Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211010345
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211010345.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr.
Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému A. N., pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno a, odsek 3 písmeno a/
Trestného zákona a iný prečin, o odvolaní obžalovaného Juraja Štefulu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo 27.03.2014, sp. zn. 1T/86/2011, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 09.10.2014,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného A. N. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkombolobžalovanýA.N.(ďalejlen„obžalovaný“)vbodoch2/až5/rozsudkuuznaný
vinným z pokračovacieho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212
odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím

prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že:

2/ dňa 9. februára 2011 v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách v Komárne na Staničnej
ulici po predchádzajúcej slovnej dohode sa spoločným konaním vlámali do bytu č. XXX/X tak, že
obžalovaný A. N. hasákom vylomil vchodové dvere vedúce do bytu a následne vošiel do bytu, odkiaľ

odcudzil železnú pokladničku s finančnou hotovosťou v sume 8 850 eur a notebook značky B. K XX v
hodnote 400 eur spolu s nabíjačkou v hodnote 30 eur a taškou čiernej farby v hodnote 30 eur, pričom
obžalovaný M. K. počas toho čakal pred obytným domom č. XXX v zaparkovanom motorovom vozidle
značky AUDI a sledoval okolie za tým účelom, aby včas upozornil obžalovaného A. N. pre prípad, že
sa niekto priblíži k obytnému domu, následne z miesta odcudzenými vecami ušli, pričom týmto konaním
spôsobili pre poškodeného P. K., narodeného XX. januára XXXX, škodu vo výške 9 310 eur,

3/dňa9.februára2011od9.00hod.do10.00hod.vP.popredchádzajúcejslovnejdohodesaspoločným
konaním vlámali do rodinného domu č. 21 tak, že obžalovaný A. N. preskočil oplotenie dvora rodinného
domu, následne páčidlom vypáčil dvojkrídlové plastové okno a cez takto vzniknutý otvor vnikol do
rodinnéhodomu,odkiaľzobývacejmiestnostiodcudzilšperkovnicu,vktorejsnachádzališperkyzozlata,
a to 13 ks dámskych prsteňov, 3 retiazky, prívesok zobrazujúci Pannu Máriu, 2 ks dámskych náramkov,

mužský náramok, 4 páry dámskych náušníc, 1 pár detských náušníc, 2 ks zlatých mincí U. A. a zlomkové
zlato o hmotnosti 30 g, ďalej z obývacej miestnosti odcudzili 4 ks dámskych náramkových hodiniek a
cestovný pas vystavený na meno N. M., nar. 7. septembra XXXX, pričom obžalovaný M. K. počas toho
čakal na ulici v blízkosti rodinného domu v zaparkovanom motorovom vozidle zn. B. a sledoval okolie
za tým účelom, aby včas upozornil obžalovaného A. N. pre prípad, že sa niekto priblíži k rodinnému
domu, následne z miesta s odcudzenými vecami ušli, pričom týmto konaním spôsobili pre poškodenú

N. M., narodenú XX. augusta XXXX, odcudzením vecí škodu vo výške 1 685 eur a poškodením okna
vo výške 85,50 eur,4/ dňa 9. februára 2011 v čase od 8.00 hod. do 13.00 hod. v E. na Ulici S. panoráme po predchádzajúcej
slovnej dohode sa spoločným konaním vlámali do rodinného domu číslo XXXX/XX tak, že páčidlom

vypáčili riadne uzamknuté dvere na terase rodinného domu, následne obaja vnikli do rodinného domu,
kde z obývacej miestnosti odcudzili zlatý prívesok s gravírovaním „X. boys L.“ v hodnote 12 eur a
z kúpeľne nachádzajúcej sa na poschodí rodinného domu odcudzili pánsky parfém značky Bvlgari v
hodnote 68 eur, následne z miesta s odcudzenými vecami ušli, pričom týmto konaním spôsobili pre
poškodeného P.. R. S., narodeného 1. júna 1954, odcudzením vecí škodu vo výške 80 eur a poškodením

dverí škodu vo výške 80 eur,

5/ dňa 9. februára 2011 v čase od 8.00 hod. do 22.00 hod. v E. na C. ulici po predchádzajúcej slovnej
dohode sa spoločným konaní vlámali do rodinného domu číslo XXXX/XX tak, že presne nezisteným
spôsobom vnikli do riadne oploteného dvora rodinného domu, kde obžalovaný A. N. rukami odstránil
sieťku proti hmyzu a vytlačil okno na detskej izbe domu, cez takto vzniknutý otvor vnikol do rodinného

domu a zo spálne odcudzil zlaté šperky a hodinky v hodnote 595 eur, finančnú hotovosť v sume 2
900, pánsky parfém zn. Chanel a dámske parfémy zn. Chanel a zn. Dior v celkovej hodnote 285 eur,
notebook zn. Asus s príslušenstvom v hodnote 400 eur, jarnú bundu, telefónny prístroj a fotoaparát,
pričom obžalovaný M. K. sledoval okolie pred oknom na dvore rodinného domu, následne z miesta s
odcudzenými vecami ušli, pričom týmto konaním spôsobili pre poškodenú G. D., narodenú 19. M., škodu

vo výške 4 180 eur.

Za to mu bol podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného
zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona a § 49 odsek
2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody 2 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol

podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť, aby spoločne a
nerozdielne s M. K. nahradil škodu poškodeným a to P. K. vo výške 9.310,--eur, N. M. vo výške 1.770,50
eur, P.. R. S. vo výške 160,--eur a G. D. vo výške 4.180,--eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku

boli poškodení N. Demáčková, P.. R. S. a G. D. so zvyškami nárokov na náhradu škody odkázaní na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, prostredníctvom svojej obhajkyne podal odvolanie
obžalovaný, ktoré odôvodnil tým, že okresný súd nesprávne vyhodnotil výpovede jednak obžalovaných

a jednak svedkov K., K., C. a B. a naopak výpovede svedkov N. N. a R. O. a Z.. Z. N., ktoré
svedčia v jeho prospech a potvrdzujú jeho obhajobu, ktorá spočíva v existencii skutočných dôkazov
popierajúcich akýkoľvek súvis s vykonaním trestného činu. Poukázal na to, že ku skutku sa v štádiu
prípravného konania priznal z donútenia, z agresívneho správania príslušníkov polície. Poukázal na
výpoveď spoluobžalovaného, ktorý nevie písať ani čítať a jeho zápisnica bola vyhotovená na úrovni

rozumovej a psychickej vyspelosti výpovede v nej obsiahnutej, takto však M. K. vypovedať nemohol,
o čom svedčia aj znalecké posudky. Poukázal na zmenu výpovede spoluobžalovaného na hlavnom
pojednávaní a jeho tvrdenie, že taktiež bol k svojej výpovedi príslušníkmi polície prinútený. V tejto
súvislosti jeho otec podal aj podnet na správanie sa príslušníkov polície, ktorým sa zaoberala inšpekcia
MinisterstvavnútraSR.TaktiežvytkolsúduI.stupňa,žesanezaoberalpreskúmanímzákonnostipostupu

vykonania domovej prehliadky na adrese jeho bydliska. Neboli naplnené ani objektívne ani subjektívne
znaky prečinu, za ktorý bol odsúdený, poukázal na chyby vo vyšetrovaní a dokazovaní a navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie.

Obžalovaný sa na verejné zasadnutie krajského súdu nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil

prostredníctvom svojej obhajkyne, o verejnom zasadnutí bol riadne a včas upovedomený. Za splnenia
zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 293 odsek 5 Trestného poriadku krajský súd vykonal
verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania

obžalovaného, zdôraznila hodnovernosť výpovedí N. a O. a oboch obžalovaných na hlavnom
pojednávaní. Odsúdený K. si nepodal odvolanie len z toho dôvodu, že bol s trestom spokojný a
poukázala na to, že vzhľadom na zlý zdravotný stav matky obžalovaného a narušené vzťahy medzi jeho
rodičmi, starostlivosť o svoju matku zabezpečuje obžalovaný a kritického dňa bol u Z.. N..Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok súdu I. stupňa považuje
za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch a navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319

Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia.
Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a

akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny, pri ukladaní trestu
a náhrade škody.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutkov popísaných vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým

následkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázaní
zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa dôsledne vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých
mal zavinenie obžalovaného preukázané. Taktiež sa dôsledne vysporiadal s obhajobou obžalovaného,
najmä v časti, prečo túto považoval za účelovú a nelogickú a nepotvrdenú svedkami, na výpovede

ktorých sa obžalovaný odvoláva ako na výpovede, ktorými mala byť potvrdená skutočnosť, že kritického
dňa sa na mieste skutkov popísaných vo výroku napadnutého rozsudku nenachádzal. Krajský súd sa
stotožňuje s úvahami súdu I. stupňa, na základ ktorých mal zavinenie obžalovaného zo spáchania
skutkov za preukázané. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovedi obžalovaného, v ktorej sa
priznal k spáchaniu skutkov a na úvahách, že zmeny jeho výpovedí v ďalšom štádiu konania sú účelové

a odôvodnenie zmien týchto výpovedí zo strany obžalovaného nie je vierohodné a logické. Pokiaľ ide o
namietanú nezákonnosť výpovede obžalovaného, v ktorej sa mal priznať k spáchaniu trestného činu, aj
s týmito námietkami sa súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal, keď poukázal
na to, že zákonnosť procesných postupov polície pri výsluchu nenamietal, nenamietal to ani pri výsluchu
za prítomnosti svojej obhajkyne a navyše k danému krajský súd dodáva, že za účelom zákonnosti jeho

prvej výpovede bolo vykonané súdom I. stupňa potrebné dokazovanie výsluchom príslušníkov polície,
ktorí vykonávali výsluch v tom čase obvineného, resp. osôb, ktoré boli pri tomto výsluchu prítomné. Preto
niet žiadneho dôvodu na odlišné posudzovanie zákonnosti získania výpovede obžalovaného, v ktorej
sa priznal k spáchaniu skutkov a jeho ďalších výpovedí, a to aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi, ktoré
korešpondujú práve s jeho výpoveďou, v ktorej sa k spáchaniu skutkov priznal. Navyše k danému krajský

súd dodáva, že aj vo svojej výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie uvádzal, že kritického dňa vozil
motorovým vozidlom, toho času už odsúdeného spolupáchateľa, čo je však v rozpore s jeho obranou
produkovanou v ďalšom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd konštatuje, že zavinenie
obžalovaného bolo vykonanými dôkazmi preukázané bez dôvodných pochybností a preto vyhodnotil
jeho odvolacie námietky ako nedôvodné.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvompodľa § 20 k § 194 odsek 1 Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého
rozsudku. V napadnutom rozsudku súd I. stupňa náležite odôvodnil tak skutkové zistenia, ako i právnu
kvalifikáciu konania obžalovaného a krajský súd, ktorý dospel k rovnakým vecným a právnym záverom,

preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si v plnom rozsahu
osvojil.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil, že
súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými

v § 34 odsek 1 - 5 Trestného zákona a trest uložený obžalovanému preto aj krajský súd považoval za
primeraný a zodpovedajúci zákonu a preto krajský súd aj vo výroku o treste odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdom I. stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Výrok o náhrade
škody krajský súd považuje za vecne správny a zákonný.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/

až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o
treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny

opravný prostriedok.