Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/168/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118202651
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118202651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Union poisťovňa, a.s., so sídlom
v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 31 322 051, proti žalovanej: Mgr. G.S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v
T., D. XX, o zaplatenie 515,67 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 26. novembra 2018 sp. zn. 23Csp/43/2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 26.11.2018 č.k. 23Csp/43/2018-80, okrem
výroku II. o zastavení konania v prevyšujúcej časti istiny nad sumu 489,67 €.

O d m i e t a odvolanie proti výroku II. o zastavení konania v prevyšujúcej časti istiny nad sumu 489,67 €.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 26.11.2018
č.k. 23Csp/43/2018-80 výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 489,67 € s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 489,67 € od 21.5.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Výrokom II. konanie v prevyšujúcej časti istiny nad sumu 489,67 € zastavil. Výrokom
III. zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 297 písm. b/ CSP z dôvodu, že išlo
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 €. Vychádzal pritom z listinných dôkazov predložených
žalobcom. Za nesporné považoval uzavretie zmluvy č. 18841 dňa 2.12.2015 medzi stranami sporu
(správne medzi žalobcom a I. K. - poznámka odvolacieho súdu) podľa § 652 Obchodného zákonníka.

Z uvedenej zmluvy zistil, že žalovaná (správne I. K. - poznámka odvolacieho súdu) sa zaviazala pre
žalobcu sprostredkovávať uzavieranie poistných zmlúv a v mene žalobcu aj uzavierať poistné zmluvy.
Zo zmluvy vyplynula aj povinnosť vrátiť nezaslúženú časť provízie, ktorá bola predmetom sporu. Vzal za
preukázané, že žalobca poukázal žalovanej (správne I. K. - poznámka odvolacieho súdu) dňa 12.2.2016
sumu 20,20 € a dňa 14.1.2016 sumu 719,67 €. I. K. vyplatila žalovanej časť provízie vo výške 619,67 €
dňa 15.1.2016. Žalovaná písomne uznala záväzok voči žalobcovi dňa 6.1.2017 vo výške 619,67 €, ktorý
vznikol z titulu povinnosti vrátiť nezaslúžené časti vyplatených provízií za sprostredkovanie uzavretia

poistnýchzmlúvazaviazalasatútodlžnúsumuuhradiťvmesačnýchsplátkachpo26€.Celkovouhradila
5 splátok po 26 € dňa 10.1.2017, 2.2.2017, 31.3.2017, 25.4.2017 a 20.2.2018. Rozdiel vo výške 489,67
€ (619,67 € mínus 130 €) súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi, pričom vychádzal zo záveru, že
pohľadávka v tejto výške nebola sporná ani čo do základu.3. Žalovaná totiž vo vyjadrení k žalobe existenciu a právny dôvod pohľadávky nepoprela a v odpore
proti platobnému rozkazu namietala iba tú skutočnosť, že žalobca neodpočítal od dlžnej sumy úhradu

vo výške 26 € zo dňa 20.2.2018, o úhrade ktorej predložila súdu dôkaz. Na základe tejto jej námietky
žalobca následne zobral žalobu v časti prevyšujúcej 489,67 € späť a v tejto časti súd konanie
zastavil. Žalovaná následne vo vyjadrení k žalobe už len žiadala, aby jej umožnil uzavrieť so žalobcom
mimosúdnu dohodu s možnosťou primeraných splátok a výslovne uviedla, že súhlasí s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b/ CSP. Rovnako aj žalobca vo vyjadrení k

odporu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

4. Právne súd posúdil vec podľa ust. § 652, § 653, § 655 a § 662 Obchodného zákonníka a z dôvodu,
že zanikol nárok žalovanej na províziu v zmysle ust. § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, zaviazal
žalovanú na jej vrátenie podľa § 662 ods. 2 Obch. zák. spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 21.5.2017 do zaplatenia.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a konštatujúc plný úspech
žalobcu priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná podľa obsahu z dôvodu podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Vytýkala súdu, že rozhodol vo veci bez pojednávania, na ktorom
by mala možnosť poukázať na svoju súčasnú finančnú situáciu, ktorá jej momentálne neumožňuje
jednorázovo vyplatiť žalobcovi požadovanú sumu. Uviedla tiež, že na pojednávaní by mala možnosť
poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách, ktoré dáva žalobca podpisovať svojim
budúcim spolupracovníkom, ktorí pracujú pre poisťovňu výhradne na základe živnostenského listu, a

teda sami znášajú všetky daňové aj odvodové povinnosti. Tzv. peňažné odmeny zo strany poisťovne
tvoria vlastne výplaty, z ktorých je nutné každý mesiac odviesť sociálne a zdravotné poistenie a v
ročnom daňovom priznaní ich následne zdaniť a v neposlednom rade tvorí táto suma mesačný príjem
na živobytie. V daňovom priznaní sú započítané aj sumy, ktoré následne niekedy aj po dvoch rokov pri
nesplnení finančných obratov pri uzatváraní zmlúv alebo zániku poistných zmlúv žiada poisťovňa vrátiť

späť. Z tohto príjmu pritom už muselo byť zaplatené zdravotné aj sociálne poistenie, ako aj daň. Takéto
podmienky považuje za absolútne neprijateľné. Žalovaná odvolací návrh neuviedla, a to ani po výzve
súdu prvej inštancie, ktorá jej bola doručená dňa 7.3.2019.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie odmietnuť, pretože nespĺňa náležitosti podľa

§ 363 CSP, keďže nie je z neho zrejmé, v akom rozsahu žalovaná rozhodnutie napáda a čoho sa
domáha. Poukázal na to, že žalovaná v odpore namietala len výšku uplatňovaného nároku žalobcu,
keďže uhradila žalobcovi ešte ďalšiu sumu 26 €, avšak oprávnenosť a opodstatnenosť žalobcom
uplatneného nároku nenamietala. Poukázal na to, že povinnosťou žalovanej bolo uplatniť prostriedky
procesnej obrany včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaná

neuplatnila prostriedky procesnej obrany včas, nakoľko tieto mohla uviesť už v podanom odpore alebo
vo vyjadrení k žalobe, pričom žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala iba výšku žalovanej pohľadávky
a súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Poukazovaním na zlú finančnú situáciu
žalovaná nepoprela dôvodnosť žalobcovho nároku, resp. nenamietala existenciu dlhu, ktorý jej vznikol
voči žalobcovi. Navrhol v prípade, že súd neodmietne odvolanie, aby rozsudok ako vecne správny

potvrdil.

8. Ďalšie vo vyjadrenia vo veci neboli podané.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas

oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej
nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania vecne
správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.11. Odvolanie žalovanej proti výroku II. o zastavení konania odvolací súd odmietol podľa ust. § 386
písm. b/ CSP ako podané neoprávnenou osobou, keďže týmto výrokom rozsudku nebolo rozhodnuté v
neprospech žalovanej (§ 359 CSP), práve naopak, týmto výrokom rozhodnutia sa zastavilo konanie v

časti, ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia aj sumy 26 €, ktorej zaplatenie žalovaná preukázala dňom
20.2.2018.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. mája 2020 o 9.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

boli zverejnené dňa 19. mája 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej napriek tomu, že nemalo všetky náležitosti podľa § 363
CSP, keďže v ňom neuviedla odvolací návrh, teda čoho sa v odvolacom konaní domáha.
Podľa názoru odvolacieho súdu táto vada mu nebráni v konaní pokračovať, najmä so zohľadnením tej

skutočnosti, že žalovaná nie je právne zastúpená a vychádzajúc z obsahu odvolania, v zmysle ktorého
žalovaná podala odvolanie voči rozsudku v plnom rozsahu, je možné v odvolacom konaní pokračovať
vychádzajúc zo záveru, že žalovaná napáda celý rozsudok a keďže je s rozsudkom nespokojná, možno
uzavrieť, že sa domáha zamietnutia žaloby.

14. Podľa obsahu žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j., že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana

ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a
ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.

16. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup k súdu, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo vyjadriť sa
k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých

rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami súdom,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.

17. Hoci porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o
naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných

práv strany sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

18. V prejednávanej veci v zmysle odvolania žalovanej k porušeniu jej práva na spravodlivý proces
malo dôjsť tým, že súd vo veci rozhodol bez pojednávania a znemožnil jej tak poukázať na neprijateľné

zmluvné podmienky a na svoju zlú finančnú situáciu.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený, pretože v prejednávanej veci
boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci bez pojednávania v zmysle ust. § 297 písm. b/ CSP,
ktorý súd aplikoval v prejednávanej veci, ale aj v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. b/ CSP, ktorý upravuje

prípady, kedy nie je potrebné nariaďovať pojednávanie v iných, než v spotrebiteľských veciach.

20. Podľa ust. § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, aka/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 €,
b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

c/ to ustanovuje tento zákon.

21. Podľa ust. § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.

22. Posudzujúc predmetné konanie z hľadiska podmienok stanovených vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie tým, že rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania, neodňal žalovanej právo na spravodlivý proces.

23. V prejednávanej veci z listinných dôkazov obsiahnutých v spise nevyplýva, že by žalovaná bola
spotrebiteľkou a že by sa v tomto konaní rozhodovalo o spore vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy.

24. Povinnosťou súdu preto nebolo skúmať splnenie podmienok pre rozhodnutie bez pojednávania v
zmysle § 297 písm. b/ CSP, ale postačovalo splnenie z podmienok podľa citovaného ust. § 177 CSP.

25. Podmienky pre rozhodnutie bez pojednávania sú v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a/ a § 297 písm.
b/ takmer totožné s tým rozdielom, že prísnejšie je stanovená hranica hodnoty sporu v spotrebiteľských
veciach, ktorá predstavuje 1.000 €; v ostatných veciach táto hranica predstavuje 2.000 €.

26. V iných než v spotrebiteľských veciach súd nie je povinný nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak síce
nejde o vec jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu prevyšuje 2.000 €, avšak strany s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia (§ 177 písm. b/ CSP).

27. Nemožno však dospieť k záveru, že by súhlas strán s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania

mohol byť jediným hľadiskom pri rozhodovaní súdu o tom, že vo veci samej rozhodne bez nariadenia
pojednávania. Nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania bude zistenie
toho, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keďže si nemožno predstaviť také rozhodnutie, v ktorom
by súd posudzoval sporné skutočnosti bez toho, aby vykonal dokazovanie. Preto i v prípade súhlasu
strán bude pojednávanie nevyhnutné nariadiť, ak budú skutkové tvrdenia strán sporné a strany na

preukázanie svojich tvrdení predloženia dôkazy.

28. Nariadenie pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a
bezprostrednosti konania, ktoré obe zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie v článku 48 ods. 2 Ústavy
SR. Zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je absolútna a ust. § 177 ods. 2 CSP upravuje výnimky, kedy

nie je potrebné pojednávanie nariaďovať (rovnako aj ust. § 297 CSP pre spotrebiteľské veci).

29. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípadoch podľa § 177 ods. 2 písm. a/ aj b/ CSP sa vyžaduje
nespornosť skutkových tvrdení.

30. Skutkové tvrdenia možno považovať za nesporné len v tom prípade, ak sa žalovaná v lehote
stanovenej súdom podľa ust. § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadrí alebo sa vyjadrí takým spôsobom,
že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybní.

31. V prejednávanej veci bola žalovanej doručená žaloba spolu s platobným rozkazom dňa 21.5.2018,

proti ktorému podala odpor a v tomto odpore namietala iba tú skutočnosť, že žalobca nezohľadnil úhradu
vo výške 26 € zo dňa 20.2.2018, o čom predložila súdu dôkaz.

32. Následne súd zrušil platobný rozkaz a umožnil žalobcovi, aby sa k odporu vyjadril.

33. Žalobca zobral žalobu v časti o 26 € späť a trval na zaplatení sumy 489,67 € s príslušenstvom a
zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím veci bez pojednávania v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. b/ CSP.34. Následne súd poučil žalovanú o všetkých jej procesných právach a povinnostiach, doručil jej
aj vyjadrenie žalobcu k odporu a žalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.10.2018 (č.l. 74 spisu) navrhla
konanie zastaviť a umožniť jej uzavrieť mimosúdnu dohodu so žalobcom s možnosťou primeraných

splátok. Zároveň v zmysle § 177 ods. 2 písm. b/ CSP súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania.

35. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, tvrdenia žalobcu v žalobe o tom, že žalovaná mu dlhuje sumu
489,67 € titulom nároku na vrátenie provízie, neboli sporné, žalovaná základ nároku nespochybnila a

pokiaľ ide o jeho výšku, túto spochybňovala iba čo do sumy 26 €, ktorú následne žalovaný uznal a v
ďalšom už ním uvádzané skutkové tvrdenie nepoprela a dožadovala sa iba primeraných splátok.

36. Vychádzajúc zo záveru, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné a obe strany súhlasili s
rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci bez
pojednávania v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. b/ CSP, z ktorého dôvodu je odvolacia námietka žalovanej

nedôvodná.

37. Zároveň odvolací súd konštatuje, že boli splnené aj prísnejšie stanovené podmienky pre rozhodnutie
vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b/ CSP, ktorý súd aplikoval, pretože v
prejednávanej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli

sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 1.000 €.

38. Z hľadiska vecného rozhodnutia správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

39. Žalovaná v odvolaní argumentuje svojou nepriaznivou finančnou situáciou, ktorá jej neumožňuje
jednorázovo vyplatiť žalobcovi požadovanú sumu, avšak o tejto svojej finančnej situácii nepredložila ani
v odvolacom konaní žiadne dôkazy, odôvodňujúce záver o určení dlhšej lehoty na plnenie.

40. Rovnako pokiaľ aj v konaní pred súdom prvej inštancie navrhovala uzavretie mimosúdnej

dohody so žalobcom s určením splátok, na preukázanie svojich nepriaznivých finančných pomerov
nepredložila žiadne dôkazy a pokiaľ žalobca dobrovoľne nepristúpil k uzavretiu mimosúdnej dohody,
bolo povinnosťou súdu vo veci rozhodnúť.

41. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobou uplatnený nárok je nárokom vyplývajúcim zo

vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ako obchodnou zástupkyňou na základe zmluvy o obchodnom
zastúpení, uzavretej podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka.

42. Zmluvu o obchodnom zastúpení uzatvára obchodný zástupca ako podnikateľ a žalovaná z tohto
dôvodu nespĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Obč. zák., ktorým je fyzická osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

43. Ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami sa pritom vzťahuje iba na spotrebiteľov,
vychádzajúc z ust. § 53 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

44. Spotrebiteľskou zmluvou je pritom každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Obč. zák.).

45. Keďže v prejednávanom spore nešlo o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, nemohol súd skúmať
prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ako na ne poukazuje žalovaná v odvolaní.

46. Naviac spochybňovanie zmluvných podmienok prvýkrát uvádza žalovaná až v odvolaní a keďže ide

o prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie a zároveň
neboli splnené podmienky podľa § 366 CSP, nemohol odvolací súd na tieto nové skutkové tvrdenia
žalovanej prihliadať.47. V zmysle ust. § 366 CSP totiž prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa
týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

48. Žalovaná námietky týkajúce sa zmluvných podmienok mohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej
inštancie a aj iným spôsobom účinne poprieť tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, keďže tak však

neurobila, skutkové tvrdenia strán sa stali nesporné a súd nebol povinný vo veci vykonávať dokazovanie
ohľadne skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, keďže neexistovala dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom
výroku I. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.

1 CSP.

50. Aj keď žalobca nebol v spore plne úspešný, keďže súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 489,67
€ s príslušenstvom oproti žalovanej sume 515,67 €, jeho neúspech vo veci je iba nepatrný (ohľadne
sumy 26 €), preto dôvodné je aj priznanie plnej náhrady trov konania žalobcovi vzhľadom na iba jeho

nepatrný neúspech v konaní.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.

52. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, úspešnej žalobkyni preukázateľne trovy konania nevznikli (zo spisu nevyplývajú), preto
odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).