Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 22, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105205799
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4105205799.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, v menej ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
povinnej: K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, o vymoženie sumy 1.036,31 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu Okresného súdu Nitra zo dňa 7. augusta 2012 č. k.

11Er/46/2005-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa, exekučný súd) napadnutým uznesením zo dňa 07. 08. 2012
č. k. 11Er/46/2005-28 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Rozhodnutie právne

odôvodnil s poukazom na ust. § 39, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g), § 57
ods. 2, § 58 ods. 1 a § 238 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to,
že oprávnený návrhom zo dňa 22. 02. 2005 požiadal súdneho exekútora, Bc. Karola Nagya, so sídlom
Exekútorského úradu v Galante, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie začalo
dňa 09. 03. 2005. Exekučným titulom v predmetnom konaní je Notárska zápisnica č. N 4324/2004, NZ
80384/2004, napísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave, Gajova 13, dňa 17.

11. 2004. Okresný súd Nitra udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 06. 04.
2005 pod číslom 5403 008197 *. Uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 11Er/46/2005-19 zo dňa 13. 09.
2007, súd pripustil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60. Súdnemu exekútorovi
Bc. Karolovi Nagyovi so sídlom Exekútorského úradu v Galante trovy exekúcie nepriznal. Súd prvého
stupňa ex offo skúmal súdny spis, pričom zistil, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa 06. 07. 2004

zmluvu o úvere č. 4280484, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice (exekučný titul), t. j. aby v jej mene
uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre
súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a
jej príslušenstva. Keďže povinná nesplnila záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska zápisnica, kde
za povinnú osobu konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do

základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinná osoba
splatí v lehote do 16. 11. 2004, v opačnom prípade vyjadrila súhlas s použitím notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru,
že splnomocnenie (dohoda o splnomocnení), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 OZ
považovaný za neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Tomášom Kušnírom k
uznaniu právneho záväzku (dlhu), a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom

pre toto exekučné konanie. Z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdávapráv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinnej o splnomocnení Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jeho
záväzok, považoval súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere

a splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase
nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Tomáša
Kušníra na také právo. Z uvedeného vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o povinnosti splatiť svoj dlh
v lehote určenej v exekučnom titule. Na základe vyššie uvedených skutočností súd postupoval v zmysle
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodol s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

o neprípustnosti exekúcie a následne o jej zastavení. O trovách exekúcie súd v tomto štádiu konania
nerozhodoval s tým, že o trovách rozhodne po právoplatnosti uznesenia, po ich vyčíslení a uplatnení
súdnym exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b/ OSP), súd odňal

možnosť účastníkovi konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. d/ OSP), nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal náležité dokazovanie, rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/
OSP). Uviedol, že exekučný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie

zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci samej. Exekučný súd
nesprávnouaústavnenesúladnouinterpretáciou§58ods.1Exekučnéhoporiadkusapostavildopozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii
exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo

pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako keby bol exekučný titul zrušený. Poukázal
na to, že notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel
náležitú starostlivosť. Štát zodpovedá za škodu pri výkone notárskej činnosti, preto ak právny poriadok
osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov,
musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Notár pri výkone

verejnej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou
so zákonom a dobrými mravmi podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Zákon ukladá notárovi
povinnosť konať a uvádza, kedy je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Odvolávať
sa na nezákonnosť v štádiu výkonu práva na účely približovania sa k idei spravodlivosti nesmie
viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv ustanovených zákonom a narušovaniu

istoty v občianskoprávnych vzťahoch. Z uvedeného vyplýva, že ak notár neodmietne vykonať úkon,
zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.
Poukázal na § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku upravujúci vierohodnosť notárskej listiny. Všeobecný
súd nedisponoval právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu
práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Postup exekučného súdu, ktorý umožňuje bez časového

obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo
povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože
je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok,
ktorý tvorí súčasť princípov právneho štátu. Notársky poriadok určuje postupy, ktorými je možné úkony
notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný a je založená

platnosť zásady správnosti úkonu. Na základe uvedeného všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa
skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Povinná sa mohla domáhať
opravy zrušením zápisnice de iure alebo sa mohla domáhať náhrady škody, ak tak nepostupovala, nie je
možné za súčasného právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred súdom. Tvrdil, že
súd svojím konaním porušil zásadu rovnocennosti. Ak sa odvolací súd nestotožní s ústavne súladnou

interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada aby bolo konanie prerušené a zároveň podaný
návrh na konanie Ústavnému súdu SR o súlade ust. 44 ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy
Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že súd konal mimo rámec zverenej právomoci a ignoroval všetky
procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal na
to, že súd porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo

na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal skutočnosť, že súd viackrát
konštatoval skutočnosti akoby vykonal dokazovanie, ktoré v skutočnosti nevykonal a k rozhodnutiu
dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvahy súdu nemôžu byťpodkladom pre rozhodnutie. Nestotožnil sa s tvrdením súdu, že plnomocenstvo považuje za neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, z dôvodu, že vznikol hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami
povinnej a oprávneného v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Tvrdil, že povinná na seba neprevzala

žiadne nové povinnosti alebo záväzky, resp. jej nevznikli žiadne nové práva či výhody. Povinná mohla
plnomocenstvo podľa § 33b ods. 1 písm. b/ OZ odvolať a v takomto úkone jej nebránila žiadna prekážka.
Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok uvedených v § 53 OZ. Uviedol, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť
uznať dlh v čase jeho vzniku, resp. súčasne s uzatvorením zmluvy na základe ktorej dlh vzniká. Z

uvedeného vyplýva, že nešlo o budúce právo, ktorého by sa povinná nemohla platne vzdať a udelenie
plnomocenstva neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva. Súd dospel k nesprávnemu záveru
pokiaľ ide o tvrdenie, že zástupca nehájil záujmy povinnej. Tento záver nevyplynul z vykonaného
dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca bol splnomocnený len na jeden
právny úkon, ktorým neprekročil udelené plnomocenstvo. Okrem iného išlo o plnomocenstvo udelené
advokátovi, ktorý je nezávislý. Za nesprávny považuje názor súdu, ktorým uviedol, že notárska zápisnica

má byť spísaná oprávneným aj povinnou. Takýto názor súdu považoval za rozporný so súdnou praxou
a uznesením Najvyššieho súdu SR vo veci 3Co 7/2007. Mal za to, že exekučný titul bol vydaný v súlade
s právnym poriadkom a skutočnosť, či sa bude exekúcia vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už
raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol vydaním poverenia na výkon exekúcie. Poukázal
na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých

predmetom je porušenie základných práv a slobôd, pričom všeobecný súd je viazaný rozhodnutím
Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Tvrdil, že súd sa nijako nevysporiadal s
výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za
neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým
dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,

teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Uviedol, že v danom
prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny
dvor Európskej únie. V závere návrhu uviedol, že žiada súd, aby konanie prerušil a predložil Súdnemu
dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v znení: 1. je možné za neprijateľnú podmienku považovať
aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne

splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene
uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe
zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy; 2. je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných
práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči

spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c/ vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúciatýkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa
záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa§2ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva

a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa svojím návrhom spísaným dňa
22. 02. 2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na sumu 1 036,31 eura s príslušenstvom.
Ako exekučný titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 4324/2004, NZ

80384/2004 zo dňa 17. 11. 2004 spísanú na Notárskom úrade notára JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom
v Bratislave, Gajova 13. Súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora Bc. Karola Nagya dňa 06. 04.
2005 výkonom exekúcie. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 13. 09. 2007 č. k. 11Er/46/2005-19
pripustil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60. Pôvodne poverenému súdnemu

exekútorovi Bc. Karolovi Nagyovi trovy exekúcie nepriznal. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa
rozhodol o neprípustnosti exekúcie, ktorú následne zastavil.

Odvolací súd k veci uvádza, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už

začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).

Súdy v danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný v súlade
so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas
exekučného konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať, či exekučný titul
bol vydaný v súlade so zákonom. Je potrebné uviesť, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie tak,
ako je to v konaní pred súdom prvého stupňa. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul
- notársku zápisnicu a Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným, pod zistený skutkový

stav podriadil príslušnú právnu úpravu a vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne
zisteného skutkového stavu.

V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 06. 07. 2004, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť

povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky
a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo
pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti
a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či
povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila
ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú takéto
vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonnýchnáležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v
nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené

povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.
Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods.
2 OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so
záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods.
2, v zmysle § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na

skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd prijal záver, že
plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym
úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku
z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor
záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor
podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý ju pri uznaní

dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v
dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne
oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvná
voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej
variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred

pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno hovoriť o žiadnej slobodnej vôli. Odvolací súd poukazuje aj
na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda
v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh
uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva,
ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle

ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo udelené platne,
nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom vzniknúť právne
účinky pre osobu v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne
účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinnej, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť
exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia

by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou
notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si
určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc.
Následkom uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bola zaviazaná na splatenie svojho
dlhu v lehote, o ktorej nemala vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní správne konštatoval skutočnosť, že notárska zápisnica
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy súdu
prvého stupňa dôležitou skutočnosťou je aj to, že splnomocnenie, ktoré udelila povinná v Zmluve o
úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala
záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala svojho práva

uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo už v tom
čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku
„uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný,
navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom
rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie, koncipované tak, ako je obsiahnuté v

Zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho súd
prvého stupňa považoval za neplatné.

Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho
úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a

zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí so všetkými
argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto
rozhodnutí odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.Oprávnený v odvolaní žiadal prerušiť konanie, preto odvolací súd preskúmal prípustnosť takéhoto
postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký

vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j.
súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok, zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť
SúdnemudvoruESnávrhnarozhodnutieoprejudiciálnejotázkeovýkladeprávnehoaktuEurópskejúnie
len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná

skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do
ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o
predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantné.
Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je
súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti ktorého
rozhodnutiu nemožno podať žiaden opravný prostriedok, pričom výnimkou z povahy je návrh na obnovu

konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010).
Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu
zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ
ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
OSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania, keďže

okresný a krajský súd aplikovali a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne práve predpisy (Občiansky
zákonník, Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z.).

S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo rozhodnuté
na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky

oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je
vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval
odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a
irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109
ods. 1 písm. c/ OSP zamietol.

Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu,
aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v
rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,

čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 109 ods.
1 písm. b/ OSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvého stupňa v tomto prípade ani
nerozhodoval.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol odvolací súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4
a ustanovenie § 142 ods. 1 OSP.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.