Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 15, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 12Csp/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118343431
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:6118343431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST,

SE, so sídlom: náměstí T.G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, právne
zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, IČO:
42 185 190, proti žalovanému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: X. XXX/XX, S., v konaní o zaplatenie
100 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 EUR, spolu s úrokom z omeškania 5,05 % p.a.
zosumy100EURod22.10.2015dozaplatenia,atovšetkovlehotetrochdníodprávoplatnostirozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 29.09.2018 domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 100 EUR, spolu s úrokom z
omeškania 5,05% ročne zo sumy 100 EUR od 22.10.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12
EUR a trovy konania vo výške 51,62 EUR.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky
www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru 100 EUR. Pri registrácii a

odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako
aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú
pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Smlouva o zápůjčce č. 472420) zo dňa
16.09.2015 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 100 EUR, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 EUR, t.j. zaplatiť
celkovú čiastku vo výške 128 EUR, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že
žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok, stal sa jeho dlh splatným dňa 14.10.2015. Podľa čl. 18

všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie
so splátkou úveru, a to buď e-mailom, sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať
od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške
3 EUR za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie jeho záväzku upomienkami
formou sms správ alebo e-mailov. Žalovaný na upomienky nereagoval. Zaslané boli 4 upomienky,
preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi 12 EUR za upomienky. Dňa 20.09.2017 bola
žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný doteraz nezaplatil žalobcovi žiadnu

platbu.

3. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd kauzálne príslušný na konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z.
o upomínacom konaní, vydal dňa 18.01.2019 pod sp. zn. 15Up/557/2018 platobný rozkaz. Nakoľko saplatobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a žalobca navrhol pokračovať v konaní,
bola vec postúpená na Okresný súd Námestovo.

4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk 23.08.2019, nevyjadril.

5. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6.Podľačl.18ods.2NariadeniaEurópskehoparlamentuaRadyč.1215/2012z12.12.2012oprávomoci

a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel Ia):
Druhýúčastníkzmluvymôžežalovaťspotrebiteľalennasúdochčlenskéhoštátu,vktorommáspotrebiteľ
bydlisko.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17.06.2008 o

rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I):

(1) Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa
môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len
„spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej

len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu,
že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

(2) Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá
spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany,
ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v
prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

8. Nakoľko žalobca je, a tiež v čase poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému bol, osobou
registrovanou v Českej republike, súd posudzoval medzinárodnoprávne aspekty sporu. Podľa
slovenského aj európskeho práva je možné považovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným za
spotrebiteľský vzťah. V zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel Ia súd konštatuje, že má právomoc

rozhodovať tento spor, nakoľko žalovaný spotrebiteľ má bydlisko v Slovenskej republike. Vo vzťahu k
rozhodnému právu súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 04 stanovujú, že na
úpravu právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným sa majú použiť ustanovenia právneho poriadku
Českej republiky. Súd z úradnej povinnosti skúmal, ktoré právo je pre žalovaného ako spotrebiteľa
výhodnejšie a dospel k záveru, že právny vzťah strán sporu by sa mal riadiť právnym poriadkom

Slovenskej republiky, a to aj s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I. Súd poukazuje aj na to,
že dojednanie o rozhodnom práve sa nachádza len vo všeobecných podmienkach, ktoré boli prílohou
zmluvyoúvere,spotrebiteľpretonemalreálnumožnosťovplyvniťvoľburozhodnéhoprávaapretotakéto
určenie rozhodného práva nie je možné považovať za voľbu spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia
Rím I.

9. V súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, najmä

žalobou, výpisom žalobcu z obchodného registra, zmluvou o úvere (Smlouva o zápůjčce č. 472420),
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, emailovými upomienkami, výzvou na okamžité uhradenie
dlžoby, upozornením NBS z 09.08.2018 a lustráciou na internetovej stránke NBS .11. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere:
Veriteľ je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou

bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu:
a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo
b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

12. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere:

Ak osoba v zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ neoprávnene poskytne spotrebiteľský
úverbezpovoleniapodľatohtozákonaaleboosobitnéhopredpisu,uzatvorenázmluvaospotrebiteľskom
úvere je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba v
neplatnej spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len
skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota,
v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté
finančné plnenie naraz.

13. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Žalobca uviedol, že peňažné prostriedky žalovanému poskytol dňa 16.09.2015, t.j. v deň uzatvorenia

zmluvy o úvere, čo žalovaný ani nerozporoval. Súd v zmysle § 185 ods. 2 CSP a § 295 CSP
vykonal dôkaz lustráciou vo verejne prístupnom registri Národnej banky Slovenska a zistil, že žalobca
nemal v čase poskytovania peňažných prostriedkov žalovanému udelené povolenie na poskytovanie
spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek na území Slovenskej republiky. Existencia takéhoto
povolenia je, a aj v čase poskytnutia peňažných prostriedkov bola, elementárnou podmienkou

oprávňujúcou veriteľa poskytovať spotrebiteľské úvery a pôžičky spotrebiteľom na území Slovenskej
republiky. Poskytovanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek bez takéhoto povolenia možno hodnotiť
aj ako nepovolené podnikanie. Žalobca preukázateľne poskytoval spotrebiteľské úvery sústavne a za
účelom dosiahnutia zisku a posudzovaný prípad nemožno hodnotiť ako jednorazové poskytnutie úveru.
V zmysle § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch je preto zmluva o úvere uzatvorená medzi

žalobcom a žalovaným neplatná. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému preto nie
je z právneho hľadiska úverom ani pôžičkou, ale plnením z neplatného právneho úkonu. Takéto plnenie
má povahu bezdôvodného obohatenia.

15. Tým, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným bola od začiatku neplatná,

žalovanémuvzniklapovinnosťuhradiťžalobcovilenskutočneposkytnutépeňažnéprostriedky.Súdpreto
žalobcovi nepriznal plnenia a nároky odvodené od tejto neplatnej zmluvy o úvere, ktoré boli žalobcom
vyčíslené na 12 EUR, ktoré mali vzniknúť z titulu zasielania upomienok žalovanému.

16. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka:

Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie
§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,
ktorý o premlčaní vedel.

17. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka:
Konanie,predmetomktoréhojepohľadávkavzniknutázospotrebiteľskejzmluvy,začatépredúčinnosťou
tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

18. Nakoľko sa toto konanie začalo dňa 29.09.2018, v zmysle § 879v sa naň neaplikuje § 54a

Občianskeho zákonníka. Na daný prípad sa neaplikuje ani § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý dňa 27.09.2018 stratil účinnosť publikovaním nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 uverejneného pod č. 271/2018 Z.z.19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Dňa 16.09.2015 došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu. Nasledujúcim
dňom sa dostal žalovaný do omeškania s vrátením bezdôvodného obohatenia. Tak ako pri každom inom
omeškaní s vrátením peňažnej pohľadávky, tak aj pri pohľadávke z bezdôvodného obohatenia je veriteľ
oprávnený požadovať úroky z omeškania. V prípade bezdôvodného obohatenia sa aplikuje zákonná
výška úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z.. Výška základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu 17.09.2015, t.j. prvému dňu omeškania,
bola 0,05 %. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od 22.10.2015. Súd mu preto úrok z omeškania
priznal až od tohto dňa.

22. Žalobca bol z procesného hľadiska úspešný vo vzťahu k istine vo výške 89% a žalovaný vo výške

11%. Súd preto zaviazal žalovaného k úhrade náhrady trov súdneho konania, ktoré vznikli žalobcovi,
vo výške 78%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom

súde Námestovo. Podľa zákona č. 62/2020 Z.z. do 30.04.2020 táto lehota neplynie. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).