožiadaní. Správca dane Daňový úrad Bardejov požiadal o vypočutie svedka a
to bývalého konateľa spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o., U. K., bytom G. XXXX/XX, S., ktorý bol
v čase vystavenia predmetných faktúr konateľom preverovanej spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o.
a miestne príslušný Daňový úrad Prešov II. v odpovedi na dožiadanie zo dňa 21.9.2010 uviedol,

že vykonal niekoľko miestnych zisťovaní na uvedenej adrese, zaslal predvolania a dal menovaného
predviesť políciou, avšak U. K. sa na uvedenej adrese nezdržiava. Citoval ďalej z rozhodnutia, že U.
K. Daňovému úradu Prešov II. dňa 20.9.2010 doručil vyjadrenie lekára psychiatrickej ambulancie a
potvrdenie o pracovnej neschopnosti. Ďalším dožiadaním zo dňa 16.8.2010 správca dane požiadal
o vypočutie svedka A. O., R. XXXX/XX, S., a z odpovede Daňového úradu Poprad vyplýva, že

predvolania neboli doručené s oznámením pošty, že adresát je neznámy a nepodarilo sa ho predviesť
ani prostredníctvom polície. Vytýkala správcovi dane, že ak v rozhodnutí konštatoval, že vykonanými
šetreniami nebolo preukázané vykonanie stavebných prác na objekte spoločnosti, aj napriek vysvetleniu
podaného ním a vyjadrenia žalobkyne boli len vo verbálnej rovine, správca dane nevykonával za
týmto účelom ani miestne zisťovanie za účelom posúdenia vykonaných prác. Správca dane vykonané

dôkazy hodnotil podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom
hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplne zistenie skutkového stavu veci.
Všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti musia byť získané v súlade so
všeobecne záväzným právnym predpisom a správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne
a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prioritou je pravdivosť dôkazov a ich

preukazná hodnota. Správca dane pri odôvodnení svojich záverov musí uviesť aj to, prečo na niektoré
dôkazy neprihliadal a pokladal ich za druhoradé.

Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám navrhol tieto ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že v
žalobe vznesené námietky sú charakterom námietky procesné, pričom primárnou námietkou žalôb je
námietka proti postupu správcu dane, ktorý žalobca považuje za nezákonný z dôvodu, že výkonom

kontroly dane z pridanej hodnoty uvedené daňové obdobia poveril miestne príslušný správca dane
Daňový úrad Bardejov namiesto skôr poverených svojich zamestnancov Daňového úradu Kežmarok
s účinnosťou od 23.3.2010, ktoré dôvody považuje finančné riaditeľstvo za neúčinné, bez vplyvu na
zákonnosť rozhodnutí žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný sa s uvedenou námietkou sa vyporiadal
v odôvodnení rozhodnutí podrobne, podrobne boli vysvetlené dôvody zákonnosti tohto postupu a všetky

dotknuté ustanovenia príslušných zákonov, na základe ktorých prijal záver vo vzťahu k žalobcom
namietanej skutočnosti, preto poukazuje na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí. Podľa jeho názoru
žalobca záver daňových orgánov neprijal z toho dôvodu, že pri posudzovaní postupu správcu dane
výkonom daňovej kontroly preferoval výlučne aplikáciu § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., ktorá však v
predmetných veciach nie je sporná, pretože daňovú kontrolu od začiatku do jej konca vykonával miestne

príslušný správca dane, t.j. Daňový úrad Bardejov.

Žalovaný uviedol, že procesný úkon správcu dane, ktorým boli zamestnanci Daňového úradu Kežmarok
poverení výkonom daňovej kontroly, nesúvisí s ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.,
preto nemohlo dôjsť ani k jeho porušeniu. Zamestnanci Daňového úradu E. vykonávali kontrolu na
základe poverenia Daňového úradu Bardejov v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 prvá veta v spojení s

ustanovením § la písm. j/ zákona č. 511/1992 Zb. a v týchto správnych zákonných súvislostiach žalobcapostup správcu dane pri výkone daňovej kontroly neposudzuje, a preto podľa jeho názoru namieta
neúčinne. Tento jeho právny záver odôvodňuje aj dôvodová správu k zákonu č. 494/2010 Z.z., ktorým
sa s účinnosťou od 30.12.2010 menil a dopĺňal zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,

ktorý k článku II. bodu 2 tejto novely v dôvodovej správe uvádzal (citácia): „V ustanovení sa spresňuje
výkon daňovej kontroly s ohľadom na príslušnosť správcu dane a zamestnancov, ktorí budú daňovú
kontrolu vykonávať. Nadväzne na § la písm. j/ súčasne platného zákona SNR č. 511/1992 Zb. daňovú
kontrolu môže vykonávať zamestnanec správcu dane, ktorého zamestnávateľom je daňové riaditeľstvo.
V súčasnosti dochádza k rozdielnym výkladom pri výkone daňovej kontroly vykonávanej daňovým

úradom. Z dôvodu jednoznačnosti, a aby nedochádzalo k rozdielnym interpretáciám, navrhuje sa úprava
§15 ods. 1 v tom smere, aby daňovú kontrolu na základe poverenia miestne príslušného správcu
dane mohol vykonať ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane (zamestnanec s pravidelným miestom
výkonu štátnej služby u miestne príslušného správcu dane alebo zamestnanec s pravidelným miestom
výkonu štátnej služby u iného správcu dane), pričom dokumentácia súvisiaca s daňovou kontrolou
bude vyhotovená v mene správcu dane, ktorý je miestne príslušným správcom dane pre kontrolovaný

daňový subjekt. Na základe týchto zákonných dôvodov postupoval správca dane pri výkone daňovej
kontrolyužalobcu,apretojehopostupbolzákonný.Ak žalobkyňapoukazujevsúvislosťounezákonnosti
preskúmavaných rozhodnutí na ňou uvedené nálezy ÚS SR a ÚS ČR a rozsudku NS SR, poukazuje na
ne bez vzťahu k spornému problému. Žalovaný súčasne konštatoval, že tie práva, na ktoré poukazuje
pri citovaní uvedených judikátov, boli postupom správcu dane pri výkone kontroly dodržané v plnom

rozsahu.

V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania správcom dane
žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán podľa jeho názoru v predmetných veciach postupoval
v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., lebo z obsahu spisu je preukázané,
že na základe vykonaného dokazovania a na základe dôkazov predložených žalobcom správca dane

zabezpečil dostatočný rozsah dôkazov nevyhnutne potrebných na dosiahnutie účelu tejto kontroly, t.
j. správneho určenia dane a vzniku daňovej povinnosti. Podľa zásady daňového konania upravenej
v § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. posudzoval všetky dôkazy, čím preukázal, že žalobca nepriznal
a neodviedol daň pri refakturácii za sprostredkovanie trajektu (neoprávnene uplatnil pri dodaní služby
oslobodenie od dane a neoprávnene si uplatnil právo na odpočítanie dane zo služieb od spoločnosti

Stavmady Holding, s. r. o. za stavebné práce, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, pretože neboli
dodané. Uviedol, že ak žalobkyňa založila námietky tohto sporu na nezákonne získanom dôkaznom
prostriedku a to protokole z kontroly z dôvodu porušenia § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., tak
tento názor považuje žalovaný za nesprávny, pretože protokol z kontroly nie je dôkazným prostriedkom
s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý ako dôkaz charakterizuje

všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti. Protokol o výsledku zistení z daňovej kontroly však takýmto prostriedkom nie je. Tento
zákonom č. 511/1992 Zb. je upravený v § 15 ods. 10 a 11 a je súhrnom výsledkov zistení správcu dane.
Skutočnostirozhodujúcepresprávneurčeniedaňovejpovinnostisavpriebehudaňovejkontrolyzisťujúa
objasňujú dôkazmi predloženými daňovým subjektom alebo vykonanými alebo zabezpečenými dôkazmi

správcom dane, a tie tvoria súčasť spisového materiálu správcu dane. Preto, aby protokoly o daňových
kontrolách ako také boli podľa § 29 ods. 4 Zákona o správe daní dôkazným prostriedkom, musí ísť o
protokoly z iných vykonaných kontrol, pričom prostredníctvom týchto výsledkov zistení by bolo možné
zistiť alebo vo väčšine prípadov najmä objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti v práve vykonávanej daňovej kontrole. Protokol o kontrole je povinný zákonný súhrnný výstup

z daňovej kontroly s predpísanou formálnou a obsahovou stránkou, ale nie je dôkazným prostriedkom
na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, a preto
protokol z kontroly vyhotovený v určitom čase nemôže mať za nijakých okolností také dôsledky, aké
uvádza žalobca v žalobe. Takéto následky nemôže mať ani následne prebiehajúci proces daňového
konania, v ktorom správca dane disponuje okrem iných súčastí spisového materiálu aj protokolom o

kontrole a ani vydané platobné výmery a rozhodnutia žalovaného nemôžu byť z tohto dôvodu zaťažené
vadou nezákonnosti.

Protokolom o kontrole, ktorý iba sumárom výsledkov zistení správcu dane (tak ho po obsahovej a
formálnej stránke charakterizuje § 15 ods. 10 a 11 Zákona o správe daní a poplatkov), totiž nie ej možné
ani zistiť ani objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti sa v priebehu daňovej kontroly zisťujú a objasňujúdôkazmi predloženými daňovým subjektom alebo vykonanými alebo zabezpečenými dôkazmi správcom
dane, a tie tvoria súčasť spisového materiálu správcu dane. Preto, aby protokoly o daňových kontrolách
ako také boli v zmysle § 29 ods. 4 tohto zákona dôkazným prostriedkom, musí ísť o protokoly z iných

vykonaných kontrol, pričom prostredníctvom týchto výsledkov zistení by bolo možné zistiť alebo vo
väčšine prípadov najmä objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti v
práve vykonávanej daňovej kontrole.

Protokol o kontrole je povinný zákonný súhrnný výstup z daňovej kontroly s predpísanou formálnou
a obsahovou stránkou, ale nie je dôkazným prostriedkom na zistenie a objasnenie skutočností

rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu preto protokol z kontroly
vyhotovený v určitom čase nemôže mať za nijakých okolností také dôsledky, aké uvádza žalobkyňa v
žalobe. A takéto následky nemôže mať ani následne prebiehajúci proces daňového konania, v ktorom
správca dane disponuje okrem iných súčastí spisového materiálu aj protokol o kontrole. Napokon ani
vydaný platobný výmer a ani rozhodnutie žalovaného nemôže byť z tohto dôvodu zaťažené vadou
nezákonnosti.

K námietkam žalobkyne voči rozsahu vykonaného dokazovania správcom dane (že k zdaniteľnému
obchodumedzižalobcomaspoločnosťouPD-X,s.r.o.aspoločnosťouStavmadyHolding,s.r.o.nedošlo,
že dokazovanie považuje za nedostatočné a nič nepreukazujúce najmä vo vzťahu k výpovediam
súčasného a bývalého konateľa spoločnosti AKVILS, s.r.o., Humenné, ) uviedol, že správca dane
postupoval v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb,. Z obsahu spisu je preukázané, že

na základe vykonaného dokazovania a na základe dôkazov predložených žalobcom správca dane
zabezpečil dostatočný rozsah dôkazov nevyhnutne potrebných na dosiahnutie účelu tejto kontroly, t. j.
správneho určenia dane a vzniku daňovej povinnosti. V zmysle zásady daňového konania uvedenej v § 2
ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. posudzoval všetky dôkazy (vrátane tých, ktoré žalobca spochybňuje), čím
preukázal, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane zo služieb od spoločnosti PD-

X, s.r.o., Stavmady Holding, s.r.o. a AKVILS, s.r.o. za poskytnutie služieb finančného a ekonomického
poradenstva, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, pretože neboli dodané).

Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul zástupkyňu
žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná.

Občiansky súdny poriadok rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov upravuje v
druhej hlave piatej časti podľa § 247 ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich prácach ukrátená rozhodnutím a
postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu predložených administratívnych spisov súd zistil, že Daňový úrad Bardejov vykonal u
daňového subjektu LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobia január až december 2008 a január až december 2009, o výsledku ktorej vyhotovil
protokol zo dňa 02.02.2011 č. 700/320/3906/2011/Puz, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a doručený
17.02.2011. Na základe toho citovanými dodatočnými platobnými výmermi podľa § 44 ods. 6 písm. b/
bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty
LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o. .rozdiel dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia.

Správcadanezistiludaňovéhosubjektuporušenie§51ods.1písm.a)vnadväznostina§49ods.2písm.
a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že v uvedených zdaňovacích obdobiachsi neoprávnene uplatnil právo na odpočet dane zo služieb podľa faktúr vystavených spoločnosťou PD -
X, s.r.o. za stavebné práce, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, pretože neboli dodané.

Ďalej zistil, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 51 ods.1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm.

a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď uplatnil neoprávnene právo na odpočítanie
dane z tovaru použitého na zariadenie apartmánov v L. využívaných na rekreáciu zamestnancov na
základe faktúry od spoločnosti UROCMM SR s.r.o. a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov tým, že neodviedol daň za prepravnú službu.

Ďalej zistil, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 51 ods.1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm.
a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď uplatnil neoprávnene právo na odpočítanie

dane zo služieb na základe faktúr vystavených spoločnosťou AKVILS, s.r.o. za finančné a ekonomické
poradenstvo , pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, pretože neboli dodané.

Vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane žalobcovi vo vzťahu k obchodnej spoločnosti
Stavmady Holding, s.r.o., Južná trieda 93, Košice správca dane uviedol, že na základe vykonanej
kontroly u platiteľa dane z pridanej hodnoty LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o., že daňovou kontrolou mal

zistené, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystanovených daňovým
subjektom Stavmady Holding, s.r.o., Južná trieda 93, Košice za stavebné práce. Poukázal na to,
že dožiadaním zo dňa 02.07.2010 požiadal miestne príslušného správcu dane daňového subjektu
Stavmady Holding, s.r.o. o preverenie vystavených faktúr a Daňový úrad Košice IV. v odpovedi zo dňa
22.07.2010 uviedol, že tento daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje, na uvedenej adrese

Košice, Južná trieda č. 93 nesídli a v súvislosti s vybavovaním iných dožiadaní predvolal konateľa
spoločnosti p. A. O., ktorý sa nedostavil na DÚ Košice IV. ani na základe opakovaného predvolania,
nebol predvedený príslušníkmi PZ. Predvolaný bol aj bývalý konateľ spoločnosti Stavmady Holding,
s.r.o., U. K., ktorý sa nedostavil, nebol predvedený príslušníkmi PZ. Ekonomické aktivity daňového
subjektu preveruje Krajské riaditeľstvo PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor kriminálnej

polície Prešov, a preto Daňový úrad Košice IV. nemohol potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných plnení
a zodpovedať na otázky, ktorý boli uvedené v dožiadaní miestne príslušného správcu dane. Ďalším
dožiadaním zo dňa 13.8.2010 žiadal o vypočutie svedka a to bývalého konateľa spoločnosti Stavmady
Holding, s.r.o., U. K., trvale bytom G.. XXXX/XX, S., ktorý bol v čase vystavenia faktúry konateľom
uvedenej spoločnosti, Daňový úrad Prešov II. ako miestne príslušný správca dane v odpovedi na

dožiadanie zo dňa 21.09.2010 uviedol, že vykonal niekoľko miestnych zisťovaní na uvedenej adrese,
zaslal predvolania, dal menovaného predviesť políciou, avšak U. K. sa na uvedenej adrese nezdržiava
a 20.09.2010 U. K. zaslal na Daňový úrad Prešov II. fax s vyjadrením lekára psychiatrickej ambulancie a
potvrdenie o pracovnej neschopnosti a na základe uvedeného nebolo v plnej miere vybavené dožiadanie
Daňového úradu Bardejov.

Ďalším dožiadaním zo dňa zo dňa 16.08.2010 požiadal o vypočutie svedka p. O., trvale bytom R. XXXX/
XX, S., súčasného konateľa spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o. a Daňový úrad Poprad v odpovedi zo
dňa 27.10.2010 uviedol, že tomuto konateľovi bolo zaslané predvolania, tieto zásielky sa vrátili späť s
poznámkou adresát je neznámy, následne sa snažil o predvedenie políciou a OO PZ Poprad uviedlo,
že A. O. sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, nemá označenú menom poštovú schránku, ani

zvonček. Na základe uvedeného nebolo možné preveriť uvedené skutočnosti.

Výzvou zo dňa 06.07.2010 miestne príslušný správca dane vyzval žalobkyňu, aby predložil dôkazy k
preverovaným faktúram a to predloženie objednávky, zmluvy, stavebné povolenie, zoznam pracovníkov,
ktorí vykonali stavebné práce s uvedením mena a priezviska, trvalého bydliska, rodného čísla, kedy ich
vykonali a na akej stavbe. Na výzvu správcu dane žalobca reagoval písomným vyjadrením, v ktorom

uviedol, že objednávka bola realizovaná na základe ústnej dohody. Objednávky, na vykonanie prác pre
spoločnosť žalobcu v rámci. tuzemska sú obvykle realizované ústnou formou a dohodou medzi majiteľmi
spoločnosti dodávateľa a odberateľa. Stavebné povolenie k vykonaniu objednaných stavebných prác
sa nevyžadovali. Práce sa realizovali na objekte spoločnosti na R. ulici XX v S.. Objekt spoločnosti je
evidovanývmajetkuspoločnostiajezapísanýnalistevlastníctvaspoločnosti.Spoločnosťnemaladôvod

zisťovať mená a priezviská zamestnancov dodávateľa a už vôbec nie ich rodné čísla.Na základe takto zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že vykonanými šetreniami nebolo
preukázanéposkytnutieslužiebstavebnýchprácspoločnosťouStavmadyHolding,s.r.o.,pričomuviedol,
že nespochybňuje výkon stavebných prác, spochybňuje výkon stavebných prác spoločnosťou Stavmady

Holding, s.r.o. Vyjadrenia daňového subjektu sú iba v slovnej rovine a jeho tvrdenia neboli podložené
vecnými dôkazmi tak, ako to vyžadoval. Správca dane zdôraznil, že predloženie účtovných dokladov
faktúry a dokladu o jej úhrade ešte nepreukazuje skutočnosť, že k poskytnutiu služieb naozaj došlo.
Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v
nej uvedené odrážajú skutočnosť. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká nárok na odpočítanie

dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale
tieto musia mať povahu faktu, musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť. Pretože daňový
subjekt nepredložil také dôkazy, prvostupňový správny orgán vyhodnotil predmetný zdaniteľný obchod
ako zdaniteľný obchod, ktorý sa neuskutočnil a dodávateľovi spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o.
nevznikla daňová povinnosť. Základnou podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane je skutočnosť,
že dodávateľovi služby vznikla daňová povinnosť. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže

vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Na základe uvedeného správca dane dospel k záveru, že
kontrolovaný platiteľ dane porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 ods. 1 zákona č.
222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskoršíchpredpisov,pretoževykonalodpočítaniedane,
pričom nedošlo k dodaniu služieb, a tým aj k vzniku daňovej povinnosti u platiteľa Stavmady Holding,
s.r.o.. z titulu dodania služby odberateľovi LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o..

Na základe odvolaní žalobcu vo veciach už citovanými rozhodnutiami Daňové riaditeľstvo SR rozhodlo
tak, že napadnuté rozhodnutia potvrdilo.

V súvislosti s procesnými námietkami uvedenými v odvolaniach, ktoré sú totožné s námietkami
uvedenými v žalobách, žalovaný dospel k záveru, že postup miestne príslušného správcu Daňového
úradu Bardejov v konaní počas daňovej kontroly a následne v daňovom konaní bol v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, a preto námietky nepovažuje za dôvodné. V súvislosti s
obsahom odvolania poukázal na to, že v odvolaniach žalobca uviedol, že odvolacie dôvody doplní podľa
§ 46 ods. 7 Zákona o správe daní, avšak žiadne doplnenie odvolaní nepredložil, a teda z odvolaní nie
je zrejmé, v čom žalobca videl rozpory s uvedenými právnymi predpismi a skutkovým stavom. Preto
tvrdenia žalobcu v odvolaniach nepovažoval za opodstatnené.

S procesnými námietkami žalobcu sa vyporiadal tak, že poukázal na zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej
službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú
právnymi vzťahmi štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby verejnoprávne služby štátnych
zamestnancov k štátu a štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom
úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Služobným úradom všetkých zamestnancov daňových

orgánov Slovenskej republiky je Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pričom každý zamestnanec
vykonávajúci daňovú kontrolu na niektorom daňovom úrade má určené pravidelné miesto výkonu štátnej
služby, ktorým je konkrétny daňový úrad. V súlade so Zákonom o daňových orgánoch a Zákonom o
štátnejslužbejemožnévyslaťzamestnancanaslužobnúcestuzaúčelomvykonaniadaňovejkontrolyna
akékoľvek miesto v rámci daňovej správy Slovenskej republiky, čo znamená, že zamestnanec daňových

orgánov môže byť vyslaný na služobnú cestu za účelom vykonania daňovej kontroly, pokiaľ je táto
pracovná činnosť v súlade s opisom jeho štátnozamestnaneckého miesta v pôsobnosti služobného
úradu, teda Daňového úradu Slovenskej republiky.

Daňové riaditeľstvo ďalej uviedlo, že v predmetnej veci daňovú kontrolu vykonali zamestnanci, ktorí majú
určené pravidelné miesto výkonu štátnej služby na inom daňovom úrade (na Daňovom úrade E.) ako

miestne príslušnom pre kontrolovaný daňový subjekt (Daňový úrad C.), na základe žiadosti Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré po zvážení dospelo k záveru, že takéto zabezpečenia výkonu
daňovej kontroly je vhodnejšie vzhľadom na skutočnosť, že konateľ kontrolovaného daňového subjektu
vyjadril požiadavku na výkon daňovej kontroly v priestoroch svojej prevádzky v Poprade, keďže všetky
účtovné doklady sa nachádzajú v tejto prevádzke.Daňové riaditeľstvo poukázalo na to, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánov,
a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly, daňové riaditeľstvo
sa zriaďuje pre územné obvody všetkých daňových úradov. Je rozpočtovou organizáciou, ktorá je

zamestnávateľom zamestnancov daňových orgánov. Podľa § 1a písm. j/ zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov zamestnancom správcu dane je zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je
daňové riaditeľstvo, colný úrad alebo colné riaditeľstvo alebo obec. Pojem zamestnanec správcu dane v
samotnom daňovom konaní je potrebné vykladať tak, ako to zodpovedá procesnému postaveniu osoby
vykonávajúcej daňovú kontrolu v mene správcu dane na základe poverenia príslušného predstaviteľa

správcu dane.

V predmetnej veci, ak Daňové riaditeľstvo SR rozhodlo, aby sa na výkone daňovej kontroly, ktorú začal
Daňový úrad Bardejov, zúčastnili zamestnanci daňovej správy pôsobiaci síce na inom daňovom úrade,
ale v zamestnaneckom pomere k Daňovému riaditeľstvu SR, nedošlo k zmene miestnej príslušnosti
orgánu daňovej správy oprávneného vykonať daňovú kontrolu, a nedošlo tým ani k obchádzaniu
ustanovenia zákona o miestnej príslušnosti správcu dane.

Žalovaný uviedol, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/08-61 z
10.12.2009, ktorým argumentuje žalobca, ak účastník konania vedeného podľa zákona č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov spochybní nezaujatosť všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy,
nemá orgán verejnej správy možnosť výberu, ako bude ďalej postupovať. Je totiž povinný postupovať
spôsobom, ktorý je pre takýto prípad Zákonom o správe daní predpísaný. To znamená, že o námietke

zaujatosti všetkých zamestnancov musí byť rozhodnuté v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o správe daní.
Nie je možné tento postup obísť tak, že bez rozhodnutia o námietke sa dotknutí zamestnanci orgánu
verejnej správy fakticky vylúčia z konania a nahradia sa zamestnancami iného orgánu verejnej správy
podriadeného tomu istému vyššiemu orgánu verejnej správy, a to bez zmeny miestnej príslušnosti
orgánu verejnej správy. Vyslovený právny názor Ústavného súdu SR vychádza z predpokladu, že

skutkové okolnosti daného prípadu sú medzi účastníkmi konania nesporné. Riaditeľ daňového úradu
poveril vykonaním daňovej kontroly nie vlastných zamestnancov, ale zamestnancov iného daňového
úradu. Urobil tak preto, že daňový subjekt predtým spochybnil nezaujatosť zamestnancov miestne
príslušného daňového úradu. Riaditeľ daňového úradu nepovažoval za možné vykonať daňovú kontrolu
u daňového subjektu prostredníctvom svojich zamestnancov vzhľadom na skutočnosť, že daňový

subjekt spochybnil ich nezaujatosť. Napriek tomu však nepostupoval tak, že by boli títo zamestnanci
vylúčení z daňového konania postupom podľa §24 ods. 5 Zákona o správe daní, ale bez takéhoto
rozhodnutiapoverilsosúhlasomdaňovéhoriaditeľstvavykonanímdaňovejkontrolyzamestnancoviného
daňového úradu. Takýto postup je podľa právneho názoru Ústavného súdu SR v priamom rozpore s
ustanovením § 3 a § 24 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Na základe toho daňové riaditeľstvo po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a celého spisového
materiálu dospelo k záveru, že na posudzovaný prípad nemožno aplikovať uvedený právny názor
ústavného súdu, pretože, ako vyplýva zo spisového materiálu, kontrolovaný daňový subjekt počas
celého predmetného konania nepodal žiadne námietky zaujatosti podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, ako ani žiadne iné námietky (§ 50 ods.1, § 15 ods. 8, § 24 ods. 1 zákona č.

511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Je preukázané, že daňový subjekt námietku podľa § 24
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov proti všetkých zamestnancom Daňového úradu
Bardejov (vrátane riaditeľa) nepodal, a teda v predmetnom prípade nie je daný formálny dôvod na zmenu
miestnej príslušnosti tak, ako to predpokladá právny názor ústavného súdu. Uvedeným postupom nebol
daňový subjekt ukrátený na svojich subjektívnych právach, pretože daňovú kontrolu vykonal miestne

príslušný správca dane zamestnancami, ktorí mohli byť len zamestnancami Daňového riaditeľstva SR,
a aj voči týmto zamestnancom povereným výkonom daňovej kontroly mohol vzniesť priamo námietku
zaujatosti.

Navyše, vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku č. 5Sžo/l
01/2010 zo dňa 26. októbra 2010, daňové riaditeľstvo dospelo k záveru, že aj keď daňový subjekt

nepodal námietku zaujatosti proti všetkých zamestnancom Daňového úradu Bardejov, mohol správca
dane podať návrh na delegovanie podľa § 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.Nebola to však jeho povinnosť. Namiesto delegovania mohol využiť aj postup, ktorý nakoniec bol
realizovaný, a ktorý spočíval v menej formálnych úkonoch, ktorých opodstatnenie, a tým aj ich právny
základ plynie práve zo vzájomných vzťahov daňových orgánov. Ak totiž podľa zákona č. 150/2001 Z. z.

o daňových orgánoch v znení neskorších predpisov Daňové riaditeľstvo SR je právnickou osobou, teda
subjektom s plnou právnou subjektivitou, a zároveň daňové úrady takouto plnou právnou subjektivitou
nedisponujú,potomjelogické,ževoblastištátnozamestnaneckýchvzťahovivzťahovpracovnoprávnych
je oprávnené konať len Daňové riaditeľstvo SR. Platí to napriek tomu, že jednotliví štátni zamestnanci
vykonávajú svoju prácu na daňových úradoch. Ak potom Daňové riaditeľstvo SR dalo podnet na opísaný

spôsob vykonania daňovej kontroly a využilo oprávnenia, ktoré mu plynú zo zákona o štátnej službe a
z Organizačného poriadku daňových orgánov, nemožno takémuto postupu Daňového úradu Bardejov
nič vyčítať, a to predovšetkým v situácii, keď miestna príslušnosť nebola delegovaná na iného vecne
príslušného správcu dane.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu
žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pričom je nepochybné, že v týchto konaniach sa súd

riadi dispozičnou zásadou.

Žalobkyňa primárne vo všetkých žalobách namieta, že daňová kontrola nebola vykonávaná
zamestnancami miestne príslušného správcu dane, v dôsledku čoho došlo k porušeniu procesných práv
žalobcu ako daňového subjektu argumentujúc citovanými nálezmi Ústavného súdu SR a rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR. Ďalej namieta, že správca dane vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu august 2008

rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení účinnom k 31.12.2008 v ustanovení § 1a upravuje, že na účely tohto zákona sa rozumie

b/ správcom dane

1. daňový úrad a obec,

j/ zamestnancom správcu dane zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je

1. daňové riaditeľstvo.

Podľa § 3 ods. 1 - miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby
jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.

V predmetnej veci je nesporné, že sídlom žalobcu ako obchodnej spoločnosti v čase vykonávania
kontroly bol C., a teda miestne príslušným správcom dane je Daňový úrad Bardejov.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že na základe žiadosti Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo
dňa 01.12.2009 č.p.: KRP-152-141/JKP-2009 bola začatá daňová kontrola, pričom podľa § 15 ods. 3
zákona č. 511/1992 Zb. - správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa

odseku 2, ak tak ustanovuje osobitný zákon, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány
činné v trestnom konaní...

Ak teda žalobca v žalobe namieta, že nebol mu oznámený dôvod začatia daňovej kontroly, táto jeho
námietka nezákonnosti nie je dôvodná, pretože postup správcu dane bol v súlade s vyššie citovaným
ustanovením Zákona o správe daní a poplatkov. Zo spisu tiež nepochybne vyplýva, že zápisnicou zo

dňa 17.2.2010 č. 700/320/5653/2010/Mart bola začatá daňová kontrola a na vykonanie tejto kontroly
poverením zo dňa 15.02.2010 č. 700/100/5451/2010/Pri boli poverené Ing. B. Z. a Ing. Z. O. s miestom
výkonu štátnozamestnaneckého pomeru u miestne príslušného správcu dane Daňového úradu C.. Zozápisnice o začatí daňovej kontroly je nesporné, že ako miesto vykonávania daňovej kontroly je uvedené
v priestoroch prevádzkarne daňového subjektu R. XXXX/XX, S.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
DR SR, pracovisko Prešov listom zo dňa 11.3.2010 č. VII/320/1589-12/2010 požiadalo Daňový úrad

Kežmarok o zabezpečenie výkonu daňovej kontroly za príslušné zdaňovacie obdobie u daňového
subjektu LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o., jeho zamestnancami a z tohto dôvodu miestne príslušný
správca dane DÚ Bardejov listom zo dňa 22.03.2010 č. 700/320/10870/2010/Pri zrušil poverenie na
výkon tejto daňovej kontroly pre Ing. B. Z. a Ing. Z. O. a poverením zo dňa 23.03.2010 poveril vykonaním
daňovejkontrolyIng.Z.P.aBc.A.K.,zamestnankyneDÚE..Tieto23.03.2010prevzalidokladysúvisiace

svýkonomdaňovejkontrolyudaňovéhosubjektuLUMITATRYSLOVAKIA,s.r.o.,očomsvedčíajúradný
záznam zo dňa 23.03.2010 a samotný výkon daňovej kontroly pokračoval v priestoroch prevádzkarne
daňového subjektu v Poprade.

Zo spisu je rovnako nesporné, že miestne príslušný správca dane DÚ Bardejov s účinnosťou od
14.12.2010 listom č. 700/100/43266/2010 zrušil poverenie na výkon daňovej kontroly pre Ing. Z.P. a
Bc. A. K. a listom zo dňa 14.12.2010 č. 700/100/43269/2010/Pri boli poverení Ing. K. S. a Ing. N. E., s

miestom výkonu štátnozamestnaneckej služby na DÚ C., čo vyplýva nepochybne z úradného záznamu
zo dňa 14.12.2010 č. j.: 716/320/34140/2010/Sis.

Ak teda žalobca namieta, že daňová kontrola bola vykonávaná zamestnancami DÚ Kežmarok, toto jeho
tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu, pretože Ing. B. Z. a Ing. Z. O. vykonávali štátnozamestnanecký
pomer u miestne príslušného správcu dane a k povereniu výkonu daňovej kontroly zamestnankyňami

DÚ E. došlo z dôvodu hospodárnosti, pretože prevádzkareň žalobcu je v S..

Z citovaného ustanovenia § 1a písm. j) zákona č. 511/1992 Zb. je bez akýchkoľvek pochybností, že
zamestnancom správcu dane je zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je daňové riaditeľstvo.

Námietka žalobkyne, že Daňový úrad Bardejov v rozhodnutiach neodôvodnil, prečo vykonávaním
daňovej kontroly následne poveril zamestnancov s miestami výkonu štátnej služby na DÚ C. (Ing. S. S.

a Ing. V. E.) je len konštatovaním, pretože žalobca v žalobe nenamietal súčasne, že takýmto postupom
bolo porušené konkrétne ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb. Ak žalobca je toho názoru, že takýto
postup je nezákonný, potom mal uviesť konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené.

Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. nevyplýva povinnosť správcu dane vysvetľovať
kontrolovanému daňovému subjektu, prečo vykonaním daňovej kontroly poverí konkrétneho

zamestnanca DR SR.

Ak žalobkyňa namieta, že daňovú kontrolu nevykonával miestne príslušný správca dane, toto jeho
tvrdenie nezodpovedá zisteniam vyplývajúcim z obsahu spisu, naviac daňová kontrola bola začatá
a ukončená zamestnancami pridelenými na výkon štátnozamestnaneckého pomeru na Daňový úrad
Bardejov. Ak žalobca v žalobe argumentuje nálezom Ústavného súdu sp. zn.: II. ÚS 118/08 zo dňa

10.12.2009, na predmetnú vec takýto záver z obsahu tohto nálezu Ústavného súdu nevyplýva. Skutkový
stav nie je totožný so skutkovým stavom v prejednávaných veciach. Ústavný súd SR v náleze sp. zn.:
II. ÚS 118/2008 - právo na inú právnu ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky a na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy uviedol, že (citácia): „Ak účastník konania vedeného
podľa Zákona SNR č. 511/1992 zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov spochybní nezaujatosť všetkých zamestnancov
orgánu verejnej správy, nemá orgán verejnej správy možnosť výberu, ako bude ďalej postupovať. Je
totiž povinný postupovať spôsobom, ktorý je pre takýto prípad Zákonom o správe daní predpísaný. To
znamená, že o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov musí byť rozhodnuté v zmysle § 24 ods. 5
Zákona o správe daní. Nie je možné tento postup obísť tak, že bez rozhodnutia o námietke sa dotknutí

zamestnanci orgánu verejnej správy fakticky vylúčia z konania a nahradia sa zamestnancami iného
orgánu verejnej správy podriadeného tomu istému vyššiemu orgánu verejnej správy a to bez zmeny
miestnej príslušnosti orgánu verejnej správy.“Žalobkyňa nenamietala zaujatosť zamestnancov miestne príslušného správcu dane, teda DÚ Bardejov.
K povereniu výkonom daňovej kontroly zamestnancami daňového riaditeľstva s miestom výkonu na DÚ
Kežmarok došlo z dôvodu hospodárnosti a účelnosti a naviac žalobca v žalobe neuvádza, aký vplyv

vykonávanie kontroly zamestnankyňami správcu dane DÚ Kežmarok a to iba v určitej fáze daňovej
kontroly má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že na procesné pochybenia je treba prihliadnuť
iba vtedy, ak vady konania môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a proces, v danom
prípade daňová kontrola, sa nezopakuje preto, aby boli iba odstránené prípadné formálne vady konania.

Súd však zdôrazňuje, že uvedený postup správcu dane nepovažuje za chybný a poukazuje aj na
argumentáciu žalovaného uvedenú v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Teda zamestnanec správcu
dane je zamestnanec daňového riaditeľstva, ktorého možno vyslať na služobnú cestu (§ 45 ods. 1
zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe...).

Podľa zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch... a to § 4 ods. 2 - daňový úrad riadi a za jeho
činnosť zodpovedá riaditeľ. Prvostupňové rozhodnutia boli vydané miestne príslušným správcom dane

a podpísaná osobou Ing. U. G., vymenovaným na zastupovanie riaditeľa DÚ, ktorého zaujatosť žalobca
nenamietal.

Kžalobnejnámietke,žeprotokolodaňovejkontrolejenezákonnýdôkaznýprostriedok,jetrebapoukázať
na to, že zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov dôkazné prostriedky definuje v ustanovení §
29 ods. 4 tak, že ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia,
odpovede na výzvy správcu dane a pod.) o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim. Teda v žiadnom prípade protokol o daňovej kontrole nie je

dôkazným prostriedkom ale je výsledkom vykonaného dokazovania správcom dane, pričom žalobca
nenamietal, ktorý konkrétny dôkaz bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Z ustanovenia ods. 10 § 15 citovaného zákona vyplýva, že o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo
o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17
alebo § 17 a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho

prerokovanie... .

Z § 15 ods. 1 vyplýva, že protokol musí obsahovať

a/ názov a sídlo správcu dane,

b/ číslo konania,

c/ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno

a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené,

d/ predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie,

e/ meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

f/ miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,

g/ súpis kontrolovaných dokladov,

h/ preukázané kontrolné zistenia,i/ dátum vypracovania protokolu,

j/ dátum prerokovania protokolu,

k/ vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

l/ vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.

Ak žalobkyňa napriek tomu, že tieto skutočnosti neuvádzala v odvolaniach proti dodatočným platobným
výmerom, namieta, že správcom dane nebolo preukázané, že uplatnila nadmerný odpočet dane za
uvedené zdaňovacie obdobia v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 zákona č. 222/2003
Z.z., súd poukazuje na to, že daň z pridanej hodnoty podľa notoricky známych skutočností je ľahko
zneužiteľná, preto vo veciach dane z pridanej hodnoty je dôkazné bremeno na daňovom subjekte,

ktoré upravuje § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. tak, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznam o vedení daňovým
subjektom.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 31.12.2008 v ustanovení § 9 ods.
1 upravuje, že dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8... .

Ak žalobkyňa tvrdí, že služby jej boli odberateľovi dodané, toto svoje tvrdenie žiadnymi dôkazmi
nepreukázala, o čom svedčí jeho vyjadrenie na výzvu správcu dane. Ak si uplatnila nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty, potom mal mať dostatok dôkazov, okrem faktúr od dodávateľov služby, ktorými

by preukázala, že reálne k dodaniu služby došlo, pretože podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH - právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť.

Podľa § 19 ods. 2 prvá veta - daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) - platiteľ môže odpočítať od dane, ktorý je povinný platiť daň z tovarov a

služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 2 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Z citovaného ustanovenia je teda nepochybné, že pri uplatnení nároku na odpočítanie dane daňový
subjekt,ktorýsitakýtonárok uplatnil,musíbezakýchkoľvekpochybnostípreukázať,žekonkrétnaslužba

vyplývajúca z faktúry, mu bola dodaná práve deklarovaným subjektom, čo žalobkyňa v predmetnej veci
nepreukázala.

Zo spisu a z odôvodnení rozhodnutí je nesporné, že správca dane dal možnosť žalobkyni, aby dodanie
služby preukázala (okrem faktúry) aj inými dôkazmi, čo neurobila.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) - právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť a) ak pri

odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V súvislosti s námietkami žalobkyne, že žalovaný v konaní nespochybniteľne nepreukázal, že služby
jej obchodnými partnermi dodané neboli, je treba uviesť, že dôkazné bremeno ťaží žalobcu a pre
uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nestačí formálne preukázať existenciu
faktúry s náležitosťami upravenými v Zákone o dani z pridanej hodnoty. Takýto právny záver vyplýva

aj z judikátov Najvyššieho súdu SR, naviac zo spisu daňových orgánov a netvrdí to ani žalokyňav žalobe, že okrem faktúr predložila aj iné dôkazné prostriedky. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf 1/2011, podľa ktorého daňový subjekt vyčerpal vlastné
dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru

a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého
dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a
jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

Ak žalobkyňa v žalobách tvrdí, že dodanie služby bolo založené iba na ústnych dohodách bez toho,
aby tieto tvrdenia preukázala aj inými dôkaznými prostriedkami, vystavila sa riziku a svedčí to o jej

nezodpovednom podnikaní, že pri uplatnení nároku na nadmerný odpočet DPH reálnu dodávku služby
nepreukáže.

V súvislosti so žalobnou námietkou žalobkyne, že jej bolo upreté právo zúčastniť sa výsluchu svedkov
súd poukazuje na to, že aj keď bolo povinnosťou správcu dane umožniť žalobkyni zúčastniť sa výsluchu
svedkov, táto procesná vada nemá vplyv na zákonnosť príslušných preskúmavaných rozhodnutí
žalovaného. Správca dane si zabezpečil dostatok dôkazov nevyhnutných pre dosiahnutie účelu daňovej

kontroly a posudzoval všetky dôkazy, čím preukázal neoprávnené uplatnenie práva na nadmerný
odpočet kontrolovaným daňovým subjektom. Žalobkyňa počas daňovej kontroly, v odvolacom konaní a
ani podanou žalobou žiadnym spôsobom nepreukázala, že opakovaním výsluchu svedkov by sa mohol
dosiahnuť iný výsledok daňovej kontroly.

Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, a teda

nepreukázal, že nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia uplatnila
v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov a splnila si dôkaznú povinnosť tak, ako upravuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup Daňového riaditeľstva

SR v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup daňového
riaditeľstva sú v súlade so zákonom, a preto žaloby ako nezákonné zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech,
náhradu trov konania nepriznal a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu v predmetnej veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.