Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cbi/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116225715
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116225715.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Fragokov - export,

výrobné družstvo, so sídlom Budovateľská 67, Prešov, IČO: 36 476 714, právne zastúpený: JUDr.
Vladimír Zeleňák, advokát so sídlom Letná 47, Košice, proti žalovanému: Dopravné stavby, a.s., so
sídlom Námestie sv. Michala 171/4, Jaslovské Bohunice, IČO: 36 834 921, právne zastúpený: BIZOŇ
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, o určenie
popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o určenie, že žalobca je veriteľom v poradí inej,
vymáhateľnej pohľadávky vo výške 3.665 eur titulom nákladov z uplatnenia pohľadávky na základe

zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi prevádzkovou činnosťou žalovaného,
prihlásenej prihláškou pohľadávky poradové č. 1, zapísanou v zozname pohľadávok pod poradovým
číslom H. v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 25R/3/2016 na
majetok žalovaného.

II. Súd u r č u j e , že žalobca je veriteľom v poradí inej, vymáhateľnej pohľadávky v celkovej
výške 61.747,25 eur, a to titulom istiny v sume 61.709,75 eur a titulom nákladov z uplatnenia

pohľadávky v sume 37,50 eur na základe zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi
prevádzkovou činnosťou žalovaného, prihlásenej prihláškou pohľadávky poradové č. 1, zapísanou v
zozname pohľadávok pod poradovým číslom H. v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom
súde Trnava pod sp.zn. 25R/3/2016 na majetok žalovaného.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 88,8 %. O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.11.2016, doručenou súdu dňa 21.11.2016 sa žalobca domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do reštrukturalizačného
konania úpadcu Dopravné stavby, a.s. Námestie sv. Michala 171/4, Jaslovské Bohunice 919 30, IČO:
36 834 921, na Okresnom súde v Trnave, pod číslom F XXX, vo výške 65.412,25 eur s príslušenstvom
je nesporná, čo do pravosti a výšky. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25R/3/2016 zo dňa 02.09.2016
povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného. Žalobca prihlásil svoju pohľadávku vo výške 65.412,25

eur titulom náhrady škody a ušlého zisku. Správca JUDr. Marián Dobiš listom zo dňa 20.09.2016 oznámil
žalobcovi potvrdenie o zapísaní do zoznamu pohľadávok. Podaním zo dňa 31.10.2016 správca oznámil
žalobcovi, že ním prihlásená pohľadávka bola popretá čo do dôvodu jej vzniku a celkovej výšky. Popretie
právneho dôvodu a výšky prihlásenej pohľadávky 65.412,25 eur správca odôvodnil tým, že z doterazzískaných informácií a vykonaného šetrenia vyplýva, že dlžník neporušil žiadnu právnu povinnosť na
základe, čoho by veriteľovi vznikla škoda. Vznik povodňovej udalosti, na základe, ktorej veriteľovi
vznikla škoda objektívne nebolo možné predvídať ani pri vynaložení maximálneho úsilia. Žalobca svoj

nárok pôvodne uplatnil žalobou na Okresnom súde Prešov zo dňa 01.12.2014. V žalobe poukázal
na skutočnosť, že žalovaný bol zhotoviteľom stavby N. K. v W.. Dňa 16.05.2014 rieka C. v mieste
vykonávania diela vybrežila. Zo správy o povodňovej situácii Mesta W. vyplýva, že „Pod kamennou
baňou“ bol v rámci predmetnej stavby vybudovaný ochranný val, pričom k vybreženiu C. došlo v časti,
kde chýbala časť valu. Tým zo strany žalovaného ako zhotoviteľa diela, počas jeho výstavby, v čase

rozpracovanosti diela došlo k technickému pochybeniu, následkom čoho došlo k vybreženiu rieky C.,
ktorá zaplavila areál žalobcu na Budovateľskej ulici č. 65 resp. č. 67. Okrem toho si žalovaný nesplnil
oznamovaciu povinnosť, ani neurobil žiadne opatrenia s cieľom zabrániť vzniku škody, za čo mu bola
uložená pokuta. Celková škoda na majetku žalobcu, predstavovala sumu 218.960,80 eur, ktorú žalobca
uplatnil voči poisťovni ČSOB a.s. a sumu 9.817,24 eur, ktorú žalobca uplatnil voči poisťovni UNIQA.
Poisťovňa ČSOB a.s. z uplatnenej škody uznala sumu 178.695,24 eur a neuznala sumu 40.265,56 eur

a poisťovňa UNIQA z vyčíslenej škody uznala sumu 9.744 eur, pričom rozdiel predstavuje 73,24 eur.
Súčet rozdielov náhrady škody, ktoré neuznali poisťovňa ČSOB a poisťovňa UNIQA, predstavuje rozdiel
40.338,80 eur, ktorú sumu titulom náhrady škody si uplatnil žalobca voči žalovanému. Ďalej žalobca voči
žalovanému uplatnil ušlý zisk vo výške 21.370,95 eur ako nemajetkovú ujmu. Súčet uplatnenej náhrady
škody a ušlého zisku predstavuje celkovú sumu 61.709,75 eur. Náklady z uplatnenej pohľadávky

predstavovali sumu 3.702,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku. Celková prihlásená suma peňažnej
pohľadávky tak predstavuje 65.412,25 eur. Z konania na Okresnom súde Prešov sp.zn. 14C/408/2014
(do jeho prerušenia) vyplynulo, že žalovaný po uplatnení náhrady škody a ušlého zisku zo strany
žalobcu listom zo dňa 20.10.2014 oznámil vznik škody z poistenia o zodpovednosti za škodu svoje
poisťovni Kooperativa. Z tohto oznámenia vyplýva, že poisteným je žalovaný, poškodeným je žalobca,

že k poškodeniu na majetku žalobcu došlo zaplavením areálu dňa 16.05.2014 o 06.00 hod., že miestom
vzniku škody bola stavba 1/68, W. odbočka M. - D., pričom z popisu škody vyplýva aj skutočnosť, že
došlo k povodňovej situácii na rieke C. a k jej vyliatiu. Z oznámenia o vzniku škody ďalej vyplýva, že
žalobca si u žalovaného písomne uplatnil nárok na náhradu škody, pričom nárok poškodeného považuje
žalovaný za oprávnený. Na základe uvedeného skutkového stavu sa žalobca domnieva, že správca

poprel pohľadávku žalobcu uplatnenú v prihláške bez právneho dôvodu. Žalobca pritom poukazuje na
skutočnosť, že žalovaný si pri svojej prevádzkovej činnosti, t.j. pri výstavbe diela, túto povinnosť nesplnil,
pretožečiastočneodstránilochrannývalokolorozostavanéhopiliera,cezktorývybrežilavodaazaplavila
tak areál žalobcu. Žalovaný ako škodca doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal, že škoda, ktorú
spôsobil žalobcovi, bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke žalobcu,

ani skutočnosť, že by škoda vznikla žalobcovi jeho vlastným konaním, ako poškodeného. Zo strany
žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu a to tým, že prerušil val, cez ktorý vybrežila C., následne
došlo k zaplaveniu areálu žalobcu, pričom mu z tohto dôvodu vznikla škoda. Navyše žalobca bol nútený
odstraňovať dôsledky vzniknutej škody a preto musel prerušiť svoju výrobnú činnosť, na dobu jedného
až dvoch týždňov, následkom čoho mu vznikol ušlý zisk. Taktiež je nepochybné, že medzi protiprávnym

úkonom žalovaného a vznikom škody existuje priama bezprostredná súvislosť, pretože ak by nedošlo k
porušeniu právnej povinnosti žalovaného, nedošlo by k zaplaveniu areálu žalobcu, ani ku škode na jeho
majetku a následne ani k vzniku ušlého zisku za obdobie, v ktorom odstraňoval následky rozsiahlych
škôd.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom porušenia povinnosti,
vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi je na strane žalobcu, ktorý toto neuniesol. Žalovaný žiadnu
svoju povinnosť neporušil, vznik náhlej povodňovej udalosti objektívne nebolo možné predvídať a preto
sa stotožňuje s odôvodnením správcu v oznámení o popretí pohľadávky žalobcu. Samotná skutočnosť,
že žalovaný oznámil poisťovni vznik poistnej udalosti, ešte neznamená, že by žalobca žalovaný nárok

bez ďalšieho uznával.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie k žalovanému uviedol, že z predložených fotografií a USB kľúča s
videom je zrejmé, že voda vybrežila v označenej časti, kde bol odstránený ochranný val a že žalovaný
následne ochranný val v časti, kde bol pred vybrežením odstránený, vybudoval potom, čo došlo k

poklesuvodnejhladinyriekyC..Vdanomprípadeplatíprincípprezumovanéhozavineniaškodcu,pričom
žalovaný, ako škodca neuviedol na svoju obranu žiadne skutočnosti, aby sa vyvinil, ani nepredložil,
resp. neoznačil žiadne dôkazy, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi vybrežením rieky C., bola spôsobenáneodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou príčinu v prevádzke žalovaného, ani skutočnosť, že by škoda
vznikla žalobcovi jeho vlastným konaním ako poškodeného.

5. Na pojednávaní dňa 05.03.2019 žalobca uviedol, že berie svoju žalobu späť v rozsahu 3.665 eur a
v tejto časti žiada konanie zastaviť, a to z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehalo civilné
konanie, ktoré bolo na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu zastavené a žalobcovi bol vrátený
súdny poplatok vo výške 3.665 eur, preto v tejto časti sa žalobca nedomáha určenia popretej pohľadávky
v tomto konaní. V prevyšujúcej časti žalobca na žalobe trvá.

6. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať

ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný
dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto
konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

8. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť v časti určenia popretej pohľadávky vo výške 3.665

eur, pričom žalovaný čiastočné späťvzatie žaloby nenamietal, súd rešpektoval vôľu žalobcu a v ním
požadovanej časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

9. Vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom sporu súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, predovšetkým s prihláškou pohľadávky č. 1 (č.l. 8 spisu), uplatnením náhrady

škody voči žalovanému zo dňa 20.10.2014 (č.l. 16 spisu), , oznámením o vzniku škody (č.l. 20 spisu),
likvidačným protokolom (č.l. 198 spisu), oznámením o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti
zo dňa 03.09.2014 (č.l. 199 spisu), výpočtovým listom UNIQA (č.l. 224 spisu), potvrdením správcu o
zapísaní do zoznamu pohľadávok zo dňa 20.09.2016 (č.l. 225 spisu), oznámením o popretí dôvodu a
výšky pohľadávky zo dňa 31.10.2016 (č.l. 226 spisu), zmluvou o dielo zo dňa 23.05.2012 a jej dodatkami

(č.l. 270 spisu), účtovnou závierkou žalobcu k 31.12.2014 (č.l. 281 spisu), Plánom povodňových
zabezpečovacích prác (č.l. 290 spisu), rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Prešov č.
2013/966-5159/NM zo dňa 15.03.2013 (č.l. 296 spisu), fotodokumentáciou, ako i s celým obsahom
spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

10. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že prevádzková činnosť žalovaného je nepretržitá
prevádzková činnosť bez ohľadu na to, či práce na stavbe v čase zvýšenej hladiny rieky vykonávané
boli a kedy malo dôjsť k vybreženiu C.. Podstatnou je skutočnosť, že v čase kedy došlo k vybreženiu
C., chýbal pri mostnej konštrukcii ochranný val, ktorý slúžil ako ochrana proti vybreženiu, ktorý žalovaný
odstránil a znova ho vrátil do pôvodného stavu po poklese hladiny rieky C.. Žalovaný nakoniec

sám v prílohe č. 1 svojho vyjadrenia z 25.03.2019 preukázal svoju zodpovednosť za nedodržanie
jeho zmluvných povinností, ktorá pre neho vyplýva z Plánu povodňových zabezpečovacích prác,
ktoré boli platné od 09/2012 do 06/2015. Z časti 4 citovaného plánu vyplývajú povinnosti dodávateľa
stavebných prác, ktorým žalovaný na stavbe nesporne bol. Okrem iného, žalovaný mal za povinnosť
zaznamenávať v chronologickom poradí do povodňového denníka stavby všetky príkazy dané na

vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác, ako aj prijaté alebo odoslané príkazy, požiadavky a
informácie, súvisiace s riešením povodňovej situácie na stavbe. Žalovaný ako dodávateľ stavebných
prác porušil uvedené povinnosti. I keď došlo k nameraniu zvýšenej hladiny vodného toku C., C. v čase
dosiahnutia kulminačného vodného stavu, dňa 14.05.2014 v žiadnej časti v W. nevybrežila, iba v časti,
kde bol žalovaným odstránených ochranný val, čo nepochybne vyplýva z priloženej fotodokumentácie

a záznamu na USB kľúči, ktorý žalobca predložil ako jeden z dôkazov. Čo sa týka spochybnenej výšky
náhrady škody, zisk žalobcu za rok 2014 vo výške 23.000 eur, na ktorý poukazuje žalovaný, je čistý zisk
po zdanení, pričom náhradu ušlého zisku žalobca uplatnil za obdobie máj 2014 pred jeho zdanením. Z
porovnaniamesiacovmájajún2014vyplýva,žena„Nástrojárni“zamáj2014bolaprodukciafakturovaná
vo výške 9.240 eur a za jún 2014 za plného chodu 132.657 eur, čo predstavuje za máj 2014 rozdiel na

produkcii 123.417 eur, z čoho pri priemernej ziskovosti 16 % „Nástrojárne“, predstavuje stratu 19.746
eur. Na stredisku výroby plastov predstavoval výpadok produkcie v máji 2014, hodnotu 9.177 eur, pri
priemernej ziskovosti 16 % predstavuje strata sumu 1.468 eur. Spolu ušlý zisk predstavuje sumu 21.214
eur, ktorá je predmetom uplatneného nároku žalobcu. Pri výpočte výšky škody nie je možné poukazovaťna účtovné závierky žalobcu za jednotlivé roky, nakoľko to zodpovedá hospodáreniu za celý rok, avšak
predmetom náhrady škody vo forme ušlého zisku, ktorý je predmetom žaloby je výpadok na produkcii
žalobcuakodôsledok,žedošlokzaplaveniujehoareálu.Žalobcanesúhlasíanistvrdeniamižalovaného,

že zo strany poisťovní mu bola uhradená skutočná škoda s tým, že pokiaľ poisťovňa časť poistného
plnenia odmietla uhradiť, že k tomu mala nejaký dôvod. Ničím však svoje tvrdenie nepreukázal. Žalobca
vo svojej žalobe a v celom priebehu konania tvrdil, že rozdiel uplatnenej škody, ktorý neuznali poisťovne,
zodpovedátzv.podpoisteniu.Podpoistenímvzmyslepoistnejzmluvysarozumie,žeakjevčasepoistnej
udalosti poistná suma stanovená poisteným v zmluve nižšia, než poistná hodnota vecí, alebo súboru

veci, poisťovateľ v tomto prípade zníži poistné plnenie v rovnakom pomere, v akom je poistná suma k
poistnej hodnote. Žalovaný nesie zodpovednosť za vznik škody pre porušenie svojho technologického
postupu pri realizácií diela. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť na strane žalovaného,
ktorý sa doposiaľ nevyvinil. Žalobca okrem iného poukazuje na list Okresného úradu v Prešove, kde
okresný úrad potvrdil, že podľa odborníkov došlo k technickému pochybeniu zo strany žalovaného. Sám
žalovaný predložil v civilnom konaní na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn 14C/408/2014 dôkaz,

ktorým žalobcom uplatnenú náhradu škody v celom rozsahu uznáva a túto škodu uplatnil ako poistnú
udalosť voči svojej poisťovni.

11. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že v danom prípade sa nemôže jednať o škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a ods. 2 písm. c) Občianskeho zákonníka, pretože

u žalobcu malo dôjsť k škode na hnuteľných veciach a tiež škode vo forme ušlého zisku. Tento
skutkový stav preto nemožno podradiť pod citované ustanovenie Občianskeho zákonníka. Žalovaný
popiera, že by bol pochybil a odstránil nejaký bližšie nešpecifikovaný ochranný val, v dôsledku čoho
by došlo k vyliatiu rieky C.. List Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie,
zo dňa 21.07.2014 nie je rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že by žalovaný pochybil. Išlo

iba o prvotné podozrenie úradu o pochybení žalovaného, ktoré sa neskôr ukázalo ako nesprávne.
Ako vyplýva z neskôr vydaného rozhodnutia tohto úradu zo dňa 15.10.2014, č. OU-PO-OSZP3-
2014/030194-07, žalovaný sa dopustil jediného pochybenia, že „počas povodňovej situácie v meste
W. v dňoch 16.05.2014 až 17.07.2014 neinformovali o povodňovej situácii mesto, orgán ochrany pred
povodňami a správcu vodohospodársky významného vodného toku.” K tomuto došlo až po vzniku

povodne a preto žalovaný svojím konaním nemohol prispieť k povodni ani sčasti. K vzniku povodne
došlo dňa 16.05.2014 nezávisle na jeho konaní. Žalovaný postupoval v zmysle schváleného Plánu
povodňových zabezpečovacích prác. Dôvodom, prečo došlo k povodni je, že hladina vodného toku C.
dosiahla v daný deň 463 cm, čo zodpovedá najvyššiemu III. stupňu povodňovej aktivity. Z listu B. M.
W. zo dňa 18.12.2014 vyplýva, že po skúsenostiach z povodne v máji 2014 bolo zistené, že „jestvujúci

most na ulici W. G. S. nevyhovuje na prietok Q100 ročnej vody“. Žalobca aplikoval na prejedávanú
vec nesprávne právne ustanovenie, pretože povodeň nespadá pod prevádzkovú činnosť žalovaného,
ktorý je stavebnou spoločnosťou a nie napr. vodohospodárskym podnikom. Žalovaný by zodpovedal za
škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka, iba ak by škodu spôsobil stavebnými prácami, ale k ujme
na strane žalobcu došlo v dôsledku prírodnej katastrofy približne o 6. hodine ráno, kedy sa na stavbe

žiadne stavebné práce nevykonávali. Žalovaný nezanedbal žiadne konanie, ktoré by mohlo zabrániť
tejto povodni. Ak by aj žalovaný pochybil, tak pochybenie je iba jednou z podmienkou pre zodpovednosť
za škodu. Žalobca opomína príčinnú súvislosť a nepreukazuje, že ak by ochranný val v danom čase na
mieste bol tak, že by k vzniku povodne skutočne aj zabránil. Okrem toho akákoľvek skutočná škoda,
ktorá žalobcovi mala vzniknúť, mu bola uhradená zo strany príslušnej poisťovne. Pokiaľ poisťovňa časť

poistného plnenia odmietla uhradiť, tak k tomu mala zrejme nejaký dôvod. Z výpočtového listu ČSOB
poisťovne, ktorý žalobca predložil, vyplýva, že poisťovňa neuznala sumu 40 000 eur, pretože počítala
aj s opotrebením vecí, ktoré mali byť zničené. Pokiaľ boli žalobcovi zničené opotrebené veci, nemal
by sa domáhať náhrady škody v rozsahu, ako by sa jednalo o veci nové. Pokiaľ ide o časť náhrady
škody spočívajúcej v ušlom zisku, žalovaný nesúhlasí s výpočtom, ktorý predložil žalobca. Z účtovnej

uzávierky žalobcu za rok 2014 a z prehľadu ziskov za predchádzajúce a nasledujúce roky vyplýva, že
žalobca mal v roku 2014 zisk vo výške 23 000 eur takže pokiaľ žalobca v dôsledku povodní nemohol
1-2 týždenne vykonávať svoju činnosť, tak mu určite nevznikla škoda vo forme ušlého zisku 23.000
eur, ale nanajvýš zlomok tejto sumy. Žalovaný spochybňuje hodnovernosť výpočtov žalobcu o výške
ušlého zisku, pretože u neho nie je žiadna priemerná ziskovosť vo výške 16 %. Žalobca mal v roku

2014 obrat 6.000.000 eur a zisk 24.000 eur, to je ziskovosť 0,4 % v pomere ku produkcii žalobcu. Toto
je však odborná otázka, ktorú bolo možné preukázať jedine znaleckým posudkom, ktorý ale žalobca
nenavrhol a preto dôkazné bremeno o ušlom zisku neuniesol. Taktiež nie je pravdou, že by žalovaný
niekedy uznal svoju zodpovednosť za škodu, pretože v Oznámení o vzniku škody, ktoré predkladalpoisťovni je kolónka ,,uznávate svoju zodpovednosť za škodu, čo do rozsahu a čo do jej výšky?“, pričom
žalovaný ani jednu možnosť (áno/nie) uvedenú v tlačive nevybral. O žiadnu objektívnu zodpovednosť
sa v danom prípade nejedná, ak mal žalovaný pochybiť, tak skutkovo to spadá pod § 420 Občianskeho

zákonníka. Zo žaloby ani z prednesov právneho žalobcu však nie je zrejmé, ktorú konkrétnu povinnosť
malžalovanýporušiť,zktoréhoustanoveniazákonaalebozakéhoinéhodokumentumalatátopovinnosť
vyplývať. Žalovaný konal v súlade so schváleným protipovodňovým plánom a schválenou projektovou
dokumentáciou, a ak aj žalovaný odstránil nejaký nános hliny alebo iného materiálu, tak to bolo v súlade
s protipovodňovým plánom a projektovou dokumentáciou. Z časti 3 Protipovodňového plánu vyplýva,

že pri výške vodného toku 250 cm bol kvalifikovaný tretí stupeň povodňovej aktivity - najvyšší stupeň
aktivity, pritom z predloženého listu B. M. W.u zo dňa 14.07.2014 a tiež z údajov B. S. U. vyplýva, že
v čase vyliatia mala C. až 463 cm, teda takmer dvojnásobok hranice, pri ktorej začína tretí stupeň. Pri
takejto hranici akýkoľvek ochranný val, ak by tam aj bol, tak by povodni nezabránil. Toto vyplýva okrem
iného aj z listu B. M. W. zo dňa 18.12.2014, v ktorom sa konštatuje, že most na ulici W. G. S. nevyhovuje
na prítok 100-ročnej vody a je potrebné ho prestavať. Toto je tá príčina, prečo došlo k povodni a nie, že

by žalovaný nejakým spôsobom pochybil.

12. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ak tento
zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia,

ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v
reštrukturalizáciiriadneavčasneuplatniaprihláškou,právovymáhaťtietonárokyvočidlžníkovivprípade
potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

13. Podľa ustanovenia § 121 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihláška sa podáva v jednom

rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na
prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.

14. Podľa ustanovenia § 124 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásenú pohľadávku môže
poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku

správcapoprietak,žepopretiepohľadávkyspolusdôvodomarozsahomjejpopretiazapíšedozoznamu
pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú
sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v
rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou
pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne
oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

15. Podľa ustanovenia § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ popretej pohľadávky
sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi

domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom
alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac
toho, čo uviedol v prihláške.

16. Incidenčné konanie je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom správcu po prihlásení

pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna pohľadávka bola
správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav správcu obstojí
alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti alebo v
určitom poradí). Rozhodnutím v takomto konaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či

konkrétna pohľadávka má byť uspokojená v konkurze, alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho
účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu je dôvodný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 29. decembra 2016, sp. zn. 4 Obo 38/2015)

17. Uznesenie o povolení reštrukturalizácie dlžníka bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. OV
169/2016 dňa 02.09.2016. Lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky plynula žalobcovi
ako veriteľovi popretej pohľadávky do 03.12.2016. Žalobca podal žalobu na súd dňa 21.11.2016,
to znamená v zákonnej lehote v zmysle § 124 ods. 2 a 4, § 121 a § 203a zákona o konkurzea reštrukturalizácii. Predmetom incidenčného konania je popretá pohľadávka žalobcu prihlásená do
reštrukturalizačného konania dlžníka (žalovaného), pričom súd je viazaný pri posudzovaní pravosti a
výšky pohľadávky dôvodmi jej popretia správcom v Oznámení o popretí pohľadávok.

18. Medzi stranami nie je sporné, že žalobca si prihlásil žalovanú pohľadávku do reštrukturalizácie na
majetok dlžníka (žalovaného) v zákonnej lehote, ani to, že správca v zákonnej lehote poprel prihlásenú
pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky. V oznámení o popretí pohľadávky (č.l. 226 spisu) správca
zdôvodnil popretie pohľadávky tým, že z dovtedy získaných informácií a vykonaného šetrenia vyplýva,

že dlžník (žalovaný) neporušil žiadnu povinnosť, na základe čoho by veriteľovi vznikla škoda. Vznik
povodňovej udalosti objektívne nebolo možné predvídať ani pri vynaložení maximálneho úsilia. Z
uvedených dôvodov nárok veriteľa nemožno považovať za oprávnený čo do právneho dôvodu jeho
vzniku a teda aj samotnej výšky.

19. Podľa ustanovenia § 420a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len

„Občiansky zákonník“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

20. Podľa ustanovenia § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená
prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou
použitou pri činnosti.

21. Podľa ustanovenia § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju
spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod
v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

22. Subjektom zodpovedným za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka je ten, kto škodu spôsobil
pri prevádzkovej činnosti. Zodpovedným subjektom je spravidla podnikateľ (fyzická alebo právnická
osoba), ktorý prevádzkovú činnosť vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Nie je
pritom relevantné, či bol poškodený v zmluvnom vzťahu k subjektu, ktorý mu svojou prevádzkovou
činnosťou spôsobil škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou predpokladá

existenciu podmienok, a to a) existencie udalosti vyvolanej prevádzkou činnosťou, b) spôsobenie škody
a c) príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Základným predpokladom
zodpovednosti za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka nie je protiprávny úkon, ale určitá
škodová udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody a ktorá bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou,
teda jej nepriaznivými vplyvmi na okolie. Za takú treba na účely citovaného ustanovenia považovať

organizovanú cieľavedomú činnosť uvedenú v § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prevádzkovou
činnosťou sa spravidla rozumie akákoľvek organizovaná cieľavedomá činnosť súvisiaca s predmetom
činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo
vykonáva. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, oprávnení k podnikateľskej činnosti
alebo v živnostenskom oprávnení. Prevádzkovou činnosťou je však akákoľvek činnosť súvisiaca s

činnosťou danej osoby, teda i taká činnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nie je vymedzená v jej
predmete činnosti, ktorá však je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti, a to bez ohľadu na to, či
je k takejto činnosti treba zvláštne verejnoprávne oprávnenie alebo nie. Predpokladom zodpovednosti
podľa § 420a Občianskeho zákonníka nie je zavinenie osoby zodpovednej za škodu, pretože ide
o objektívnu zodpovednosť. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie

konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou
povahou prevádzkovej činnosti. Príčinou vzniku škody je každé konanie alebo opomenutie, bez ktorého
byškodanenastalatak,akoknejdošlo,príp.vtakomrozsahu.Príčinnásúvislosťjedaná,akjedoložené,
že nebyť určitých pochybení, ku škode, tak ako vznikla, by nedošlo. Všeobecne platí, že ak existuje vo
vzťahu ku škode niekoľko relevantných príčin, je potrebné zistiť a vyhodnotiť ich vplyv a odstupňovanie

(gradáciu) vo vzťahu k následku (škode). Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 312/05 vo vzťahu k teórii
adekvátnosti príčinnej súvislosti uviedol, že „pre zodpovednosť za škodu nie je potrebné, aby bol vznik
určitej škody pre konajúceho (škodcu) konkrétne predvídateľný, ale je dostatočné, že pre optimálneho
pozorovateľa nie je vznik škody vysoko nepravdepodobný“. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť
v situácii, že konkrétne okolnosti, ktorými bola spôsobená škoda, nie sú vyvolané prevádzkou a vznikli

mimo vlastnej prevádzkovej činnosti. Neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, je
okolnosť, ktorá nemá objektívne svoj pôvod „vo vnútri“ prevádzky a ktorá nesúvisí s organizáciou,
riadením a realizáciou prevádzky. Môže ísť o udalosti spôsobené najmä vonkajšími prírodnými silami,
napr. o živelné udalosti, ktorým nemohol prevádzkovateľ zabrániť ani nemohli byť objektívne odvrátené,a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. Povinnosť tvrdenia, resp. dôkazné
bremeno o existencii liberačných dôvodov spočíva na prevádzateľovi prevádzkovej činnosti.

23. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 23.05.2012 v znení jej dodatkov
sa žalovaný zaviazal vykonávať dielo - uskutočnenie stavebných prác na „. W. odb. M. D.“. Tiež nebolo
sporné, že dňa 16.05.2014 došlo k vyliatiu rieky C. a k zaplaveniu areálu prevádzky žalobcu na adrese
A. ulici č. XX - XX, W., a to v mieste vykonávania diela žalovaným, t.j. v mieste, kde žalovaný ako
zhotoviteľ stavby „. K. v W.“ v rámci vykonávania stavebných prác na danom diele odstránil ochranný

val na mieste „W. K. A.“. Podľa tvrdenia žalobcu v čase, kedy došlo k vybreženiu C., chýbal pri mostnej
konštrukcii ochranný val, ktorý slúžil ako ochrana proti vybreženiu rieky a tento žalovaný odstránil a
znova ho vrátil do pôvodného stavu po poklese hladiny rieky C.. Pri výstavbe diela žalovaný čiastočne
odstránil ochranný val okolo rozostavaného piliera, cez ktorý vybrežila voda a zaplavila areál žalobcu.
Tým zo strany žalovaného ako zhotoviteľa diela, počas jeho výstavby došlo k technickému pochybeniu,
následkom čoho došlo k vybreženiu rieky C., ktorá zaplavila areál žalobcu na A. ulici č. XX - XX a

spôsobila mu škodu. Žalovaný až vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.03.2019 (č.l. 289 spisu) a v
rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 16.04.2019 popieral, že by bol odstránil nejaký ochranný val,
súd však túto argumentáciu žalovaného vyhodnotil len ako účelovú procesnú obranu, ktorú žalovaný
v dovtedajšom konaní neuvádzal a odstránenie ochranného valu na mieste „. K. A.“ nerozporoval.
Ani správca v Oznámení o popretí pohľadávky nespochybňoval, že k vybreženiu rieky došlo práve

v mieste vykonávania stavebných prác žalovaným na základe zmluvy o dielo zo dňa 23.05.2012.
Takisto je zrejmé, že žalovaný uznal svoju zodpovednosť, resp. oprávnenosť nárokov žalobcu, keď si
uplatnil poistné plnenie vo svojej poisťovni Kooperativa a.s. Vo vyplnenom tlačive „Oznámenie o vzniku
škody z poistenia zodpovednosti za škodu“ (č.l. 20 spisu) žalovaný ako poistený označil žalobcu ako
poškodeného, ako druh škody označil zaplavenie areálu, dátum vzniku škody dňa 16.05.2014 a ako

miesto vzniku škody uviedol „stavbu J., W., odbočka M. - D.“. Zároveň v predmetnom tlačive označil
žalovaný, že nárok poškodeného považuje za oprávnený. V konaní žalovaný síce argumentoval tým, že
v čase vyliatia bol stav rieky C. až 463 cm, t.j. takmer dvojnásobok hranice, pri ktorej začína tretí stupeň
povodňovej aktivity, avšak netvrdil a ani nepreukázal, že by k vybreženiu rieky došlo aj na inom mieste,
ako tam, kde žalovaný odstránil ochranný protipovodňový val. I keď došlo k nameraniu zvýšenej hladiny

vodného toku C., rieka v čase dosiahnutia kulminačného vodného stavu dňa 14.05.2014 v žiadnej inej
časti mesta W. nevybrežila, čo okrem iného vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie (č.l. 211, 212, 242,
243 spisu). Je síce pravdou, že povodni ako živelnej udalosti za určitých okolností nemusí byť možné
zabrániť, avšak v danom prípade vznik škody bol zo strany žalovaného odvrátiteľný a to tým, ak by
ochranný val na mieste „W.P. A. neodstránil, resp. ak by tento ochranný val odstránil takým spôsobom,

že na jeho miesto umiestni inú dočasnú zodpovedajúcu náhradu. Súd tak konštatuje, že žalovaný
nepredložil v konaní žiaden relevantný dôkaz o tom, že by škoda vznikla žalobcovi neodvrátiteľnou
udalosťou.

24. Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že boli naplnené predpoklady

zodpovednostižalovanéhozaškoduspôsobenújehoprevádzkovoučinnosťoupodľa§420aods.1písm.
a) Občianskeho zákonníka tým, že žalovaný pri vykonávaní jeho prevádzkovej činnosti (t.j. stavebných
prác pri vykonávaní diela - nábrežnej komunikácie v W.) odstránil časť ochranného valu na mieste
„Pod kamennou baňou“, v dôsledku čoho došlo k zaplaveniu areálu prevádzky žalobcu, ktorému tak
vznikla škoda na hnuteľných veciach a tiež došlo k dočasnému odstaveniu jeho výroby a výpadku na

produkcii žalobcu, čo zapríčinilo žalobcovi ušlý zisk. Primárnou príčinou vzniku škody bolo odstránenie
ochranného valu, pretože ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, nadmerné zvýšenie hladiny stavu
rieky C., ku ktorej došlo dňa 14.05.2014 samo o sebe nespôsobilo žalobcovi škodu. Len samotným
zvýšením hladiny rieky by nedošlo k zaplaveniu areálu žalobcu. V posudzovanej veci tak nebol u
žalovaného naplnený liberačný dôvod v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka (teda, že by

vzniknutáškodabolaspôsobenáneodvrátiteľnouudalosťounemajúcoupôvodvprevádzkežalovaného).

25. Správca je pri popretí preskúmavanej pohľadávky povinný jednoznačne vyjadriť dôvod a rozsah
popretia pohľadávky. Obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu
fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Vo výslovne nepopretom rozsahu sa pohľadávka

považuje za zistenú (t.j. má účinky akoby by ju správca uznal pred súdom v incidenčnom konaní). V
incidenčnom konaní sa na základe žaloby popretého veriteľa rieši iba dôvodnosť, resp. nedôvodnosť
popieracieho prejavu správcu v rozsahu dôvodov, ktoré správca výslovne uviedol.26. Popretie pravosti pohľadávky súdu v spore o určenie pravosti pohľadávky umožňuje skúmať len
základ nároku, nie však jeho výšku alebo poradie. Pre záver o tom, či bola popretá nielen pravosť,
ale aj výška, je určujúci obsah popretia (jeho dôvody). Ak správca konkurznej podstaty popiera výšku

pohľadávky musí uviesť, aká vysoká je podľa neho prihlásená pohľadávka, inak popretie pohľadávky
nemôže vyvolať zamýšľané procesné účinky. Popretie právneho základu prihlásenej pohľadávky
nezbavovalo správcu povinnosti popierať aj výšku prihlásenej pohľadávky, ak mal za to, že žalobcom
uplatnená výška náhrady škody nie je určená správne. Pri popretí výšky pohľadávky bolo povinnosťou
správcu určiť, v akej výške je podľa jeho zistení preukázaná škoda, ktorú utrpel žalobca, resp. v akej

výške je podľa neho výška žalobcom vyčíslenej škody sporná (t.j. napríklad uviesť, či je podľa neho
sporné a nepreukázané poškodenie konkrétnych hnuteľných vecí žalobcu, ich vyčíslená hodnota, príp.
výška žalobcom deklarovaného zisku v rozhodnom období, a pod.). Preto ak správca poprel výšku
pohľadávkyžalobculenzdôvoduspochybneniasamotnéhoprávnehozákladunárokužalobcu,nemožno
takýto popierací prejav považovať za účinné popretie výšky pohľadávky.

27. Žalovaný v konaní nerozporoval, a ani správca v Oznámení o popretí pohľadávky nespochybnil
tvrdenia žalobcu, že zo sumy 218.960,80 eur, ktorú si žalobca uplatnil voči poisťovni ČSOB a.s.,
uznala poisťovňa sumu 178.695,24 eur a neuznala sumu 40.265,56 eur, a zo sumy 9.817,24 eur, ktorú
žalobca uplatnil voči poisťovni UNIQA a.s., uznala poisťovňa sumu 9.744 eur a neuznala 73,24 eur.
Súčet rozdielov náhrady škody, ktoré neuznali poisťovňa ČSOB a poisťovňa UNIQA tak predstavuje

rozdiel 40.338,80 eur, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému titulom náhrady škody. Ďalej žalobca
voči žalovanému uplatnil ušlý zisk vo výške 21.370,95 eur. Súčet uplatnenej náhrady škody a ušlého
zisku predstavuje celkovú sumu 61.709,75 eur. Uvedený výpočet výšky náhrady škody a ušlého zisku
nebol zo strany správcu v Oznámení o popretí pohľadávky a ani žalovaným v jeho vyjadrení k žalobe
spochybnený, preto ho má súd za nesporný (a to aj s ohľadom na skutočnosť, že správca výšku

prihlásenej pohľadávky nepoprel právne účinným spôsobom).

28. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a žalobca je veriteľom pohľadávky
v celkovej výške 61.747,25 eur, a to titulom istiny v sume 61.709,75 eur a titulom nákladov z uplatnenia
pohľadávky v sume 37,50 eur (okrem späťvzatej časti v sume 3.665 eur) na základe zodpovednosti

žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi prevádzkovou činnosťou žalovaného, prihlásenej prihláškou
pohľadávky por. č. 1 v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn.
25R/3/2016 na majetok žalovaného.

29. Súd nevykonal dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. 14C/408/2014, pretože

žalobca na vykonaní tohto dôkazu netrval.

30. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

31. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k
tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je

tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre
správaniežalovanéhovzatásčastispäťžaloba,ktorábolapodanádôvodne,malžalobcaztohtopohľadu
vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania
z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný,platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu.

36. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o späťvzatie
žaloby v časti o určenie popretej pohľadávky vo výške 3.665 eur, v tejto časti možno procesné
zavinenie na zastavení konania pričítať žalobcovi, a teda úspech v konaní v predmetnej časti patrí
žalovanému. Vo zvyšnej časti o určenie popretej pohľadávky vo výške 61.747,25 eur podal žalobca

žalobu dôvodne. Z toho vyplýva, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 94,4 % (61.747,25 /
65.412,25) a žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 5,6 % (3.665 / 65.412,25), čím pomer úspechu
a neúspechu žalobcu predstavoval 88,8 % (94,4 % - 5,6 %), preto súd priznal žalobcovi právo na
náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).