Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, February 17, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6P/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204895
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719204895.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, vo veci starostlivosti o mal. W. Q.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen, dieťa rodičov: matky Z.. F. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXXXX/XD, XXX XX Z. Z., t.
č. B.N. XX, XXX XX N., občianky SR, zast. JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou AK Banská Bystrica,
so sídlom ul. ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica a otca M. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. X,
XXX XX N., občana SR, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j emal. W. Q., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky Z.. F. Z., nar. XX.

XX. XXXX, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec dieťaťa M. Q., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. Q., nar. XX.
XX. XXXX sumou vo výške 100,- eur mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk
matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojim návrhom domáhala zverenia maloletého W. do svojej osobnej starostlivosti s tým,

že dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň žiadala, aby súd uložil povinnosť otcovi
prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 100,- eur mesačne. Styk otca s dieťaťom
nateraz nežiadala upraviť.

2.Otecsnávrhommatkydieťaťanesúhlasil.Pokiaľišloovýživnéuviedol,žesvojuvyživovaciupovinnosť
voči dieťaťu nezanedbáva, pretože každý mesiac posiela matke titulom výživného sumu 100,- eur.

3. Kolízny opatrovník žiadal návrhu matky v rozsahu navrhovaného petitom vyhovieť.

4. Súd výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, na základe prednesu kolízneho opatrovníka, ako aj z
listinných dôkazov: rodného listu maloletého dieťaťa, správy Obecného úradu v Kováčovej zo dňa 25.
10. 2019, správy sociálnej poisťovne zo dňa 28. 10. 2019, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen zo dňa 31. 10. 2019, správy Mestského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 05. 11. 2019, správy zo
šetrenia rodinných pomerov maloletého dieťaťa zo dňa 07. 10. 2019, lekárskej správy W.. W. H., správy

W.. F. N., ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

5.MaloletýW.,nar.XX.XX.XXXXpochádzazmimomanželskéhovzťahurodičov,ktorínežijúvspoločnej
domácnosti. Pretože výkon rodičovských práv a povinností nebol doteraz súdom upravený a vzhľadomk tomu, že sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností, matka podala návrh
na súd, aby tento upravil práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Matka uviedla, že W. je vo veku 2
rokov, o ktorého sa celodenne stará v rámci rodičovskej dovolenky. Bývajú v rodinnom dome spolu

s rodičmi matky maloletého v N.T.. Matka uviedla, že poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70
eur a príležitostne si privyrobí cca 250,- eur mesačne, ako SZČO. Otec dieťaťa žije v rodinnom dome
spolu so svojimi rodičmi. Je dlhodobo nezamestnaný, matka mala vedomosť o tom, že otec dieťaťa si
privyrobí mesačne dosť finančných prostriedkov ako remeselník/M.. Matka vyslovila presvedčenie, že
otec dieťaťa sa úmyselne vyhýba oficiálnemu príjmu, pretože okrem maloletého Michala má ešte ďalšiu

vyživovaciu povinnosť. Matka navrhla výživné vo výške 100,- eur a to na základe predbežnej dohody s
otcom maloletého dieťaťa. Zároveň potvrdila, že otec maloletému dieťaťu výživné v tejto výške skutočne
mesačne poskytuje, aj keď niekedy v dvoch splátkach. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa je ťažká
komunikácia, pretože sa k nej správa vulgárne a nedôstojne. Vzájomné vzťahy označila za napäté s
tým, že celá atmosféra sa prenáša aj na maloleté dieťa, ktoré toto všetko dosť citlivo vníma.

6. Matka svoje mesačné výdavky špecifikovala nasledovne: svojim rodičom na domácnosť prispieva
sumou vo výške 100,- eur, strava v domácnosti predstavuje nákladovo sumu 250,- eur, poplatky za byt
v Z. Z. predstavujú sumu vo výške 120,- eur, ako SZČO pravidelne platí mesačné odvody štátu. Ďalšie
zvýšené výdavky súvisia s jej ochorením, pretože je T. pacientom. Výdavky na kúpu oblečenia a obuvi
mesačne predstavujú sumu vo výške cca 30,- eur, náklady na kúpu dojčenského mlieka BEBA vo výške

13,- eur, nákup hygienických potrieb vo výške cca 20,- eur a v prípade potreby uhrádza aj doplatky pri
kúpe liekov pre dieťa.

7. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že s návrhom nesúhlasí, bol zásadne proti tomu, aby bolo dieťa
zverené do osobnej starostlivosti matke vzhľadom k tomu, že podľa neho táto nie je schopná sa o dieťa

postarať a zabezpečiť mu náležitú starostlivosť a výživu, pretože nie je schopná mesačne zarobiť ani
25,- eur. Nevedel si predstaviť potom z čoho chce dieťa a aj seba živiť. Uviedol, že naposledy pracoval
vo Francúzsku, kde vykonával M. práce pre svojho zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnaný od XX.
XX. XXXX X. XX. XX. XXXX. Jeho mesačný príjem bol 540,- eur. Na otázku sudcu adresovanú otcovi
dieťaťa, prečo nevykonáva remeselné práce a M. činnosť tak ako ostatní remeselníci pod vlastným IČO-

m, prípadne na základe živnostenského listu, otec maloletého neodpovedal.

8. Splnomocnená zástupkyňa matky uviedla, že mali snahu sa dohodnúť s otcom maloletého dieťaťa,
pretože otec dieťaťa si plní vyživovaciu povinnosť voči W. a platí matkou požadovaných 100,- eur. Matka
dieťaťa je schopná zabezpečiť dieťaťu náležitú starostlivosť a postarať sa o jeho výživu, tvrdenia otca

maloletého o jej neschopnosti považovala len za účelovú obranu.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení, má za to, že návrh matky
je dôvodný. Matka sa od narodenia až doteraz stará o maloleté dieťa, nedostatky pri zabezpečení
výchovyčistarostlivostiomaloletédieťakolíznyopatrovníkvrámciúkonovprišetrenírodinnýchpomerov

nezistil. V správe zo šetrenia rodinných pomerov uvádza, že matka žije s dieťaťom v X-podlažnom
rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov matky dieťaťa, ktorí súbežne tento dom obývajú
spolu s dcérou a vnukom. Rodinný dom je priestranný, na každom poschodí sa nachádza 3-izbový byt
pozostávajúci z kuchyne, obývačky, spálne, izby a sociálneho zariadenia. Dom je zariadený nábytkom a
osobnými potrebami, udržiavaný je v čistote a poriadku. Starí rodičia obývajú prízemie, matka s dieťaťom

obýva 1. poschodie, kde je 3-izbový byt kompletne zariadený. Maloleté dieťa spáva s matkou v spálni,
kde sa nachádza manželská posteľ, postieľka, šatníkové skrine, komody, osobné potreby a hračky pre
dieťa. Izba je prispôsobená potrebám a veku maloletého, ktorý tam má vytvorený priestor na trávenie
voľného času. Počas šetrenia v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť o
maloletého je na požadovanej úrovni. Maloletý W. nenavštevuje žiadne zariadenie, je doma s matkou.

Ošetrujúcou detskou lekárkou je W.. K., dieťa je zdravé, nenavštevuje žiadnych odborných lekárov.
Matka je zamestnaná ako SZČO - N., t. č. na rodičovskej dovolenke. Rodičovský príspevok poberá vo
výške 223,- eur, prídavky na dieťa, 100,- eur výživné a zo zárobkovej činnosti si privyrobí cca 250,- eur
- 300,- eur.

10.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomeryv rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú
primerane.

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 24. ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

15.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj zhora citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku majúc za to, že pokiaľ nedošlo k dohode rodičov dieťaťa
na vzájomných právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletému, má zo zákona možnosť ktorýkoľvek
z rodičov dieťaťa požiadať súd o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu do budúcna. Návrh

matky maloletého teda súd z tohto pohľadu považoval za plne legitímny a súladný s platnou právnou
úpravou. Na základe správy zo šetrenia rodinných pomerov, ako aj vykonaného dokazovania mal súd za
to, že matka spĺňa podmienky k tomu, aby jej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti; a je schopná
ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ otec dieťaťa požadoval upraviť styk s dieťaťom tak,
že v období najbližších dvoch rokov keď bude napríklad 90 dní pracovať mimo Slovenskej republiky

a príde domov na 14 dní, všetok svoj dovolenkový čas by bol oprávnený tráviť s maloletým W.. Súd
takejto požiadavke otca maloletého dieťaťa nemohol vyhovieť, pretože tento jeho posledný návrh (zo
dňa 16. 02. 2020) je v zásade návrhom nevykonateľným, pretože nie sú konkrétne zadefinované časové
úseky (konkrétny dátum, deň v týždni a hodina), kedy by bol otec maloletého oprávnený prevziať si
z rúk matky maloletého a dieťa odovzdať späť matke. Ďalším dôvodom prečo súd neupravoval styk

otca s maloletým dieťaťom je jeho momentálna situácia, kedy napriek tomu, že je zrejme schopným a
zručným M., nevykonáva v zásade M. činnosť ako SZČO, kedy by mal stabilné miesto podnikania,
pracovný čas by si mohol pružne upraviť podľa potrieb; naopak otec dieťaťa ako remeselník pracuje pre
iné spoločnosti, ktoré ho ako svojho zamestnanca vysielajú na výkon remeselnej práce, v poslednom
prípadedoB.voFrancúzskunastavbuK.H.Z..Vzhľadomktomužeotecdieťaťavtakýchtoprípadoch(v

sledovanomobdobíuždruhýkrát)jedlhodobopracovnemimoúzemiaSlovenskejrepubliky,niejemožné
uvažovať nielen o zverení maloletého do striedavej starostlivosti, ale ani o momentálnej úprave styku
otca s maloletým a to aj vzhľadom na vek maloletého dieťaťa. A v konečnom rade matka spolu so svojou
právnou zástupkyňou na pojednávaní jednoznačne proklamovala vôľu umožniť stretávanie sa otca smaloletým W., prípadne aj v čase čerpania jeho dovolenky na území Slovenska, avšak momentálne len
za jej osobnej účasti. Uviedla, že pokiaľ sa otec bude správať slušne k nej a zodpovedne k dieťaťu,
nemá dôvod, aby mu bránila v stretnutiach so synom.

18. V prípade, ak sa rodičia maloletého dieťaťa nebudú schopní dohodnúť na úprave styku otca s
dieťaťom, má možnosť otec maloletého podať návrh na súd, ktorý po vykonanom dokazovaní rozhodne,
či styk upraví a ak áno, v akom rozsahu.

19. S poukazom na zhora uvedené mal súd za to, že súdom vydané rozhodnutie je predovšetkým v
záujme maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak. *

21. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako
to vyplýva z tretej časti výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje

odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376
CMP).