Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612202455
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:1612202455.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v opatrovníckej veci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony: X. V.,
nar. XX. S. XXXX, trvale bytom K., t. č. O. A. E., H., J. F. X, o ustanovenie opatrovníka, o odvolaní
Mesta Holíč, Holíč, Bratislavská 5, proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 18. augusta 2014 č. k.
6P/152/2012-82 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa ustanovil osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony
X. V., nar. XX. S. XXXX (ďalej len „X. V.“) za opatrovníka K. H., D. X, XXX XX H., s tým, že opatrovník
je oprávnený a povinný zastupovať X. V. (v príslušnom čiastkovom výroku uznesenia označenú len za
„obmedzenú spôsobilosti na právne úkony“) pri rozhodovaní o hospodárení s prostriedkami, ktoré jej
budú zverené k vyúčtovaniu v zamestnaneckom pomere. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 27

ods. 2 a 3 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 189a
ods. 1 a § 192 ods. 1 a 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení) a poukazom na R 50/1958, Z IV str. 424 a R 45/1986, vecne potom potrebou
ustanovenia opatrovníka X. V. z dôvodu, že jej doterajší opatrovník zomrel, nezistením žiadneho
príbuzného, ktorý by mohol byť menovanej ustanovený za opatrovníka a ani inej osoby, ktorá by spĺňala
podmienky pre ustanovenie za opatrovníka a ktorá by s ustanovením do tejto funkcie súhlasila, z ktorého

dôvodu za opatrovníka bolo treba ustanoviť orgán miestnej samosprávy (tzv. verejného opatrovníka),
kde má X. V. skutočné bydlisko a to K. H., teda takého opatrovníka, ktorý bude osobe obmedzenej v
spôsobilosti na právne úkony čo najbližšie.

Proti tomu uzneseniu podal včas odvolanie iba ustanovený opatrovník s návrhom na jeho zrušenie
(uznesenia) a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal tým, že súd nemôže určiť

za opatrovníka osobu proti jej vôli. Poukázal tiež na uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27. októbra
2010 sp. zn. 6Sžo 155/2010 a z 30. apríla 2012 sp. zn. 4 Obo 12/2012, ako aj ustanovenia § 1 ods. 1
a § 3 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. X. V. najmenej od 15. októbra 2011 (od smrti
jej predchádzajúceho opatrovníka) si s finančnými prostriedkami hospodári sama a podľa vyjadrenia
sociálnej pracovníčky zariadenia sociálnych služieb O. A. E. v H. má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
sociálnych služieb na dobu určitú do 5. decembra 2014. Nie je občiankou Mesta Holíč, nemá na

jeho území trvalý ani prechodný pobyt a môže kedykoľvek odísť. Preto nepovažoval za opodstatnené
napadnutéuznesenie,keďžeMestoHolíčnedalosúhlasnajehoustanoveniezaopatrovníkamenovanej.

X. V. odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ O. s. p. vec v celom rozsahu, pretože povaha

konania (zahájiteľného i bez návrhu) umožňovala prieskum napadnutého rozhodnutia bez viazanosti
odvolacím návrhom. Urobil tak pritom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešloo žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania veci na pojednávaní odvolacieho súdu a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

Podľa § 20 O. s. p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Spôsobilosť samostatne konať pred súdom má ten, kto má spôsobilosť na právne úkony (podľa
hmotného práva). Fyzická osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony z dôvodu, že trpí

duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a preto nie je vôbec spôsobilá robiť právne úkony, ako aj
osoba z takéhoto dôvodu schopná robiť len niektoré úkony a preto v spôsobilosti na právne úkony „len“
obmedzená, nemá procesnú spôsobilosť a preto nemôže samostatne konať pred súdom (čo v prípade
obmedzenia v spôsobilosti platí vtedy, ak do rozsahu úkonov, ktoré dotyčná osoba nie je spôsobilá robiť
samostatne, spadá aj robenie úkonov vo vzťahu k štátnym orgánom). Ide tu o spôsobilosť účastníka
samostatne alebo prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu vykonávať pred súdom procesné úkony.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek v konaní prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Účastníci konania musia disponovať určitými vlastnosťami, aby súd mohol konať. Ide predovšetkým

o spôsobilosť byť účastníkom konania, procesnú spôsobilosť a ak má účastník zástupcu, tak i tzv.
spôsobilosť byť zástupcom účastníka konania. Nedostatok procesnej podmienky na strane účastníka
predstavuje tzv. prekážky postupu konania, ktorých následky sú uvedené v § 107 O. s. p.

Hoci to súd prvého stupňa v napadnutom uznesení výslovne neuvádza, je zrejmé, že pri svojom

rozhodovaní vychádzal správne z toho, že X. V. má procesnú spôsobilosť t. j. spôsobilosť konať pred
súdom samostatne a nemusí byť v takomto konaní zastúpená opatrovníkom (pre konanie).

Rozsudkom Okresného súdu v Náchode č. k. P 27/85-57 z 26. februára 1985 (ktorý nadobudol
právoplatnosť 23. apríla 1985), bola totiž X. V. iba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu,

že nie je spôsobilá vychovávať a starať sa o maloleté dieťa, brať na seba hmotnú zodpovednosť za
prostriedky zverené k vyúčtovaniu v zamestnaneckom pomere a vykonávať vedúcu funkciu; pričom
následne uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. MA 8 P 65/2001-108 z 21. septembra 2005
(ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. októbra 2005), jej bol ustanovený opatrovník Q. H. (ktorý bol jej
druhom a žil s ňou v spoločnej domácnosti) a to iba na zastupovanie menovanej pri rozhodovaní o

hospodárení s prostriedkami, ktoré jej budú zverené k vyúčtovaniu v zamestnaneckom pomere. Podľa
úmrtného listu vystaveného Matričným úradom Mesta Malacky 17. októbra 2011, potom Q. H., nar. XX.
I. XXXX, zomrel XX. V. XXXX v K..

Podľa § 189a ods. 1 O. s. p. v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony

súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého
spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Podľa § 192 O. s. p. súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho
podľa zákona musia mať (odsek 1). V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka uvedie i rozsah

opatrovníckych práv a povinností (odsek 2).

Podľa§27ods.2O.z.zákonnýmzástupcomfyzickejosoby,ktorúsúdrozhodnutímpozbavilspôsobilosti
na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil je súdom
ustanovený opatrovník. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť

príbuzný fyzickej osoby, ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať vo
svojom mene (§ 18 ods. 1).

Podľa § 29 ods. 6 vety prvej, druhej a časti vety tretej pred bodkočiarkou O. s. p. za opatrovníka

súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je
účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec, nemôže však ustanoviť za opatrovníka
zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec.Z týchto ustanovení vyplýva, že zákony pre zabezpečenie ochrany práv osoby pozbavenej alebo
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony ukladajú súdu ustanoviť takejto osobe opatrovníka.

Touto funkciou opatrovníka má byť v zmysle úpravy z § 27 ods. 2 a 3 O. z. poverený predovšetkým
príbuzný nesvojprávneho, u ktorého sú záruky dobrého výkonu tejto funkcie, avšak za podmienky, že
je ochotný túto funkciu vykonávať. Ak niet takého príbuzného, môže súd poveriť touto funkciou iného
občana - fyzickú osobu, takisto so zárukami riadneho výkonu funkcie, teda ak je schopný a ochotný
funkciu vykonávať a až ak ani takejto osoby niet, môže dôjsť k povereniu výkonom funkcie opatrovníka

nesvojprávnej osoby orgánu miestnej správy, prípadne jeho zariadenia s právnou subjektivitou.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami, vykonal
šetrenia za účelom zistenia okruhu príbuzných X. V. a zistil (z oznámenia Mesta Malacky a z registra
obyvateľov), že X. V. má ako trvalý pobyt hlásený pobyt bezdomovca K., od januára 2012 však býva v
O. A. E. v H. a v meste Malacky nemá žiadnych rodinných príslušníkov. Mesto Malacky oznámilo adresu

na sestru dotyčnej O. N., bytom H. č. XXX, XXX XX H. J., F. W. (ďalej len „ČR“), podľa zistení súdu je
však táto na uvedenej adrese neznáma a iná jej adresa nebola aj napriek dopytom na Magistrát Mesta
Hradec Králové, Obvodný súd pre Prahu 7 a Ministerstvo vnútra ČR zistená. Mesto Malacky taktiež
oznámilo, že v ich evidencii majú zaznačenú dcéru X. V. E. V., nar. X. V. XXXX, ktorá však nemá v K.
trvalý ani prechodný pobyt a tiež uviedlo, že iné informácie o ďalších príbuzných X. V. im nie sú známe.

Z registra obyvateľov potom súd zistil, že E. V. má trvalý pobyt hlásený na adrese C. D. č. XXX, okres
N., na uvedenú adresu sa mu však nepodarilo doručiť súdnu zásielku, keďže tá sa vrátila s poznámkou
pošty „adresát je neznámy“. Obec Valaská Belá súdu oznámila, že E. V. v obci nikdy nežila a ani nežije
a nie je v ich obci prihlásená k trvalému pobytu, ale bola len v minulosti zapísaná na karte svojej matky.
V ich obci žije príbuzná X. V. C. P., nar. X. I. XXXX, tejto sa však taktiež nepodarilo doručiť súdnu

zásielku, nakoľko adresátka túto odmietla prevziať. Bydlisko ani zamestnávateľa E. V. sa nepodarilo
zistiť ani lustráciou v Sociálnej poisťovni, registri obyvateľov ani lustráciou v ústrednej evidencii väzňov.
Azylový dom E. vyjadril nesúhlas s tým, aby bol ustanovený za opatrovníka X. V., nakoľko ich zariadenie
poskytuje ubytovanie iba na určitý čas, menovaná býva u nich dobrovoľne a kedykoľvek môže opustiť
ich zariadenie a odsťahovať sa. Uviedol tiež, že X. V. žije sama, žiadnych príbuzných nespomína, nikto

ju v zariadení nenavštevuje a s nikým si nevytvorila bližší vzťah. S finančnými prostriedkami si hospodári
sama, nemá voči nim žiadne podlžnosti a nevedia označiť žiadnu osobu vhodnú za opatrovníka. Aj X.
V. vo svojich vyjadreniach potvrdila, že t. č. býva v O. A. E. v H., žije sama, nemá žiadnych príbuzných
ani priateľov a nepozná nikoho, kto by ju mohol zastupovať v hospodárení s finančnými prostriedkami,
pričom je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50

eur mesačne.

Odvolací súd lustráciou v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni zistil, že X. V. je slobodná, má iba
1 dieťa - E. V. a od 31. mája 2012 má evidovaný pobyt bezdomovca v K.. C. P., nar. X. I. XXXX, bytom
C. D. XXX, ktorá odmietla prevziať zásielku súdu nie je sestrou X. V.; E. V., nar. X. V. XXXX, dcéra X.

V. je slobodná, bezdetná a nie je evidovaná v Sociálnej poisťovni.

Je pravdou, že v zmysle konštantnej judikatúry súdov sa zásadne vyžaduje, aby súdom ustanovovaný
opatrovník s prevzatím funkcie opatrovníka súhlasil a aby nebol do tejto funkcie ustanovený proti
svojej vôli. Ak ale vhodná fyzická osoba zistená nebola, niet inej možnosti ako ustanoviť tzv. verejného

opatrovníka, keď súd musí zabezpečiť ochranu práv osoby obmedzenej v spôsobilosti ustanovením
jej opatrovníka. To vyplýva zo znenia vyššie citovaného ust. § 27 ods. 3 O. z., ktoré je formulované
imperatívne. Za situácie, keď súd musí na základe zákonného príkazu ustanoviť osobe pozbavenej
(prípadne obmedzenej v) spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, pričom žiadna vhodná fyzická
osoba sa nenašla a nezostáva iná možnosť ako ustanoviť jej za opatrovníka obec, nemôže už byť

potom relevantným, že obec ako verejnoprávny orgán s ustanovením za opatrovníka nesúhlasí. V tejto
súvislosti sa žiada poukázať i na judikatúru spomenutú už súdom prvého stupňa (Z IV str. 424), v
zmysle ktorej možnosť ustanoviť národný výbor (teraz orgán miestnej správy), prípadne jeho zariadenie
za opatrovníka občana nie je viazaná na súhlas týchto orgánov a organizácií. Ak sa nepodarilo nájsť
vhodného občana - fyzickú osobu pre túto funkciu, povinnosťou súdu je, aby ustanovil orgán miestnej

správy (R 45/1986).

Odvolací súd zotrváva aj na svojom stanovisku, že pri rozhodovaní sa medzi viacerými takto do úvahy
prichádzajúcimi osobami je potrebné ustanoviť tú obec (prípadne jej zariadenie s právnou subjektivitou),v ktorej sa nachádza skutočné bydlisko osoby obmedzenej v spôsobilosti (a nie obec, v ktorej je takáto
osoba iba evidenčne prihlásená k trvalému pobytu, zvlášť ak ide len o formálny pobyt bezdomovca).

K odvolateľom označeným rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR odvolací súd uvádza, že obe riešili
ustanovenie tzv. opatrovníka pre konanie a v prejednávanej veci ide o ustanovenie opatrovníka tomu,
ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená; navyše žiadne z nich neposkytuje uspokojivé
riešenie problému, koho ustanoviť za opatrovníka, ak by sa nenašiel nikto, kto by s tým súhlasil.

Vedený uvedenými úvahami preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu
jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 aj 2 O. s. p. (s doplnením argumentácie súdu prvého stupňa
súdom odvolacím) potvrdil.

Odvolací súd poznamenáva, že ak sa zmenia rozhodné okolnosti je možná zmena opatrovníka,
opatrovnícke konanie môže začať súd aj bez návrhu; s prihliadnutím na uvedené vyššie však zmenou

treba rozumieť nahradenie ustanoveného opatrovníka niekým iným, koho tiež možno do funkcie
ustanoviť a nielen prípadnú snahu terajšieho opatrovníka neželanej funkcie sa zbaviť.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.