Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5Csp/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211868
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717211868.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu:
Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR" so sídlom Klemensova 8, 813 61
Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Ľ. H., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XXXX/XX, XXX XX X., o
zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumuvovýške2.000,-eurspolusúrokomzomeškaniavovýške

5 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 14.07.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Žalobcovi súd voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.11.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 2.000,- eur s
príslušenstvom. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim
a žalovaným ako budúcim kupujúcim bola dňa 21.12.2016 uzavretá Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy
č. 813141-057/2016/O320-Mi, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu a žalovaného, za podmienok
dohodnutých v zmluve, uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod nehnuteľností registra
„G. Z. S. Q.. Č.. XXXX/XX J. W. XXX X. - C. Q. L. S., C.Í. S. H. Č.. XXXX O. S. J. Ú. E. pre katastrálne

územie Dubnica nad Váhom. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok žalobca vystavil žalovanému
dňa 9.01.2017 zálohovú faktúru č. 7500031349 na zaplatenie prvej splátky kúpnej ceny vo výške 1
933,32 eur s lehotou splatnosti do 23.01.2017. Žalovaný túto sumu v lehote splatnosti neuhradil. Žalobca
opätovne žalovaného vyzval na splnenie zmluvných povinností listom zo dňa 15.05.2017. Žalovaný
si však zmluvné povinnosti nesplnil. Žalobcovi tak v zmysle článku III ods. 3.4 Zmluvy vznikol voči
žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur. Žalobca z dôvode nesplnenia povinností

žalovaného vyplývajúcich z uzavretej Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy vystavil dňa 29.06.2017
zálohovú faktúru č. 7500032522 na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- eur. Žalovaný si v lehote
splatnosti svoj finančný záväzok voči žalobcovi nesplnil. Žalobca sa tak zaplatenia dlžnej sumy voči
žalovanému domáha podanou žalobou. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil tunajšiemu
súdu Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy č. 813141-057/2016/O320-Mi uzavretú dňa 21.12.2016 medzi
žalobcom ako budúcim predávajúcim a žalovaným ako budúcim kupujúcim, neoddeliteľnou súčasťou

ktorej je Kúpna zmluva, ktorá mala byť medzi žalobcom a žalovaným uzavretá, ďalej zálohovú faktúru
č.7500031349 s dátumom vystavenia dňa 9.01.2017 a zálohovú faktúru č. 7500032522 s dátumom
vystavenia dňa 29.06.2017, ako aj písomnú komunikáciu so žalovaným.
2. Súd vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č.k. 5Csp/219/2017 - 27 zo dňa 14.12.2017, ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Uznesením č.k. 5Csp/219/2017 - 59 zo dňa 25.01.2018 súd
platobný rozkaz, v zmysle ust. § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku, z dôvodu podania odporu

proti platobnému rozkazu, zrušil v celom rozsahu.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v ďalších podaniach doručeným súdu v priebehu
konania namietal nárok uplatnený žalobcom podanou žalobou, nakoľko žalobca v rámci ponukového
konania, ako aj pri uzatváraní Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy so žalovaným konal účelovo, keď

ku kúpnej cene nehnuteľností, predaj ktorých bol predmetom uzavretej zmluvy, neuviedol DPH, čím
žalovaného uviedol do omylu. Žalovaný ponúkol za prevádzanú nehnuteľnosť na formulári žalobcu
sumu vo výške 16 111,- eur, pričom táto suma bola konečnou sumou, ktorú bol žalovaný ochotný
zaplatiť. Žalovaný má za to, že súčasťou kúpnej ceny prevádzaných nehnuteľností uvedenej v uzavretej
zmluve mala byť, v zmysle ust. § 71 ods. 2 zákona o DPH aj DPH. Neuvedením DPH v Zmluve o

uzavretíbudúcejzmluvyžalobcauviedolžalovanéhodoomylu,ktorýspočívalvpresvedčenížalovaného,
že prevod majetku štátu zo žalobcu na žalovaného prebehne v súlade s ust. § 3 ods. 4 zákona o
DPH a ust. § 4 ods. 7 zákona o DPH, t.j. že žalobca nie je v zmysle zákona o DPH zdaniteľnou
osobou a prevod majetku štátu je oslobodený od DPH. Žalovaná má za to, že v tomto prípade išlo o
predaj príležitostne predaného majetku, výnosy z ktorého sa nezapočítavajú do príjmov pre účely DPH.
Kúpnu cenu prevádzanej nehnuteľnosti vrátane DPH žalobca uviedol až v zálohovej faktúre. Žalovaný

uzavrel so žalobcom Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy pod nátlakom nepredaja nehnuteľností,
pričom zmluvné dojednania Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy považuje za jednostranne zvýhodňujúce
žalobcu. Žalobca neakceptoval námietky žalovaného týkajúce sa vyčíslenia hodnoty DPH, od zmluvy
jednostranne odstúpil a od žalovaného sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- eur,
pričom žalobca žalovanému nepreukázal, že by mu neuskutočnením predaja vznikla škoda vo výške

2.000,- eur. Žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy pod nátlakom nepredaja
nehnuteľností, pričom zmluvné dojednania Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy považuje za jednostranne
zvýhodňujúce žalobcu
Žalovaný v rámci svojich vyjadrení poukázal na Kúpnu zmluvu uzavretú medzi Slovenskou republikou
zastúpenou Ministerstvom obrany SR ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej

bol taktiež predaj majetku štátu, kde v rámci kúpnej ceny prevádzanej nehnuteľnosti DPH účtovaná
nebola. Žalovaný mal v zmysle uvedeného za to, že štát bude pri predaji svojho majetku vo všetkých
prípadoch postupovať rovnako.
4. Žalobca k tvrdeniam žalovaného v priebehu konania uviedol, že žalobca je právnickou osobou
zriadenou zákonom č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je správcom

majetku štátu, pričom pri prevode majetku štátu postupuje podľa zákona č. 92/1991 Zb. a vykonávacieho
predpisu, ktorým je Smernica č. 62/2013. Žalobca ako správca majetku štátu za účelom predaja
nehnuteľností registra „C“ katastra S.Í. Q.. Č.. XXXX/XX J. W. XXX X. - C. Q. L. S., C. S. H. Č.. XXXX
O. S. J. Ú. E. pre katastrálne územie Dubnica nad Váhom zverejnil ponukové konanie, ktoré sa konalo
od 8.08.2016 do 8.09.2016, pričom v inzeráte uviedol vyvolávaciu cenu vo výške 15.600,- eur bez DPH.

Žalovaný v rámci ponukového konania predložil ponuku, v ktorej ponúkol kúpnu cenu za prevádzanú
nehnuteľnosť vo výške 16.111,- eur bez DPH. Skutočnosť, že ide o sumu bez DPH vyplýva z prvej
strany ponukového formulára, ktorý vypĺňal žalovaný. Po vyhodnotení ponukového konania bola medzi
žalobcom ako budúcim predávajúcim a žalovaným ako budúcim kupujúcim uzavretá Zmluva o uzavretí
budúcej zmluvy zo dňa 21.12.2016, predmetom ktorej je uzavretie budúcej kúpnej zmluvy, predmetom

ktorej bude kúpa prevádzaných nehnuteľností za kúpnu cenu 16.111,- eur bez DPH. Žalobca má za to,
že nielen v rámci ponukového konania, ale pri uzatváraní Zmluvy bol žalovaný jasne a zrozumiteľne
oboznámený o spôsobe určenia výšky kúpnej ceny, preto nemožno hovoriť, že by žalobca žalovaného
pri uzatvorení zmluvy uviedol do omylu. Žalovaný má za to, že při určení kúpnej ceny prevádzanej
nehnuteľnosti postupoval v súlade s ust. § 3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách.

K tvrdeniam žalovaného, že žalobca nie je zdaniteľnou osobou a výnos z predaja majetku štátu je
oslobodený od DPH, žalobca uviedol, že tento je právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorej sa v
rozsahu prevodu majetku štátu netýka vyňatie z rozsahu zdaniteľných osôb podľa ust. § 3 ods. 4 zákona
o DPH. Výnos z predaja majetku štátu sa navyše považuje za obrat, za ktorý je žalobca povinný odviesť
DPH podľa zákona o DPH. Žalobca tak nie je od DPH oslobodený ani v zmysle ust. § 4 ods. 7 zákona

o DPH, na ktoré žalovaný vo svojich vyjadreniach poukázal.
V súvislosti s Kúpnou zmluvou, ktorá mala byť uzavretá medzi Slovenskou republikou zastúpenou
Ministerstvom obrany SR ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod
majetku štátu, v rámci ktorého nebola z kúpnej ceny prevádzaného majetku uplatnená DPH žalobca
uviedol,žeuzatvorenietejtozmluvysaspravovaloinouprávnouúpravou.Kúpnazmluvabolauzatvorená

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a ďalších, pričom Zmluva o uzavretí budúcej
zmluvy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje predovšetkým zákonom č. 92/1991 Zb..
Žalobca tiež poukázal na rozdielne postavenie žalobcu ako správcu majetku štátu a Ministerstva obrany
SR ako ústredného orgánu štátnej správy, t.j. štátnej rozpočtovej organizácie. Žalovaným predloženákúpna zmluva navyše nepreukazuje tvrdenia žalovaného, že v rámci prevodu nehnuteľností nebola DPH
uplatnená.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.06.2018, ktorého sa zúčastnil splnomocnený zástupca

žalobcu, X.. U. V. a žalovaný osobne. Súd sa na začiatku pojednávania pokúsil o mimosúdne vyriešenie
sporu s tým, že žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalovaný navrhol, že by odkúpil predmetnú
nehnuteľnosť, a to pozemok parc. č. XXXX/XX C. S. H. Č.. XXXX, Z..Ú.. U. S. W. s tým, že by pozemok
odkúpil ako právnická osoba, aby nestratil DPH, čo by si v prípade fyzickej osoby nemohol uplatňovať.
Žalobca s takýmto návrhom nesúhlasil.

6. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že ustanovenia, na ktoré žalovaný poukazuje vo svojich
vyjadreniach, t.j. ust. § 71 ods. 2 a ods. 3 a ust. § 74 ods. 1 písm. i) zákona o DPH ustanovujú
obsahové náležitosti faktúr, pričom zmluva, na účely zákona o DPH, faktúrou nie je. Zákon o DPH
tiež žalobcovi neukladá povinnosť vyčísliť DPH ihneď po vyhodnotení ponukového konania, pričom
kúpna cena prevádzanej nehnuteľnosti bola v uzavretej zmluve dohodnutá v súlade s ust. § 3 zákona
č. 18/1996 Z.z. o cenách. Ďalej sa žalobca vyjadril k tvrdeniam žalovaného, ktorý považuje predaj

majetku štátu za hlavnú činnosť žalobcu pre účely zákona o DPH. V súvislosti s uvedeným žalobca
poukázal na skutočnosť, že v každom prípade je potrebné činnosť vykonávanú žalobcom pre účely
zákona o DPH posudzovať individuálne. Prvým kritériom pre posúdenie, či ide o hlavnú alebo vedľajšiu
činnosť je konanie vo verejnom záujme a teda právnické osoby vymenované v ust. § 3 ods. 4 zákona
o DPH svojou hlavnou činnosťou plnia predovšetkým úlohy štátnej alebo územnej samosprávy. Ak

tieto osoby v rámci hlavnej činnosti poskytujú plnenia, ktoré nie sú plnením ich úloh vo verejnom
záujme, ako poskytovanie plnenia súkromným osobám na základe zmluvy, je možné túto činnosť na
účel DPH považovať za činnosť, ktorá nie je vykonávaná vo verejnom záujme. A ak takáto činnosť
z hľadiska postavenia poskytovateľa ako nezdaniteľnej osoby výrazne narušuje hospodársku súťaž,
považujú sa tieto osoby, v rozsahu tejto činnosti, za zdaniteľné osoby. Žalobca ďalej poukázal na vzťah

žalobcu a Slovenskej republiky. Tento vzťah je upravený na základe zmluvy o prevádzkovaní železničnej
infraštruktúry na roky 2017 až 2021, ktorá je uzavretá medzi Slovenskou republikou, zastúpenou
Ministerstvom dopravy a výstavby SR a Železnicami Slovenskej republiky. Proces odpredaja majetku
štátujeprísneregulovanýzákonomč.92/1991Z.z.,akoajSmernicouč.62/2015.Kneplatnostiprávneho
úkonu, ktorá mala byť spôsobená konaním žalovaného v omyle, žalobca uviedol, že do omylu sa

žalovaný dostal sám, nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Zisk z predaja majetku štátu nie je
príjmom štátnej pokladnice, zisk z tohto predaja je ziskom ŽSR. V prípade, ak by ŽSR neboli zdaniteľnou
osobou a predávali by nehnuteľnosti bez DPH, zvýhodnili by tým sami seba oproti iným subjektom
predávajúcim obdobné nehnuteľnosti, z dôvodu, že by nehnuteľnosti predávali za nižšiu cenu. Takýmto
konaním by sa ŽSR dopúšťala porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Ustanovenie § 4 ods. 7 zákona

o DPH, na ktoré sa odvoláva vo svojich vyjadreniach žalovaný, upravuje len registračnú povinnosť pre
účely DPH.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaný opätovne
poukázal na ust. § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH , v zmysle ktorého žalovaný považuje aj
uzavretú zmluvu za faktúru, súčasťou ktorej tak mal byť údaj o DPH, keby ŽSR tento údaj v zmluve

uviedli, žalovaný by nikdy takúto zmluvu nepodpísal. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť,
že neuvedením právneho predpisu, na základe ktorého mala byť pripočítaná DPH žalovaný nemal
vedomosť o tom, či sa DPH pripočíta alebo nie. V zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka žalovaný
považujetakýtoprávnyúkonzaneplatný.Žalovanýtrvánasvojompredchádzajúcomvyjadrení,vzmysle
ktorého považuje predaj majetku štátu za činnosť vo verejnom záujme, nakoľko príjem z predaja

toho majetku je príjmom do štátnej pokladnice. Každý predaj majetku štátu je tak vo verejnom záujme
štátu. Nakoľko v tomto prípade išlo o predaj dlhodobého a nepotrebného majetku štátu, v zmysle
citovaného ust. § 4 ods. 7 zákona o DPH v súlade s ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona o DPH, z
takéhoto predaja nemala byť účtovaná DPH. Žalovaný ďalej poukázal na kúpnu zmluvu uzavretú so
štátom prostredníctvom Ministerstva obrany SR, predmetom ktorej bol taktiež predaj majetku štátu, v

rámci ktorého nebola z kúpnej ceny žalovanému účtovaná DPH. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť,
že nemal možnosť ovplyvniť obsah uzatváraných zmlúv, čím bola spôsobená vážna nereciprocita
zmluvných strán tým, že v prípade odstúpenia od zmluvy, alebo v prípade porušenia zmluvy kupujúcim
si ŽSR účtuje poplatok 2.000,- eur, pričom v prípade odstúpenia ŽSR od zmluvy im takáto sankcia
nehrozí. Žalovaný na záver uviedol, že žalobca ho svojim konaním dostal do omylu, preto považuje jeho

požiadavku za neplatnú
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.09.2018, ktorého sa zúčastnil splnomocnený zástupca
žalobcu, X.. U. V. a žalovaný osobne.9. Zástupca žalobcu na pojednávanie uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších tvrdení a nemá žiadne
ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. K tvrdeniu žalovaného na tomto pojednávaní, že v rámci iných
zmlúv, ktoré uzatvoril so ŽSR mu nebola DPH vyčíslená, žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal

existenciu týchto zmlúv a predmet týchto zmlúv, ktorý je rozhodujúci pre určenie, či DPH mala alebo
nemala byť vyčíslená. Žalobca tiež nepopiera skutočnosť, že aj zmluva o uzavretí búducej zmluvy je
vo všeobecných náležitostiach upravená v Občianskom zákonníku, avšak v tomto prípade ide o odlišnú
právnuúpravuprevoduvlastníckehoprávazmajetkuštátudovlastníctvainýchosôb,pretožeakouviedol
žalovanýzmluva,ktorúuzavrelsMinisterstvomobranySRjeupravenánajmäzákonomosprávemajetku

štátu, pričom prevod vlastníckeho práva majetku štátu v správe ŽSR je upravený odlišnou právnou
úpravou, a to najmä zákonom č. 92/1991 Zb.
10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že záväzok vyplývajúci z uzavretej zmluvy v zmysle ust. § 50 ods.
3 Občianskeho zákonníka zanikol. Žalovaný opätovne poukázal na článok III zmluvy o uzavretí budúcej
zmluvy, v zmysle ktorého sa ku kúpnej cene pripočíta DPH podľa platných právnych predpisov, súčasťou
zmluvy však nie je podľa ktorého zákona sa výška DPH určí. Z predchádzajúcich obchodov so ŽSR a

s Ministerstvom obrany, v rámci ktorých mu DPH nebola účtovaná, sa žalovaný mohol domnievať, že
tomu tak bude aj v tomto prípade. Pokiaľ by DPH bola vyčíslená k podpisu zmluvy by nikdy nedošlo. ŽSR
v priebehu konania nepreukázali, že by predaj majetku štátu nemohol, byť uskutočnený podľa zákona o
DPH, odvolávajúc sa len na zákon o prevode majetku štátu, z ktorého nevyplýva, že by ŽSR pri prevode
majetku štátu nemohli postupovať podľa zákona o DPH. V čase keď žalovaný ponúkol záväznú kúpnu

cenu za predmetný pozemok, ŽSR museli vedieť ako a v akej výške bude účtovaná DPH, žalovaný
túto skutočnosť nevedel, čím došlo k naplneniu podstaty ust. § 49a Občianskeho zákonníka. Žalovaný
ďalej uviedol, že kúpna cena nebola dojednaná v súlade so zákonom o cenách, v zmysle ktorého
cenou je peňažná suma dohodnutá pri nákupe tovaru. Veta, že ku kúpnej cene sa pripočíta DPH podľa
platných právnych predpisov nie je peňažnou sumou. Kúpnu zmluvu žalovaný považuje za faktúru, ktorá

neobsahuje náležitosti faktúry predpísané zákonom, t.j. výšku dane spolu v eurách. Konanie žalobcu,
ktorý žalovanému poslal zálohovú faktúru, súčasťou ktorej bola aj hodnota DPH, po tom ako došlo k
podpisu zmluvy, žalovaný považuje za účelové. Pokiaľ kúpna cena vrátane DPH nebola určená priamo
v zmluve, takáto zmluva je neplatná. Žalovaný tiež poukázal na reciprocitu uzavretej zmluvy, v ktorej
si ŽSR určuje podmienky platenia penále pri nesplnení podmienok kupujúcim, kým predávajúci tieto

penále, pri nesplnení podmienok zmluvy hradiť nemusí. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby
bol nárok žalobcu ako nedôvodný zamietnutý v celom rozsahu. Žalovaný nemá žiadne ďalšie návrhy
na vykonanie dokazovania.
11. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 21.12.2016,
výpisom z centrálneho registra zmlúv, zálohovou faktúrou č. 750031349 zo dňa 9.1.2017, výzvou

na plnenie zo dňa 15.5.2017, faktúrou č. 7500032522 zo dňa 29.6.2017, listom zo dňa 25.7.2017 -
odstúpenímodzmluvy,formuláromŽSRpreponuky,vyjadrenímfinančnejsprávySR,e-mailom(č.l.42),
inzerátom zverejneným na ww.zsr.sk, kúpnou zmluvou na č.l. 90 (predávajúci SR - Ministerstvo obrany).
12. Súd pojednávanie odročil na 22.10.2018 za účelom vyhlásenia rozsudku.
13. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu súd zistil nasledovný

skutkový a právny stav veci: Žalobca je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 258/1993 Z.z. o
Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je žalobca správcom
majetku štátu. Žalobca pri prevode majetku štátu postupuje podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a vykonávacieho predpisu, ktorým
je Smernica č. 62/2013, ktorou sa určujú podmienky a postup pri prevode vlastníctva majetku štátu v

správe štátnych podnikov a Železníc Slovenskej republiky. Žalobca tak v súlade so zákonom č. 92/1991
Zb. a Smernicou č. 62/2013 ako správca majetku štátu zverejnil ponukové konanie, predmetom ktorého
bol predaj majetku vo vlastníctve štátu, pozemku registra „G. Z. S. Q.. Č.. XXXX/XX J. W. XXX X. -
C. Q. L. S., C. S. H. Č.. XXXX O. S. J. Ú. E. pre katastrálne územie Dubnica nad Váhom, pričom v
inzeráte žalobca uviedol vyvolávaciu cenu nehnuteľností vo výške 15 600,- eur, bez DPH, vzhľadom

na predpoklad, že ponukového konania sa môže zúčastniť väčší počet osôb s rôznymi cenovými
ponukami. Ponukové konanie sa konalo od 8.08.2016 do 8.09.2016. Žalovaný sa zúčastnil ponukového
konania, v rámci ktorého žalobcovi ponúkol dňa 2.09.2016 sumu za prevádzanú nehnuteľnosť celkom
vo výške 16 111,- eur. Po vyhodnotení ponukového konania došlo medzi žalobcom a žalovaným
dňa 21.12.2016 k uzavretiu Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č. 813141-057/2016-O320-Mi, prílohou

ktorej bola Kúpna zmluva č. 813141----/O320/2016-Mi. Predmetom Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy
bol záväzok budúceho predávajúceho (žalobcu) a budúceho kupujúceho (žalovaného), po splnení
podmienok stanovených v tejto zmluve, uzavrieť Kúpnu zmluvu, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod prevádzanej nehnuteľnosti. K uzavretiu kúpnej zmluvymedzi zmluvnými stranami malo následne dôjsť po udelení písomného súhlasu Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR. Žalovaný Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy nepovažuje za platne
uzavretú, nakoľko žalobca v rámci ponukového konania, v ponukovom formulári, ako ani v tejto zmluve

neuviedol kúpnu cenu prevádzanej nehntuľnosti vrátane DPH, čím žalovaného uviedol do omylu v
tom, že žalobca nie je zdaniteľnou osobou, prípadne prevod majetku štátu zo žalobcu na žalovaného
nepodlieha zdaňovacej povinnosti.

14. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky zriaďujú sa

Železnice Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave (ďalej len „železnice“). Železnice sú právnickou
osobou a zapisujú sa do obchodného registra.

15. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky na prevod
majetku, ku ktorému majú železnice právo hospodárenia, na iné osoby sa vzťahujú predpisy o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, s výnimkou postupu podľa osobitného predpisu

16.Podľaust.§1ods.1zákonač.92/1991Zb.opodmienkachprevodumajetkuštátunainéosoby(ďalej
len zákon č. 92/1991 Zb.) tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú
právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie
(ďalej len „podnik“) alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových

účastí na podnikaní iných právnických osôb,

17. Podľa článku III bod 3.1 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č. 813141-057/2016-O320-Mi (ďalej len
Zmluva) prevod vlastníctva prevádzanej nehnuteľnosti sa uskutoční odplatne za dohodnutú kúpnu cenu
vo výšky 16 111 €. Kúpna cena bude dohodnutá bez DPH. Ku kúpnej cene sa pripočíta DPH podľa

platných právnych predpisov.

18. Podľa článku III bod 3.2 Zmluvy kúpnu cenu sa budúci kupujúci zaväzuje uhradiť nasledovne: 3.2.1
Do desiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto Zmluvy budúci predávajúci vystaví zálohovú
faktúru na zaplatenie prvej splátky kúpnej ceny vo výške 10 % kúpnej ceny, ku kúpnej cene sa pripočíta

DPH podľa platných právnych predpisov. Splatnosť faktúry je do štrnástich dní odo dňa jej vystavenia.
3.2.2 Do desiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti kúpnej zmluvy budúci predávajúci vystaví
zálohovú faktúru na zaplatenie druhej splátky kúpnej ceny vo výške 90 % kúpnej ceny, ku kúpnej cene
sa pripočíta DPH podľa platných právnych predpisov. Splatnosť faktúry bude do štrnástich dní odo dňa
jej vystavenia.

19. Podľa článku III bod 3.4 Zmluvy budúci kupujúci sa zaväzuje, že v prípade ak neuhradí budúcemu
predávajúcemu v lehote do tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy prvú splátku
kúpnej ceny, uhradí v dôsledku porušenia tejto zmluvnej povinnosti budúcemu predávajúcemu zmluvnú
pokutu vo výške 2 000 €. Zmluvná pokuta je splatná na základe faktúry vystavenej budúcim

predávajúcim v lehote splatnosti do štrnástich dní odo dňa jej vystavenia.

20. Podľa ust. § 3 ods. 1 veta prvá zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách dohoda o cene je dohoda o výške
ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne
určuje.

21. Podľa ust. § 3 ods. 3 veta druhá zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách ak nie je dohodnuté alebo
osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná
daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení
ustanovené osobitnými predpismi,

22. Súd má za to, že žalobca v rámci ponukového konania, predmetom ktorého bol prevod majetku
štátu v správe žalobcu postupoval v súlade so zákonom č. 92/1191 Zb., ako aj Smernicou č. 62/2013,
ktorou sa určujú podmienky a postup pri prevode vlastníctva majetku štátu v správe štátnych podnikov
a Železníc Slovenskej republiky. Žalobca v rámci ponukového konania vo zverejnenom ponukovom

formulári riadne upozornil záujemcov o kúpu ponúkaného pozemku, že vyvolávacia cena je cena bez
DPH, ktorá bude následne pripočítaná ku kúpnej cene v zmysle platných právnych predpisov. Žalovaný
sa zúčastnil ponukového konania, v rámci ktorého žalobcovi ponúkol sumu za prevádzanú nehnuteľnosť
celkom vo výške 16 111,- eur. Skutočnosť, že sumu, ktorú záujemca uvedie v ponukovom formulárije sumou bez DPH jednoznačne z tohto formulára vyplýva. Po vyhodnotení ponukového konania
došlo medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.12.2016 k uzavretiu Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č.
813141-057/2016-O320-Mi, prílohou ktorej bola Kúpna zmluva č. 813141----/O320/2016- Mi.

V Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene prevádzanej
nehnuteľnosti vo výške 16 111,- eur, t.j. vo výške, ktorá vyplývala z ponukového formulára vyplneného
žalovaným, pričom kúpna cena bola dohodnutá bez DPH. DPH mala byť pripočítaná ku kúpnej cene
podľa platných právnych predpisov. Zmluvné strany sa dohodli, že budúci kupujúci uhradí 10 % z

dohodnutej kúpnej ceny do 14 dní odo dňa vystavenia zálohovej faktúry, ktorú bol budúci predávajúci
povinný vystaviť do 10 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Zvyšok
kúpnej ceny, t.j. 90 % mal byť uhradený po uzavretí Kúpnej zmluvy, podľa podmienok dohodnutých v
zmluve.

Žalobca ako budúci predávajúci po uzavretí Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy vystavil dňa 9.01.2017

zálohovú faktúru č. 7500031349, ktorou žalovaného ako budúceho kupujúceho vyzval na úhradu prvej
splátky dohodnutej kúpnej ceny vo výške 10 % z kúpnej ceny vrátane DPH, t.j. sumy vo výške 1 933,32
eur, a to v lehote do 23.01.2017. Žalovaný sumu vyúčtovanú zálohovou faktúrou v uloženej lehote
neuhradil. Žalobca listom zo dňa 15.05.2017 žalovaného vyzval na úhradu sumy vyúčtovanej faktúrou
č. 7500031349 s tým, že žalovaného upozornil, že v prípade neuhradenia tejto sumy v dodatočne

poskytnutej lehote bude žalobca postupovať v zmysle článku III bod 3.4. Zmluvy o uzavretí budúcej
zmluvy, t.j. bude sa voči žalovanému, v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti, domáhať zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 2 000,- eur. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 22.05.2017. Žalovaný
dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil, preto žalobca dňa 29.06.2017 vystavil zálohovú faktúru č.
7500032522, ktorou žalovanému vyfakturoval zmluvnú pokutu vo výške 2 000,- eur. Žalobca žalovaného

listom zo dňa 30.06.2017 vyzval na úhradu zmluvnej pokuty vyfakturovanej faktúrou č. 7500032522.
Žalovaný zmluvnú pokutu v lehote splatnosti, t.j. do 13.07.2017 neuhradil.

Súdu nie je zrejmé z čoho žalovaný vyvodil, v rámci ponukového konania, ako aj v rámci uzatvárania
Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy záver, že žalobca nie je zdaniteľnou osobou, prípadne skutočnosť,

že prevod majetku štátu nepodlieha zdaňovacej povinnosti, keď vo všetkých dokumentoch vystavených
žalobcom je pri uvedení kúpnej ceny jednoznačne uvedené, že k tejto bude pripočítaná DPH podľa
platných právnych predpisov. V súvislosti s ust. § 3 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty, na ktoré žalovaný poukázal pri odôvodňovaní svojich tvrdení v priebehu konania, v zmysle
ktorého by žalobca nemal byť v rámci prevodu majetku štátu, t.j. činnosti, ktorá patrí do rozsahu

hlavných činností žalobcu, zdaniteľnou osobou súd poukazuje na skutočnosť, že prevod majetku štátu
nie je základným predmetom činnosti žalobcu. Zákon č. 258/1993 Z.z. v ust. § 2 ods. 1 vymedzuje
základný predmet činnosti Železníc Slovenskej republiky, súčasťou ktorého nie je prevod vlastníctva
majetku štátu na iné osoby, táto činnosť patrí medzi ďalšie podnikateľské činnosti Železníc Slovenskej
republiky, pri vykonanávaní ktorých ŽSR postupujú podľa osobitného zákona, zákona č. č. 92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a vykonávacieho
predpisu, ktorým je Smernica č. 62/2013, ktorou sa určujú podmienky a postup pri prevode vlastníctva
majetku štátu v správe štátnych podnikov a Železníc Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej poukázal
na ust. § 4 ods. 7 veta posledná zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v zmysle
ktorého žalobca nie je platiteľom DPH, nakoľko v tomto prípade išlo o príjmy z príležitostne predaného

nehmotného majetku, ktoré sa nezahŕňajú do obratov pre účely DPH. Z úplného znenia ust. § 4 ods.
7 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty však vyplýva, že v rámci tohto ustanovenia
dochádza len k vymedzeniu pojmov nevyhnutných pre vznik registračnej povinnosti zdaniteľnej osoby,
čo nijakým spôsom neodôvodňuje tvrdenia žalovaného. Veta, na ktorú sa žalovaný odvolával vo svojich
vyjadreniach bola len účelovo vytrhnutá z kontextu citovaného znenia zákona.

Z ponukového formulára vyplneného žalovaným, ako aj zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy
jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany sa pri dojednaní kúpnej ceny dohodli tak, že DPH bude ku
kúpnej cene pripočítaná podľa platných právnych predpisov. Súd má za to, že medzi zmluvnými stranami
došlo k dojednaniu kúpnej ceny za prevádzanú nehnuteľnosť v zmysle citovaných ust. § 3 ods. 1 a 3
zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, v zmysle ktorých ak je dohodnuté inak, tak ako tomu bolo v tomto

prípade, nemusí byť súčasťou ceny daň z pridanej hodnoty. Žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s
podmienkami predaja majetku vo vlastníctve štátu správcom tohto majetku, t.j. žalobcom v tomto konaní
už pred vyplnením ponukového formulára, z ktorého jednoznačne vyplývalo, že k sume, ktorú záujemca
uvedieakoponúkanúsumusanáslednepripočítaDPHpodľaplatnýchprávnychpredpisov.Rovnakomalžalovaný následne možnosť oboznámiť sa s obsahom Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ktorá mu bola
žalobcom po vyhodnotení ponukového konania predložená na podpis a v prípade nesúhlasu s výškou
kúpnej ceny, prípadne s inými zmluvnými dojednaniami túto zmluvu nepodpísať. Súd má tiež za to, že

hodnota DPH je všeobecne známa skutočnosť, preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že
neuvedením právneho predpisu, podľa ktorého bude žalobca postupovať pri vyčíslení DPH z kúpnej
ceny uviedol žalobcu žalovaného do takého omylu, ktorý spôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy.

V súvislosti s Kúpnou zmluvou č. BB10/4-73/2014/0912034-Kzp, ktorá mala byť uzavretá medzi

SlovenskourepublikouzastúpenouMinisterstvomobranyakopredávajúcimažalovanýmakokupujúcim,
predmetom ktorej mal byž taktiež prevod majetku vo vlastníctve štátu, v rámci ktorého nemala byť
žalovanému z kúpnej ceny účtovaná DPH súd poukazuje na rozdielne postavenie Ministerstva obrany
Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy, resp. štátnej rozpočtovej organizácie pri
uzatvíraní zmluvy a postavenie žalobcu ako správcu majetku štátu pri uzatváraní zmluvy. Prevádzané
nehnuteľnosti sú súčasťou riadnej účtovnej evidencie majetku žalobcu a príjmy z predaja takéhoto

majetku sú príjmom žalobcu, nie príjmom štátneho rozpočtu, ako sa domnieva žalovaný. Zmluva o
uzavretí budúcej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným a Kúpna zmluva, ktorá
mala byť uzavretá medzi Slovenskou republikou - Ministerstvom obrany a žalovaným sa vzhľadom
na rozdielne právne postavenie zmluvnej strany predávajúceho spravuje rozdielnou právnou úpravou.
Súd tak v zmysle uvedeného, po vykonanom dokazovaní, žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a

žalovanému uložil povinnost zaplatiť žalobcovi celkom 2.000,- eur s príslušenstvom, tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
24.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu so zaplatením
žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Súd teda spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na úrok z
omeškania z dlžnej sumy, t.j. zo sumy 2.000,- eur, a to odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti
sumy vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. 7500032522.
26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.